Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/120/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710211355
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7710211355.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobkyne P. H., N..

XX.X.XXXX, A. V., K.. N. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, AK Michalovce,
Cyrila a Metoda 3, proti žalovanej K. M., N.. XX.X.XXXX, A. V., Q..S. Č.. X, zastúpenej JUDr. Milanom
Knopom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, Košice, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a 100% náhradu trov konania.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Michalovce v sume 9,80 EUR
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 31.8.2010 sa žalobkyňa domáhala ochrany osobnosti a žiadala,
aby súd určil, že žalovaná je povinná na zhromaždení vlastníkov bytov sa ospravedlniť jej, riaditeľke Q..
V. R. a vyjadriť ospravedlnenie a zaplatiť odškodné v čiastke 1000,-€ a to na tom základe, že žalovaná
ju napádala rôznymi slovnými urážkami, snaží sa znevážiť jej dobré meno, rozchyruje absurdnosti ako
sú sprenevera, výmena faktúr a podobne, pričom si vyrobila podvodne nafotené petície, čím vlastne
zneužila podpisy ľudí, ktorí jej poskytovali svoj podpis.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

4. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 120/2010 - 196 zo dňa 17.4.2014 súd zistil, že žaloba žalobkyne
bola zamietnutá a bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
proti žalovanej ochrany osobnosti, ktorého petit upresnila podaním zo dňa 21.10.2013 na č.l. 136, 137
spisu. Súd prvého stupňa žalobu zamietol už predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 28.2.2012 č.k. 10C
120/2010 - 104, avšak predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2013,
č. k. 3Co 199/2012-129, zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nepostupoval
podľa ust. § 43 O.s.p., teda nevyzval žalobkyňu na odstránenie nepresností žalobného návrhu, ktorý bol
formulovaný veľmi všeobecne a nepresne, ale vo veci konal a rozhodol. V žalobe o ochranu osobnosti

(uloženie povinnosti odstrániť vzniknutý stav - ako je to aj v preskúmavanej veci) musí byť presne
formulovaný žalobný návrh čo do povinnosti, ktorá má byť žalovanému uložená, i čo do lehoty, v ktorej
má dôjsť k splneniu tejto povinnosti. Pokiaľ nie je špecifikovaný petit - text ospravedlnenia, nemožno
ani definitívne ustáliť skutkové vymedzenie neoprávneného zásahu. Od petitu žalobného návrhu totižtreba odvodiť aj potrebné dokazovanie, čo však pri neurčitom petite nie je dostatočne možné. Súd v
zmysle zrušujúceho uznesenia - a po upresnení petitu žaloby - vykonal ďalšie dokazovanie a vzal za
preukázané, že žalovaná dala Ústrediu Sociálnej poisťovne Bratislava, listom z 3. januára 2011 na

vedomie, že pracovníčka Sociálnej poisťovne V., P. H., zneužíva to, že pracuje na sociálnej poisťovni a
zisťuje si o nej informácie, správa sa vulgárne nielen voči jej osobe, ale aj voči ostatným vlastníkom v
ich dome. Na domovej schôdzi pred vlastníkmi bytov jej vynadala do psychicky labilnej a naznačovala
ako sa trasie. Starším ľuďom nadáva do starých senilných alkoholikov a podobne. Žalovaná tvrdenie
žalobkyne poprela. Žalovaná potom, ako prevzala funkciu predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov

a po zistení závažných pochybení pri vedení účtovníctva, vecne a faktograficky informovala o zistených
skutočnostiach vlastníkov bytov. Nie je pravdou, že by žalobkyňu osočovala a správala sa k nej mimo
zaužívaných pravidiel slušnosti, práve naopak, podľa jej názoru výpoveďami svedkov v tomto konaní
bolo preukázané skutočne hrubé, priam znevažujúce správanie sa žalobkyne voči žalovanej, ako aj
ostatným vlastníkom bytov v tomto bytovom dome. Takéto konanie v žiadnom prípade nie je nezákonné
a nie je ani spôsobilé narušiť osobnostné práva žalobkyne. Sťažnosť je plne v súlade so zásadami

slušnéhosprávania,niejeznevažujúca,anavyšeobsahujeibahodnotiaciúsudok,ktorýjeibanaplnením
ústavného práva fyzickej osoby slobodne sa vyjadrovať a ktorým nadriadených žalobkyne žiada o
preverenie určitých skutočností.

5. Po vypočutí účastníkov a svedkov súd poukázal na ust. § 11 a § 13 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na skutočnosť,
že porušenie práva na česť a dôstojnosť môžu byť spôsobené len takými nepravdivými skutkovými
tvrdeniami, ktoré sú spôsobilé objektívne privodiť ujmu na cti a vážnosti dotknutého subjektu v očiach
ostatných ľudí, teda ktoré pôsobia difamujúco, pričom sa vyvolanie následkov nevyžaduje. Podľa názoru
súdu v konaní nebolo preukázané, aj keď je nepochybné, že došlo k nejakej slovnej výmene medzi

účastníčkami, aby táto výmena nejakým spôsobom zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobkyne.
Súdom vypočutých svedkov navrhovala žalobkyňa, avšak svedkyne F. K. a J. T. uviedli, že majú
vedomosť o tom, že p. M. hovorila jednak súkromne, ako aj na schôdzach, že p. H. spreneverila nejaké
peniaze, ktoré dávali do fondu na opravy. Tiež potvrdili slová žalovanej, že pôjde za zamestnávateľom
žalobkyne,avšakanijednaneuviedla,čitietotvrdeniamohlizasahovaťdoľudskejdôstojnostižalobkyne.

