Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/196/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119214269
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6119214269.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s.,
so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom M. X, XXX XX U., proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,

zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Y. O. X/A, XXX
XX V. - F. U., v konaní o zaplatenie 263,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/30/2019-70 zo dňa 3.7.2019 (rozsudok pre zmeškanie), takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného zo dňa 02.08.2019 proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/30/2019-70
zo dňa 3.7.2019 (rozsudok pre zmeškanie) o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu263,36
Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 263,36 Eur od 29.8.2018 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Samostatným výrokom bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak,

že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania
rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu, ktorá bola pôvodne doručená
Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 263,36 Eur s príslušenstvom a nahradiť

trovy konania, a to z titulu náhrady prenájmu motorového vozidla ako náhradného vozidla po škodovej
udalosti, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným v poisťovni žalovaného. Okresný súd
Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom zo dňa 31.11.2019 (správne malo byť uvedené
„januára“), sp. zn. 16Up/65/2019, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu bol podaný odpor a následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec v súlade s ust. § 14 ods.
3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v dôsledku návrhu

žalobcu na pokračovanie v konaní Okresnému súdu Martin, ako súdu príslušnému na prejednanie danej
veci.

3. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.07.2019, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu osobne. Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným okresnému súdu dňa 01.07.2019, v ktorom poukázali

na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v danom termíne a tiež na hospodárnosťkonania. Žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súhlasili s prejednaním veci,
ako aj s vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom navrhol rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a
vážnymi okolnosťami tak, ako to predpokladá ust. § 274 CSP. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, pretože žalovaný nepreukázal tie skutočnosti, ktoré v konaní rozporoval a
pre ktoré neoprávnene krátil poistné plnenie poškodenému. V ostatnom odkázal na písomné vyjadrenia

žalobcu a obsah žaloby.

5. Okresný súd poukázal na ust. § 274, § 275, § 137 písm. a) CSP v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2, §
11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z.z.“), ust. § 442, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, § 263 ods. 1,

§ 369 ods. 1, 2, § 369c Obchodného zákonníka, ako aj poukázal na rozhodné ustanovenia Nariadenia
Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP a pri odôvodnení rozsudku použil okresný súd ust. §
275 CSP. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne

a včas predvolaný a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 263,36 Eur, t.j. išlo o žalobu
na splnenie povinnosti podľa ust. § 137 písm. a) CSP a žalobca navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1
a 2 CSP. Úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú
náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 02.08.2019. Žalovaný v odvolaní
namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Poukázal na
ust. § 274 CSP. V prvom rade žalovaný poukázal na dôvodovú správu k inštitútu rozsudku pre zmeškanie
žalovaného, z ktorej vyplýva, že tento inštitút slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného.
Žalovaný pritom vo vedenom súdnom konaní nebol nečinný. Ďalej žalovaný uviedol, že podaním zo

dňa 01.07.2019 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní na
deň 03.07.2019, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto
termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov
konania. Žalovaný v ospravedlnení ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a
zároveň informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho

neprítomnosti. Okresný súd nevyhodnotil ospravedlnenie žalovaného ako dôsledok vážnych okolností.
Žalovaný mal za to, že ak okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, mal v
zmysle Čl. 4 CSP per analogiam postupovať inter alia podľa ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne
upovedomiť žalovaného pred vydaním rozsudku, že žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia,
vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nemieni akceptovať. Odhliadnuc od

uvedeného, ak v zmysle právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení
a voľnej úvahe samotného súdu, potom nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu je bezodkladne
informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Bezpochyby
neexistuje žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu
bezodkladne informovať dotknutú stranu o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia, ak

sa rovnaká bezodkladnosť podania ospravedlnenia má vzťahovať aj na samotnú dotknutú stranu pri
podávaní ospravedlnenia. Podľa žalovaného neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného. Žalovaný bol v konaní aktívny, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní,
informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti
a navyše nebol zo strany okresného súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia a pred vydaním

rozsudku informovaný, že by súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Žalovaný mal
za to, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku ako rozsudku pre zmeškanie
žalovaného uvedená v ust. § 274 písm. b) CSP. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.08.2019. Mal za to,
že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP.

