Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/324/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810209276
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7810209276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a

členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobkyne Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanej Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., V.. E. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie v Rožňave, Ul. Čučmianska dlhá 45, o zaplatenie 4.880,60 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/5/2011 - 263 zo dňa 11. júna 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a IV.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobkyni 2.753.36 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania ročne
od 12.01.2010 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd z a m i e t a žalobu žalobkyne vo výške 500,38 Eur.
III. Štát n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Žiaden zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala,
aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 4.880,60 eur s 9 % úrokom z omeškania od 12.01.2010 až do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.01.2013 žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel, ale

po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.06.2014 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie s odkazom na vykonanie a vyhodnotenie dôkazov v zmysle
ust. § 125 a nasl. O.s.p., ako aj ust. § 132 O.s.p. so sústredením pozornosti na preukázanie rozsahu
nároku, ktorý prešiel na žalobkyňu v zmysle poskytnutého plnenia v rámci poistných podmienok, za
účelom ustálenia výšky preukázanej škody následkom požiaru v byte žalovanej, ako aj s odkazom na
priznanie náhrady škody poškodenému Stavebnému bytovému družstvu v Rožňave v trestnom konaní,
s prihliadnutím aj na prípadnú moderáciu výšky uplatneného regresného nároku podľa § 813 ods. 2

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 10.03.2016, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 3.253,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne od 12.01.2010 až do zaplatenia, s tým, že zamietol žalobu žalobkyne ohľadom sumy 1.626,86
eur a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Po podaní odvolania aleKrajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.04.2017 opätovne zrušil rozsudok vo vyhovujúcej časti
ako aj vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s dôrazom na to, že pre priznanie nároku na náhradu škody je nevyhnutné

kumulatívne splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu, keďže konkrétna škoda musí byť
bezprostredným právnym následkom danej škodovej udalosti alebo porušenia právnej povinnosti s tým,
že vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla, ale súd prvej
inštancie sa nedostatočne venoval otázke výšky škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou
a výškou škody, keďže žalovaná zodpovedá za škodu výlučne v rozsahu, v akom konkrétna ujma v

majetkovej sfére poškodeného súvisí s jej protiprávnym konaním t.j. v takom rozsahu boli odstraňované
bezprostredné následky škodovej udalosti so zreteľom na konkrétne uvádzané skutočnosti.

4. Súd prvej inštancie sa preto riadil v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach
po vrátení veci, keďže žalobkyňa trvala na podanej žalobe, ktorú odôvodňovala tým, že uzavrela s
poisteným K. C. M. Q. poistnú zmluvu pod číslom XXXXXXXXX, ktorou si poistil budovy nachádzajúce

sa vo vlastníctve poisteného pre prípad ich poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, ako aj poistil
stavebné úpravy budov, ktoré riadne uhrádzal s tým, že poistná zmluva je platná. Preto na základe tejto
poistnej zmluvy bola žalobkyňa povinná poskytnúť poistné plnenie v prípade zmluvne predpokladanej
poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 01.11.2007 tým spôsobom, že vo večerných hodinách došlo pod
vplyvom požiaru v byte č. XX v Rožňave na V.. E. Č.. XX k poškodeniu bytu a spoločných priestorov

obytného bloku i bytov v obytnom bloku ako aj spoločných priestorov, čím vznikla škoda pre poisteného
celkom vo výške 5.081,19 eur. Za tento požiar s odkazom na rozsudok Okresného súdu Rožňava zo
dňa 05.05.2008, sp. zn. 1T/41/2008 je zodpovedná žalovaná, keďže nechala otvorený oheň bez dozoru
a zaspala a preto súd uložil žalovanej uhradiť K. C. M. Q. sumu 200,59 eur a vo zvyšnej časti odkázal
na konanie vo veciach občianskoprávnych. Preto si žalobkyňa uplatňovala náhradu škody vo výške

4.880,60 eur od žalovanej , keďže na základe preukázaných dôkazov žalobkyňa vyplatila poistenému
z poistnej udalosti sumu 5.081,19 eur dňa 08.07.2008 a dňa 21.11.2008 a vyzvala žalovanú na úhradu
tejto sumy, na čo žalovaná reagovala tak, že výšku nároku žalobkyne neuznávala.