Svedkyňa J. T. uviedla, že k tomu, či žalovaná úmyselne šírila nepravdy na žalobkyňu, sa vyjadriť nevie.
Rovnako svedkyne Y. K. a Ž. B., ktorých navrhla vypočuť žalobkyňa a ktoré boli spolupracovníčkami
žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedli, že počuli chodbové reči (ktoré trvali u zamestnávateľa žalobkyne
asi mesiac) o tom, že žalobkyňa spreneverila nejaké peniaze, avšak kto tieto reči viedol, uviesť ani
jedna nevedela. Svedkyňa Q.. R. potvrdila, že žalovaná u nej osobne podala sťažnosť na žalobkyňu

(ako každý jeden občan na pracovníka sociálnej poisťovne) ohľadom toho, že ona si mala zisťovať
osobné údaje o jej práceneschopnosti, kde uviedla aj to, ako hospodária v spoločenstve, na čo jej sama
svedkyňa povedala, že je to podľa jej názoru občianskoprávne konanie medzi nimi dvoma. Čo sa týka
pracovnoprávnych vzťahov, tak to považovala za bežnú sťažnosť, ktorá bola prešetrená s tým, že nebolo
zistené, že by zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnoprávnych povinností a tak to aj ona

brala, pričom sama uviedla, že o tejto skutočnosti by nemal nikto hovoriť u zamestnávateľa žalobkyne,
nakoľko majú takých sťažností nespočetné množstvo. Z vyššie uvedenej svedeckej výpovede Q.. R.
mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej nedošlo k takému konaniu, ktoré by zakladalo právo
na nárok na ochranu osobnosti. Súd vzal za preukázané, že práve zo strany žalobkyne dochádzalo k
hrubému osočovaniu žalovanej, v dôsledku čoho sa narušili občianskoprávne vzťahy medzi vlastníkmi

bytov, a to výpoveďami svedkýň W.. S., M. N. P. V. S.. Z uvedených dôvodov, keďže žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu v tomto prípade nejde o
také správanie sa žalovanej, ktoré by zakladalo nárok na ochranu osobnosti, pretože k týmto slovným
prejavom dochádzalo medzi obidvoma účastníčkami. Zároveň zamietol žalobu aj v nároku na zaplatenie
materiálnej satisfakcie, nakoľko táto prichádza do úvahy len v tých prípadoch, kedy došlo k nemajetkovej

ujme, závažne citeľne postihujúcej dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosti v spoločnosti. Keďže ani tieto
okolnosti neboli preukázané, je možné uzavrieť, že išlo o bežné konflikty a súd poukázal na skutočnosť,
že skôr žalovaná mala právo vystupovať ako žalobkyňa v tomto konaní a z toho dôvodu aj v tejto časti
žalobu zamietol.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni trovy odvolacieho
konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku v sume 195,32
Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm. d), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), t.j., že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaná sa v roku 2010 dopúšťala konania, ktoré bolo objektívne spôsobilé privodiť
ujmu na právach žalobkyne, ktoré sú chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná
sa neustále dopúšťala konania, resp. osočovania žalobkyne, a to ako v spoločenstve vlastníkov bytov

bytového domu, v ktorom obe spoločne bývajú a žalobkyňa vykonávala funkciu účtovníčky spoločenstva
vlastníkov bytov, tak aj u jej zamestnávateľa, Sociálnej poisťovni. Podľa názoru žalobkyne bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaná absolútne bezdôvodne tvrdila o žalobkyni, že táto spreneverila
finančné sumy, resp. sa dopustila podvodu, nakoľko ľudí mala pripraviť o úspory na energiách. Toto
konanie žalovanej bolo jednoznačne preukázané výpoveďou svedkyne, p. V. W., ktorá uviedla, že
žalovaná opakovane podávala na oddelenie kriminálnej polície oznámenie o podozrení zo spáchania

trestného činu, žalobkyňu opakovane ohovára, že je zlodejka. Toto konanie žalovanej potvrdili aj
ďalšie vypočuté svedkyne, p. F. K. a p. J. T., ktoré zhodne uviedli, že žalovaná neustále tvrdila
o žalobkyni, že táto spreneverila finančnú hotovosť patriacu spoločenstvu a že takéto osočovanie
prebiehalo verejne za účasti všetkých susedov, nakoľko žalovaná hovorila o sprenevere žalobkyne na
zhromaždení spoločenstva, kde zároveň táto uvádzala konkrétne sumy sprenevery (najskôr 33.000,00

Eur, neskôr táto suma bola znížená na 12.000,00 Eur). Taktiež obe svedkyne uviedli, že spočiatku
týmto tvrdeniam verili, nakoľko žalovaná to tvrdila tak presvedčivo, že nebol dôvod jej neveriť. Svedkyňa
T.Í. uviedla, že žalovaná hovorila, že túto skutočnosť musí oznámiť aj zamestnávateľovi, nech sa
zamestnávateľ žalobkyne dozvie, akú zamestnankyňu zamestnáva, akú podvodníčku a zlodejku. Všetky
trestné oznámenia boli odmietnuté a nikdy žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby sa žalobkyňa

mala nejakým spôsobom obohatiť na úkor spoločenstva. Oveľa závažnejšie je však konanie žalovanej
smerujúce k zamestnávateľovi žalobkyne (Sociálna poisťovňa, a.s.), ktoré konanie veľmi vážne ohrozilo
postavenie žalobkyne v zamestnaní a v spoločnosti ako takej. Sama žalovaná na pojednávaní konanom
11. novembra 2011 uviedla „Čo sa týka týchto všetkých obvinení, áno, bola som za p. riaditeľkou R., a to
z tohto dôvodu, keďže som na schôdzi vytkla tieto nezrovnalosti, ktoré tam boli v našom spoločenstve,

p. H. ma pred vlastníkmi, všetkými vlastníkmi, čo tam boli, bolo ich tam okolo 36, ma urazila“. Vypočuté
svedkyne, kolegyne žalobkyne zo Sociálnej poisťovne, p. Ž. B., p. Y. K. uviedli, že mali vedomosť o
tom, že žalovaná sa bola sťažovať na žalobkyňu v Sociálnej poisťovni, kde bolo uvedené, že žalobkyňa
mala spreneveriť peniaze patriace spoločenstvu, a že je zlodejka. Obe svedkyne zároveň uviedli. že
kolegovia žalobkyne verili tejto informácii, a potom na istý čas vnímali žalobkyňu, že bude trestne

