Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Viera Kandriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210235
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716210235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: F. E., J.. XX.XX.XXXX, G.
XXX XX N., N. XX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom
824 96 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO:
47 233 516, so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, o neplatnosť právneho úkonu, o ochranu práv
spotrebiteľa, o určenie, že revolvingové úvery sú bezúročné a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného
obohatenia,oneplatnosťzmlúvrevolvingovýchúverov,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Poprad zo dňa 25.06.2018, č. k. 7Csp/116/2016-200 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku o zastavení konania v bode 1.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Súd určuje, že zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2010
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013

č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú bezúročné a bez
poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2010
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013
č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014

bezdôvodné obohatenie vo výške 3 153,10 eur.

II. Súd konanie v bode 1. zastavuje.III. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 6, § 54 ods. 1 a 2, § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že nebolo sporné medzi stranami v konaní, že medzi žalobkyňou a žalovaným
boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorých žalovaný
poskytol žalobkyni spotrebiteľský a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2010 vo výške
1.500 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2013 vo výške 480 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012
vo výške 660 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 vo výške 390 eur, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 25.11.2014 vo výške 1.500 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014 vo výške 1.290 eur a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 vo výške 1.500 eur. Konštatoval, že žalovaný použil v zmluvách,

ktoré sú predmetom tohto konania početné neprijateľné zmluvné podmienky, pričom ide najmä o tieto
neprijateľné zmluvné podmienky:

4. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2010 je v bode 5. a 6. zmluvy uvedená neprimerane
vysoká RPMN, 67,85 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie

revolvingu. V bode 7. zmluvy sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. zmluvy je
uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobkyni
bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 215,75 eura odpočítaný hneď pri poskytnutí
revolvingových úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 1.284,25
eura. Jedná sa nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru

odklad úverových splátok a vopred jej bola strhnutá suma 215,75 eura za odklad úverových splátok.

5. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2013 je v bode 5. a 6. zmluvy uvedená neprimerane
vysoká RPMN 67,28 %, ročná úroková sadzba 70,02 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu. V bode 7. zmluvy sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. zmlúv je

uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobkyni
bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 69,30 eura odpočítaný hneď pri poskytnutí
revolvingových úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na sumu vo výške 410,70 eura.
Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru
odklad úverových splátok a vopred jej bola odpočítaná suma 69,30 eura za odklad úverových splátok.

6. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 je v bode 5. a 6. zmlúv je uvedená neprimerane
vysoká RPMN - 65,12 %, ročná úroková sadzba 70 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu. V bode 7. zmluvy sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. zmluvy je uvedený
neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobkyni bol

poplatok za odklad úverových splátok vo výške 95,17 eur odpočítaný hneď pri poskytnutí revolvingových
úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 564,83 eura. Jedná
sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru odklad
úverových splátok a vopred jej bola odpočítaná suma 95,17 eura za odklad úverových splátok.

7. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 je v bode 5. a 6. zmluvy uvedená neprimerane
vysoká RPMN - 24,70 %, ročná úroková sadzba 16,95 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu. V bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. zmlúv je uvedený
neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobkyni bol
poplatok za odklad úverových splátok vo výške 39 eur odpočítaný hneď pri poskytnutí revolvingových

úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 351 eur. Jedná sa o nekalú
obchodnú praktiku. Žalobca nevyužil počas splácania revolvingového úveru odklad úverových splátok
a vopred bola žalobkyni odpočítaná suma 39 eur za odklad úverových splátok.

8.Vzmluveč.XXXXXXXXXXzodňa25.11.2014jevbode5.a6.zmluvyjeuvedenáneprimeranevysoká

RPMN č. ú. XXXXXXXXXX - 25,84 %, ročná úroková sadzba 18,08 % a neprijateľná zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu. V bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8.
zmlúv je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok.
Žalobkyni bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 150 eur odpočítaný hneď pri poskytnutírevolvingových úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 1.350
eur. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru
odklad úverových splátok a vopred jej bola strhnutá suma 150 eur za odklad úverových splátok.

9. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014 V bode 5. a 6. zmlúv je uvedená neprimerane vysoká
RPMN č. ú. XXXXXXXXXX - 25,84 %, ročná úroková sadzba 18,08 % a neprijateľná zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu. V bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8.
zmlúv je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok.

