Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619201021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967
692, proti žalovanej: P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. - X., M. X. XXX/X, o zaplatenie 2.520,36
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
6Csp/20/2019-122 z 25. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 2.520,36 eur s príslušenstvom(výrok I.). Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania(výrokII.).Žalobcasižalovanúsumuuplatnilakopohľadávku,ktorúmaljehoprávnypredchodca
X. B. T. voči žalovanej titulom poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere. Okresný súd na základe
vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca nepreukázal písomné dojednanie zmluvy o úvere,
ktorá by obsahovala obligatórne náležitosti upravené v § 9 ods. 2 písm. g/, i/, j/, k/, y/ zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZSÚ“). V dôsledku absencie týchto
náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ ZSÚ úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol,
že medzi stranami bolo nesporné, že banka poskytla žalovanej finančné prostriedky 2.050 eur, pričom
žalovaná splatila celkom sumu 1.430,35 eur. Nesplatená zostala suma 619,65 eur. Konštatoval, že
banka zosplatnila úver z dôvodu omeškania splátky nesplatenej najneskôr do 15.01.2016, odkedy
začala plynúť zákonná trojročná premlčacia doba, upravená v § 103 Občianskeho zákonníka. Odkazujúc
na konštantnú judikatúru okresný súd uviedol, že zákonná premlčacia doba zosplatneného úveru

začne plynúť zročnosťou nesplatenej splátky bez ohľadu na to, kedy veriteľ pristúpil k zosplatneniu
dlhu. Nie je preto právne významný dátum vypracovania upozornenia na možnosť zosplatnenia, dátum
vypracovania výzvy na úhradu dlžnej sumy ani dátum, ku ktorému banka úver skutočne zosplatnila.
Rozhodujúca je zročnosť tej splátky, nesplatením ktorej sa stal splatným celý dlh. Trojročná premlčacia
doba v súdenej veci, počas ktorej veriteľ mohol uplatniť voči žalovanej nárok na súde uplynula najneskôr
dňom 15.01.2019. Žaloba bola podaná na súde elektronicky dňa 04.04.2019, teda po uplynutí zákonnej
premlčacej doby. Odkazujúc na ust. § 54a Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a konštatujúc, že

predmetom konania v súdenej veci je nepochybne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bez ohľadu
na to, či sa spotrebiteľ premlčania dovolal alebo nie, nemohol z dôvodu premlčania priznať žalobcovi
uplatnený nárok a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konanímala plný úspech žalovaná, ktorá si však trovy konania neuplatnila a uviedla, že jej žiadne trovy konania
nevznikli, preto jej okresný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil a
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Procesné pochybenia okresného súdu videl v tom, že súd ho

nevyzval na vyjadrenie k otázke uzatvárania zmluvy o úvere. Ak dospel k záveru, že je spornou otázka
platného uzavretia zmluvy o úvere mal ho postupom podľa § 129 CSP vyzvať na odstránenie vád
žaloby. Ďalej uviedol, že okresný súd nepostupoval podľa § 157 CSP a nedal mu možnosť vyjadriť
sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci o neuzavretí zmluvy o úvere, ktorá skutočnosť viedla k
zamietnutiu žaloby ako celku. Súd tie nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP
ani riadne pojednávanie vo veci podľa § 177 ods. 1 CSP.

3. K posúdeniu otázky uzavretia úverovej zmluvy okresným súdom v napadnutom rozsudku poukázal na
mechanizmusuzatváraniazmluvyoúvereupravenývčl.2bod2.2obchodnýchpodmienok.Vychádzajúc
z ich znenia potom je zrejmé, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po
podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej

zmluvy, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený
návrh úverovej zmluvy odmietnuť do 5 dní oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko
telefonické rozhovory boli archivované len jeden rok, žalobca uviedol, že nemôže predmetnú skutočnosť
preukázať. Banka však bez toho, aby mala informáciu o akceptácii upravených podmienok k návrhu zo
strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná

čerpala úver, pričom bola oboznámená v čase jeho čerpania s podmienkami poskytnutia úveru, teda
akceptovala predmetný úver aj za týchto podmienok a nikdy nespochybnila svoju vôľu uzavrieť úverovú
zmluvu. Uviedol, že ust. § 43c ods. 1 OZ pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná
písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou ako písomnou formou. V tomto smere
žalovaná prijala jeho návrh o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere najprv odsúhlasením úverových

podmienok telefonicky a následne čerpaním úveru a jeho splácaním. V konaní tak nijakým spôsobom
nebol preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovanej pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok
stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla
mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku citujúc časti rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, časti nálezov Ústavného súdu SR

ako aj nálezov Ústavného súdu ČR.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust.

§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 387 ods. 2

CSP sa obmedzuje na konštatovanie správnosti tam uvádzaných dôvodov, na ktoré v podrobnostiach
poukazuje. Podľa § 387 ods. 3 CSP k odvolacím námietkam žalobcu udáva:

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, že neboli splnené procesné podmienky
na prejednanie a rozhodnutie sporu. Čo sa týka povinnosti súdu vyplývajúcej z ust. § 129 CSP,

uvedené zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri odstraňovaní vád žaloby. Žaloba ako podanie
adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP, medzi ktoré patrí
označenie, ktorému súdu je určená, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak
sú všetky náležitosti z takéhoto podania zrejmé a nevzbudzujú pochybnosť a neistotu o ich splnení,
nie je dôvod, aby súd toho, kto podanie urobil, nútil k odstraňovaniu nedostatkov. Podstatný je vždy

obsah podania (§ 124 CSP). V prípade, že podanie nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o
vadách.Zavadupodaniasapovažujepredovšetkýmabsencianiektorejobsahovejnáležitostistanovenej
zákonom pre podanie, ide o tzv. neúplné podanie, napr. ak neobsahuje podpis toho, kto podanie
robí. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä taképodanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania. Nezrozumiteľné podanie znamená, že ten,
kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami si vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza
nezmyselné argumenty, nesúvisiace s vecou a pod. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také

podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré
tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania.

8. Okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení strán sporu a z hodnotenia dôkazov, ktoré
na preukázanie svojich tvrdení predložili. Odvolací súd po preskúmaní podanej žaloby a jej doplnenia

na základe výzvy okresného súdu dospel k záveru, že žaloba netrpela žiadnou z vád, ktorú by bolo
potrebné odstraňovať v zmysle § 129 CSP. Žalobca dostatočne určitým spôsobom opísal skutok, na
základe ktorého si uplatňoval žalovanú istinu. Jeho tvrdenia podporené dôkazmi v rámci prejednania
veci posudzoval okresný súd a konštatoval nedôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca mal povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1
CSP). Žalobca tvrdil existenciu záväzkového vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou na

základe zmluvy o úvere, ktorú v listinnej podobe predložil okresnému súdu. Ten v rámci vykonaného
dokazovania a hodnotenia dôkazov dospel k právnemu záveru, že k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere
medzi stranami sporu nedošlo. Vychádzal z dostatočne určitých vyjadrení žalobcu, ktoré dovoľovali
ustáliť, čo je predmetom konania a na základe akých skutočností si žalobca svoj nárok uplatňuje.
Postupom podľa § 129 CSP sa neodstraňuje nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok

uplatneného nároku, ich absencia má za následok zamietnutie žaloby.

9. Žalobca nesplnenie procesných podmienok tiež videl v postupe okresného súdu, ktorý nenariadil
predbežné prejednanie sporu v zmysle § 168 CSP a následne vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Aj keď žalobca uvedené odvolacie námietky subsumoval pod odvolací dôvod v zmysle §

365 ods. 1 písm. a/ CSP - neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd nie je právnym posúdením
odvolacieho dôvodu viazaný, ale vychádzajúc z jeho obsahu vyhodnotil tieto odvolacie námietky ako
námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým malo byť znemožnené žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

10. Ustanovenie § 168 CSP upravuje inštitút predbežného prejednania sporu, ktorého použitie je
právom, nie povinnosťou súdu. Civilné sporové konanie nie je ovládané princípom tzv. legálneho
poriadku, podľa ktorého by jednotlivé fázy konania obligatórne nasledovali v predpísanom poradí.
Preto je i predbežné prejednanie sporu konštruované ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže

a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Ak súd dospeje k názoru, že
predbežné prejednanie sporu môže priniesť procesne efektívnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu, bude
namieste predbežné prejednanie sporu nariadiť. V súdenej veci okresný súd predbežné prejednanie
sporu nezvolil, ale vo veci nariadil riadne pojednávanie na deň 25. júla 2019, na ktoré bol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, Advokátskej kancelárie JUDr. Veronika Kubríková, PhD.,

s.r.o. predvolaný. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní nezúčastnila a svoju neúčasť
ospravedlnila písomným podaním z 03. júla 2019, v ktorom uviedla, že žalobca trvá na podanom návrhu
a doterajších vyjadreniach v celom rozsahu a žiada, aby sa predmetné pojednávanie konalo v ich
neprítomnosti. Nie je teda dôvodná námietka žalobcu, že okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Naopak okresný súd vo veci riadne pojednával a postupom podľa ust. § 181 ods. 2

CSP v úvode pojednávania určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, tiež uviedol svoje predbežné právne
posúdenie veci. Skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania, na ktorom
mal možnosť oboznámiť sa aj s predbežným právnym posúdením veci a mohol na takéto posúdenie
reagovať, nemožno hodnotiť ako porušenie procesných práv strany sporu v civilnom sporovom konaní.

11. Ďalšie námietky žalobcu sa týkali nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rovnako tieto odvolacie námietky nepovažoval krajský súd za dôvodné. V
tomto prípade je nutné zdôrazniť, že dôvody zamietnutia žaloby okresný súd videl jednak v neexistencii
platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá by obsahovala obligatórne náležitosti v zmysle zákona č.

126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalším dôvodom bolo premlčanie nároku uplatneného
žalobcom v súdenej veci. Žalobca svoju odvolaciu argumentáciu zameral na dôvod zamietnutia žaloby
pre neexistenciu platne uzavretej zmluvy o úvere. K dôvodom zamietnutia žaloby pre premlčanieuplatnenéhonárokusanevyjadrilasprávnosťskutkovýchaprávnychzáverovokresnéhosúdutýkajúcich
sa premlčania uplatneného nároku nespochybňoval.

12. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a rozhodnutie môže preskúmavať len z uvedených
dôvodov. Keďže odvolateľ správnosť záverov okresného súdu o nemožnosti vymáhania uplatneného
nároku pre premlčanie nespochybňoval, je nadbytočné, aby sa odvolací súd zaoberal jeho námietkami
v súvislosti s platným uzavretím zmluvy o úvere. Bez ohľadu na to, či by uvedené námietky vyhodnotil
ako dôvodné alebo nedôvodné, musel by prihliadať na ďalší dôvod zamietnutia žaloby, a to premlčanie,

ktorého správnosť nebola spochybňovaná.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil. Potvrdil aj odvolaním priamo nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách konania ako vecne správny, zohľadňujúci výsledok konania a skutočnosť, že žalovaná
si trovy konania neuplatnila.

14. Obdobná procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, v ktorom nebolo odvolaniu žalobcu
vyhovené, preto je úspešná žalovaná a vznikol jej podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na strane žalovanej odvolací súd existenciu trov
odvolacieho konania nezistil, preto jej ich náhradu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)