stíhaná, že je podvodníčka a že bude určite prepustená zo zamestnania. Obe zároveň uviedli, že
ostatné kolegyne sa žalobkyni za chrbtom smiali a škodoradostne hovorili, že vyletí z roboty. Podľa
názoru žalobkyne konaním žalovanej, smerujúcim najmä k jej zamestnávateľovi, zásadným spôsobom
utrpela česť a vážnosť žalobkyne v zamestnaní. Z vykonaného dokazovania je preto podľa názoru
žalobkynejednoznačnepreukázané,žežalovanározširovalanepravdivétvrdeniaaosočovalaabsolútne

bezdôvodne žalobkyňu, a to ako medzi susedmi, tak aj v zamestnaní. V zmysle komentára k ust. § 11
Obč. zákonníka a ustálenej súdnej praxe pri úspešnosti takejto žaloby nie je dôležité a rozhodujúce, či
skutočne došlo k ujme, postačí len objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takúto ujmu.
Zákon chráni česť fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, kde v danom prípade
bolo preukázané, že nepravdivé tvrdenia boli produkované zo strany žalovanej. Žalovaná nikdy nemala

žiadny dôkaz o tom, aby žalobkyňa sa mala dopúšťať podvodného konania a takýto dôkaz, aj keď už
je predsedníčkou spoločenstva, dodnes nemá, a napriek tomu žalobkyňu obviňovala, že je obyčajný
zlodej a podvodník.

8. K odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a súčasne zaviazal žalobkyňu k povinnosti nahradiť
žalovanej trovy odvolacieho konania (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) vo výške 91,29 Eur
za jeden úkon právnej pomoci (vypracovanie písomného vyjadrenia k odvolaniu) plus režijný paušál
8,04 Eur. Vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa v odvolaní iba opakuje svoju argumentáciu uvedenú na
predchádzajúcich pojednávaniach, ale nijako presne neuvádza, v čom pochybil okresný súd, keď vydal

predmetné rozhodnutie, ktoré napáda. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zákonné
a riadne odôvodnené, preto nevidí dôvod, aby odvolací súd mal vyhovieť návrhu na jeho zmenu.9. Z rozsudku krajského súdu č.k 3Co/677/2014-224 zo dňa 20.4.2016 súd zistil, že súd druhej inštancie
potvrdil rozsudok v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby
súduložilžalovanejpovinnosťdosiedmichdníodprávoplatnostirozsudkuzaslaťdoSociálnejpoisťovne,

pobočke Michalove, ako aj do ústredia Sociálnej poisťovne, ul. 29.augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava,
ospravedlňujúci list v tomto znení :
K. M., Q..S. X, XXX XX V.
Vec : Oznámenie zamestnávateľovi P. H.
Týmto oznamuje zamestnávateľovi P. H., že tvrdenia, ktoré som rozširovala o Vašej zamestnankyni P.

H., že táto zneužíva to, že pracuje v Sociálnej poisťovni, sa nezakladajú na pravde.

A zrušil rozsudok v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne, aby súd uložil žalovanej
povinnosťdosiedmichdníodprávoplatnostirozsudkuverejnesaospravedlniťžalobkynizaneoprávnené
zásady do jej práva na ochranu osobnosti zverejnením viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia
veľkými tlačenými písmenami vo veľkosti 10 mm, vyveseného na všetkých šiestich vchodových dverách

bytového domu XX, ul. K.. N. Č.. XXXX M. V., ktoré ospravedlnenie musí byť vyvesené po dobu 7 dní
s nasledovným obsahom: „Ospravedlnenie P. H.“ Ja, dole podpísaná K. M. sa týmto ospravedlňujem
mojej susede P. H. za nepravdivé tvrdenie, ktoré som rozširovala o jej osobe, že táto je klamárka a
podvodníčka, nakoľko tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde;
- v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne proti žalovanej na zaplatenie sumy 1.000,00 Eur

titulom náhrady nemajetkovej ujmy,
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že namietané odvolacie dôvody sú čiastočne naplnené.

11. Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako jednotné
právozabezpečujúcevobčianskoprávnejoblastirešpektovanieosobnostifyzickejosobyajejvšestranný
slobodný rozvoj.

12. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k

neoprávnenému zásahu, ako aj to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého
je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 a nasl. OZ, a na druhej strane povinnosť
znášať sankcie uložené súdom.

13. V právnej praxi má pre občianskoprávnu ochranu fyzických osôb najvyšší význam zvláštna súdna
(petitórna) ochrana, ktorá má svoj základ v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka; pre prípad
neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje triádu prostriedkov občianskoprávnej
ochrany - žalobu zdržovaciu (negatórna), odstraňovaciu a žalobu satisfakčnú. Konanie o ochranu
osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom (tzv. petitom

žaloby) a základom, t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený. (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 4/99)

14. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie a vo veci správne a zákonne rozhodol iba v časti, týkajúcej sa návrhu žalobkyne, ktorým

sa domáhala proti žalovanej uloženia povinnosti zaslať ospravedlňujúci list zamestnávateľovi žalobkyne
(Sociálnej poisťovni, pobočke Michalove, ako aj do ústredia Sociálnej poisťovne, a.s.) z dôvodu, že
tvrdenia žalovanej o žalobkyňou zneužívanej pracovnej pozícii v Sociálnej poisťovni, sa nezakladajú na
pravde.

15. Zo svedeckej výpovede Q.. R.Š., ktorá je zamestnaná v Sociálnej poisťovni, a.s. ako riaditeľka W.
V., mal súd prvého stupňa za preukázané, že zo strany žalovanej nedošlo k takému konaniu, ktoré by
zakladalo právo na nárok na ochranu osobnosti. Svedkyňa Q.. R. potvrdila, že žalovaná u nej osobne
podala sťažnosť na žalobkyňu (ako bežný občan na pracovníka sociálnej poisťovne) ohľadom toho,
že ona si mala zisťovať osobné údaje o jej práceneschopnosti, kde uviedla aj to, ako hospodária v

spoločenstve, na čo jej sama svedkyňa povedala, že je to podľa jej názoru občianskoprávne konanie
medzi nimi dvoma. Čo sa týka pracovnoprávnych vzťahov, tak to považovala za bežnú sťažnosť, ktorá
bolaprešetrenástým,ženebolozistené,žebyzostranyžalobkynedošlokporušeniupracovnoprávnychpovinností a tak to aj ona brala, pričom sama uviedla, že o tejto skutočnosti by nemal nikto hovoriť u
zamestnávateľa žalobkyne, nakoľko majú takých sťažností nespočetné množstvo.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, že zo strany
žalovanej nedošlo k takému konaniu, ktoré by zakladalo právo na nárok na ochranu osobnosti
(predovšetkým s ohľadom na skutočnosti uvedené svedkyňou Q.. R.). Sťažnosť žalovanej v Sociálnej
poisťovni, a.s. bola svojím obsahom bežnou sťažnosťou, ktorá bola zodpovednou riaditeľkou W. V.
(Sociálnej poisťovne, a.s.) riadne vybavená, preto správne uzavrel súd prvého stupňa, že zo strany

