Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1NcC/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224112
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212224112.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1. H. U., Q.. XX.XX.XXXX, bytom X., J. Č.. X, 2. T. U.
Q.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, proti žalovaným 1. H.. U. U., 2. H.. S. U., 3. H.. H. U., 4. H.. H. O.K.,
5. J.. M. Č., 6. H.. J. Č., 7. H.. Y. E., 8. H.. U. E., X. H.. S. E., XX. J.. J. E., 11. JUDr. P. E., XX. H.. J. F.,
XX. J.. P. X., 14. H.. J. X., XX. H.. N. S., XX. H.. G. J., XX. H.. J. J., XX. H.. H. J., XX. H.. G. J.X., XX.
H.. R. J., XX. H.. D. Q. J., XX. J.. E. R., XX. H.. H. R., XX. H.. H. R., XX. H.. S. R., XX. H.. M. Y., XX.

H.. U. Y., XX. H.. Y. Š., XX. H.. H. W., XX. H.. R. T., XX. H.. Z. T., XX. H.. Y. T., XX. H.. J. Ž., XX. H.. S.
S., XX. H.. J. F. G. XX. H.. Z. Y. o ochranu osobnosti, o návrhu na vylúčenie sudcov vo veci vedenej na
Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 22C/199/2012 takto

r o z h o d o l :

Sudca H.. N. R. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice
II pod sp.zn. 22C 199/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v prejednávanej veci viacerými podaniami vzniesli námietku zaujatosti proti všetkým sudcom
Okresného súdu Košice II. V podaní poukázali na skutočnosť, že spor je dosť komplikovaný a hlavne sú
tuväzbynasudcovOkresnéhosúduKošiceII.Podľaichnázorujetuurčitáväzbamedzisúdmiasudcami
a dokonca niektorí sudcovia navzájom prešli z jedného súdu na druhý a tak je tu jednoznačná zaujatosť
proti ním. Dokonca predseda Okresného súdu Košice I bol preradený z Okresného súdu Košice II. Ďalej
uviedli, že podali námietku zaujatosti proti celému Okresnému súdu Košice II, lebo tu existujú silné väzby

na sudcov Okresného súdu Košice I. Už aj tak sa niektorí sudcovia Okresného súdu Košice II vyjadrili,
že sa cítia byť zaujatí. Podľa ich názoru konajúci sudca H.. N. R. nekonal v medziach zákona Slovenskej
republiky a nechápu prečo neuložil žalovaným, aby sa vyjadrili k žalobe, takýto úkon neexistuje. Cítia, že
konajúci sudca chce hrubo porušiť ich ústavné práva, lebo podali žalobu z dôvodu nezákonného konania
sudcov Okresného súdu Košice I. Podávajú teda námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného
súdu Košice II. Zároveň uviedli, že podávajú námietku zaujatosti aj proti Krajskému súdu v Košiciach,

lebo podľa ich názoru cítiť zaujatosť aj od Krajského súdu v Košiciach, sú tu priame väzby na sudcov
Okresného súdu Košice I.

Na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach, aby žalobcovia doplnili uplatnenú námietku zaujatosti
voči sudcom Krajského súdu v Košiciach a to tak, aby uviedli, proti ktorým sudcom Krajského súdu v
Košiciach námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý majú byť sudcovia Krajského súdu vylúčení,

ako aj skutočnosť, kedy sa o dôvode vylúčenia sudcov Krajského súdu v Košiciach dozvedeli žalobcovia
reagovali listom, v ktorom vyčítali Krajskému súdu v Košiciach, že tento nevypracoval podrobné
poučenie, ako majú doplniť podanie, doplnenie námietky zaujatosti a teda Krajský súd v Košiciach ich
riadne nepoučil a neposkytol im ústavné právo byť rovnocenným proti žalovaným. Desaťdňová lehota
určená krajským súdom sa im zdá nedostatočná.

