Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206776
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116206776.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore navrhovateľky: D., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Q. proti odporcovi: P. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. právne zastúpený
Advokátska kancelária Bauer, s.r.o., so sídlom Košice, Dénešova 19, IČO: 47 254 874 za účasti
maloletej D. nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletej takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. P r i z n á v a odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej D. nar.
XX.X.XXXX narodenej z matky D. nar. XX.X.XXXX. Zároveň žiadala, aby maloletú zveril do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 Eur,
počínajúc od 20.1.2015 a zároveň priznal aj dlžné výživné. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila cez sociálnu sieť Facebook
v roku 2012. Zo začiatku s ním udržiavala vzťah len prostredníctvom internetu, no po niekoľkých

mesiacoch ich priateľstvo prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala do decembra 2014. Počas tohto
obdobia sa stretávali v rôznych intervaloch v roku 2013 asi 6 -7 krát. Na jeseň 2014 navrhovateľka zistila,
že je tehotná. Spočiatku sa odporca tešil na dieťa. Bol sa predstaviť u rodičov navrhovateľky a rovnako
navrhovateľku predstavil svojej rodine. Zrazu sa jeho vzťah k navrhovateľke zmenil a začal tvrdiť, že nie
je otcom maloletej, pričom s navrhovateľkou úplne prerušil kontakt. Preto navrhovateľka navrhla vykonať
znalecké dokazovanie z odboru Genetika, ktoré by preukázalo, či odporca je otcom maloletej.

3. Navrhovateľka poukázala na to, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej D. udržiavala pohlavný
styk iba s odporcom, preto len on môže byť otcom maloletej. Podľa navrhovateľky zákon a domnienka
otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho navrhovateľka s iným mužom nesúložila v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní.

4. V súčasnosti je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20
Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne.

5. Mesačné náklady na maloletú vyčíslila navrhovateľka vo výške 170 Eur. Odporca podľa navrhovateľky
pracuje vo firme KOSIT s približným zárobkom 1 000 Eur mesačne, pričom nemá inú vyživovaciu
povinnosť.6. Odporca žiadal návrh zamietnuť, poukázal na to, že s matkou maloletej D. nesúložil v období kedy
otehotnela, preto nemôže byť biologickým otcom maloletej.

7. Vo svojom vyjadrení zo dňa 3.5.2016 odporca uviedol, že o tom, že je navrhovateľka tehotná
sa dozvedel prvý decembrový týždeň 2014, keď bola navrhovateľka v 8. mesiaci tehotenstva.
Navrhovateľka pritom tvrdila, že je v 20 - 25. týždni tehotenstva a termín pôrodu má až na marec alebo
apríl 2015, čo sa ukázalo ako účelové klamstvo, nakoľko porodila XX.X.XXXX. Odporca sa pripojil k

návrhu navrhovateľky, aby súd ustanovil znalca z odboru Genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok
na základe DNA testov účastníkov konania a maloletého dieťaťa a určí či pravdepodobnosť otcovstva
odporcu k maloletej D.

8. Uznesením č.k. 13C/81/2016-15 zo dňa 7.4.2016 súd ustanovil maloletej D., nar. XX.X.XXXX
kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý maloletú v tomto konaní

zastupoval.

9. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2016 prešetril pomery u maloletej
D., u jej matky a zistil, že matka maloletej D. býva v rodinnom dome u svojich rodičov. Má vytvorené
vhodné bytové podmienky pre všestranný vývoj maloletej D., je na materskej dovolenke. Matka žiada

zveriť maloletú D. do svojej starostlivosti a určiť výživné pre maloletú od jej narodenia. Kolízny opatrovník
sa tiež pripojil k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia otcovstva.

10. Tunajší súd rozsudkom č.k. 13C/81/2016-132 zo dňa 1.6.2018 žalobu zamietol. Mal za to,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nemôže byť otcom maloletej D.j, v

dôsledku vykonaného znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru Genetiky, odvetvie Analýza DNA
vypracovanom prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD., ktorá jednoznačne v znaleckom posudku
vylúčila otcovstvo odporcu k maloletej D.
11. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach
ako odvolací súd.

12. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoP/338/2018-171 zo dňa 30.4.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.5.2019 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. Odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanovením § 36 CMP a

nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o určenie otcovstva.

14. Odvolací súd uviedol, že v záujme spoľahlivosti a presvedčivosti rozhodnutia o určení otcovstva
mal konajúci súd uložiť znalcovi, aby podal vysvetlenie (§ 208 ods. 3 CSP), prípadne vypracoval nový
znalecký posudok alebo ustanovil iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už

podaného znaleckého posudku.