žalovanej nedošlo k takému konaniu, ktoré by zakladalo právo na nárok na ochranu osobnosti, nakoľko
konanie žalovanej nebolo ani spôsobilé vyvolať následky predpokladané ust. § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

17. Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté formy zadosťučinenia, odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími
námietkami žalobkyne, že vykonané dokazovanie a jeho výsledky nie sú dostatočným podkladom pre

závery prijaté súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa počas konania i v odvolaní
uviedla, že žalovaná bezdôvodne tvrdila o žalobkyni, že táto spreneverila finančné prostriedky pri správe
bytového domu, v ktorom obe účastníčky konania bývajú, resp. sa dopustila podvodu, pričom všetky
trestné oznámenia boli odmietnuté a nikdy žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby sa žalobkyňa
mala nejakým spôsobom obohatiť na úkor spoločenstva vlastníkov bytov.

18. Uvedená odvolacia námietka je podstatná, pretože žalobkyňa sa v upresnenom petite (podanie z 21.
októbra 2013 na č. l. 136, 137 spisu) okrem iného domáhala proti žalovanej morálneho zadosťučinenia
- verejného ospravedlnenia - vyveseného na všetkých šiestich vchodových dverách, ktorého základom,
t.j. právne relevantnou skutočnosťou, na ktorej je petit v tejto časti založený, je nepravdivé tvrdenie

žalovanej o žalobkyni, že táto je klamárka a podvodníčka. Stalo sa tak potom, ako žalovaná prevzala
funkciu predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov po žalobkyni, pričom žalovaná tvrdila, že zistila
závažné pochybenia pri vedení účtovníctva, preto informovala o zistených skutočnostiach vlastníkov
bytov a podala aj trestné oznámenie.

19. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa s vyššie uvedenou otázkou - skutkové tvrdenia, kritika,
resp. hodnotiaci úsudok - súd prvého stupňa vysporiadal, či skutkové tvrdenia uvedené v žalobe
boli v konaní preukázané alebo nie; ak áno, či tieto tvrdenia žalovanej považoval súd za oprávnenú
kritiku (zvlášť s ohľadom na údajné tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa je podvodníčka), resp. či údaje
uvádzané žalovanou o žalobkyni treba považovať za fakty alebo za kritiku, resp. hodnotiace úsudky,

hoci takéto rozlíšenie je z hľadiska hodnotenia ich pravdivosti a i z hľadiska dôkaznej povinnosti v konaní
rozhodujúce.

20. Súčasťou spisového materiálu je aj pripojený vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ v
Michalovciach, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-600/OEK-MI-2011, ale z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, či súd vykonal dôkaz zapožičaným spisom a ak áno, k akým záverom z
vykonaného dokazovania dospel.

21. So zreteľom na vyššie uvedené nie je doteraz možné uzavrieť, či s ohľadom na okolnosti daného
prípadu je požadované morálne zadosťučinenie - verejné ospravedlnenie - odôvodnené a primerané,

keď zároveň súd konštatoval, že „... aj keď je nepochybné, že došlo k nejakej slovnej výmene medzi
účastníčkami, aby táto výmena nejakým spôsobom zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobkyne“.
V tomto smere možno súhlasiť s dôvodmi odvolania žalobkyne, ktoré korešpondujú s platným právom,
preto sa nimi bude musieť súd prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberať, rešpektujúc zásady, podľa
ktorých procesný nárok je v spornom konaní vymedzený žalobkyňou a tvorí jednotu predmetu (žalobný

petit) so základom, t.j. s právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých žalobkyňa svoj nárok založila.

22. Pre úplnosť odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd
prvého stupňa poukázal na svedecké výpovede (svedkyne F. K. P. J. T., navrhnuté žalobkyňou), ktoré
potvrdili vedomosť o tom, že p. M. hovorila jednak súkromne, ako aj na schôdzach, že p. H. spreneverila

nejaképeniaze,ktorédávalidofondunaopravyapotvrdilislovážalovanej,žepôjdezazamestnávateľom
žalobkyne, pričom súd zdôraznil, že „ani jedna neuviedla, či tieto tvrdenia mohli zasahovať do ľudskej
dôstojnosti žalobkyne.“23. Odvolací súd zdôrazňuje, že tento záver súdu prvého stupňa je nesprávny, pretože otázka, či určité
tvrdenie bolo objektívne spôsobilé vyvolať zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, je otázkou právnou,
ktorú si musí na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia, vyriešiť súd

sám, nie vypočutí svedkovia.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie odvolací súd uzatvára, že
napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti o uloženie
povinnosti žalovanej zaslať ospravedlňujúci list zamestnávateľovi žalobkyne (Sociálnej poisťovni,

pobočke Michalove, ako aj do ústredia Sociálnej poisťovne, a.s.) a v uvedenom výroku preto odvolací
súd rozsudok potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.

25. Pokiaľ ide o zamietavý výrok rozsudku v časti, týkajúcej sa návrhu žalobkyne, aby žalovaná
bola zaviazaná verejne sa žalobkyni ospravedlniť vyvesením ospravedlnenia na všetkých šiestich
vchodových dverách bytového domu (v ktorom obe účastníčky konania bývajú) vzhľadom na údajné

nepravdivé tvrdenia žalovanej o žalobkyni, že táto je klamárka a podvodníčka, ako aj vo výroku o
zamietnutí nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, odvolací súd zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p., pretože v tejto časti rozsudok spočíva na nedostatočne vykonanom dokazovaní a nesprávnom
právnom posúdení veci, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 O.s.p.).

