Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 37Er/123/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207201121
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1207201121.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: E. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. XX,
XXX XX T., o vymoženie uloženej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 37Er/123/2007, a
u súdneho exekútora JUDr. Pavela Halása, pod spis. zn.: EX 22578/06, z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Pavelovi Halásovi, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, 822
01 Bratislava, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.02.2007 súd vydal poverenie č. 5102 029690, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

2. Dňa 23.10.2017 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz. Rovnaký podnet doručil tunajšiemu súdu dňa 14.05.2018 aj
povinný. Konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.08.2017, sp.

zn. 8OdK/59/2017. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 169/2017 dňa
05.09.2017, pod číslom záznamu K024673.

3. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, „Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.“.

4. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), „Ak bol vyhlásený konkurz,
ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok
exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá
oprávnenému.“.

5. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania
priestupku, teda dňa 19.01.2005 (ďalej len „ zákon o priestupkoch“), „Rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.“.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Exekučný poriadok v znení účinnom v rozhodnom

čase, „Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí
exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.“.7. Preštudovaním súdneho spisu súd zistil, že v danej veci nastali ešte v roku 2008 predpoklady
odôvodňujúce bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Nakoľko tieto skutočnosti nastali dávno

predtým, ako súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného, súd rozhodol o zastavení exekúcie na základe zákonných skutočností, ktoré nastali skôr.
Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste,
vydanom Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava V, č. AA 838993, zo dňa 25.01.2005 (ďalej len
„rozhodnutie“). Pokiaľ ide o preklúziu uvedeného rozhodnutia, súd konštatuje, že preklúziu upravoval

zákon o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Novelou uvedeného zákona, zákonom č.
298/2008, bolo ustanovenie §88 ods. 1, s účinnosťou odo dňa 01.09.2008, zo zákona o priestupkoch
vypustené. Pokiaľ však ide o rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, 3
ročná prekluzívna lehota v čase vydania rozhodnutia bola účinná. Keďže bolo rozhodnutie vykonateľné
dňom 09.02.2005, prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 09.02.2008, čo bol
zároveň posledný deň kedy bolo možné rozhodnutie vykonať. Súd ma tak za preukázané, že predmetný

exekučný titul sa tak stal neúčinným.

8. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu
zastavil.

9. Podľa § 243j Exekučného poriadku v platnom znení, „V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom
2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval
v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom
do 31. marca 2017.“.

10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 01. apríla 2017, „Exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.“.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“.

12. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o
trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 3 M Cdo 32/2012 uviedol, že podľa
§ 197 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie môže uložiť súd oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. Podmienkou je však zavinenie

oprávneného alebo nemajetnosť povinného. V predmetnom konaní je nesporné, že zastavenie exekúcie
nezavinil oprávnený, exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) a v danom prípade nebolo
exekučné konanie zastavené ani z dôvodu uvedeného v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, čo sú jediné
dôvody, kedy možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného. Súdny exekútor
síce navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§203 ods.

3 Exekučného poriadku), avšak k splneniu zákonného predpokladu na zastavenie exekúcie (strata
účinnosti exekučného titulu) došlo skôr a podľa názoru súdu je potrebné uprednostniť skorší dôvod na
zastavenie exekúcie. Preto súd zastavil exekučné konanie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b), čím
nedošlo k splneniu podmienok, na základe ktorých by súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie
oprávneného. Aj podľa názoru Ústavného súdu nesie súdny exekútor riziko, že pri výkone exekúcie

nebudú uspokojené všetky jeho nároky, čo je však do značnej miery kompenzované jeho monopolným
postavením pri výkone exekúcie (II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008). Ústavný súd v rámci svojej
rozhodovacej činnosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele
protiBelgicku,rozsudokz23.novembra1983sériaA,č.70),kdebolozdôraznené,žerizikoneuhradenia
odmeny za vykonanú prácu súvisiacu s určitou profesiou je na druhej strane vyvážené výhodami

súvisiacimi s výkonom tejto profesie (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
27/08 z 24.01.2008).14. Preštudovaním súdneho spisu súd konštatuje, že v danom prípade existujú skutočnosti,
odôvodňujúce rozhodnutie nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Tento záver vyplýva
najmä zo skutočnosti, že súdny exekútor nepredložil vec súdu bezodkladne po tom, ako nastali dôvody

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, aj napriek tomu, že o týchto dôvodoch
mal mať vedomosť. Súd má teda za to, že súdny exekútor svojim postupom nedôvodne predlžoval
exekúciu aj napriek tomu, že exekučný titul je už od roku 2009 prekludovaný.

15. Na základe vyššie uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.