15. Uvedené tzv. vyššie dobrozdanie (R1/1981) je na mieste v prejednávanej veci, nakoľko
navrhovateľka konzistentne tvrdí, že s iným mužom v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa nesúložila
a súlož domnelého muža s navrhovateľkou bola preukázaná.

16. Uložil súdu prvého stupňa dôsledne zistiť skutočný stav veci a vykonať respektíve doplniť
dokazovanie v naznačenom smere.

17. Súd vykonal dokazovanie, doplnil ho v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach a zistil tento

skutočný stav:

18. Z rodného listu predloženého navrhovateľkou súd zistil, že v knihe narodení matričného úradu Q.,
vo zväzku XX, ročník XXXX na str. XXX, pod poradovým č. XX je zapísané narodenie maloletej D.,
ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX navrhovateľke D. nar. XX.X.XXXX. Otec maloletej v rodnom liste nie

je uvedený.

19. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa zoznámila cez sociálnu sieť Facebook,
viackrát sa stretávali, prvýkrát sa stretla s odporcom na vianočných trhoch v roku 2012. Stretávalisa často, pričom mali aj intímny styk. Navrhovateľka uviedla, že nepoužívala žiadne lieky ani žiadnu
ochranu pred počatím a takúto ochranu nepoužíval ani odporca. Poukázala na to, že v rozhodnej dobe
od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX sa intímne nestýkala so žiadnym iným mužom okrem odporcu.

20. Z výpovede odporcu súd zistil, že je zdravý a neexistujú u neho žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali
jehootcovstvo.Tvrdilvšak,žesanecítibyťotcommaloletejD..Zdôraznil,žemedzinímanavrhovateľkou
nikdy nedošlo k pohlavnému styku.

21. Vzhľadom na rozpornosť výpovede navrhovateľky i odporcu i na návrhy účastníkov konania súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA a vypracovaním
znaleckéhoposudkupoverilprof.RNDr.JarmiluBernasovskú,PhD.atouznesenímč.k.13C/81/2016-59
zo dňa 12.4.2017.

22. Úlohou znalkyne bolo určiť na základe analýzy DNA účastníkov konania, či muž, ktorého otcovstvo

má byť určené (odporcu) môže byť prirodzeným otcom maloletej D. a určiť stupeň pravdepodobnosti
jeho otcovstva, prípadne určiť, či je z otcovstva vylúčený.

23. Menovaná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 7/2017 zo dňa 8.8.2017 uviedla, že pri
porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca P. (odporcu) a maloletého dieťaťa D. bola nájdená

nezhoda v 9 zo 16 sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo P. -
odporcu k mal. D. jednoznačne vylúčené.

24. V priebehu konania navrhovateľka požiadala o odročenie pojednávania stanoveného na deň
2.2.2018 s tým, že sa nestotožňuje s výsledkom znaleckého posudku vyhotoveným v konaní prof. RNDr.

Jarmilou Bernasovskou, PhD. a uviedla, že si dá vypracovať súkromný kontrolný znalecký posudok.

25. Z uvedeného dôvodu jej súd poskytol lehotu 3 mesiacov na predloženie súkromného znaleckého
posudku. Navrhovateľka však takýto dôkaz súdu nepredložila.

26. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.9.2019 uviedla, že nesprávnosť znaleckého posudku vidí v
tom, že sa nezúčastnila osobne pritom, či skutočne odporcovi zobrali krv, a pri znaleckom skúmaní
nemala tam žiadne súkromie.

27. Kolízny opatrovník i odporca žiadali na tomto pojednávaní, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom

znalkyne prof. RNDr. Bernasovskej, ktorá vypracovala vyššie citovaný znalecký posudok.

28. Z uvedeného dôvodu súd na pojednávaní dňa 13.11.2019 vypočul znalkyňu prof. RNDr. Jarmilu
Bernasovskú, PhD., ktorá zotrvala na záveroch svojho Znaleckého posudku č. 7/2017.

29. Menovaná znalkyňa uviedla, že sa bežne nerobia odbery vzoriek všetkým stranám daného sporu
naraz, pretože vznikajú konfliktné situácie a je to neprípustné, keďže prácu vykonáva v laboratóriách
na Prešovskej univerzite. Môže sa stať, že strany, ktoré majú byť vyšetrené požiadajú, aby sa odbery
urobili naraz, ale v danom prípade o to nikto nepožiadal.

30. Menovaná znalkyňa vylúčila, že by mohlo dôjsť k zámene vzoriek u osôb, ktorým boli odobraté, keď
vypracovávala predmetný znalecký posudok.

