Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2615208112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti žalovanému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, J., o zaplatenie 50 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 7C/403/2015-79 zo
dňa 12. októbra 2017 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (tretí odsek výroku), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi 10 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 30.06.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku; druhým odsekom výroku súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy
40 eur zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom); tretím odsekom výroku vo zvyšku žalobu
zamietol a štvrtým odsekom výroku žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd po citovaní § 497
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm.
a) zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch rozsudok vecne odôvodnil tým, že žalobca si žalobou

uplatnil nárok zo zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2012, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver
vo výške 300 eur. Žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, z
čoho je potrebné vyvodiť záver, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a zároveň veriteľom
podľa § 3 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pretože
túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická
osoba, občan, ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy o
úvere je zrejmé že ide o vzťah spotrebiteľský.

2. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje niektoré základné náležitosti tak, ako
to má na mysli § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.,
preto žalobca nie je oprávnený zo zmluvy vyžadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenia ako
úroky aj poplatky obsiahnuté v zmluve, nakoľko poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný
vrátil z poskytnutého úveru 290 eur, preto má žalobcovi vrátiť 10 eur, na čo ho súd zaviazal a v ostatnej
časti súd žalobu zamietol. Súd žalobcovi priznal tiež zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

3. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú podľa žalobcu aj trovy mediačného konania vo
výške 166,15 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 270,42 eura. Žalobca však mal
vedomosť o tom, že podľa zaužívanej rozhodcovej činnosti súdov by súd zamietol žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky
uvedenej v rozhodcovskej, resp. spotrebiteľskej zmluve, ak by sa žalobca eventuálne domáhal výkonu
rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Žalobca teda podal návrh na rozhodcovský súd, keď

vedel, že rozhodcovský rozsudok nebude možné v budúcnosti nútene vymôcť v exekučnom konaní.
Z tohto dôvodu nejde o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Rovnako treba mať na zreteli,
že žalobca bol v konaní pred súdom pomerne neúspešný, pričom keďže mu nepatria trovy súdneho
konania, nie je logický dôvod, aby mu patrili iné trovy týkajúce spornej pohľadávky, ktoré podľa jeho
tvrdenia vynaložil pred týmto konaním. Z hľadiska dobrých mravov a ochrany spotrebiteľa ako slabšej

strany sporu žalobcovi takto žiadané trovy nepatria, a to aj s poukazom na to, že úver je bez úrokov
a bez poplatkov.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania podľa pomeru
jeho úspechu, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f a h)
CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný v postavení dlžníka uzavrel so žalobcom v postavení veriteľa zmluvu o úvere zo dňa
16.03.2012, na základe ktorej sa žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300 eur a žalovaný sa

zaviazal poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 eur, t. j. celkovo zaplatiť
čiastku 588 eur v dvanástich mesačných splátkach po 49 eur počnúc dňom 24.04.2012. Žalovaný
uhradil dobrovoľne a v súlade so splátkovým kalendárom len dve splátky, sumu 5 eur dňa 22.10.2012
a sumu 20 eur dňa 26.10.2012, spolu 25 eur. Žalovaný následne na výzvy a upomienky žalobcu
nereagoval v dôsledku čoho sa dlh stal splatným dňa 30.01.2013. Žalobca si uplatnil svoje nároky

vyplývajúce zo zmluvy v zmysle rozhodcovskej zmluvy pred Stálym rozhodcovským súdom, so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 04927/14 zo dňa 15.12.2014.
V súvislosti s predmetným rozhodcovským rozsudkom vznikli žalobcovi trovy týkajúce sa vymáhania
spornej pohľadávky, ktoré Okresný súd Senica odmietol priznať z dôvodu, že ich nepovažuje za náklady
spojené s uplatnením pohľadávky.

7. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle odseku
19. všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a
preto podľa názoru žalobcu nie je možné na nárok zo zmluvy aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa.

8. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na
prednej strane zmluvy a boli 24.04.2012, 24.05.2012, 24.06.2012, 24.07.2012, 24.08.2012, 24.09.2012,
24.10.2012,24.11.2012,24.12.2012,24.01.2013,24.02.2013,24.03.201.Každávyššieuvedenásplátka
bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Z uvedeného vyplýva, že

nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je
preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa
predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo

úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať.
Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá
sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných

prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale
nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením
peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až
po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarcapoplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie
úveru nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, vyššie oproti bankám.

Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobcovi vyhovoval, keďže
nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom
obchodného zástupcu prevzal. Poplatok je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je
uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a
mal okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru.

9. Žalobca sa nestotožňuje najmä s odsekom 14. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uvádza, že
žalobca vedel, že rozhodcovský rozsudok nebude možné v budúcnosti nútene vymôcť v exekučnom
konaní. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko zmluvné strany podpísali rozhodcovskú zmluvu na
samostatnom liste papiera. Uvedené konanie je časti posudzované ako individuálne dojednané. Žalobca
teda nemohol mať v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vedomosť ako ju vyhodnotí príslušný

exekučný súd. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na viacero rozhodnutí, kde súd konštatoval platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa
spotrebiteľských úverov. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR z 30.06.2004, sp.
zn. Obdo V 73/2003, ale aj na rozsudok NS ČR zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 29Odo 1222/2005.

10. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
priznať úspech.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti o zaplatenie uplatneného
príslušenstva pohľadávky zamietol a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 10 eur (po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 40
eur, z dôvodu, že po podaní žaloby mu žalovaný 40 eur zaplatil, podaním doručeným súdu 18.05.2016,

č.l. 31), úroku vo výške 32% zo rôzne špecifikovaných súm v žalobe za rôzne obdobia, poplatku 195,84
eura, trov mediačného konania 166,15 eura, poplatkov za upomienky 20 eur, z uzavretej zmluvy o úvere
so žalovaným dňa 16.03.2012, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol úver 300 eur. Súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti uplatnenej istiny vo výške 10 eur a vo zvyšku žalobu zamietol
z dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahoval náležitosť podľa § 9

ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14.Vsúvislostisdôvodom,prektorýsúdprvejinštanciežalobužalobcuvozvyškuzamietol,odvolacísúd
poukazuje na rozhodnutie NS SR ako dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22.02.2018 v ktorom
je uvedené, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie

je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a postačuje uvedenie periodicity jednotlivých splátok. Takýto
právnynázorpovydaníuvedenéhouzneseniaNSSRrešpektovalaväčšinasúdov,pretotentoargument,
pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov a poplatkov zamietol, neobstojí.
Sú tu však aj ďalšie dôvody, pre ktoré nebolo možné nárok žalobcu v časti uplatnených úrokov a

poplatkov priznať.

15. Odvolací súd žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k iným právnym dôvodom, pre ktoré bolo nevyhnutné
žalobu vo zvyšku zamietnuť v zmysle § 382 CSP. Žalobca sa mohol vyjadriť k aplikácii § 3 ods. 1, § 37,§ 39 OZ a § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. pri posudzovaní jeho nárokov uplatnených zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi stranami sporu 16.03.2012 (podobne ako vo veci 23Co/4/2019). Žalobca na výzvu súdu
nereagoval a svoje právo nevyužil. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalobcovi je uvedený právny

názor známy z mnohých iných rozhodnutí súdov, v ktorých vystupuje ako žalobca uplatňujúci si nároky
z podobne koncipovaných zmlúv, dostupných na internete.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že úverová zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu 16.03.2012 v
podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch

a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (č.l. 8). Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu
pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto
prípade je spotrebiteľ, žalovaný slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej
pozície. Odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší, lebo spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,

ktoré žalobca ako poskytovateľ služieb (úverov) používa pre väčší počet klientov. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné (§ 54 ods. 2 OZ). Vzhľadom na posúdenie predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej

odvolací súd podrobil kontrole zmluvné podmienky najmä z pohľadu, či odplata za poskytnutý úver je
v súlade so zákonom a princípom dobrých mravov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď
najdôležitejšou normou upravujúcou vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je zákon o spotrebiteľských
úveroch, tento nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (§ 37 a § 39
OZ).

17. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Na kategóriu dobrých mravov treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať v

rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 4
ods. 8 citovaného právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20.Odvolacísúdzdôrazňuje,že odplatavoformedohodnutéhopoplatku288eurzaposkytnutéfinančné
prostriedky žalobcom žalovanému vo výške 300 eur je neprimeraná (96% ročný úrok). V danom prípade

bol žalovanému dňa 16.03.2012 poskytnutý úver vo výške 300 eur s tým, že žalovaný ho mal spolu s
poplatkom vo výške 288 eur žalovanému vrátiť do 24.04.2013 v celkovej výške 588 eur v dvanástich
mesačných splátkach po 49 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve dohodnutá
vo výške 300,29 %. Výška odplaty tak niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných
úverových produktov v rozhodnom čase. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok

NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú právnu vec, lebo poplatok za
poskytnutie úveru v danom prípade plní funkciu úrokov. Podľa uvedeného rozhodnutia pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade sdobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to,
v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a
ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť

na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1
OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedený
záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný aj na prípad, keď úver je poskytnutý nebankovým subjektom,
lebo kategória dobrých mravov má všeobecný charakter, podnikateľské subjekty nevynímajúc. Z týchto
dôvodov je možné považovať výšku dojednaného poplatku tak, ako bol stanovený v úverovej zmluve
za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery
obdobných úverových produktov v rozhodnom čase, pričom ide o zjavne neprimeranú výšku odplaty. Pre

porovnanie je na internetovej stránke Národnej banky Slovenska možné zistiť, že priemerná úroková
sadzba úverov pre domácnosti poskytovaných bankami na obdobie jedného roka bola v druhom
štvrťroku 2012 7,24%.

21. Rovnako nebolo možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie trov rozhodcovského konania 270,42

eura a trov mediačného konania v sume 166,15 eura uplatnených ako nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Ak si žalobca uplatnil nárok pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský súd zásadne
rozhoduje aj o trovách rozhodcovského konania, t.j. tento nárok musí byť žalobcom uplatnený a musí
byť o ňom rozhodnuté v inom, ako v súdnom konaní a o tom istom nároku nemôže byť rozhodované
opätovne. Podobne je tomu v mediačnom konaní, navyše žalobca ani nepreukázal, že sa mediačné

konanie uskutočnilo a ako dospel k uplatnenej sume.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej, zamietnutej časti potvrdil.

23. V odvolacom konaní e úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Žalovanému trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).