Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 2, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316211008
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316211008.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcov: 1/ E. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. č. XXX, 2/
P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, 3/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, všetci zastúpení
JUDr. Petrom Belovičom, advokátom, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovanému: Bohuš Šesták -
VEĽKOSKLAD, s.r.o., so sídlom Kajal č. 55, IČO: 46 740 295, zastúpený JUDr. Ľudovítom Štanglovičom,

advokátom, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 26. júna 2018, č.k.
17C/261/2016-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti
uznesenia bude vec postúpená stavebnému úradu, ktorým je Obec Kajal. Ďalej súd napadnutým
uznesením rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia súd vráti žalobcovi 1/ súdny poplatok za podanú
žalobu vo výške 99,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2.Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímust.§3a§10ods.1CSP,§127ods.1Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 137 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon), keď uviedol, že v konaniach podľa stavebného zákona sa
vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať
súdu. Sú to predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám.
Stavebnýúradsavždypriichuplatňovanívkonanímusípokúsiťodosiahnutiedohodymedziúčastníkmi.

Pokiaľkdohodenedôjde,odkážeúčastníkovkonanianakonaniepredsúdomsurčenímlehotyakonanie
preruší.Stavebnýúradmusídôslednevyhodnotiťcharakternámietok,čiideskutočneoobčianskoprávne
námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú
upravené inými právnymi predpismi (napr. vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Pritom môže dôjsť

aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 OZ.
Z uvedených listinných dôkazov, predovšetkým z rozhodnutí stavebného úradu Kajal, súd nemohol
dospieť k jednoznačnému záveru o tom, či stavebný úrad dôsledne vyhodnotil charakter námietok, či
ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené
inými právnymi predpismi. Takýto postup stavebného úradu z listinných dôkazov vôbec nevyplýva, súd
potom dospel k záveru, že stavebný úrad si uľahčil situáciu a účastníkov územného konania priamo

odkázal na súdne konanie. Po posúdení obsahu námietok súd dospel k jednoznačnému záveru, že
námietky žalobcov sú námietky stavebno-technického charakteru, ak námietky len okrajovo zasahujúa vzájomne sa prelínajú s právami podľa § 127 ods. 1 OZ, stavebný úrad sa s nimi musí vysporiadať
sám. Súd preto dospel k záveru, že sa nejedná o občianskoprávne námietky, ktoré by odôvodňovali
postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ktoré by konkrétne znamenali prerušenie stavebného

konania a odkázanie účastníkov konania na súd, ale sa jedná o námietky, ako to vyplýva z bodov 13. a
15. odôvodnenia (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/10/2013 zo
dňa 30.4.2014). Rovnako aj Najvyšší súd ČR v rozsudku z 13.12.1999, sp. zn. 2Cdon 1889/97, ktorého
závery sú použiteľné aj na daný prípad, zaujal právny názor, že právomoc na rozhodnutí o námietke
účastníka (stavebného, aj územného) konania, že zamýšľanou stavbou dôjde k obmedzeniu užívania

nehnuteľností žalobcov, má stavebný úrad a že právomoc súdu na rozhodnutie o tejto námietke nie je
založená ani v prípade, že stavebný úrad účastníka stavebného (územného) konania s touto námietkou
odkáže na súd. Požiadavka na zachovanie pohody bývania (pri nočnom osvetlení, zvýšenom hluku a
pod.) patrí k všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Aj podľa rozsudku Krajského súdu
v Hradci Králové z 17.5.2001, sp. zn. 30Ca 58/2001, námietky účastníkov územného či stavebného
konania, týkajúce sa obťažovania výhľadom, dymom, hlučnosťou, prašnosťou, zápachom, zatienenia

pozemkov a stavieb a pod., neprekračujú rozsah právomoci stavebného úradu a dotknutých orgánov
štátnej správy. Jedná sa o námietky územno-technického či stavebno-technického charakteru, ktoré
stavebný úrad posúdi vo svojej právomoci, bez toho, aby s nimi účastníkov konania odkazoval na
súd podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona. Aj keď námietky vznesené žalobcami v územnom konaní
sú námietkami občianskoprávnymi (§ 127 ods. 1 OZ), zákon zveruje rozhodnutie o týchto námietkach