Žalobkyni bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 129 eur odpočítaný hneď pri poskytnutí
revolvingových úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 1.161
eur. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru
odklad úverových splátok a vopred jej bola odpočítaná suma 129 eur za odklad úverových splátok.

10. V zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 je v bode 5. a 6. zmluvy uvedená neprimerane

vysoká RPMN - 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu. V bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8 zmlúv je uvedený
neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobkyni bol
poplatok za odklad úverových splátok vo výške 50 eur odpočítaný hneď pri poskytnutí revolvingových
úverov na jej účet. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 1.450 eur. Jedná

sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru odklad
úverových splátok a vopred jej bola odpočítaná suma 50 eur za odklad úverových splátok.

11. Dospel k záveru, že tieto zmluvné dojednania predstavujú podmienky, ktoré sú spôsobilé
založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Okrem uvedených

neprijateľných podmienok zmluvy obsahujú aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú spôsobilé založiť
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to neprimerane vysoké
zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok. Z povahy § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je ustanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie
nie je prípustné; Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv

a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Uviedol, že pokiaľ súd dospel
k záveru, že zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania, je potrebné hodnotiť ako bezúročné a bez
poplatkov, je potom povinnosťou žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

12. Mal za nesporné, že konaním žalovaného v rozpore dobrými mravmi, v rozpore s podmienkami
platiacich pri spotrebiteľovi vznikli bezdôvodné obohatenia. V konkrétnom prípade bezdôvodným
obohatením je pokiaľ sa týka zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX suma 1.713,93 eura,
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX suma 166,72 eura, zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX suma 495,01 eura, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX suma 97,89 eura,

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX suma 429,60 eura, zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX suma 249,95 eura. Bezdôvodné obohatenie predstavuje spolu sumu 3.153,10 eura.
Dodal, že konanie v bode 1. žalobného návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť predmetných
zmlúv, súd prvej inštancie v zmysle § 145 CSP zastavil, z dôvodu, že žalobkyňa zobrala žalobu v tejto
časti späť pred začatím pojednávania.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

14. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. II. a IV. podal odvolanie žalovaný. Ako spoločnú
odvolaciu námietku vo vzťahu k celému rozsudku žalovaný uviedol, že z napádaného rozsudku nie sú
zistiteľné ani také základné skutočnosti a závery, akými sú odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, na
základe akých dôkazov, skutkových zistení a záverov súd dospel k záveru, že v jednotlivých zmluvách
je uvedená neprimerane vysoká RPMN. Súd prvej inštancie túto skutočnosť uvádzane opakovane,

no napríklad z rozsudku sa nedá zistiť, prečo napríklad pri zmluve číslo XXXXXXXXXX, zmluve č.
XXXXXXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX či zmluve č. XXXXXXXXXX uvádza tento záver, ak priemerná
RPMN určená Ministerstvom financií SR v zmysle § 9 ods. 2 písm. y (resp. z) zákona č. 129/2010 Z.
z. bola takmer 2 násobne vyššia ako RPMN jednotlivých úverov; odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo,prečo na všetky zmluvné vzťahy podľa bodu 15 odôvodnenia rozsudku použil ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka v znení, ktoré bolo platné a účinné v období od 01.01.2008 do 31.10.2008, hoci
všetky zmluvné vzťahy boli uzavreté za inej právnej úpravy a absolútne odlišného znenia uvedeného

ustanovenia. Ďalej uviedol, že z rozsudku ani nie je zrejmé, s čím vlastne súd dojednané výšky RPMN
či odplaty porovnával. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a ustanovenia
§ 53 ods. 6 Obč. Zákonníka účinného od 01.06. 2014 v spojení s § 10d ods. 2 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. mohla byť odplata vo výške 2- násobku priemernej odplaty bánk. Predložil dôkaz
o výške odplaty bánk a dôvodil, že nebola prekročená. Rovnako v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, na základe
akých dôkazov, skutkových zistení a právneho posúdenia súd dospel k záveru, že pri zmluve číslo
XXXXXXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX či zmluve č. XXXXXXXXXX uvádza
tento záver, ak bol dohodnutý poplatok 150 eur za odklad úverových splátok, hoci v uvedených zmluvách
sa ani nenachádza bod 8 upravujúci poplatok za odklad úverových splátok a ani sa nenachádza žiadny
poplatok za odklad splatnosti splátok; Odôvodnenie, v čom bod 7 predstavuje prenášanie dôkazného

