Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011288

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119011288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Mgr.
Pavla Urbana a Valérie Justovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
10. septembra 2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/Q. F., nar. XX.X.XXXX B. S., I. O. V., V. O. V. XXX/X, W., toho času od 16.3.2019 v ÚVV a ÚVTOS
Prešov,

2/P. S., nar. XX.XX.XXXX B. J., I. O. I. XXX, R.. Q., toho času od 16.3.2019 v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

s ú v i n n í

-zo zločinu lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na ust. § 139 ods.
1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý spáchali tak,

ž e

-dňa 16.3.2019 v čase okolo 19.20 hod. v V. K. T.. U.. F.. W. XX v blízkosti lekárne I. na chodníku
po predchádzajúcej ústnej dohode spoločne pristúpili k poškodenému X. Q., K.. XX.X.XXXX, ktorého
si vyhliadli z dôvodu, že ide o staršiu osobu, u ktorej je predpoklad, že vzhľadom na vek a postavu
nebude schopná sa účinne brániť, Q. F. poškodeného udrela rukou do krku, následkom čoho poškodený
spadol na zem, kde na zemi prehľadávala spoločne s P. S. vrecká poškodeného v úmysle zmocniť sa
jeho vecí, čo sa im však nepodarilo, nakoľko poškodený volal o pomoc, preto z miesta ušli, čím takto

svojim konaním X. Q., K.. XX.X.XXXX, I. O. V., Š. XX spôsobili pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu,
pomliaždenie chrbta a pomliaždenie drieku s dobou liečenia 4-6 dní,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento čin spáchali

na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1/R. Q. F.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 31.7.2019 za prevahy dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l),
písm. n) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.

m) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona
účinného do 31.7.2019 trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 ju pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/R. P. S.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 31.7.2019 za prevahy dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l),
písm. n) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v §

37 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona
účinného do 31.7.2019 trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 a § 51 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.7.2019 výkon trestu podmienečné odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho

správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 ukladá povinnosť zamestnať sa v

skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. F. U. P. S., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaná Q. F. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznala a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná zo
spáchania predmetného skutku.

Obžalovaný P. S. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na

hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku.

Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaných o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali k

spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný P. S. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že on pred vzatím do väzby si privyrábal
brigádnicky najmä v stavebníctve. Nemá priateľku, ani družku, nemá ani vyživovacie povinnosti voči
maloletým deťom. V súčasnosti proti nemu neprebieha žiadne trestné stíhanie.

Obžalovaná Q. F. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že pred vzatím do väzby žila z dávky sociálnej
núdzi vo výške 117,- Eur mesačne, pričom niekedy prespávala u mužov, ktorí jej za stravu a alkohol a
iné veci umožňovali u nich prespávať. V súčasnosti sa proti nej vedú dve súdne konania tu na súde v
Prešove, obidve pre bankomatové karty, kde v jednom prípade už sumu 600,- Eur poškodenému vrátila.Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov na obžalovanú Q. F. súd zistil, že správanie obžalovanej
počas výkonu väzby nebolo celkom na požadovanej úrovni. V jednom prípade bola upozornená
na dodržiavanie zásady slušného správania a vystupovania voči príslušníkom. Medzi ňou

a obvinenou umiestnenou spolu v cele sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Obžalovaná
vykonáva väzbu v štandardnom režime. Svoj voľný čas trávi najmä účasťou na vychádzkach,
rozhovormi so spolubývajúcou, sledovaním televízneho vysielania a hraním spoločenských hier.
Disciplinárne odmenená ani potrestaná doposiaľ nebola. Kontakt s vonkajším svetom udržiava formou
korešpondencie a telefonovania v zmysle zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších

predpisov. Obžalovaná počas výkonu väzby pracovne zaradená nie je, preto jej pracovná morálka nie
je hodnotená.

Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov na obžalovaného P. S. súd zistil, že obžalovaný sa počas výkonu
väzby v ústave správa slušne a disciplinovane. Pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku
plní, režim dňa dodržiava. Medzi ním a obvineným umiestneným spolu v cele sa doposiaľ nevyskytli

žiadne nezhody. K príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa slušne. Obžalovaný vykonáva
väzbu v štandardnom režime. Svoj voľný čas trávi najmä účasťou na vychádzkach, rozhovormi so
spolubývajúcim a hraním spoločenských hier. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol.
Kontakt s rodinou udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev v zmysle zákona č.
221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Obžalovaný počas výkonu väzby pracovne

zaradený nie je, preto jeho pracovná morálka nie je hodnotená.

