Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214881
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417214881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr.LýdieGálisovejaJUDr.MárieMalíkovejvprávnejvecižalobkýň:1.U.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
S. XXX/X, XXX XX S., zastúpená: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX S., 2. H. R., nar.
XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX S., proti žalovanej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, U. D. XXXX/XXB, XXX
XX T. F., o zaplatenie sumy 650 eur každej zo žalobkýň, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného
súdu T. F. zo dňa 13. septembra 2XX8 č.k. 14C/41/2XX7-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobkyniam v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade a žalobu
žalobkyne v 2. rade. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 489, § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta, § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Uplatnené nároky žalobkýň posúdil ako nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mala
získať žalovaná na ich úkor, keď protiprávne čerpala finančné prostriedky z účtu poručiteľa po jeho
smrti. Dňom smrti prešlo vlastníctvo k finančným prostriedkom na jeho účte na žalobkyne ako zákonné

dedičky. Konštatoval, že bolo irelevantné, kedy bolo o tom rozhodnuté v dedičskom konaní. Žalovaná
po smrti poručiteľa, svojho syna, disponovala s finančnými prostriedkami na účte vo výške 2.550 eur
bez akéhokoľvek oprávnenia, keďže jej dispozičné oprávnenie zaniklo smrťou jej syna.
1.3. Považoval za nesporné, že žalovaná sama riešila situáciu vzniknutú smrťou svojho syna, ku ktorej
došlo mimo územia SR, a organizovala aj jeho pohreb. Súvisiace náklady si predčasne uspokojila zo
všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa. Tieto jej nároky neboli zaradené medzi pasíva dedičstva v
dedičskom konaní a neznížili čistú hodnotu dedičstva, lebo na ne nebolo pre námietky ich spornosti zo

strany žalobkýň, ako dedičiek, prihliadnuté. V dedičskom rozhodnutí bola odkázaná na podanie žaloby
na náhradu nákladov spojených s pohrebom. Nemala však potrebu tak urobiť, keďže si ich uspokojila
prv z finančných prostriedkov poručiteľa na účte, ktoré boli v celom rozsahu (19.183,21 eura) zahrnuté
do všeobecnej hodnoty dedičstva.
1.4. Skúmal, či sa žalovaná na úkor žalobkýň bezdôvodne obohatila, resp. za aké primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa by žalobkyne ako dedičky niesli zodpovednosť podľa § 470 Občianskeho
zákonníka. Zistil, že náklady podľa predložených výdavkových dokladov žalovaná financovala po smrti

syna z finančných prostriedkov patriacich do dedičstva a dospel k záveru, že išlo o náklady súvisiace
so smrťou poručiteľa, jeho kremáciou a pohrebom. Konštatoval, že nešlo o štandardnú situáciu, keďže
poručiteľ zomrel v Českej republike, ktorá situácia si vyžadovala aj neštandardné náklady. Pri nákladoch
spojených s pohrebom poručiteľa zákon hovorí o ich primeranosti, nepredpokladá však, že by malo ísťiba o náklady na samotný pohreb, ale počíta aj s ďalšími nákladmi súvisiacimi s pohrebom nevynímajúc
napr.aninákladynazriadeniepomníka.Primeranosťnákladovjevždypotrebnéposudzovaťnielenpodľa
spoločenského postavenia poručiteľa a čistej hodnoty dedičstva, ale aj so zreteľom na miestne zvyklosti,

pokiaľ ide o samotný obrad, resp. pohrebné miesto. V uvedenej súvislosti nezistil v prejednávanom
spore, že by sa niektoré náklady financované žalovanou javili problematické. Uviedol, že žalobkyne
nepreukázali, že by išlo o náklady neúčelne vynaložené, resp. o fiktívne doklady. Z ich strany išlo iba o
domnienky a dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdených skutočností neuniesli. Povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie by žalovanej vznikla iba v prípade, ak sa na úkor žalobkýň obohatila, čo

nezistil.Nazákladeuvedenéhodospelkzáveru,žežalobkyne,akodedičky,vzmysle§470Občianskeho
zákonníka zodpovedali za náklady súvisiace so smrťou poručiteľa, jeho pohrebom (kremáciou v ČR a
následne obradom v SR) a zabezpečením hrobového miesta, a to minimálne vo výške 2.550 eur. Túto
sumu žalovaná vyčerpala z finančných prostriedkov tvoriacich súčasť dedičstva, v opačnom prípade by
žalobkyne boli povinné uvedenú sumu žalovanej zaplatiť.
1.5. Tvrdenie žalobkýň o tom, že žalovaná ich včas neinformovala o smrti ich otca, považoval za