5. Súd prvej inštancie v bodoch 9. a 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku špecifikoval titul poistného

plnenia so zreteľom na predložené dôkazy s tým, že žalovaná nesúhlasila s neprimerane vysokou
výškou škody, keďže mala za to, že niektoré náklady nesúvisia so vzniknutým požiarom, nakoľko v
dome mali byť maximálne poškodené len C. H. X. B. X. S. a preto ak boli vykonané ďalšie opravy,
tieto nesúviseli so vzniknutým požiarom, pričom ona individuálne zaplatila regres niektorým vlastníkom
bytov. Navrhovala vo veci nariadiť znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva (viď konkrétne bod 15.

odôvodnenia napadnutého rozsudku).

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, v kontexte aj záverov znaleckého posudku P..
M. M. v znení doplnenia a ich vyhodnotenia, vec právne posúdil v zmysle ust. § 415 OZ s prihliadnutím
na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná z nedbanlivosti spôsobila požiar v obytnom dome,
čím spôsobila škodu pre SBD Q.Ž. s tým, že jej zodpovednosť za škodu bola preukázaná v trestnom
konaní, keďže bola odsúdená za prečin všeobecného ohrozenia ,pričom žalovaná ani nepopierala svoju
zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale len namietala výšku požadovanej škody zo strany žalobkyne.

8. Súd prvej inštancie tak po vyhodnotení nesporných skutočností (viď bod 30. na strane 8 odôvodnenia
napadnutého rozsudku) ako aj sporných skutočností dospel k záveru, že znalec v znaleckom posudku
konštatoval, že vzhľadom na odstup času je ťažko zistiť, ktoré práce boli vykonané a ktoré neboli a preto
mohol vychádzať len z výpovedí niektorých obyvateľov bytového domu, pričom ani jeden z vypočutých

svedkov nepotvrdil, aby vyfakturované práce neboli vykonané s tým, že S.. O. uviedla, že žalovaná
jej nič nezaplatila, keďže jej plnila poisťovňa z jej vlastného poistenia a v rámci regresu, žalovaná
poisťovni škodu uhradila, ale bolo to za výmenu elektrickej rozvodovej skrine vo výške 245,63 eur a
za výmenu PVC podlahy vo výške 35,78 eur, a aj keď žalovaná namietala, že škodu vo svojom byte
hradila sama, táto škoda nie je predmetom konania. Súd mal za to, že žalobkyňa preukázala, že bola

vyplatená vzniknutá škoda, pričom ustálil, že vzniknutá škoda pozostáva za poškodené maľby a omietky
spoločného schodiska vo výške 1.782,84 eur (53.710,- Sk), za výmenu PVC podlahoviny na chodbe na
X. poschodí vo výške 164,80 eur (4.965,- Sk), za opravu malieb a omietok sedem lógií vo výške 1.564,82
eur (47.142,- Sk), za poškodené rozvody studenej a teplej vody, kanalizácie, radiátora, vzduchotechniky,vodomerov, revízie zemného plynu vo výške 927,60 eur (27.945,- Sk) a nakoľko žalovaná nevedela
preukázať, že by všetky zistené škody neboli zapríčinené dôsledkom ňou spôsobeného požiaru, pričom
škoda, na ktorú bola zaviazaná trestným rozkazom, nebola predmetom tohto konania, v zmysle § 813

ods. 2 OZ s odkazom na § 450 OZ po znížení výšky náhrady škody so zreteľom na to, že žalovaná
škodu nespôsobila úmyselne, jej vek, že žije sama a okrem starobného dôchodku nemá iný príjem, súd
znížil výšku škody o tretinu s tým, že uznal aj námietky žalovanej vo výške 500,38 eur (za práce v byte
žalovanej spolu vo výške 342,15 eur, ako aj za zasklenie balkóna p. L. vo výške 158,23 eur) a rozsudkom
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.753,36 eur s tým, že v ostatnej časti žalobu žalobkyne zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 ods. 1 CSP s prihliadnutím na dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré vyššie uviedol.

