Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220182
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317220182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: W. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytomA.XXX,ozaplatenie1.178,08eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Galanta zo dňa 4. júna 2018, č.k. 35Csp/378/2017-33, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobcovi sumu 1.008,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.008,76 eur
od 1.7.2015 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur pod hrozbou straty
výhody splátok, keď prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
a každá nasledujúca vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia
dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2
písm. f) a § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom k 5.12.2014, vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.178,08
eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2015 do zaplatenia titulom neuhradených

záväzkov z úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 5.12.2014. Súd prvej inštancie dokazovaním
zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500094508, ktorú žalovaný ako dlžník podpísal dňa 2.12.2014 a žalobca dňa 5.12.2014, žalobca mal
schváliť žalovanému revolvingový úver. Bod 6. zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom
úvere, podľa ktorých informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s
platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) bol 110,62 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit)
1.230,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 18, mesačná splátka (vrátane úrokov) 77,74 eur, celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky) 1.522,32 eur, RPMN 35,80 %, ročná úroková
sadzba18,08%,priemernáRPMN36,30%,poskytnutáčiastkarevolvingu1.230,-eur,celkováčiastkapri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.522,32 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
35,80%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%,poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 123,- eur. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s. r.o. predložené žalobcom nie sú podpísané žalovaným ako
dlžníkom, hoci na ich konci sa nachádza odkaz na podpis dlžníka. Oznámením veriteľa o schválení

predmetného úveru dlžníkovi žalobca mal žalovanému oznámiť údaje o schválenom úvere nasledovne:
číslo zmluvy: 8500094508, schválená výška úveru: 1.230,- Eur, splatnosť úveru: 18 mesiacov, výška
mesačnej splátky: 77,74 Eur, z toho istina 68,33 Eur, z toho úroky 9,41 Eur, splátka podľa dohody
o poskytnutí služby (mesačne) 32,88 Eur, výška celkovej platby na úhradu 110,62 Eur, poplatok za
poskytnutie úveru 123,- Eur, dátum splatnosti prvej splátky: 6.1.2015, dátum splatnosti poslednej splátky

úveru: 6.6.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania: 6, celková výška úveru: 1.230,- Eur, RPMN za úver 35,80 %, priemerná hodnota RPMN platná
ku dňu podpísania zmluvy: 36,30 %, schválená výška revolvingu: 1.230,- Eur, zvýšenie celkovej výšky
úveru po vykonaní revolvingu: 1.230,- Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 77,74
Eur, RPMN po vykonaní revolvingu 35,80 %, úverový limit 1.230,- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.522,32 Eur, odplata za poskytnutie služby v

zmysle Dohody o poskytnutí služby: 591,84 Eur, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.522,32
Eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,05%,
dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 5.12.2014. Keďže žalovaný bol v omeškaní s
úhradou splátok, žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 01.07.2015.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že hoci ako listinný dôkaz bola
predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za akých bol žalovanému úver poskytnutý bolo
treba dospieť k záveru, že išlo o klasický úver, poskytnutý jednorazovo a v konkrétnej výške. Jedná
sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú je potrebné aplikovať

tento zákon a ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú prednosť pred aplikáciou Obchodného
zákonníka. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Konkrétny dátum
splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na
dohodnutétermínysplatnostijednotlivýchsplátok.Žalovanýmalpodľazmluvyzaplatiť18splátok,pričom

začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť
ani konečnú splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky 06.06.2016 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi zo dňa 05.12.2014, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže
nebolo žalovaným podpísané a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaný podpísal návrh na uzavretie
zmluvy a zároveň žalobca nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovanému doručené. Vzhľadom na

uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú, v dôsledku
chýbajúcich náležitostí je však poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za preukázané, že
žalovanému bola ako úver vyplatená čiastka 1.230,- eur, pričom žalovaný uhradil sumu 221,24 eur. Dlh
žalovaného voči žalobcovi je tak vo výške 1.008,76 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku,
teda v sume 169,32 eur, ju ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.008,76 eur a to od prvého dňa omeškania po vyhlásení okamžitej
splatnosti, t.j. od 1.7.2015 do zaplatenia. Žalovanému súd na jeho žiadosť povolil v zmysle § 232 ods.
3 a 4 CSP zaplatenie dlhu v splátkach po 35,- eur mesačne. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho
úspechu vo veci.

4. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o
absencii obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Dôvodil, že oznámenie
o schválení úveru predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy vychádzajúc z vôle oboch zmluvných strán

vyjadrenej pri uzatváraní právneho úkonu. Pojem „listina“ je v právnom zmysle chápaný ako nosič
určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu teda prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán,
pričom len listina ako celok musí byť podpísaná. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomná forma právneho
úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná, pričom zákon nevyžaduje,

aby jednotlivé strany tejto listiny boli podpisované samostatne, postačuje, ak je listina podpísaná ako
celok. Zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemohla pozostávať
z viacerých dokumentov. Rovnako odvolateľ namieta spôsob, akým súd prvej inštancie interpretuje
zákonnéustanovenievyžadujúceuvedenietermínukonečnejsplatnostiako„dátumkonečnejsplatnosti“,pričom z jazykového hľadiska ide o dva odlišné pojmy. Požiadavka na uvedenie termínu konečnej
splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu, inak by zákonodarca použil
slovné spojenie dátum. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v

posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku IV
ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedených v
oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti a spôsobom vyplývajúcim zo
splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podporne odvolateľ poukazuje na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Bezúročným môže úver byť
len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku
spotrebiteľa, čo v danom prípade nenastalo. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.008,76 eur posúdiac poskytnutý
spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v úverovej zmluve. Predmetom odvolacieho konania bol tiež závislý

výrok o náhrade trov konania v zmysle § 379 písm. a) CSP.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu
preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje v podrobnostiach na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vytýka žalobcovi, že zmluva neuvádza dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí, tvrdiac, že obsah zmluvy
tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy

tvoriace súčasť zmluvy o úvere. Poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
odvolateľ uvádza, že zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to
určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, a jednak
spôsobom ustanoveným v článku IV ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorých má vyplývať, že dátum
splatnosti poslednej splátky uvedených v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej

splatnosti, a tiež poukazuje na splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

10. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že v predloženej úverovej zmluve nie je
uvedený ani žiadny termín splatnosti splátok, ani termín prvej splátky a rovnako nie je zadefinovaná
konečná splatnosť úveru, ktorú vzhľadom na absenciu dohodnutých termínov splátok nie je možné

ani zo zmluvy vyvodiť. V zmluve sa uvádza „splatnosť úveru (počet splátok) 18“, čo bezpochyby
nezodpovedá dikcii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené nedostatky
nemožno obhájiť ani tvrdením žalobcu, že tieto náležitosti zmluvy sú uvedené v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi. Je pravdou, že dátum splatnosti prvej splátky aj poslednej splátky úveruje uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 05.12.2014, na túto skutočnosť však, ako
správne uviedol už prvoinštančný súd, nebolo možné prihliadnuť, pretože predmetné oznámenie má
len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi a nie je

súčasťou zmluvy o úvere. Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru
požadované kogentnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. musia byť uvedené v zmluve, a pokiaľ podstatné náležitosti dotknutej zmluvy
obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré nebolo podpísané aj
dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nie je ho možné považovať za súčasť zmluvy

uzavretej medzi stranami. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, a až následná akceptácia znamená
uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovať za nový návrh
na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), pretože predstavuje nový jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Odvolací súd
teda vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný
prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalovaného ako

dlžníka jeho podpísaním. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že ustanovenia, z ktorých možno vyvodiť
zákonom požadované údaje sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach - zmluvných
dojednaniach úverovej zmluvy, odvolací súd pripomína, že tento dokument rovnako nebol podpísaný
zmluvnými stranami. Ak zákon ukladá povinne písomnú formu pre uvedenie niektorej náležitosti, potom
jej dojednanie v obchodných podmienkach, ktoré nie sú stranami podpísané, je pre absenciu písomnej

formy neplatné. Aj v zmysle rozhodnutia EÚ vo veci C-42/15 nebráni nič tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti
Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej
strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku
10 ods. 2 tejto Smernice. Ak potom zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje na platnosť zmluvy o

spotrebiteľskomúverepísomnúformuavtejtopodobemusíbyťobsiahnutýajúdajodobetrvaniazmluvy
a o termíne konečnej splatnosti úveru, potom je podmienka písomného uvedenia podstatných náležitostí
do zmluvy splnená len vtedy, ak je osobitne podpísaná zmluvnými stranami. Vo všetkých úverových
zmluvách v zmysle účinného zákona o spotrebiteľských úveroch má absencia tohto údaju za následok,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru sú významné pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp.
prijateľnosť poskytnutého úveru a jeho možnosť posúdiť celkovú dobu zaťaženia splátkami úveru.
Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ neprestal uhrádzať splátky

predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby spotrebiteľ nepokračoval v uhrádzaní splátok aj po
termíne konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, a teda význam
tejto informácie nemožno bagatelizovať. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s názorom
žalobcu, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie nie je spôsobilé spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, za správny bolo treba považovať záver súdu prvej
inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom odvolací súd pripomína, že už absencia
jedinej obligatórnej náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje na prijatie
tohto záveru. Správne preto postupoval prvoinštančný súd, pokiaľ žalobu v časti požadujúcej zaplatenie
úrokov a poplatkov zamietol a priznal žalobcovi iba sumu skutočne poskytnutej a doposiaľ nevrátenej

sumy úveru z predmetnej zmluvy. Odvolací súd preto rozhodnutie v jeho napadnutej zamietajúcej časti
ako aj v časti náhrady trov prvoinštančného konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak

s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak nevznikli,
odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol
podľa fiktívnej normy, vychádzajúc z toho, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

14. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).