účelové, keďže už dňa 16.03.2017, najneskôr v dopoludňajších hodinách, to žalovaná telefonicky
oznámila ich matke, ktorá na ďalší deň žalovanú aj osobne navštívila (toto tvrdenie žalovanej popreté
nebolo). Žalobkyne, resp. ich matka, museli vedieť, že situácia, ktorá vznikla úmrtím ich otca si vyžiada
nielen bežné, ale aj zvýšené náklady, keďže zomrel v Prahe. Túto situáciu však v aktuálnom čase vôbec
neriešili, napriek tomu, že jednoznačne mali o tom vedomosť. Ani v konaní nepreukázali, že by sa

v aktuálnom čase vôbec zaujímali o to, z akých finančných prostriedkov žalovaná, ako dôchodkyňa,
vzniknuté náklady hradí. Nepreukázali, že v tom čase mali dostatok finančných prostriedkov na
vznikajúce náklady, naopak, matka žalobkýň uviedla, že pitevnú správu z C. nežiadali, keďže bolo
potrebné zaplatiť 30 eur a v tom čase nemali dostatok finančných prostriedkov. Žalobkyne začali riešiť
otázku financovania nákladov až v súvislosti s dedičským konaním, keď zistili, že žalovaná náklady

hradila z finančných prostriedkov na účte ich zosnulého otca. V konečnom dôsledku žalobkyne za
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za jeho dlhy, ktoré na nich prešli jeho smrťou, zodpovedajú.
V konaní nepreukázali, na základe čoho by bola žalovaná povinná tieto náklady znášať zo svojich
finančných prostriedkov. Ich zástupkyňa dokonca na pojednávaní vyslovila názor, že žalovaná nemala
ani morálne právo riešiť veci okolo pohrebu. V prípade, že by žalovaná náklady bola financovala

zo svojich vlastných finančných prostriedkov, vznikol by jej oprávnený nárok voči žalobkyniam ako
dedičkám. Žalovaná nemienila zatajiť, koľko a z akého dôvodu platila z účtu syna po jeho smrti, dôkazom
čoho je to, že v dedičskom konaní uplatnila vynaložené náklady spolu vo výške 2.573,21 eura a tieto
boli (ako to vyplýva z rozhodnutia z dedičského konania) špecifikované a preukázané dokladmi.
1.6. Na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, žalovaná

žiaden majetkový prospech nezískala, bezdôvodne sa na úkor žalobkýň neobohatila, a preto rozhodol
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods.
1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP, ale v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže
vyhlásila, že jej trovy konania nevznikli.

2.1. Žalobkyne v 1. a 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súdu zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň sumu 650
eur, v opačnom prípade vráti spis na ďalšie konanie. Dôvodili podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP keďže
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia.
2.2. Namietali, že tvrdenia žalovanej sa nezhodujú so skutočnosťami zistenými ohliadkou mŕtveho a

pitevným protokolom, nakoľko v čase príchodu RZP bol už niekoľko hodín mŕtvy. Zomrelý pracoval
viac ako 12 rokov v Y. zamestnávateľ za neho odvádzal poistné do sociálnej aj zdravotnej poisťovne
a vlastnil európsky zdravotný preukaz, preto vôbec nebol dôvod na fakturovanie údajného výjazdu
RZP, navyše náklady fakturované zdravotnou službou nemali súvis s osobou zomrelého, ale s osobou
sestry nebohého. Preto za tento dlh, ako dedičky, nezodpovedali. Namietali, že dispozícia s účtom po

