Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318206653
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318206653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému F. Z. ml., nar. X.XX.XXXX, bytom T.,
XXX XX Q. S., o zaplatenie 158,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 12Csp/187/2018-88 zo dňa 7.marca 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 64,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 17,99 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 15,82 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,72 eur

od 26.02.2016 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,72 eur od 30.3.2016 do
zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9,67 eur od 26.04.2016 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 93,08 eur z a m i e t a.

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2, 3, a 4, § 53 odsek 1, 2,
5, 10, § 489, § 491 odsek 1, § 517 odsek 1 a 2, § 544 odsek 1 a 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 43 odsek 1 písm.a), odsek 12 písm. a), b), § 44 odsek
1, 5, 11 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“),
§ 3 odsek 1 a 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 219 odsek 3, § 297 , § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 20.12.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy158,-eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 17,99 eur od 29.12.2015 do zaplatenia,
s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,82 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, s 5,05% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 10,72 eur od 26.02.2016 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 10,72 eur od 30.3.2016 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9,67 eur od
26.04.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom Slovak R., a.s. a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 29.10.2015 so žalovaným
Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle

Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. K Zmluve bol so žalovaným dňa
29.10.2015 uzatvorený Dodatok, v ktorom si žalovaný dohodol balík služieb "Happy XL volania NAJ
SIM". Žalovaný sa Dodatkom zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej
si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, vyhodnotil súd prvej
inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný
neuhradil faktúry za služby, ktoré mu pôvodný veriteľ poskytol v celkovej výške 64,92 eur, nárok žalobcu

je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných
úrokov z omeškania vo výške 5,05 % a 5% ročne z dlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí
splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, nakoľko k uvedeným dňom bol
žalovaný preukázateľne v omeškaní. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 93,08 eur. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany

pôvodného veriteľa došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovanému, nakoľko žalovaný porušil
zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradil pôvodnému veriteľovi vyúčtovanú cenu poskytnutých
služieb. Dané vyplýva priamo zo žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol výpočet uplatnenej
zmluvnej pokuty. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty,
ktorá mala byť dohodnutá v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zmluvná pokuta

mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej
pokuty, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa - žalovaného ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú
priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok
voči veriteľovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou
výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo

strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv
zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Dojednanie o zmluvnej
pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec
žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem
o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom -

žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku
pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb
bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi
zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

93,08 eur ako nedôvodný zamietol.

4. Voči výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti a voči výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie
žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 93,08 eur

s príslušenstvom, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku, resp. ho
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná

zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude
zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Žalovaný porušil svoje
povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za
poskytnuté služby riadne a včas. Súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienkyv čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne
okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové
obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Žalobca má za

to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k
tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná
suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti

v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvná
pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty
(vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn.
do doby do prerušenia poskytovania služieb.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9.Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom
žalobcu dňa 29.10.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX spolu s dodatkom
k zmluve, rovnako ako aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
mobilnej siete spoločnosti Slovak R., a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“). Žalobca si v spore uplatnil
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2015, splatnú dňa 28.12.2012, v sume 22,98 eur, z ktorej si

uplatnil žalobca sumu 17,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2016, splatnú dňa 25.01.2016, v
sume 20,81 eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 15,82 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2016,
splatnú dňa 25.02.2016, v sume 35,51 eur, z ktorej si uplatnil sumu 10,72 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.3.2016, splatnú dňa 29.3.2016, v sume 15,71 eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 10,72 eur,
faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.4.2016, splatnú dňa 25.4.2016, v sume 29,47 eur, z ktorej si žalobca

uplatnil sumu 9,67 eur a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2016, splatnú dňa 25.10.2016 na sumu
93,08 eur, ktorou si vyúčtoval zmluvnú pokutu.
10.Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11.Podľa ustanovenia § 409 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto

zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
12.Podľa ustanovenia § 43 odsek 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa odseku 12 písm. a/ a b/ Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať
verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za
poskytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,aktopovahaslužbyumožňuje,
až na základe predloženej faktúry.

13.Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa odseku 8 písm. b/ a e/ Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich
splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

14.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17.Odvolacísúdkonštatuje,žezmluvnápokutajezmluvouurčenápeňažnásuma,ktorújedlžníkpovinný
zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali
a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva
v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou

zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť
pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne
ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je
akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že
ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

18.Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 93,08 eur titulom zmluvnej pokuty. Uviedol, že na zabezpečenie
záväzku viazanosti bola v súlade s ustanovením § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka medzi
zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta, s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy,
pričom jej základ bol dojednaný vo výške 120 eur.
19.Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi stranami sporu

udáva, že táto má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ.
20.Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve, bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v
bode 2 Dodatku k Zmluve.
21.Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy,

nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich

nemôže vylúčiť. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle ustanovenia § 53 odsek 3 OZ, teda platí
prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.
22.Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§544 odsek 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o poskytovaní verejných
služiebaDodatkukzmluve),ktoréakotypovézmluvysúuzatváranévoviacerýchprípadochajeobvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
23.V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o

štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných
práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v

trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca
na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby
poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou
odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysleustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej
pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné,

či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
24.Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť
spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.“ (čl. 6 odsek 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 odsek 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,

na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných

podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. (Porovnaj rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98)
25.Nepochybnejeprávomžalobcuakoposkytovateľaslužiebzabezpečiťsplneniepovinnostiodberateľa
služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia

v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako
aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať
dohodnutý rozsah služieb.
26.Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý

vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

27.Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,

že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných

telekomunikačných operátorov.
28.Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý výrok
rozsudku potvrdil ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

29.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s ustanovením § 262 odsek 2 C.s.p..
30.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).