Vec prejednávajúci sudca H.. N. R. vo svojom vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti uviedol, že
svoj vzťah k žalovaným vyjadril vo svojom oznámení na čl. 199 spisu tak, že všetky žalovaných osobnepozná a k viacerým má priateľský vzťah a teda z tohto dôvodu sa vo veci cíti byť zaujatý. Toto jeho
stanovisko je totožné ako v jeho skoršom vyjadrení a pre doplnenie uviedol, že žalovaná v 5.rade je jeho
dlhoročná priateľka, žalované v 26. a 36. rade sú jeho bývalé spolužiačky z vysokej školy a so všetkými

ostatnými žalovanými sa minimálne dobre pozná ako s kolegami. Uviedol, že toto jeho oznámenie treba
považovať za oznámenie o zaujatosti podľa § 15 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd Okresnému súdu Košice II posúdil okolností uvedené
sudcami tohto súdu z hľadiska ich spôsobilosti vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až § 16 O.s.p.) sa v
občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným
sudom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku
(zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval
nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné
pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na
uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§
15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na
prerokovanieveciprednestrannýmsúdomniejepovinnosťsúduvyhovieťkaždémunávrhuoprávnených
osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť
a rozhodnúť v ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho,

že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho
charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napr. Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu
prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pre foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým
nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej
nestrannosti, o ktorom svedčí správanie sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku
subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,
so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa
neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
satiežjaviť,žejeposkytovaná(„justicemustnotonlybedone,itmustalsobeseentobedone“)].Nestačí,

že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (delcourt c. Belgicko).

Objektívnyaspektnestrannostijezaloženýnavonkajšíchinštitucionálnych,organizačnýchaprocesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť sudcu
nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v

objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke
rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.
Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú
nedostatok nestrannosti súdu (R. O.. Y. X.). Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti,
ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tiež pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Podľa
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú
preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey

c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný,
je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa
môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

ZvyššieuvedenejjudikatúryESĽPaústavnéhosúdumožnovyvodiť,žesubjektívnehľadiskosudcovskej

nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však
nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne
neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že
sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah
k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2009 sp.zn. 3Nc/13/2009, prijaté na
rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu dňa 28. mája 2009).

Z ust. § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru
v nezávislé nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to,
abyjehonestrannosťneboladôvodnespochybňovaná.Kúčastníkomkonaniajepovinnýpristupovaťbez
akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému
prípadu, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný profesionálny prístup. Miera schopností sudcu

zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého čo súvisí
s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu
na výkon súdnictva.

Vzhľadom na hore uvedené dospel nadriadený súd k záveru, že pokiaľ žalobcovia vo vzťahu k vec

prejednávajúcemu sudcovia H.. N. R. namietali, že ten nekoná v medziach zákona Slovenskej republiky,
akneuložilžalovaným,abysavyjadrilikžalobe,jezrejmé,ženamietajúpostupsudcuvkonaní.Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie sú okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci
alebo jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Vo vzťahu k námietkam žalobcom, že
medzi sudcami Okresného súdu Košice I a Okresného súdu Košice II je určitá väzba, odvolací súd

uvádza, že samotná skutočnosť, že sudcovia Okresného súdu Košice II sa pri plnení svojich pracovných
povinností stretávajú so sudcami iného súdu, sídliaceho v rovnakej budove so zreteľom na ich povinnosť
zachovávať pri výkone ich sudcovských povinnosti vždy vecný a profesionálny prístup, nadhľad a
potrebnú dávku odstupu, nepredstavuje ich kvalifikovaný vzťah k účastníkom, ktorý by ich vylučoval z
prejednávania a rozhodovania vo veci.

Vo vzťahu k prípadnej námietke zaujatosti zo strany vec prejednávajúceho sudcu je postup upravený
v § 15 ods. 1 O.s.p. V súvislosti s ním uplatnenou námietkou bude treba prihliadnuť na rozhodnutie
nadriadeného súdu v uznesení zo dňa 21.11.2012 č.k. 12NcC 36/2012-204 a posúdiť, či došlo k zmene
takých skutočností, pre ktoré by bol sudca vylúčený.

Vzhľadom na uvedené dôvody Krajský súd v Košiciach ako súd nadriadený nevylúčil sudcu H.. N. R. z
prejednávania a rozhodovania v danej veci.

Uvedené uznesenie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.