vznesených v územnom konaní do právomoci stavebného úradu, ktorého povinnosťou je o nich
rozhodnúť z úradnej povinnosti. Tu ide o prípad, kedy je občianskoprávna vec zverená k rozhodnutiu
inému orgánu než súdu (k tomu pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 22.10.2001, sp.
zn. 22Cdo 2929/99, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1902/2001 zo dňa
19.3.2002 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon/1889/1997 zo dňa 13.12.1999).

Súd ďalej poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Szžo/220/2010 zo dňa 2.8.2011, rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžo/51/2014zodňa10.3.2015,rozhodnutieNajvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 4389/2009 a nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 403/03 zo
dňa 17.8.2005 a iné rozhodnutia, podľa ktorých sa majú správne orgány dostatočne vysporiadať s
námietkami účastníkov správneho (resp. územného) konania. Súd je toho názoru, že správny orgán

pochybil pri aplikácii § 137 Stavebného zákona, nakoľko sa námietkami žalobcov nezaoberal dostatočne
dôsledne. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho
súčasť, je daná predmetom konania. Správne konanie - procedúra - výlučne sleduje, aby bola zaistená
správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú
konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Sž 31/2002 zo dňa 27.8.2002). Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (pozri
§ 161 CSP), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok
právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Ak súd v rámci
skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do

ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Označenie
orgánu, ktorému bude vec postúpená po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, by malo byť
obligatórnou súčasťou výrokovej časti uznesenia. Po právoplatnosti uznesenia súd spisový materiál
postúpi určenému orgánu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti I. rozhodnutia. Keďže absentuje základná procesná podmienka - právomoc súdu na konanie,

súd konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 CSP a vec po právoplatnosti rozhodnutia postúpi na ďalšie
konanie stavebnému úradu, ktorým je Obec Kajal. Súd svoju právomoc skúma ex offo v každom štádiu
konania, bez ohľadu na to, či už v konaní bolo vykonané dokazovanie. Aj v neskorších fázach konania,
ak zistí, že vo veci konať nemá, musí konanie zastaviť. Medzi účastníkmi sú sporné len skutočnosti
vyplývajúce zo stavebných predpisov, o ktorých má právomoc rozhodnúť výlučne stavebný úrad. Keďže

zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd
zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Ak bol súčasne s podanou
žalobou zaplatený súdny poplatok, súd postupuje podľa § 11 ods. 1 druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatok sa taktiež vráti, ak súd
konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok sa vracia v plnej výške s poukazom na § 11 ods.

4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučnéhopráva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k

inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď

síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd
však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa §
257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. V prejednávanom prípade žalobcovia museli na súd podať žalobu, nakoľko ich na to odkázal

stavebný úrad tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia. Súd však dospel k záveru, že takýto
postupstavebnéhoúradunebolsprávny,pretožestavebnýúradnepostupovaldôslednepodľa§137zák.
č. 50/1976 Zb., preto nie zavinením žalobcov bolo začaté konanie pred súdom a ani nie ich zavinením
došlo k zastaveniu konania. Súd by považoval za nespravodlivé zaťažiť žalobcov platením náhrady trov
konania, ktoré iniciovali výlučne na základe rozhodnutia stavebného úradu a nie svojvoľne.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnili tým, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a
súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedli, že žalovaný porušuje ich práva na
ochranu osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia
a ochranu vlastníckeho práva, a to spôsobom, resp. konaním presne vymedzeným v žalobe. Žalovaný
sa uvedeného porušenia práv svojim konaním dopúšťa vedome, cielene a v rozpore s rozhodnutiami
stavebného úradu obce Kajal, ktoré doposiaľ boli v stavebnom konaní vydané, ako aj v rozpore s

projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Pritom sa jedná o časti stavby žalovaným
už zrealizované, teda práva žalobcov sú už teraz, teda v čase rozhodovania súdu o predmete sporu,
zo strany žalovaného porušované, a preto aj bez ohľadu na skutočnosť, že stavebný úrad odkázal
účastníkov stavebného konania na podanie žaloby, takáto žaloba na ochranu práv a právom chránených
záujmov žalobcov je dôvodná a prípustná. Z jednoduchého výpočtu žalobných námietok žalobcov

uplatnených žalobou v tomto konaní a z ich potvrdenia súdom prvej inštancie vykonanou miestnou
obhliadkou je zrejmé, že žaloba nebola podaná bezdôvodne. Majú za to, že pokiaľ sú ich práva a právom
chránené záujmy porušované zo strany žalovaného takým flagrantným spôsobom, nie sú povinní čakať
na dokončenie stavby a jej legalizáciu kolaudačným konaním, ale sú oprávnení svoje práva hájiť už v
tomtoštádiustavbyzákonomaprobovanýmspôsobomžalobounapríslušnomsúde,ktorýjeoprávnenýa

povinný im ako občanom tohto štátu poskytnúť ochranu zákonným rozhodnutím vo veci predmetu sporu.
V tejto súvislosti poukázali tiež na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Súd prvej inštancie svojim postupom,
keď konanie bez splnenia podmienok daných ust. § 3 CSP v spojení s § 10 ods. 1 CSP a § 161 CSP
zastavil, tým aj porušil ich práva na spravodlivý proces, v ktorom by uplatnili a mali možnosť obhajovať
svoje právo na ochranu svojich zákonom chránených práv, ktoré sú porušené konaním žalovaného.

4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že predmetná stavba ešte nie je dostavaná, skolaudovaná a ani nie
je obývaná akoukoľvek osobou, teda v žiadnom prípade nemôže v súčasnosti dochádzať k porušovaniu
práv žalobcov zo strany žalovaného. Taktiež k porušovaniu práv žalobcov 2/ a 3/ nedochádza, nakoľko

ako už bolo zo strany žalovaného v rámci stavebného konania a aj tohto súdneho konania poukazované,
žalobcovia 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, ktorá by susedila s pozemkom, na ktorom
je postavený rozostavaný rodinný dom žalovaného, ktorý je predmetom tohto konania, teda nemali byť
účastníkmi stavebného konania a nemajú ani aktívnu legitimáciu v rámci tohto súdneho konania.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne navrhli, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ žalovaný vo svojom
vyjadrení tvrdí, že práva žalobcov, ochrany ktorých sa žalobou domáhajú, v tomto čase nie sú žiadnym
spôsobom porušené, nakoľko stavba ešte nie je skolaudovaná a ani užívaná, tak v tomto sa mýli. Stavbaje už v súčasnom štádiu rozostavanosti postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením, a tým už
teraz neoprávnene zasahuje do práv žalobcov. Nezdieľali právny názor žalovaného a trvali na tom, že
všetci označení účastníci konania na strane žalobcov sú aktívne legitimovaní na konanie v tomto spore.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.2CSPa§357písm.a/CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, pretože napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17C/261/2016 je žaloba
žalobcov, ktorou sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do práva na ochranu
vlastníckeho práva (§ 127 ods. 1 OZ), ochranu osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva, občianskej cti

a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 127
ods. 1 OZ).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý vzhľadom na nedostatok právomoci súdu konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti

uznesenia bude vec postúpená stavebnému úradu - Obci Kajal, ako i v závislých výrokoch o vrátení
súdneho poplatku a nároku na náhradu trov konania.

9. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

10. Existencia právomoci súdu je základným predpokladom civilného súdneho konania. Nedostatok
právomocispôsobujevždyneodstrániteľnúvadukonaniasnevyhnutnýmnásledkomvoformeuznesenia
o zastavení civilného súdneho konania.

11. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

12. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa ods. 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo
by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa
alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo iný príslušný orgán a konanie preruší.

13. Právna teória a prax dospela v uvedenom kontexte k rozlišovaniu námietok verejnoprávnych
(územnočitechnickénámietky)anámietokobčianskoprávnych.Zatiaľčoonámietkachverejnoprávnych
rozhoduje vždy stavebný úrad, u námietok občianskoprávnych tomu tak vždy nie je. Občianskoprávne
námietky je totiž možné rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej patria námietky, ktoré prekračujú právomoc
stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Jedná sa typicky o námietky

spochybňujúce vlastnícke právo, či jeho rozsah, námietky vydržania či existencia vecného bremena.
O týchto námietkach môže s konečnou platnosťou rozhodovať len súd. Druhou skupinou námietok
sú také, ktoré neprekračujú právomoc stavebného úradu, a ten je preto povinný o nich rozhodnúť.
Typicky sa jedná o námietky proti predpokladanej hlučnosti, prašnosti, tieneniu, odstupu stavby a
podobne (t.j. námietky budúcich imisií). Z uvedeného vyplýva, že povinnosť stavebného úradu odkázať

účastníka konania na súd a konanie prerušiť je daná len v prípade občianskoprávnej námietky
prekračujúcej právomoc stavebného úradu, ktorá by súčasne v prípade jej oprávnenosti mala za
následok nemožnosť uskutočnenia požadovanej stavby, či iného opatrenia. V ostatných prípadoch
takáto povinnosť stavebného úradu daná nie je a ten si môže o námietke urobiť úsudok samostatne.
Právomoc súdu rozhodovať o všetkých občianskoprávnych námietkach, ktoré prekračujú právomoc

stavebného úradu, tým nie je spochybnená.

14. V konaní podľa stavebného zákona možno uplatniť všetky námietky vychádzajúce z vlastníckych
práv k pozemkom a stavbám, teda i námietky obsahovo zodpovedajúce § 127 ods. 1 OZ. Narozdiel od tohto ustanovenia, ktoré poskytuje ochranu proti imisiám, ktoré už nastali, v konaní podľa
stavebného zákona sa možno domáhať ochrany proti imisiám hroziacim (budúcim, očakávaným). O
námietke budúcich imisií musí rozhodovať stavebný úrad sám a nemôže s touto námietkou odkazovať

účastníkov na súd (porov. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon/1889/1997, 22Cdo/1150/1999,
22Cdo/2929/1999 a podobne). To však neznamená, že ak ide o zásahy do vlastníckeho práva, ktoré
podľa skutkového opisu v žalobe už nastali a trvajú, môže súd odmietnuť rozhodnutie o takejto žalobe
len preto, že námietka poukazujúca na neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva bola uplatnená v
súvislosti s konaním pred stavebným úradom a jej riešenie by náležalo do právomoci stavebného úradu.

Takátožalobaopierajúcasao§127ods.1OZježalobouvlastníckou,vyplývajúcouzobčianskoprávnych
vzťahov a rozhodnutie o nej v zmysle § 3 CSP spadá do právomoci súdu a ten je teda povinný o nej
rozhodnúť. Rovnako z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe vyplýva, že k zásahom do vlastníckeho
právažalobcovuždochádza,idetedaožalobupodľa§127ods.1Občianskehozákonníkaarozhodnutie
o nej do právomoci súdu patrí.

15. Nebolo preto namieste zastavenie konania a postúpenie veci stavebnému úradu, čo ostatne vyplýva
i z formulácie žalobného petitu, ktorá je širšia, než by vyžadovalo rozhodnutie o námietke.

16. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomuto
zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom

ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením
práva zaručeného čl. 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania (II.ÚS 14/01). Otázku právomoci
všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2) treba
posudzovať v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (I.ÚS

37/95).

17. Pokiaľ súd napriek existencii jeho právomoci na konanie konanie zastaví, ide o postup vadný,
znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keď uvedený nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).