Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 17, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010486
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116010486.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 17.08.2018 v trestnej veci obžalovaného K. J., pre prečin neoprávneného zásahu do práva
k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:K. J., nar. XX.XX.XXXX/XXXX C. D., bytom N., N. XXX/X, občana Č. W., bez prihlásenia
bytom Bratislava, J. X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

28.06.2016 v čase asi o 00:39 hod. v Bratislave na Štefánikovej ulici preliezol plot oddeľujúci túto ulicu
od Grasalkovičovej záhrady, do ktorej vošiel, a následne v čase asi 00:55 hod. preliezol aj sklenený plot
oddeľujúci Grasalkovičovou záhradu od zadného nádvoria Prezidentského paláca, ktorý je v správe a
užívaní pošk. Kancelárie prezidenta SR, následne bez oprávnenia a súhlasu tohto užívateľa vstúpil do
budovy Prezidentského paláca drevenou bránou zo strany Banskobystrickej ulice, kde sa neoprávnene
pohyboval asi 30 minút medzi autobránou a závoru k bráničke, kde vytiahol západku, túto bráničku
otvoril, a vyšiel ňou z uvedeného objektu na Banskobystrickú ulicu, čím porušili právo pošk. Kancelárie

prezidenta SR na nerušené užívanie danej nehnuteľnosti,
t e d a

protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného,
č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného zásahu do práva k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 ods.
3 písm. a/ Tr. zák.,

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 218 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K.
J., prečítal nárok zástupcu poškodeného kancelárie prezidenta SR, Ing. S. K., na návrh obžalovaného

prehral obrazové záznamy z miesta činu, ktoré tvoria súčasť spisu, oboznámil spisový materiál a vo veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I.

Krajský súd v Bratislave uznesením 1To 7/2018 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a tomuto

súdu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Podľa odvolacieho súdu Okresný súd Bratislava I skutok, ktorý je predmetom podanej obžaloby
nesprávne kvalifikoval a následne aj nesprávne ukladal trest obžalovanému.

Obžalovaný K. J. sa na novo nariadenom hlavnom pojednávaní pred súdom nezúčastnil, na ním

uvedenej adrese pobytu predvolanie neprevzal, súd konal v neprítomnosti obžalovaného postupom
podľa § 252 ods. 2 Tr. por..

Čo sa týka konkrétneho skutku, ktorý je predmetom obžaloby odvolací súd nevytkol okresnému súdu
nedostatky vo vykonanom dokazovaní, nové návrhy na doplnenie dokazovania neboli.

Súd sa následne oboznámil s obsahom spisu zvlášť oboznámil uznesenie Krajského súdu v Bratislave
1To 7/2018.

Súd opakovane vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to má na mysli ust.

§ 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru, že skutkový stav tak, ako je uvedené v obžalobe Okresného
prokurátora pre Bratislavu I č., bol dostatočne preukázaný .

Iná situácia ale nastala pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku. Okresný súd Bratislava I je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, preto rozhodoval v intenciách tohto rozhodnutia s tým, že právna

kvalifikácia skutku ako prečinu neoprávneného zásahu do práva k bytu alebo k nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 2 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. je namieste a preto ani nevykonal ďalšie dokazovanie.

K ukladaniu trestu:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tak z miery zavinenia obžalovanej na

spôsobení zranenia poškodenej, i z osobných pomerov obžalovanej, prihliadol pritom aj na skutočnosť,
že obžalovaná je osobou doposiaľ úplne bezúhonnou, riadne zamestnanou, zohľadnil teda okrem
spáchania činu a jeho následku aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tiež zo zákonných ustanovení týkajúcich sa

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 Trestného zákona
(1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Z oboznámených záznamov obžalovaného K. J. vyplýva, že tento doposiaľ nebol postihnutý
pre priestupok a doposiaľ na území Slovenskej republiky nebol odsúdený pre trestný čin. Jeho

predchádzajúce odsúdenie v Českej republike je z roku 2011, uložený trest bol vykonaný, súd
obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, trest ukladal v hraniciach zákonnej
trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov odňatia slobody.

Súd dospel k záveru, že uloženie primeraného výchovného trestu odňatia slobody, na dolnej hranici
trestnej sadzby, spoločne s primeraným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu bude plne

postačujúcim pre prevýchovu a nápravu páchateľa, navyše je presvedčený z priebehu hlavného
pojednávania, že aj samotné prejednanie veci pred súdom malo na obžalovaného vážny prevýchovný
vplyv.

Vzhľadom na prístup obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti, jeho zľahčovanie skutku, súd ukladal

podmienečný trest odňatia slobody takýto trest s poukazom na motiváciu páchateľa považuje za
dostačujúci na prevýchovu páchateľa.
Skúšobná lehota, na ktorú súd odložil výkon trestu odňatia slobody bude obžalovaného motivovať
k nepokračovaniu v trestnej činnosti, súd v tejto súvislosti pripomína, že obžalovaný sa na území
Slovenskej republiky zdržiava bez prihlásenia a nie je známy ani zdroj jeho obživy..

Obžalovanému súd v tejto súvislosti tiež pripomína a zdôrazňuje, že porušenie povinnosti uvedenej v
rozsudku môže mať za následok prehodnotenie rozhodnutia súdu o podmienečnom odklade výkonu
trestu odňatia slobody. Obžalovaný si musí byť vedomý, že úmyselné porušenie zákona v skúšobnej
dobepodmienečnéhoodsúdenia,aleboporušenieuloženýchpovinnostímôžebyťdôvodomnapremenu

podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný.

Vzhľadom k takto vykonanému dokazovaniu súd rozhodol rovnako ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu.