Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117227237.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROMAX, s.r.o., so sídlom Palackého 1,
040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 44 428 863 v konaní zast.: JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,
advokátkou so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice - Staré Mesto proti povinnému: O.. J. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX P. - J. Mesto, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške
52.348,21 Eur s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/71/2017 zo dňa 25. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.07.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 22Ek/71/2017, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.10.2017 zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danej veci po preskúmaní spisu zistil,
že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.8.2017 prevzal povinný dňa 11.09.2017, a teda v poradí
druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.10.2017 bol doručený na exekútorský úrad
dňa 09.10.2017, t.j. po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,

čo znamená, že v danom návrhu môže povinný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Exekučný súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky sa tak zaoberal predloženým návrhom
na zastavenie exekúcie použitím koncentračnej zásady a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že
povinný vo svojom návrhu nenamieta a ani neodôvodňuje takú skutočnosť, ktorá nastala po uplynutí 15-
dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej uviedol, že koncentračná zásada

sa prejavuje rovnako aj podľa citovaného § 61k ods. 3 Exekučného poriadku tým, že v poradí ďalších
návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Na záver skonštatoval, že v návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 05.10.2017 povinný nenamietal ani dostatočne neodôvodnil také skutočnosti, ktoré
nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.09.2017. Na základe
vyššie uvedených skutočností vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa

§ §61k ods. 1 v spojení s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietla.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný podanie, ktoré súd podľa jeho obsahu považoval za sťažnosť,
pričom v jeho úvode uviedol, že ide o zločineckú exekúciu v zločineckom trestnom čine. Predmetné
uznesenie považuje za zločin spáchaný na jeho osobe, pretože pokiaľ stále prebieha konanie vo veci

trestného stíhania za zločiny, nie je podľa názoru sťažovateľa možné vydať právoplatný rozsudok ani v
prípade medzinárodného súdu. Ďalej povinný vyjadruje svoje názory na fungovanie slovenskej justíciea opätovne zachádza do invektív voči právnemu zástupcovi oprávneného, sudcom a orgánom činným
v trestnom konaní.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 27.08.2018
a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo
povinnému doručené dňa 17.08.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242

CSP).

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.08.2017, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. 10C/45/2009 zo dňa 3.12.2015 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Co/433/2016-563 zo dňa 21.3.2017, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.05.2017, dňa 16.08.2017 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Petrovičovi (413EX 77/2017). Dňa 09.10.2017 bol doručený na
exekútorský úrad v poradí 2. návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.10.2017, t.j. po
uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý ho postúpil súdu na
rozhodnutie. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že
povinný ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie a rovnako ani

podanie trestného oznámenia, prípadné trestné konanie nemá žiadny vplyv na prebiehajúcu exekúciu.
Vyššiasúdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom
rozsahu zamietla.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd

sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.