Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/652/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207230350
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1207230350.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobkyne: W. K., E..

XX.XX.XXXX, I.: Š. XX, U. Z. B., zast.: JUDr. Anna Besedičová, advokátka so sídlom: Dlhá 7, Ivanka
pri Dunaji, proti žalovanému: J. G., E.. XX.XX.XXXX, I.: Y. X, U. Z. B., zast.: JUDr. Rudolf Halás, bytom:
Záleská 9, Ivanka pri Dunaji, o neplatnosť závetu z 2.11.2006, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vzniknutých na súde prvej
inštancie v rozsahu 100%.
III. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.
IV. Súd priznáva štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24. októbra 2007, zmenenou v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 5. marca 2010 domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti závetu,
vlastnoručne spísaného dňa 2.novembra 2006 poručiteľom: O. P., E.. XX.X.XXXX, E. I.: L. X, U. Z. B.,
Y.. B. X.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ“) a náhrady trov konania. V odôvodnení svojej žaloby uviedla, že
poručiteľ bol jediným synom jej sestry Ľ. P., ktorá so žalobkyňou nadobudli podľa darovacej zmluvy
zo 17. decembra 1949 pozemok s parcelným číslom 435, zapísaný v pozemkovoknižnej vložke číslo

1021 pre katastrálne územie L., každá v polovici. Poručiteľ nehnuteľnosť - pozemok s parcelným číslom
435, druh pozemku orná pôda o výmere 2625 m2, v katastrálnom území L.Á. (ďalej len „nehnuteľnosť“),
nadobudol v spoluvlastníckom podiele 1 titulom dedenia po svojej matke Ľ. P. v konaní vedenom pod
sp.z. 31 D/776/06, kde právne služby pri prejednaní novoobjaveného dedičstva a následnom zápise do
katastra nehnuteľností poručiteľovi poskytol JUDr. Rudolf Halás (ďalej len „JUDr. Halás“).

2 Žalobkyňa procesne zaútočila skutkovým tvrdením, že v roku 2006, vzhľadom na diagnostikované

vážne ochorenie poručiteľa, ktorým bol zhodný karcinóm hrtana a pľúc, sa poručiteľ rozhodol za svojho
života usporiadať svoj nehnuteľný majetok. Vlastníctvo k dvojizbovému domu s pozemkom v Ivanke
pri Dunaji previedol na G.. D., ktorá s ním žila 9 rokov v spoločnej domácnosti a o poručiteľa sa
starala. Súčasťou návrhu na vklad vlastníctva do katastra bol i vklad vecného bremena spočívajúci v
práve poručiteľa na doživotné bývanie a užívanie rodinného domu so súpisným Č. XXX E. L. X K.
U. Z. B. a s tým spojené právo užívania pozemku s parcelným číslom 65, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria. Vlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo 3057 sa poručiteľ

rozhodol previesť na žalobkyňu, svoju krstnú mamu, ktorá už vlastnila jej druhú polovicu. Nehnuteľnosť
na základe územného plánu sídelného útvaru v U. Z. B., patrila do lokality B 8, ktorá bola všeobecne
záväzným nariadením obce číslo 1/98 zo dňa 15. 6. 1998 o územnom pláne určená na nízkopodlažnú
zástavbu rodinných domov. V roku 2006 obec U. Z. B. v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností v lokaliteB8 za dala vypracovať urbanistickú štúdiu z tejto lokality, ktorá bola vypracovaná pod číslom 09/2006
v septembri 2006. Vlastníci nehnuteľnosti v lokalite B8 založili občianske združenie - Spoločenstvo
vlastníkov Lokality B8, k.ú. L., U. Z. B., ktorého členmi sa na základe prihlášky zo dňa 10. 7. 2006 stali

žalobkyňa i poručiteľ. Občianske združenie začalo pripravovať realizáciu urbanistickej štúdie a vyzvalo
vlastníkov pozemkov, aby predložili aktuálne a platné listy vlastníctva, a v prípade zápisov vlastníckeho
práva v pozemkovoknižných vložkách, aby požiadali príslušnú správu katastra o vykonanie identifikácie
parciel a o založenie listov vlastníctva. Keďže žalobkyňa mala vlastnícke právo k nehnuteľnosti v
podiele 1 zapísané v pozemkovoknižnej vložke číslo 1021, požiadala JUDr. Halása, aby túto záležitosť

pre ňu vybavil. JUDr. Halás, keďže poskytoval právne služby poručiteľovi a vo veci založenia listu
vlastníctva ho oslovila i žalobkyňa, mal vedomosť o majetkových pomeroch, po nehnuteľnostiach oboch
spoluvlastníkov. JUDr. Halás vyhotovil kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 1 k nehnuteľnosti z poručiteľa, ako predávajúceho, na svojho syna - žalovaného, ako
kupujúceho. Uvedený právny úkon, včítane podania návrhu na vklad, JUDr. Halás zariadil a vykonal
bez vedomia žalobkyne, ktorej sa poručiteľ po bližšie nešpecifikovanej dobe priznal, že JUDr. Halás