Žalobca mal za to, že z ust. § 274 CSP vyplýva, že súd po splnení všetkých zákonných podmienok je
povinný vydať kontumačný rozsudok. Takéto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na
vytýčené pojednávanie. Obdobný záver zaujal aj Krajský súd v Bratislave v odseku 19. odôvodnenia
uznesenia sp. zn. 3Co/39/2018 zo dňa 28.03.2019. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k Civilnému
sporovému poriadku, podľa ktorej za ospravedlniteľný dôvod možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré

by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných
prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný
úkon a bolo by preto nespravodlivé ho sankcionovať za porušenie povinností, ktoré sám nespôsobil. Ak
žalovaný vo svojom ospravedlnení uvádza ako dôvod pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania,
ide o okolnosť, ktorá je žalovanému vopred známa, a preto žalovaný mal dostatok času uskutočniť úkony
za účelom odstránenia tejto okolnosti, aby sa mohol vytýčeného pojednávania zúčastniť. V danej veci

nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému účasť na pojednávaní, a preto v zmysle ust. § 274
písm. b) CSP neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Žalobca poukázal aj na obdobný názor Krajského súdu v Trnave, vyjadrený v rozsudku sp. zn.
10Co/150/2017 zo dňa 20.06.2018, podľa ktorého je nevyhnutná okrem včasného ospravedlnenia aj

požiadavka vážnosti okolností, ktorými strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť. V prípade predvolania
strany konania alebo jej zástupcu na súdne pojednávanie nie je objektívne znemožňujúcim dôvodom
neúčasti nenavyšovanie trov konania, ako ani všeobecná pracovná zaneprázdnenosť. Podľa žalobcu je
možné rozhodnúť kontumačným rozsudkom v zmysle ust. § 274 CSP aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril
kžalobe,tedavpriebehukonanianebolpasívnyaskutkovétvrdeniažalobcupoprel.Zákonneustanovuje

nespornosť uplatneného nároku ako podmienku aplikácie ust. § 274 CSP. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/87/2018, podľa ktorého
súd nie je povinný zohľadňovať predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita
či pasivita v konaní nepatrí do rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom
podľa ust. § 274 CSP.

10. Žalobca uviedol, že povinnosť súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie
pojednávania analógiou v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP je možné len v prípade, ak strana žiada o
odročenie pojednávania. Žiadne ustanovenie upravujúce problematiku vydania rozsudku pre zmeškanie
žalovaného neodkazuje na ust. § 183 ods. 4 CSP, a preto súd nemá povinnosť informovať stranu o

neakceptovaní jej ospravedlnenia. Súd bez ohľadu na to, či bol daný súhlas alebo nie, musí rozhodnúť o
tom, či sa predmetné pojednávanie bude konať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Súhlas neprítomnej strany sa v danom smere nevyžaduje. Vzhľadom k uvedenému potom aj samotný
súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného je pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie irelevantný. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako

vecne správny.

11. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému, a to podaním zo dňa
21.08.2019 (č.l. 106 spisu) s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní odo dňa doručenia, ktorú
možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. §
386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení
s ust. § 356 písm. b) CSP, ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného

podľa ust. § 274 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním žalovaného zo dňa 02.08.2019 je napadnutý rozsudok
okresného súdu č.k. 18Cb/30/2019-70 zo dňa 3.7.2019, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného je uvedené, že

proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Práve odvolaním
žalovaného zo dňa 02.08.2019 bolo namietané, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Vzhľadom k tomuto základnému odvolaciemu dôvodužalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť
citáciu zákonného ust. § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137
písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

14. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 274 CSP vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia
ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je
uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol
naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku
nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky

pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP.

15. Krajský súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.07.2019 mal za preukázané, že žalobca
navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP. Okresný súd
nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Vyjadril

sa právny zástupca žalobcu, ktorý okrem iného aj požadoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP, pretože žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami. Ďalej okresný súd oboznámil listiny a po právnom zhodnotení mal za to,
že sú naplnené podmienky ust. § 274 CSP, na základe čoho vyhlásil dokazovanie za skončené a
vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky pre zmeškanie žalovaného. Okresný súd rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného žalobe žalobcu vyhovel. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.07.2019
mal krajský súd za zistené, že zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného bola splnená.

16. Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie

žalovaného, a to, keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 03.07.2019, hoci bol
riadne a včas predvolaný. Právny zástupca žalovaného mal podľa doručenky na č.l. 51 spisu doručený
termín 03.07.2019 dňa 03.06.2019. Súčasne v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa,
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č.l.
49 spisu.

17. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa
ust. § 274 CSP slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny,
ako aj, že svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. S týmto právnym názorom sa krajský súd
nestotožňuje. Vyplýva to z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust.

§ 274 CSP je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania,
ktorý bol riadne a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ust. § 274 CSP
je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie
sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín

pojednávania, vyplývajúcu z ust. § 274 CSP o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so
žalovaným tvrdenou obranou, že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd
rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP, t.j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich
z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny
a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní.

Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že v konaní bol činný, nebol pasívny,
podal odpor, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, keďže žalovaným takto vyjadrená aktivita
sa viaže k ust. § 273 CSP a nie k ust. § 274 CSP, ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu
rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd
k odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, poukazuje na rozdielnosť ustanovení §

273, § 274 CSP, upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie § 273 CSP
je vnímané ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného
pre štádium konania pred pojednávaním, t.j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez
nariadenia pojednávania a ust. § 274 CSP je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankciaza nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje po nariadení
pojednávania. Práve ust. § 274 CSP malo viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa
nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský

súd dodáva, že zo zákonného ust. § 274 CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku,
preto ak žalovaný vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné
práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.

18. Krajský súd má za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj dôvod
hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, nemožno
posúdiť tak, že sú to vážne okolnosti neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom termíne
pojednávania okresným súdom. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na
ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu
okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov

ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná,
brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu
okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len také závažné prekážky, ktoré sú
preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existencia takejto
vážnej okolnosti musí byť tvrdená a preukázaná žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. Právny

zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil
a ani nepreukázal, keďže neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, ako aj hospodárnosť
konania, nemajú charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní.

19. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za

ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť
vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane
zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za
rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná

ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla,
vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp.
právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS
SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva,

že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie
vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom
ospravedlniteľnosti.

20. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle

Čl. 4 CSP v spojení s ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho
právneho zástupcu o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním
veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 CSP vyplýva analógia legis a
analógia iuris, avšak zo znenia ust. § 183 ods. 4 CSP jasne vyplýva, že je viazané na návrh o odročenie
pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je

dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny
zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nie je možné postupovať
podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho
právneho zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v
podaní zo dňa 01.07.2019 (č.l. 52 spisu) k termínu pojednávania nariadeného na deň 03.07.2019 o

11,15 hod. uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, nemá žiadne ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku
v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je
len spojený postup súdu v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP.

21. Vzhľadom k uvedenému, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle
ust. § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie
žalovaného zo dňa 02.08.2019 proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c)
CSP, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm.b) CSP, ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli
splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.

22. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/189/2017 zo dňa 27. februára 2018, osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa
22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Obdo/87/2018 poukazuje na ust. § 274 CSP,
ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom
priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust.

§ 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP
súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky
konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu
by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky

zakotvené v ust. § 274 CSP“. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí sp. zn. 5Obdo 87/2018 skonštatoval,
že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil
procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj aplikáciu predpisov procesného práva, zaujal stanovisko
k odvolacím námietkam, vysvetlil, prečo ich považuje za neopodstatnené, a preto sa Najvyšší súd SR
nemohol stotožniť s dovolacou námietkou žalovaného, že by odvolací súd neposúdil podmienky na

vydanie kontumačného rozsudku podľa ust. § 274 CSP normované jeho hypotézou, v dôsledku čoho
mu malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
rozhodneokresnýsúdsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavzmysleust.§262ods.2
CSP. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že ak odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené a toto bolo
odmietnuté, tak nepochybne úspešnou sporovou stranou v odvolacom konaní bol žalobca. Primerane

krajský súd poukazuje na ust. § 256 ods. 1 CSP, pretože odmietnutím odvolania žalovaného, žalovaný
ako sporová strana procesne zavinila, že nebolo možné o odvolaní podanom žalovaným konať, a preto
rovnako táto procesnoprávna situácia vedie ku konštatovaniu, že žalobca ako úspešná sporová strana
mávočižalovanémunároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,vzniknutýchvsúvislostiskonaním
o podanom odvolaní žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.