26. V zmysle rozsudku súdu druhej inštancie v časti zrušuje, zrušeného výroku na základe dôvodov súd
vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

27. Z výpovede svedkyne Q. K. (č.l. 249) súd zistil, že k okolnostiam, či došlo k ohováraniu medzi

účastníkmi sa vyjadriť nevie.

28. Z výpovede svedka B. R. (č.l. 249) súd zistil, že zo strany p. M. nebolo na zhromaždeniach žiadne
osočovanie, nikdy nepočul, aby osočovala p. H.. Akurát jej vytkla, že zle hospodári. Na otázku žalovanej,
čo si myslí o jej povahe, či je konfliktný typ a čo si myslí o povahe p. H. uviedol, že žalovaná nie je

konfliktný typ. S nikým nemá žiaden konflikt. To sa nedá povedať o p.H., lebo tá skoro väčšinu ľudí
osočovala alebo mala s nimi nejaký konflikt. Ľudia sa o nej nie veľmi pekne vyjadrujú. Na otázku, či
chodil na všetky schôdze spoločenstva, svedok uviedol, že dá sa povedať, že áno, niekedy bola aj jeho
manželka, ale väčšinou bol on.

29. Žalobkyňa uviedla, že svedok nehovorí pravdu a je zaujatý voči nej.

30. Z výpovede svedka R. Č. (č.l.251) súd zistil, že nepočul p. M. na zhromaždeniach spoločenstva
vyjadrovať sa k p. H. hanlivo. Žalovaná poukazovala na fakty, ktorú sú dostupné v písomnostiach.
Uviedol, že sa zúčastňoval skoro na všetkých zhromaždeniach, ak to bolo možné. Na otázku žalovanej,

čo si myslí o jej povahe a čo si myslí o povahe p. H., či je žalovaná nejaký konfliktný typ, uviedol, že
s p. M. nemá žiadny problém. Je to nekonfliktná povaha. Uviedol, že p.H. je konfliktný typ. Uviedol, že
s p. M. sa pred pojednávaním nestretol. Nie sú s ňou žiadne problémy, snaží sa všetko poriešiť, keď
sú problémy v spoločenstve.

31. Z výpovede svedka V. Y. súd zistil, že si prenajal štítovú stenu za 12.000,-Sk. Dohoda bola 4.000,-
mesačne a že uvidí, ako sa za 3 mesiace vyvinie prenájom. Keďže nebol záujem o túto stenu, tak ukončil
prenájom, avšak neprijal od žalobkyne žiadne peniaze 12.000,-Sk.

32. Z výpovede svedka T. A. (č.l.263-266) súd zistil, že je oboznámený s predmetom žaloby, o tejto

ho oboznámil advokát žalobkyne. Uviedol, že sa zúčastňoval na zhromaždení v rámci spoločenstva
a na jednotlivých schôdzach došlo medzi stranami aj k osobným invektívam. Uviedol, že povedal
účastníčkam, keď si myslia, že je tam nejaká trestná vec, aby to podali na obvodné oddelenie. Na
otázku, či sa vie vyjadriť v ktorom to bolo období, uviedol, že to bolo asi rok,dva predtým ako sa stala
predsedníčkou p. M.. Na otázku, či znevažovala v spoločnosti p. M. žalobkyňu svedok uviedol, že to

bolo aj z jednej, aj z druhej strany. Na otázku, či bola spísaná aj nejaká petícia, svedok uviedol, že
boli tam petície, ale kto to pripravoval uviesť nevedel. Na otázku, či bol svedkom nejakých výslovných
osobných, neadekvátnych útokov na žalobkyňu zo strany žalovanej, ktoré by buď nemali opodstatnenie
alebo jednoducho bol svedkom týchto útokov, uviedol, že na tých schôdzach to bolo pravidelne. Naotázku, či to boli jednostranné útoky uviedol, že to nemôže povedať, boli to obojstranné útoky. Na otázku,
či išlo o výmenu názorov medzi účastníčkami konania alebo sa zapájali aj ostatní členovia bytového
spoločenstva uviedol, že kto sa zapojil, sa zapojil, pretože na takej schôdzi ticho nemôže byť, avšak

svedok si dal dištanc, takže nevedel povedať kto ešte útočil alebo neútočil. Na otázku, či mal niekedy
problémy s p. H.Ľ. uviedol, že áno, že asi hej.

33. Z výpovede svedkyne V. Š. (č.l.266-270) súd zistil, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu s
účastníkmi. Je bývalá suseda. V čase, keď bolo stretnutie ohľadom zatepľovania bytovky p. M. ich

informovala o tom, že či vedia, že účtovníčka ich okráda, že sú tam nejaké úniky peňazí. Na otázku,
či verila alebo neverila skutočnostiam, ktoré uvádza p. M., svedkyňa uviedla, že človek niekedy ani
nevedel, či má tomu veriť alebo nemá tomu veriť a myslel si, že je to nejaký výplod. Keď to tak
presvedčivo hovorila, tak tomu aj verili, avšak hovorili, že treba urobiť nejaké kontroly alebo audity na
základe čoho sa dá dokázať, že či nejaké peniaze chýbajú. Na otázku, či znevažovala v spoločnosti
niekedy p. M. p. H. uviedla, že by povedala, že robí nečestne a že okráda spoločenstvo o ich peniaze. Na

otázku, či mala aj nejaké doklady p. M. keď tvrdila tieto veci, že boli spreneverené finančné prostriedky
uviedla, že mala v rukách nejaké papiere a čítala z nich. Na otázku, či bola osočovaná p.H. zo strany
p. M. uviedla, že ako predtým bolo na schôdzach spoločenstva povedané, že p.W. aj p. H. spreneverili
nejaké peniaze. Na otázku, či p. M. reprezentovala svoje podanie ako nejakú istú vec, uviedla, že keď
to čítala, tak to hovorila presvedčivo. Na otázku, či bola spísaná nejaká petícia uviedla, že niečo sa tam