smrti ich otca bola neoprávnená, plnomocenstvo udelené žalovanej jeho smrťou zaniklo. Tvrdili, nákup
venca „akože od dcér“ nebol primeraným nákladom pohrebu za okolností, že im bolo konaním žalovanej
znemožnené pohrebu sa zúčastniť. Náklady uhrádzal niekto iný, preto žalobkyňa nemá právo si ich
započítať proti povinnosti vydať dedičom peňažné prostriedky. Namietali, že ako dedičky neboli povinné
znášať náklady na zriadenie miesta na uloženie troch urien, ale maximálne 1/3 týchto nákladov. Uznali

nevyhnutné pohrebné náklady, ale neuznali faktúry RZP a pomník. Žiadali prihliadnuť na skutočnosť,
že žalovaná sama rozhodla o celom majetku poručiteľa na území Y., pričom náhradu za tento majetok
si neuplatnili. Boli im upreté práva rozhodovať o pohrebe a boli ukrátené o časť dedičstva, pričom
zodpovedajú za rozhodnutia, ktoré svojvoľne urobila žalovaná. Odvolali sa na pitevný protokol, ktorýpriložili k odvolaniu, pričom tvrdili, že skôr ho predložiť nemohli, lebo im bol doručený až po vyhlásení
rozsudku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom súhlasí, žiadala odvolanie zamietnuť a
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa

náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru,
že odvolanie žalobkýň v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.1. V danej veci sa žalobkyne v 1. a 2. rade, po pripustení zmeny žaloby, domáhali voči žalovanej každá
zaplatenia sumy 650 eur a trov konania. V žalobe tvrdili, že žalovaná po smrti ich otca neoprávnene

vybrala z jeho účtu sumu 2.550 eur, z ktorej polovicu v sume 1.250 eur uznávajú ako použitú na úhradu
primeraných nákladov na pohreb poručiteľa a zriadenie hrobového miesta, rozdiel v sume 1.300 eur
však neuznávajú.
6.2. Žalovaná uplatnený nárok neuznala. Tvrdila, že v dedičskom konaní si uplatnila pohľadávku z titulu
nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, ktorý bol jej synom. Jej pohľadávka nebola zahrnutá do

dedičstva. Namietala, že za tieto náklady zodpovedajú dedičia podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
Žiadala žalobu zamietnuť.
6.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobkýň v 1. a 2. rade bol rozsudok
súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že M. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v C.. Zomrelý
pracoval v Y., kde sa dlhodobo viac ako 12 rokov zdržiaval. Žalobkyne boli jeho dcéry a po jeho smrti obe
dedičky zo zákona. S ich matkou S. R. bol rozvedený. O smrti svojho syna sa žalovaná dozvedela vo
večerných hodinách dňa XX.XX.XXXX (streda) telefonicky od svojej dcéry Z. M. žijúcej v C., a následne
ráno 16.03.2017 (štvrtok) jej to oznámila aj polícia na G.. V ten deň v ranných hodinách oznámila matke

žalobkýň, že syn zomrel, aby to oznámila aj vnučkám. Dňa 16.03.2014 žalovaná odoslala kuriérom
Slovenskej pošty do C. oblek pre syna a s dcérou sa dohodla, že v C. dajú spraviť kremáciu.
Dňa 17.03.2017 (piatok) navštívila žalovanú matka žalobkýň. Dňa 20.03.2017 (pondelok) odcestovala
žalovaná do C.. Kremácia v C. sa konala 22.03.2017 (streda), dňa 23.03.2017 (štvrtok) žalovaná
prevzala urnu, na matrike v C. vybavila úmrtný list pre zosnulého syna, potvrdenie na prevoz urny na

G. a 24.03.2017 (piatok) sa vrátila na G. vlakom a priniesla aj urnu. V pondelok 27.03.2017 navštívila
žalovanú žalobkyňa v 1. rade - vnučka U. - aj s priateľom a žalovaná jej dala riadne overený úmrtný
list. Následne žalovaná na deň 19.04.2017 zorganizovala v krematóriu v T. F. rozlúčku so zosnulým
synom, ktorej sa zúčastnili, rovnako ako aj žalovanou pripraveného karu, obidve žalobkyne aj ich matka.
Žalovaná zakúpila hrobové miesto, resp. urnovú skrinku, ku ktorej dala vyhotoviť dosku a vázu.