31. Menovaná znalkyňa ďalej potvrdila, že podpísala a vypracovala doklady a to zápisy o odbere
vzorky pre DNA analýzu dňa 28.6.2017. Skontrolovala totožnosť všetkých účastníkov, ktorým odoberala

vzorky pri vypracovaní znaleckého posudku, ofotila si občianske preukazy navrhovateľky i odporcu a
následne im zobrala aj odtlačky prstov. Znalkyňa potvrdila, že vykonala znalecké dokazovanie sama,
bez prítomnosti akejkoľvek inej osoby.

32. Keďže z výpovede znalkyne boli odstránené všetky rozpory, na ktoré poukazovala navrhovateľka

keď namietala citovaný znalecký posudok, súd upustil od ďalšieho dokazovania vo veci samej.

33. Odporca žiadal prihliadnuť aj na mailovú komunikáciu, ktorú doložil do súdneho spisu. Išlo o
komunikáciu medzi ním a navrhovateľkou, ktorá mu oznámila, že v apríli 2014 bola s ním len v jejsníčkoch. Z tejto komunikácie súd zistil, že odporca žiadal, aby mu oznámila navrhovateľka meno
lekárky, ktorú navštevuje v dôsledku jej tehotenstva, čo však navrhovateľka odmietla a povedala, že je
to len jej záležitosť.

34. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

35. Podľa ustanovenia § 105 Civilného mimosporového poriadku konaniami vo veciach určenia
rodičovstva sú konanie o:
a) určenie materstva,

b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva,
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

36. Podľa ustanovenia § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

37. Podľa ustanovenia § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

38. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva

súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby
otcovstvo určil súd.

39. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 citovaného zákona, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

40. K zisteniu otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine prichádza do úvahy v prípade, ak nebolo určené
domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov. Súd určuje otcovstvo
aplikáciou 3. domnienky upravenej v ods. 2 tohto ustanovenia. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby

sú dieťa, v prípade ak je maloleté musí byť zastúpené opatrovníkom, ktorý potrebuje súhlas súdu na
podanie žaloby, ďalej matka, muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom, potomkovia dieťaťa, ak majú na
určení otcovstva právny záujem. Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek bez obmedzenia
lehotou. Zo zákona je s konaním o určenie otcovstva spojené konanie o výchove a výžive maloletého
dieťaťa, ak sa určuje otcovstvo k maloletému dieťaťu.

41. V ods. 2 § 94 Zákona o rodine je zakotvená 3. domnienka určenia otcovstva. Jej aplikácia v
praxi sa označuje výstižne ako „zistenie otcovstva“. Zistenie preto, že súd aj bez aktivity účastníkov
konaniavykonávadôkazy,ktorémajúčonajobjektívnejšiezistiťskutkovýstavveci.Cieľomaplikácietejto
domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa, a to zisťovaním súlože medzi matkou a mužom,

ktorému svedčí domnienka, zisťovaním či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie
dieťaťa (300 -180 dní pred jeho narodením) a zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné
okolnosti. Zisťovanie otcovstva sa v praxi vykonáva znaleckým dokazovaním a to analýzou DNA, ktorá
dokáže s určitosťou potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža. Rozhodná doba pre narodenie
dieťaťa je odvodnená od možnej minimálnej a maximálnej doby, počas ktorej je predpoklad, že matka

porodí živé dieťa.

42. Vykonaným dokazovaním, doplneným v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach, bolo
súdu preukázané, že dňa XX.X.XXXX sa narodila maloletá D. matke D., nar. XX.X.XXXX.

43. Otcovstvo k maloletej nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov preto navrhovateľka podala
návrh na určenie otcovstva.

44. Keďže navrhovateľka i odporca vypovedali rozporne o možnom otcovstve k maloletej D. súd nariadil
ajnanávrhkolíznehoopatrovníkaznaleckédokazovanieznalkyňouzodboruGenetiky,odvetvieAnalýza

DNA a vypracovaním znaleckého posudku poveril prof. RNDr. Jarmilu Bernasovskú, PhD.

45. Menovaná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku zo dňa 8.8.2017 jednoznačne vylúčila otcovstvo
odporcu P. k maloletej D.46. Znalkyňa pri osobnom výsluchu na súde potvrdila, že sama vypracovala znalecký posudok bez
prítomnosti iných osôb. Potvrdila, že nemohlo dôjsť k zámene vzoriek, ktoré odobrala navrhovateľke,
odporcovi i maloletému dieťaťu a zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku.

47. Z uvedených dôvodov na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky o určenie otcovstva je bezdôvodný, pretože je vylúčené otcovstvo odporcu k maloletej
D. , a preto ho v plnom rozsahu zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať.

49. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

50. Podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

51. V danom prípade navrhovateľka podala bezdôvodný návrh, preto súd mal za to, že možno
spravodlivo požadovať od nej aby zaplatila náhradu trov konania odporcovi, ktorý vo veci mal úspech.

52. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.