stále písalo, ale nevedela uviesť ohľadom čoho. Na otázku, či vie objektívne povedať, či boli alebo neboli
nedostatky v účtovníctve uviedla, že nevie, nedostatky nejaké boli len na základe toho sa to prejednávalo
na schôdzi, že nás okrádajú, že sú úniky a že to robí p. H. s p. W.. Na otázku, čo sa týka účtovníctva,
či osobne mala záujem nahliadnuť do tohto účtovníctva a overiť si tvrdenia, uviedla, že ona osobne nie,
ale že boli prístupné tieto účtovné doklady k nahliadnutiu. Na otázku, či bola svedkom niekedy nejakých

výslovných osobných, nemiestnych, neadekvátnych útokov na žalobkyňu, ktoré by mali zasiahnuť do jej
osobnej cti uviedla, že nie. Len na tom zhromaždení p. M. informovala o tom, že p. H. mala spreneveriť
finančné prostriedky.

34. Z výpovede svedka Q. Š., súd zistil, že pozná účastníčky konania, uviedol, že tam boli nejaké

podozrenia alebo tvrdenia, že účtovníčka spreneverila peniaze. On tomu nevenoval zo začiatku
pozornosť. Uviedol, že bol vo výbore, takže také sumy peňazí tam ani nemali. Na otázku, či bol osobne
prítomný toho, aby žalovaná osočovala p.H. uviedol, že to bolo na každom zasadnutí. Boli tam stále
nadávky. Boli to nadávky o sprenevere peňazí, že je zlodejka. Na otázku, či sa žalobkyňa voči týmto
výrokom bránila uviedol, že spočiatku áno, ale potom už nemala šancu, lebo tých nadávok bolo veľa.

Na otázku koľkokrát to bolo, uviedol, že to bolo asi skoro na každom zasadaní. Na otázku kto nadával,
uviedol, že terajšia pani predsedníčka - žalovaná. Na otázku, či vždycky len M. uviedol, že áno. Zo
strany p. H. nevidel, že by sa bránila voči výrokom žalovanej. Na otázku či veril, čo bolo tvrdené zo
strany M. na adresu p. H. uviedol, že spočiatku nie, pretože bol členom výboru a také sumy o ktorých
sa hovorilo nepostrehol, aby mali v spoločenstve. Postupne začal veriť aj slovám p. M.. Na otázku,

či si začal myslieť, že aj p. H. je zlodejka, klamárka, uviedol, že áno, hoci nevidel žiadne argumenty
alebo nejaké papiere. Na otázku, či žalovaná nevychádzala z nejakých konkrétnych dokladov pri týchto
argumentáciách,a či mala v ruke nejaké doklady, uviedol,že na schôdzi to bolo s papiermi a že ich nikto
nevidel. On ich nevidel. Myslí si, že ani ostatní ľudia nevideli tieto doklady. Negatívne tvrdenia ohľadom
sprenevery zo strany p. H. a že je zlodejka, klamárka, to tvrdila p. M. na každej schôdzi. Žalovaná

to podávala ako fakt, už padali aj trestné oznámenia. Na otázku zástupcu žalovanej, či mal prehľad
o účtovníctve bytového spoločenstva, keď bol členom výboru uviedol, že čiastočne, keď bolo treba,
tak boli k nahliadnutiu dokumenty. Na otázku, či mal komplexný prehľad o účtovníctve a či sa osobne
neinformoval o tomto uviedol, že nie. Raz do roka sú tam jeho podpisy. Na otázku, či tieto nezhody
súviseli s konkrétnym účtovníctvom uviedol, že dá sa to povedať.

35. Zo záverečného písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 06.07.2017 (č.l. 281-282) súd zistil, že
navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to, že vo veci došlo k
vykonaniu skutočne obsiahleho dokazovania, pričom iniciátorom tohto dokazovania bola v podstatnej
časti žalobkyňa. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom strán v spore, svedkov, listinnými dôkazmi.

Podľa jej názoru, z dokazovania je nepochybné, že došlo k istým rozporom medzi žalobkyňou a
žalovanou. Tie boli vzájomné a nemožno hovoriť o jednostranných útokoch na žalobkyňu tak, ako
to bolo z jej strany prezentované v podanej žalobe. To jednoznačne potvrdili v konaní realizované
svedecké výpovede, keď svedkovia nezrovnalosti medzi stranami sporu označili ako vzájomné výmenynázorov ráznejšieho charakteru vychádzajúce z nezrovnalostí v účtovníctve, o ktoré sa žalobkyňa
starala. Poukázala na ust. Čl.5 CSP z ktorého vyplýva, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné

úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. V konaní neuniesla žalobkyňa
dôkazné bremeno, ani vo vzťahu k prvej podmienke, ktorej splnenie sa v konaní o ochranu osobnosti
vyžaduje, teda nepreukázala existenciu neoprávneného útoku voči jej osobe zo strany žalovanej (tu
je na mieste zdôrazniť, že k verbálnym útokom spôsobilým neoprávnene zasiahnuť do osobnostnej

integrity žalobkyne ani nedošlo, nemožno ich teda ani žiadnym relevantným spôsobom preukázať).
Práve naopak, pravdou je, že k hrubému osočovaniu adresovanému žalovanej dochádzalo zo strany
žalobkyne, ktorá bola znepokojená zisteniami pochybení v účtovníctve spoločenstva vlastníkov bytov,
ktoré boli spôsobené v dôsledku jej konania. Ak aj dochádzalo k verbálnym rozporom medzi stranami
v konaní, do ktorého sa zapojila žalovaná, zo svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalovanou
je zrejmé, že mali vzájomný charakter a v žiadnom prípade nedochádzalo zo strany žalovanej k

bezdôvodnému osočovaniu žalobkyne tak, ako to účelovo v žalobe uvádza. Ak by aj boli zo strany
žalovanej hypoteticky vyslovené nejaké hodnotiace úsudky, čo žalobkyňa jednoznačne nepreukázala,
treba poukázať na objektivizáciu zistených pochybení v účtovníctve prostredníctvom spomenutého
znaleckého posudku, ktoré de facto istú mieru kritiky opodstatňujú. Podľa jej názoru sa žaloba v kontexte
skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania javí ako osobná pomsta žalobkyne voči

žalovanej za to, že žalovaná riešila nezrovnalosti v účtovníctve vzniknuté v časovom rozmedzí, kedy
žalobkyňa vykonávala funkciu účtovníčky. Takéto svojvoľné a nedôvodné uplatňovanie práva v zmysle
čl. 5 CSP nemôže v žiadnom prípade požívať súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu
zamietnuť a zaviazať žalobkyňu povinnosťou náhrady trov konania.