9. Proti výrokom rozsudku pod č. I. až IV. podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná. Uplatnila
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP t.j., že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; nesprávne súd postupoval pri hodnotení výsledkov
dokazovaniaazoskutkovýchzistenívyvodilnesprávneprávnezávery.Žalovanánesúhlasilasozáverom
súdu prvej inštancie, a to s poukazom na znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2011, kde
v závere znalec potvrdil, že žalobca uhradil poškodenému poistné plnenie vo výške, ktorá značne
presahuje skutočnú škodu, pričom bola potvrdená aj nesprávne účtovaná jednotková cena oproti

skutočnému rozsahu vykonaných prác, keďže žalovaná vyplatila v skutočnosti sumu 7.000,- Sk a to
aj s poukazom na rozporné tvrdenia ohľadom finančného nároku žalobkyne za práce, ktoré neboli v
príčinnej súvislosti s následkom požiaru, rozporné tvrdenia ohľadom správnosti účtovania týchto prác vo
faktúrach č. XXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XX/XXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XX/XXX, Č.. XX/XXX v znení
ich konkretizácie v podanom odvolaní s tým, že požiarom došlo k zadymeniu iba X. B. X. S. C. M. B. Č.

X. S. a preto nemohlo dôjsť k realizovaniu náterov a malieb poschodí v rozsahu XXX Z. a rovnako k
zasklievaniu balkónu S.. L., fakturácii za poškodené rozvody studenej, teplej vody, kanalizácie, radiátora,
vzduchotechniky, vodomerov, revízie zemného plynu, (faktúra č. XXXXXXXX), domáceho telefónneho
aparátu v byte žalovanej (faktúra č. XX/XXX), maľby v byte S.. O., E. S. nesúvisia s požiarom v byte.
Tietoskutočnostipreukázalaznaleckýmdokazovaním.Keďžesúdprvejinštancieprirozhodovanívoveci

nevzal do úvahy všetky vykonané dôkazy, vyhodnotenie dôkazov je nesprávne, majúce za následok,
že napadnutý rozsudok nespĺňa kritéria riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 1, 2 CSP s tým, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Apelovala na to, že je 78 ročná žena s mesačným
príjmom 300,- eur zo starobného dôchodku a preto sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu § 450
OZ s tým, že finančný nárok žalobkyne je pre žalovanú likvidačný. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil

v zmysle § 388 CSP napadnuté výroky rozsudku pod č. I. až IV. a to tak, že žalobu žalobkyne zamietne
a prizná jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej s tvrdením žalovanej nesúhlasila, keďže odvolacie
dôvody uplatnené žalovanou vo veci nie sú dané. Navrhovala rozsudok ako vecne správny potvrdiť s

tým, že sa konkrétne vyjadrovala k uplatneným odvolacím dôvodom. Mala za to, že uplatnený odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je konkrétne odôvodnený a to s odkazom aj na ďalšie
uplatnené odvolacie dôvody (viď uznesenie NS SR 3Obo/13/2017).

11. Čo sa týka konkrétnych uplatnených odvolacích dôvodov týkajúcich sa duplicitného uplatnenia

sumy 229,03 eur, konajúci súd uvedenú duplicitu odstránil, keďže žalobu v tejto časti zamietol.
Poukazovala na to, že žalovaná doteraz nepredložila žiadne dôkazy týkajúce sa nevykonaných prác,
nadmerného predraženia a podobne s tým, že aj samotný znalecký posudok, keďže skutočnú výšku
škody znalec nebol schopný vyčísliť vo vypracovanom znaleckom posudku, súd s odkazom na § 450
OZ náhradu škody znížil a čo sa týka citovaných faktúr, opak tvrdených skutočností v nich uvádzaných

preukázaný nebol, pričom žalobca predloženými dôkazmi preukázal náhradu škodu, ktorú žalovaná v
rámci prostriedkov procesnej obrany nevyvrátila. V prípade ak neuznáva škodu a jej výšku, mala to
preukázať s odkazom na § 149 CSP. Čo sa týka aplikácie § 450 OZ žalobkyňa mala za to, že primeranosť
musí v sebe zahŕňať aj výchovný a preventívny charakter náhrady škody.

12. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukazovala na obsah doterajších písomných podaní,
ktoré považovala za dostatočné s apelom na jej odvolací návrh.

13. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods.
1, 2 CSP t.j., v napadnutých výrokoch pod č. I. až IV., ako aj z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovanej.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.12.2019 o 09.05 hodine v

pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 28.11.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Aj keď odvolateľka uvádzala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý odôvodňovala
nepreskúmateľnosťou rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán sporu
vyplynuli v kontexte ich vyhodnotenia, ide o odvolací dôvod podľa obsahu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016), keďže nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku

je inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorého naplnenie
ale odvolací súd vo veci nevzhliadol.

17. Odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je porušením procesných práv strán.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

19. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.21.Odvolacísúdsavzmysle§387ods.2CSPvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozsudku, nakoľko súdu prvej inštancie nemožno vytknúť skutočnosti, na ktoré poukazovala žalovaná,
keďže súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu z hľadiska vyhodnotenia sporných a

nesporných skutočnosti, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle procesných ustanovení o vyhodnotení
dôkazov účinných v čase rozhodnutia súdu, čím dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a preto svojím procesným
postupom neznemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko žalovaná z
nedbanlivosti spôsobila požiar v obytnom dome s následným vznikom škody pre SBD Rožňava, pričom
jej zodpovednosť za škodu bola preukázaná aj v trestnom konaní a žalovaná ani nepopierala svoju
zodpovednosť za vzniknutú škodu s tým, že výška požadovanej náhrady škody zo strany žalobkyne bola
jasne a určite preukázaná dôkazmi, ktorých relevantnosť nevyvrátila ani žalovaná v rámci prostriedkov

procesnej obrany, t.j. v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Aj keď žalovaná tvrdila, že priznaná
výška náhrady škody nenapĺňa kumulatívne splnenie podmienok titulom jej zodpovednosti za škodu, v
tomto smere sčasti neuniesla dôkazné bremeno, keďže súd znížil uplatnenú náhradu škody vo výške
zasklenia balkónu S.. L., keďže čo sa týka námietky úhrady škody pre S.. O. súd zistil, že S.. O. plnila
poisťovňa z jej vlastného poistenia, pričom v rámci regresu je táto škoda uplatňovaná voči žalovanej a

spočívala vo výmene elektrickej rozvodnej skrine a výmene PVC podlahy, ktorá bola preukázaná, čím
boli sčasti uznané námietky žalovanej vo výške 500,38 eur a to za práce v byte žalovanej spolu vo výške
342,15 eur ako aj za zasklenie balkóna S.. L. vo výške 158,28 eur.

23. Odvolací súd konštatuje že ani v podanom odvolaní žalovaná neuvádzala nové skutočnosti v zmysle

§ 266 CSP o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a zavinením žalovanej a preto
sú odvolacie námietky žalovanej irelevantné.

24. Odvolací súd uvádza, že správne súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
2.753,31 eur, keďže zníženie náhrady škody vo výške 1.626,86 eur, t.j. o 1/3 zo sumy 4.880,60 eur je

primerané v zmysle 450 OZ so zreteľom na osobné a majetkové pomery žalovanej, keďže nemožno
opomenúťnedbanlivostnékonaniežalovanej,ktoráspôsobilapoistnúudalosťtýmspôsobom,ženechala
otvorený oheň bez dozoru a zaspala, čo je podľa odvolacieho súdu neprípustné konanie, nakoľko mohlo
dôjsť ešte k väčšiemu rozsahu škody a jej následkom. Nakoľko má mať takéto nedbanlivostné konanie
žalovanej aj preventívnu a výchovnú funkciu, tak ako to správne aj zdôraznila žalobkyňa v podanom

vyjadrení k odvolaniu žalovanej „že primeranosť musí v sebe zahŕňať aj výchovný aj preventívny
charakter náhrady výšky škody“, ani odvolací súd nepristúpil k väčšiemu zníženiu náhrady škody v
zmysle § 450 OZ.

25. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na

ods. 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. v spojení s výrokom IV. o nepriznaní nároku na
náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanej z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP vychádzajúcich zo skutočnosti, že žalovaná škodu nespôsobila úmyselne, jej vek a nízky príjem,
keďže žije sama a okrem starobného dôchodku nemá iný príjem. Rovnako z týchto dôvodov hodných
osobitnéhozreteľaodvolacísúdrozhodolajonárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniainačúspešnej

žalobkyni voči neúspešnej žalovanej v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 396 ods. 1 a § 257
CSP, čím odpadá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodovať o výške nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).