bremena spotrebiteľa, o aké prenášanie dôkazného bremena ide. Záver o prenášaní dôkazného
bremena by predsa vyžadoval najskôr určiť, že je tu konkrétne ustanovenie, ktoré ukladá tej - ktorej
strane dôkazné bremeno a následne túto právnu normu konfrontovať s obsahom bodu 7. Napádaný
rozsudok sa javí výhradne len ako mechanické prevzatie tvrdení žalobcu. Namietal, že jednostrannosti
napádaného rozsudku a neobjektívnosti rozhodnutia nasvedčuje napríklad to, že súd prvej inštancie

sa bez akejkoľvek zmienky nezaoberal žiadnym argumentom žalovaného, okrem iného napríklad tým,
kedy žalovaný poukazoval na príslušnú právnu úpravu upravujúcu maximálnu výšku odplaty, maximálnu
výšku RPMN a pod. Napádaný rozsudok je rozhodnutím, ktorý porušuje práva žalovaného ako sporovej
strany, je nepreskúmateľný a vo viacerých častiach arbitrárny, pretože nielen že neuvádza v niektorých
častiach nielen to, ako a či sa súd zaoberal podaním žalovaného, ale uvádza také závery (či už

skutkového alebo právneho charakteru), ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej
inštancie tvrdil o niektorých zmluvách skutočnosti, ktoré sa v daných zmluvách nenachádzajú. Napriek
tomu, že rozhodnutie je ako celok arbitrárne a prakticky nepreskúmateľné, žalovaný uviedol k záverom
súdu o neprimeranej RPMN, že tieto sú založené na aplikácii zjavne nesprávneho právneho predpisu.
Z rozsudku vyplýva (bod 15), že súd prvej inštancie pri posúdení primeranosti odplaty odkazuje na

ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení, ktoré bolo platné a účinné v roku 2008.
Najstaršia spomedzi zmlúv bola ale uzavretá 04.08.2010, pričom z hľadiska právnej regulácie pre
zmluvy uzavreté v období 11.06.2010 až 31.05.2014 platila iná úprava, ako pre zmluvy uzavreté
od 01.06.2014. Na tieto skutočnosti poukázal už vo vyjadrení k žalobe, no pri rozhodovaní súdu to
nebolo vôbec zohľadnené. K záverom súdu o neprimerane vysokých pokutách (bod 26. odôvodnenia

rozsudku) uviedol, že sú v rozpore s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd na odôvodnenia
nesprávne poukazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje úrok z omeškania pri
splácaní peňažného dlhu. Žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje dohodu o zmluvnej pokute (aj v
spotrebiteľskej zmluve), naopak je tu výslovná regulácia upravujúca maximálnu výšku všetkých sankcií.
Súd sa príslušnou úpravou vôbec nezaoberal. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti

navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie.

15. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich doterajších podaniach.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario). Dospel pritom k záveru, že rozhodnutie je v napadnutej časti vo výroku správne
(§ 387 ods. 1 CSP), avšak na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

17. Postupom podľa § 382 CSP preto odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa
doručenia výzvy vyjadrili k možnému použitiu ust. § 44 ods. 1 až 3, § 46 ods. 1 a Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv zo dňa 04.08.2010, 17.10.2012,
26.06.2013, 19.06.2014 a 25.11.2014, § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv zo dňa
28.08.2015, § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv zo dňa 04.08.2010, 17.10.2012,26.06.2013, 19.06.2014 a 25.11.2014, § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv zo
dňa 28.08.2015.

18. K odlišnému právnemu posúdeniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala, aby vec už bola spravodlivo
ukončená. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

19. Žalovaný sa nevyjadril v súdom určenej lehote k odlišnému právnemu posúdeniu odvolacím súdom.

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv zo dňa 04.08.2010, 17.10.2012,
26.06.2013, 19.06.2014 a 25.11.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľaObčianskehozákonníkamusíobsahovaťtietonáležitosti:f)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 28.08.2015,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv zo dňa 04.08.2010, 17.10.2012,
26.06.2013, 19.06.2014 a 25.11.2014, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa.

25. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 28.08.2015, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

26. Nebolo sporné medzi stranami v konaní, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom boli v rozmedzí dlhšieho časového obdobia uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere podľa ZoSÚ, na základe ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský
úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.8.2010 vo výške 1.500 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012

vo výške 660 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013 vo výške 480 eur, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 25.11.2014 vo výške 1.500 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014 vo výške 1.290 eur, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 vo výške 1.500 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 vo výške
390 eur.

27. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca si vyúčtoval poplatok za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura v prípade zmluvy o
revolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa04.08.2010,69,30euravprípadezmluvyorevolvingovom
úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013 a 95,17 eura v prípade zmluvy o revolvingovom úvere
č.XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012. Žalobca si vyúčtoval ďalej poplatok za poskytnutie úveru vo výške

39 eur v prípade zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015,
129 eur v prípade zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014,
150 eur v prípade zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014,
50 eur v prípade zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014,pričom z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalobca poskytnutý úver automaticky
zníži o sumu poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru/
poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina / výška

úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru/ poskytnutý úver. V prípade žalovanej to boli sumy, ktoré reálne od žalobcu
obdŕžala postupne ako istiny 1.284,25 eura, 410,70 eura, 564,83 eura, 351 eur, 1.161 eur, 1.350 eur a
1.450 eur, čo nesporne vyplynulo z listín predložených žalobkyňou.

28. Žalovaný si skompenzoval vyššie uvedené poplatky už na úvod zmluvného vzťahu a takto ukrátil
žalobkyňu ako spotrebiteľku o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského úveru. Ide o neprípustný
postup v rozpore so záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014, ktorý vo výroku rozsudku v bode
3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ ES ako aj bod I prílohy I
tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru

účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené.

29. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o
úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali

z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalovaný pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal
z istín, aké sú uvedená v úverových zmluvách, a nie reálnej sumy, ktorá bola žalobkyni zo strany
žalovaného poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani
údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10).

30. Odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných
dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké
bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť
spoľahlivúkomparáciunatrhudostupnýchaponúkanýchúverovbeztoho,abyneskôrzistil,ževychádzal

zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných
podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti
ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.

31. Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods.

2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh.

32. Odvolací súd zástava názor, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy
dôjde k zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy a takúto odpoveď je treba

považovať za nový návrh. Preto aby došlo k uzavretiu zmluvy s takouto novou RPMN je potrebné túto
odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy,
tedadlžníkom.Akmaltedažalovanývúmysleposkytnúťžalobkyniúvernazákladeinýchpodmienokako
boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, bolo jeho povinnosťou uzavrieť
zmluvu, ktorej obsahom by boli nové podmienky.

33. Z obsahu zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2010, č. XXXXXXXXXX
zo dňa 17.10.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2015 uzavretých medzi žalobkyňou
a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nemala

vedomosť o výške RPMN, ktorú žalobca uviedol v rozdielnej výške v bode 6. zmluvy („údaje o
schválenom úvere“), keďže k tomu došlo až po viacerých dňoch po podpísaní žiadostí o poskytnutie
revolvingového úveru.

34. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver č. XXXXXXXXXX v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom

úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým limitom 1.500 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
68,01 %. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere s poznámkou „nevyplňuje“ už žalovaný
poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 67,85 %.35. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver č. XXXXXXXXXX v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým rámcom 480 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
70,02 %. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere s poznámkou „nevyplňuje“ už žalovaný

ako poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 67,28%.

36. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver č. XXXXXXXXXX v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým rámcom 660 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
70,00 %. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere s poznámkou „nevyplňuje“ už žalovaný

ako poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 65,12 %.

37. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver č. XXXXXXXXXX v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým limitom 390 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
24,91 %. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere s poznámkou „nevyplňuje“ už žalovaný
ako poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 24,70 %.

38. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver č. XXXXXXXXXX v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým limitom 1.500 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
26,17 %. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere s poznámkou „nevyplňuje“ už žalovaný
ako poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 25,84 %.

39. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver č. XXXXXXXXXX v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým limitom 1.290 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
26,17 %. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere s poznámkou „nevyplňuje“ už žalovaný
ako poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 25,84 %.

40. V predmetných úverových zmluvách nedošlo k zhode v údaji o výške RPMN v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru a údajom o výške RPMN v informácii o schválenom spotrebiteľskom úvere, a preto
možno na danú situáciu hľadieť tak, ako keby tam de facto údaj o výške RPMN ani uvedený nebol.