36. Zo záverečného písomného stanoviska žalobkyne zo dňa 01.08.2017 (č.l. 283-286) súd zistil, že
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podľa jej názoru dokazovaním bolo preukázané, že skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe boli v rámci vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané. Žalobkyňa
má za to, že v zmysle vykonaného dokazovania bolo jednoznačne vyvrátené, že v prípade tvrdení
žalovanej, ktoré táto produkovala v r. 2010 voči žalobkyni sa v žiadnom prípade nejednalo o oprávnenú

kritikužalobkyne,aleobezdôvodnéohováraniežalobkyne,žetátomalaspreneveriťfinančnéprostriedky
prisprávebytovéhodomu,vktoromobeúčastníčkykonaniabývajú.Poukázalanato,žetietoskutočnosti
potvrdili aj vypočutí svedkovia, svedok T. A., V. Š. a Q. Š., pričom svedok T. A. uviedol, že žalobkyňa
mala byť obvinená zo strany žalovanej z toho, že je zlodejka, že v tom čase tam už lietalo 30.000,-€.
Svedkyňa V. Š. uviedla, že p.M. ich informovala o tom, že či vedia, že účtovníčka žalobkyňa nás okráda,

že sú tam nejaké úniky peňazí a nekalé a neviem, niečo také tam bolo furt o tom a potom, že navštívila a
informuje zamestnávateľa a také veci tam boli. A svedok Š. uviedol, že na každom stretnutí spoločenstva
vlastníkov v r. 2010 boli zo strany p. M. voči žalobkyni uvádzané stále tie isté osočovania, že spreneverila
peniaze, že je zlodejka a že pôjde do basy. Žalobkyňa má za to, že v priebehu konania jednoznačne bolo
preukázané, že žalovaná sa v r.2010 dopúšťala konania, ktoré bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu

na práve žalobkyne, ktoré sú chránené v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná v
danom období neustále osočovala žalobkyňu pred susedmi, že je podvodníčka a zlodejka, že skončí v
base, ktorá skutočnosť bola podľa ich názoru jednoznačne preukázaná výpoveďami vyššie citovaných
svedkov, ako aj výpoveďami vypočutých svedkov pred zrušujúcim rozsudkom KS Košice a to F. K. a
J. T.. Žalovaná nemala žiadny dôkaz o tom, aby sa žalobkyňa mala dopúšťať podvodného konania

a napriek tomu o žalobkyni rozširovala takéto nepravdivé tvrdenia medzi susedmi, čo spôsobovalo
žalobkyni nevýslovné útrapy a pocti hanby pred susedmi. Z uvedeného dôvodu navrhla žalobe vyhovieť
v celom rozsahu a zaviazať žalovanú zaplatiť trovy konania.

37. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-600/OEK-MI-2011 (č.l. 64A/) súd zistil, že dňa

22.06.2011 bolo odboru kriminálnej polície OR PZ Michalovce doručené oznámenie Spoločenstva
vlastníkov bytov a NP XX b.j. V., vypovedajúce o skutočnostiach podľa ich udania nasvedčujúcich
spáchaniu trestného činu, ku ktorému malo dôjsť v r. 2008, pričom uznesením zo dňa 22.07.2011 bolo
toto podanie odmietnuté, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že toto oznámenie bolo podané až v r. 2011, teda

po podaní žaloby a preto súd sa touto skutočnosťou nezaoberal.

38. Predmetom konania je ochrana osobnosti.39. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.

40.Podľa§13ods.1O.z.fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

41. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1

najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

42. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených vyššie citovaným ustanovením. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé

tvrdenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 O. z., pričom je bez z významu, že
pôvodca si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo nebol resp. či konal alebo nekonal v úmysle
ohroziť zákonom chránenú osobnosť fyzickej osoby. Porušenie práva na česť môže byť spôsobené
len takými nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú spôsobilé objektívne vyvolať ujmu na cti a
vážnosti dotknutého subjektu v očiach ostatných ľudí. U práva na ochranu cti spočíva v následnom

znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia a uplatnenia fyzickej osoby v spoločnosti.
Za protiprávny zásah do osobnosti nemožno označiť také správanie, písomný alebo ústny prejav ak k
nemu došlo v rámci subjektívneho práva, ktorému je priznávaná ochrana do takej miery, že podľa § 13
ods. 1 O. z. občan má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby mu bolo dané primerané

zadosťučinenie.

43. V ustanovení § 13 ods. 1 a 2 O. z. je oprávnený nárok jednak na morálne zadosťučinenie a jednak
nárok na majetkové zadosťučinenie.

44. Obidva druhy zadosťučinenia (morálne i majetkové) majú jeden cieľ a to primerane s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu - nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby.

45. Z citovaného ustanovenia § 13 O. z. vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma

na osobnosti postihnutej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia v
takom prípade poskytnutie príslušnej formy morálneho zadosťučinenia má prednosť pred priaznivým
zadosťučinením.

46. Pri úvahe, či postihnutej osobe postačuje morálne zadosťučinenie je určujúca celková povaha i

jednotlivé okolnosti konkrétneho prípadu t. j. intenzita, povaha a spôsob neoprávneného zásahu, povaha
zasiahnutej hodnoty osobnosti, trvanie a šírka ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a
uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti.