ZodpisuregistratrestovobžalovanejQ.F.vyplýva,žeobžalovanáboladoposiaľštyrikrátsúdnetrestaná,
z toho v jednom prípade sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Okrem toho bola trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/120/2016 zo dňa 8.7.2016 uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/120/2017 zo dňa 19.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 7To/14/2018 zo dňa 30.8.2018 bola uznaná za vinnú z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa

§ 219 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený úhrnný trest domáceho väzenia vo
výmere osemnásť mesiacov. Napokon trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/3/2018
zo dňa 24.9.2018 bola odsúdená pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia

súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/120/2017 zo dňa
19.3.2018 pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Z odpisu registra trestov obžalovaného P. S. vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
_________________________________________________________________

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaných dospel súd k jednoznačnému záveru, že
skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia
otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaných Q. F. U. P. S..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaní Q. F. U. P. S. spoločným konaním proti inému použili násilie
v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento čin spáchali na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Obžalovaní týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na ust.

§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaných je daná formou priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaní sa na svojom konaní vopred dohodli, pričom pre svoj útok
si zámerne vyhliadli osobu vyššieho veku, u ktorej predpokladali, že sa nebude vedieť účinne brániť.

Obžalovaní teda svojím konaním chceli porušiť záujem chránený zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane
osobnej slobody a ochrane majetku.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovanej Q. F. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko
obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala. Pokiaľ ide o

priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, súd prihliadajúc na opakované odsúdenia
obžalovanej pre úmyselné trestné činy, vyplývajúce z odpisu registra trestov, vyhodnotil priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že obžalovaná bola už za trestný čin
odsúdená.

U obžalovaného P. S. súd vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie.
Na druhej strane, napriek tomu, že obžalovaný podľa odpisu registra trestov doposiaľ nebol súdne
trestaný súd mu vzhľadom na početné postihy za priestupky (obžalovaný bol podľa výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR celkovo osemnásťkrát priestupkovo riešený) nepriznal

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37
Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadne.

Zároveň súd u oboch obžalovaných, vzhľadom na ich vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, v
zmysle ustálenej judikatúry krajských súdov Slovenskej republiky vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. n) Trestného zákona, teda, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom.

Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u oboch obžalovaných, súd za použitia
§ 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čoho výsledkom bola trestná sadzba trestu odňatia slobody
v rozmedzí od sedem rokov do desať rokov a štyroch mesiacov.

Prihliadajúc na vyššie uvedenú prevahu poľahčujúcich okolností, ale predovšetkým zohľadňujúc
okolnosti prípadu a osoby oboch páchateľov však súd dospel k záveru, že uloženie trestu hoci aj
na samej spodnej hranici trestnej sadzby (t. j. vo výmere siedmich rokov) by bolo pre obžalovaných
neprimerane prísne, a zároveň nepotrebné pre dosiahnutie účelu trestu definovaného v § 34 ods. 1

Trestného zákona. Súd pritom o. i. vzal na zreteľ aj tú skutočnosť, že aj keď obžalovaní spáchali zločin
lúpeže,spôsobspáchaniačinuvprejednávanejveciniejetypickýpretútotrestnúčinnosť,nakoľkovňom
absentovala akákoľvek zbytočná či nezmyselná brutalita, akú mnohokrát zažívajú obete pri trestných
činoch lúpeže. V tomto prípade sa obžalovaná Q. F. obmedzila na jeden jediný úder, ktorým zrazila
poškodeného k zemi. Následne už poškodeného tak obžalovaná Q. F., ako ani obžalovaný P. S. žiadnym

spôsobom nenapádali, hoci možnosť a podnet na takéto konanie mali, keďže poškodený volal o pomoc.
Napriek tomu obžalovaní pri prvom zvolaní poškodeného o pomoc okamžite upustili od svojho konania a
ušli z miesta činu. V súvislosti s rozvíjaním úvah o ukladaní trestu súd považuje za potrebné akcentovať
práve priznanie sa obžalovaných k spáchanému trestnému činu, a to aj v súvislosti s dôkaznou situáciou,
ktorá by, podľa názoru súdu, bola z pohľadu obžaloby prinajmenšom komplikovaná prihliadajúc na

vyjadrenie poškodeného a absenciu iných dôkazov, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutok spáchali
práve obaja obžalovaní. Súd tak mal za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že u obžalovanej Q. F. možno účel trestu dosiahnuť aj
nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov. Pretože obžalovaná v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný

trestný čin, zaradil ju súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

U obžalovaného P. S. súd, popri vyššie uvedenom, osobitne prihliadol tiež na mieru, akou jeho konanie
prispelo k spáchaniu trestného činu. Bola to totiž obžalovaná F., ktorá poškodeného úderom rukou
napadla. Účasť obžalovaného P. S. na žalovanom skutku spočívala predovšetkým v tom, že tento

pomáhal prehľadávať vrecká poškodeného bez toho, že by poškodeného fyzicky napadol. Všetky tieto
skutočnosti doviedli súd k záveru, že obžalovanému P. S., ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, nie je
potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Za primeraný považuje
súd trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov, teda na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby, za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Zároveň súd obžalovanému uložil

povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Súd má
za to, že takto uložený trest je spôsobilý naplniť požiadavky generálnej, ako aj individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.