41. Odvolací súd podotýka, že údaj o RPMN môže byť pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy
rozhodujúcim z dôvodu, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnaní RPMN uvádzaných pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo
nie. Preto je dôležité, aby bola spotrebiteľovi poskytnutá možnosť schválenia zmeny údajov o RPMN,
prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s danou zmenou nebude súhlasiť.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenia OZ (§ 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2)
nerozlišujú charakter a závažnosť rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí, ale vyžadujú jednoznačný
konsenzus. Preto posudzovanie charakteru rozdielneho údaja považuje súd za zbytočnú. Naviac, ak
RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako

ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, tak rozdielna výška RPMN logicky
znamená rozdielnu výšku celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (v prejednávanej
veci uvedenú v návrhu a v prijatí návrhu).

43. Keďže v predmetných úverových zmluvách nedošlo k zhode v údaji o výške RPMN v žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru a údajom o výške RPMN v časti o schválenom revolvingovom úvere,
možno na danú situáciu hľadieť tak, ako keby tam de facto údaj o výške RPMN ani uvedený nebol. Je
preto treba vyvodiť opatrenie, ktoré pre tento inštitút reguluje osobitný predpis (lex specialis; ZoSÚ), a
to až po prípadnú bezúročnosť pre neuvedenie RPMN, alebo pre uvedenie chybnej RPMN.

44. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje úver poskytnutý na základe zmlúv o revolvingovom úvere
č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2010, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 26.06.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014 a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2015 za bezúročný a bez poplatkov.

45. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná dňa 16.06.2014 a
žalovaným ako veriteľom dňa 19.06.2014. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500
eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 53,25 eura. Súčasťou zmluvy boli ajZmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej
sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014.

46. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

47. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu

eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

48. Odvolací súd dospel k záveru o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru v Zmluve (§ 9
ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na
základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje

však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru,
nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

49. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o
schválení úveru zo dňa 19.6.2014 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné považovať

za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalobkyňa
písomne neodsúhlasila.

50.ŽalobkyňaoobsahuOznámeniaveriteľaoschváleníúveruvčasepodpisovaniazmluvy(16.06.2014)
nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase,

kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 16.06.2014. V opačnom prípade by sa
minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom
rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho
vzniku.

51. „Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na

ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam
a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,

ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej
splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Ide
pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

52. Je nepochybné, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN.

V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, podľa § 11 ods. 1 písm. b)
citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.53. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX za bezúročný a bez poplatkov.

54. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

55. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 1.284,25 eura. Žalobkyňa
žalovanému vrátila sumu 2.998,18 eura. Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie
istiny, t.j. 1284,25 eura, plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumu je plnením bez právneho dôvodu, čím
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ).
Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.713,93 eura.

56. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 480 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 410,70 eura. Žalobkyňa
žalovanému vrátila sumu 577,42 eura. Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie
istiny, t.j. 410,70 eura, plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumu je plnením bez právneho dôvodu, čím

na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ).
Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 166,72 eura.

57. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 660 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 564,83 eura. Žalobkyňa

žalovanému vrátila sumu 577,42 eura. Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie
istiny, t.j. 1.059,84 eura, plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumu je plnením bez právneho dôvodu,
čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ).
Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 495,01 eura.

58. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 390 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 351 eur. Žalobkyňa žalovanému
vrátila sumu 448,89 eura. Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie istiny, t.j. 351 eur,
plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumu je plnením bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ). Žalovaný je tak žalobkyni

povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 97,89 eura.

59. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 1.350 eur. Žalobkyňa
žalovanému vrátila sumu 1.779,60 eura. Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie

istiny, t.j. 1.350 eur, plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumu je plnením bez právneho dôvodu, čím
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ).
Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 429,60 eura.

60. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX

poskytnutý úver vo výške 1.290 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 1.161 eur. Žalobkyňa
žalovanému vrátila sumu 1.410,95 eura. Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie
istiny, t.j. 1.161 eur, plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumu je plnením bez právneho dôvodu, čím
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ).
Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 249,95 eura.

61. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom na účet žalobkyne došla suma 1.450 eur. Žalobkyňa
žalovanému vrátila sumu 1.332,37 eura (č.l. 26 spisu). Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok na
vrátenie istiny, t.j. 1.450 eur, plnenie žalobkyne neprevýšilo výšku poskytnutej istiny.

62. Sčítaním predmetných čiastkových súm bezdôvodných obohatení predstavuje celkove bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného vo výške 3.153,10 eura.63. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o
zastavení konania v bode 1 ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

64. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no
v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §

262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.