47. Peňažné zadosťučinenie (materiálna satisfakcia) prichádza do úvahy len v tých prípadoch, kde

došlo k nemajetkovej ujme závažne postihujúcej dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti
a kde takto vzniknutá ujma na morálnej integrite fyzickej osoby nie je primerane napraviteľná žiadnymi
inými občianskoprávnymi prostriedkami, čo znamená, že podmienkou jej poskytnutia je skutočnosť,
že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v
značnej miere. Treba pritom hodnotiť objektívne t. j. s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, v ktorej došlo

k neoprávnenému zásahu ako aj na osobu postihnutej fyzickej osoby, najmä s prihliadnutím na jej vek
a postavenie.

48. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje výnimočný inštitút, ktorý nemožno používať na vyváženie
inej bežnej krátkodobej krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy.

49. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, v časti, ktorej
súd zamietol žalobu o nemajetkovú ujmu ako aj o ospravedlnenie sa žalovanej žalobkyni. V konaní
vypočul ďalších svedkov navrhnutých žalovanou, aj žalobkyňou, a dospel k záveru po vyhodnotenívšetkých týchto dôkazov, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu na
ochranu osobnosti, a z toho dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Poukazuje na
tú skutočnosť, že porušenie práva na česť a dôstojnosť môžu byť spôsobené len takými nepravdivými

skutkovými tvrdeniami, ktoré sú spôsobilé objektívne privodiť ujmu na cti a vážnosti dotknutého subjektu
v očiach ostatných ľudí. V konkrétnom prípade, podľa názoru súdu k takému porušeniu práva na česť
a dôstojnosť nedošlo. Je nepochybné, že v konaní ide o nárok na ochranu osobnosti podľa ust. § 11
OZ, podľa ktorého každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä život a zdravie,
občianskej a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena, prejavu osobnej povahy. Podľa názoru

súdu je nepochybné, že nebol splnený predpoklad úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti
voči žalovanej, nakoľko nebolo preukázané, aj keď je nepochybné, že došlo k slovnej výmene medzi
účastníčkami, aby táto výmena nejakým spôsobom zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobkyne.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďami svedkov Q. K., B. R., R. Č., V. Y., T. A., V. Š., Q. Š.. Z týchto
svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by došlo k takému zásahu do ochrany osobnosti, aby táto bola
spôsobilá spôsobiť ujmu na cti žalobkyne. Svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že dochádzalo k

slovnej výmene na zasadnutiach spoločenstva, avšak tieto výmeny boli vzájomné. Navrhnutí svedkovia
zo strany žalobkyne, p. A. dokonca uviedol, že mal v minulosti problémy aj so samotnou žalobkyňou.
Takisto poukázal na to, že tieto útoky neboli jednostranné zo strany žalovanej, ale boli to obojstranné,
avšak nevyjadril sa k tomu, aké výroky padali na týchto zasadnutiach resp. aké vyjadrenia zo strany
účastníčok medzi nimi padali. Svedkovia Q. K.Á., B. R., R. Č. vo svojich výpovediach uviedli, že žalovaná

nie je v žiadnom prípade konfliktný typ, naopak žalobkyňa sa prejavovala ešte v predchádzajúcom
období ako konfliktný typ, a aj v súčasnej dobe má veľa konfliktov s majiteľmi bytov v bytovke kde
býva. Súd vyhodnotil výpovede svedkov vypočutých po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, ako
aj svedkov, ktorí boli vypočutí ešte pred zrušujúcim uznesením krajského súdu, a to F. K. P. J. T., a
dospel k záveru, že vyjadrenia žalovanej na žalobkyňu neboli objektívne spôsobilé vyvolať zásah do

cti, dôstojnosti fyzickej osoby, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu, v
tomto prípade nejde o také správanie sa žalovanej, ktoré by zakladalo nárok na ochranu osobnosti,
pretože k týmto slovným prejavom dochádzalo medzi obidvoma účastníčkami, takže súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. rovnako, čo sa týka peňažného zadosťučinenia, keďže
žaloba bola zamietnutá, tak bola zamietnutá aj v tejto časti, pretože materiálna satisfakcia prichádza do

úvahy len v tých prípadoch, kedy došlo k nemajetkovej ujme, závažne citeľne postihujúcej dôstojnosť
fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti, a kde takto vzniknutá ujma na integrite fyzickej osoby nie je
primerane napraviteľná žiadnymi inými občianskoprávnymi prostriedkami, čo znamená, že podmienkou
jej poskytnutia je aj skutočnosť, že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby.
Keďže ani tieto okolnosti neboli preukázané, je možné uzavrieť, že išlo o bežné konflikty a súd poukazuje

na tú skutočnosť, že skôr žalovaná mala právo vystupovať ako žalobkyňa v tomto konaní, a z toho
dôvodu aj v tejto časti žalobu zamietol.

50. Podstatnou náležitosťou uplatnenia práva na ochranu osobnosti je náležité preukázanie zo strany
žalobkyne, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému a teda bezdôvodnému zásahu do jej

osobnostnej integrity a že predmetný zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobkyne
chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Dôkazné bremeno v súdnom konaní spočíva na žalobkyni,ktorá
musí uvedené okolnosti preukázať. Ak tieto okolnosti hodnoverne nepreukáže, nemôže byť v konaní
o ochranu osobnosti úspešná. Podľa názoru súdu žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno,
ani vo vzťahu k prvej podmienke, ktorej splnenie sa v konaní o ochranu osobnosti vyžaduje, a teda

nepreukázala existenciu neoprávneného útoku voči jej osobe zo strany žalovanej. A ak aj dochádzalo
k verbálnymi rozporom medzi stranami v konaní, do ktorého by sa zapájala žalovaná, zo svedeckých
výpovedí súd má za preukázané, že mali vzájomný charakter a v žiadnom prípade nedochádzalo zo
strany žalovanej k bezdôvodnému osočovaniu žalobkyne, tak ako to účelovo v žalobe uvádza, a z toho
dôvodu rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

51. Súd priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalovanej vo výške 100%.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa§ 262 ods. 1,2 CSP.

53. Pretože žalobkyňa v konaní úspešná nebola, pričom navrhovala v konaní vypočuť ako svedka Q. F.,
ktorému bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov svedočné v sume 9,80€, z toho dôvodu súd zaviazal
žalobkyňu túto sumu uhradiť na účet Okresného súdu v Michalovciach.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.