7.2. M. R. mal zriadený účet na G. vo VÚB, a.s., ku ktorému mala dispozičné právo a platobnú kartu
žalovaná, ktorá toto aj využívala, keď z finančných prostriedkov na tomto účte platila výživné v prospech
žalobkýň v 1. a 2. rade, resp. iné výdavky na základe pokynov svojho syna. Žalovaná aj po dni
XX.XX.XXXX, teda po smrti syna, realizovala výbery z jeho účtu v čase od 16.03.2017 do 20.03.2017,
a to spolu v sume 2.550 eur (5x 450, 1x 300). Žalovaná prostriedky z účtu zomrelého syna použila na

financovanie nákladov spojených s pohrebom spolu v sume 51.381 Kč (po prepočte na eurá podľa kurzu
platného ku dňu smrti syna žalovanej 26,075 Kč/1 euro ide o sumu 1.970,50 eura) a 603 eur.

8. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli poručiteľovou smrťou.

9. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

11. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska uvedených skutočností a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny
záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalovaná peniaze vybraté z účtu

poručiteľa po jeho smrti použila na úhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, za ktoré
žalobkyne v 1. a 2. rade ako dedičky niesli zodpovednosť podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná sa na úrok žalobkýň v 1. a 2. rade bezdôvodne
neobohatila. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý
rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj
rozsudokvdostatočnejmierepoprávnejajskutkovejstránkeodôvodnil,keďuviedolsvojeúvahy,ktorými

sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobkýň v 1. a 2. rade uvedených v odvolaní.

12.2. Podstatou odvolania žalobkýň boli tvrdenia, že nebol dôvod na fakturovanie RZP, lebo v čase
príchodu RZP bol ich otec už niekoľko hodín mŕtvy, a navyše bol poistený a vlastnil európsky zdravotný
preukaz, s ktorými sa odvolací súd nestotožnil. Bolo totiž nesporné, že otec žalobkýň zomrel, nejaký
lekár konštatoval jeho smrť a nejaké vozidlo jeho telo odviezlo. S tým boli spojené náklady, ktoré bolo
potrebné považovať za náklady spojené s pohrebom. Tvrdenie, že tieto náklady mali byť hradené

z poistenia poručiteľa žalobkyne nepreukázali. A tvrdenie, že tieto náklady nemali súvis s osobou
zomrelého, ale s osobou sestry nebohého, bolo nelogické, keďže sestra poručiteľa žila v Q., bola tam
vydatá, a nebolo preukázané, že nebola poistená. Navyše meno M. R. bolo uvedené priamo na faktúrach
zdravotnej služby v kolónke pacient. Z hľadiska zodpovednosti dedičiek za náklady poručiteľovho
pohrebu je podľa názoru odvolacieho súdu bezvýznamné, čo bolo príčinou jeho smrti, či si ju zavinil sám,

alebo tretia osoba, alebo zomrel bez cudzieho zavinenia. Významná bola len skutočnosť, že náklady
pohrebu neznášali dedičky, ale tretia osoba. Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobkýň, podľa
ktorého dispozícia s účtom po smrti ich otca bola neoprávnená, lebo plnomocenstvo udelené žalovanej
jeho smrťou zaniklo, poukazuje však na to, že takýto záver prijal aj súd prvej inštancie v bode 17.
napadnutého rozsudku. Navyše žalobkyne nepopierali, že náklady pohrebu ich otca zaplatila žalovaná,

iba ich neuznávali v plnej výške, pričom namietali voči nákladom spojeným so zásahom zdravotnej
služby, ktoré námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Žalobkyne nepreukázali svoje tvrdenie,
podľa ktorého im bolo upreté právo rozhodovať o pohrebe, ani svoje tvrdenie, že žalovaná nemala právo
započítať si vynaložené náklady proti povinnosti vydať dedičom peňažné prostriedky, keď nepreukázali,
že tieto náklady znášal niekto iný a kto konkrétne tieto náklady znášal.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyniam v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaná bola v
odvolacomkonaníúspešná.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).