Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227237
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117227237.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROMAX, s.r.o., so sídlom Textilná 4,
040 12 Košice - mestská časť Nad Jazerom, IČO: 44 428 863 v konaní zast.: JUDr. Evou Geleneky
Hencovskou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice - Staré Mesto proti povinnému: O.. J. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX P. - J. E., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške
52.348,21 Eur s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/71/2017 zo dňa 11. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.10.2017 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 22Ek/71/2017, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že každý exekučný titul sa vyznačuje
formálnouimateriálnouprávoplatnosťou.Formálnaprávoplatnosťvykonávanéhorozhodnutiaznamená,
že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné

prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi
účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe
judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Ďalej preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že
nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať zastavenie exekučného konania. Súčasne uviedol, že exekučný súd už nijakým spôsobom

nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu a samotné konanie o
návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po
doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku.
Povinný teda neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle
§ 61k ods. 1 písm. a), b), d) Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený
v § 61k ods. 1 písm. a), b), d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.

Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré
by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré
by mala byť exekúcia neprípustná. Na záver uviedol, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, a preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie,
pričom podanie trestného oznámenia nemá samo osebe žiadny vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť
exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností vyššia súdna úradníčka návrh povinného

na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný podanie, ktoré súd podľa jeho obsahu považoval za sťažnosť,
pričom v jeho úvode uviedol, že chce voči nemu vyjadriť protest, pretože na súde nie sú oprávnení
objektívne rozhodovať o jeho názoroch na boľševizmus a zločinnosť v tejto republike. Ďalej povinný

vyjadrujesvojenázorynafungovanieslovenskejjustícieaopätovnezachádzadoinvektívvočiprávnemu
zástupcovi oprávneného, sudcom a slovenským politikom.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 09.11.2017
a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo
povinnému doručené dňa 30.10.2017, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242
CSP).

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.08.2017, kedy bol exekučnému

súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. 10C/45/2009 zo dňa 3.12.2015 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Co/433/2016-563 zo dňa 21.3.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.05.2017, dňa 16.08.2017 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Petrovičovi (413EX 77/2017). Dňa 15.09.2017 bol v zákonnej

lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho
spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou
napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i

správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza,
že povinný ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie a rovnako
exekučný súd nemá žiadnu vedomosť o tom, že by došlo k vydaniu uznesenia o odklade vykonateľnosti
exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinného na

zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.