ho k tomu presvedčil. Počas ochorenia chrípkou a s vysokou telesnou teplotou musel poručiteľ s
JUDr. Halásom ísť na matriku, kde mu podpísal nejaké zmluvy, za čo mu mal tento vyplatiť sumu
14 000,- Sk. Súčasne poručiteľ žalobkyni ukázal a odovzdal príjmový pokladničný doklad bez čísla
a bez dátumu vystavenia, kde sa v časti účel nachádzal text: „kúpna cena za pozemok zmluva z
19. 6. 2006“. Žalobkyňa po tomto zistení podala na Okresnom súde Bratislava II žalobu o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy pričom má za to, že JUDr. Halás úmyselne opomenul zákonné predkupné
právo žalobkyne, ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti, uvedené v § 140 Občianskeho zákonníka, za
účelom získať pre žalovaného majetok významnej hodnoty. Žalobkyňa poukázala na to, že pod vplyvom
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45C/198/06 splnomocnil dňa
7. 11. 2006 poručiteľ žalobkyňu ku všetkým právnym úkonom vykonávaným za jeho osobu, najmä

ku všetkým právnym úkonom súvisiacim so správou a nakladaním so všetkým jeho hnuteľným a
nehnuteľným majetkom, podpisovaniu listín, preberaniu písomností, preberaniu plneniu tretích osôb,
ako aj ku všetkým právnym úkonom na správe katastra Senec. Podľa žalobkyne je preto pochybné,
že dňa 2. 11. 2006 spísal vlastnoručný závet, ktorý nikdy nespomenul, a v prípade vedomosti o ňom
a trvaním na ňom, ako na listine upravujúcej jeho poslednú vôľu, by neinicioval vypracovanie kúpnej

zmluvy na prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Žalobkyňa
argumentovala tým, že poručiteľ nikdy závet nespomínal, ani nemal v úmysle závet spísať, pretože
svoj majetok chcel usporiadať za svojho života a urobil k tomu zodpovedajúce právne kroky. Dňa 3. 4.
2007 poručiteľ podpísal kúpnu zmluvu o prevode svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na
žalobkyňu. Návrh na vklad do katastra v zrýchlenom katastrálnom konaní bol správe katastra Senec

podaný dňa 4. 4. 2007 a registrovaný pod sp.zn. V- 1589/07. Rozhodnutím zo dňa 12. 4. 2007 správa
katastra konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra najprv prerušila a rozhodnutím zo dňa
26. 4. 2007 návrh na vklad zamietla, s odôvodnením, že správa katastra má vedomosť o smrti prevodcu
a nehnuteľnosť tak patrí do dedičstva. Žalobkyňa poukázala na to, že v kópii predloženého holografného
závetu sa nachádza osvedčený podpis poručiteľa, ktorý vykazuje výrazné grafické rozdiely oproti jeho

bežnému podpisu, do pozornosti dala i to, v akom poradí slov svoje meno a priezvisko poručiteľ za
života uvádzal a v akom poradí je uvedené v holografnom závete. K obsahu závetu žalobkyňa uviedla,
že poručiteľ žalovaného osobne nepoznal, nikdy ho medzi najbližšími príbuznými nespomenul, nikdy
nemal v úmysle previesť na neho svoj majetok, čo je aj v protiklade s krokmi, ktoré na usporiadanie
majetku za svojho života vykonal. Poručiteľ bol jednoduchým človekom s jednoduchým výrazovým

slovníkom aj jazykovým prejavom, ktorý nebol spôsobilý spísať holografný závet s uvedeným obsahom.
Je pochybné i miesto spísania závetu v Bratislave, nakoľko v Bratislave bol poručiteľ hospitalizovaný
spravidla vo vážnom zdravotnom stave alebo po operácii, a bez listu vlastníctva číslo 3057 a údajov v
ňom uvedených, by nebol listinu napísal. Poručiteľ takisto nedisponoval údajmi a informáciami, ktoré
sú obsahom jeho závetu, týkajúcich sa najmä o lokality B 8. Na základe týchto skutočností holografný

závet vzbudzuje vážnu pochybnosť o tom, či bol poručiteľ jeho pisateľom, či takúto vôľu chcel poručiteľ
prejaviť, a najmä čo v skutočnosti chcel prejaviť.

3 Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.marca 2009, v
ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Procesne sa bránil skutkovým tvrdením, že poručiteľ ešte počas svojho

života mal záujem usporiadať svoj majetok a pokiaľ ide o nehnuteľnosť, poručiteľ žiadal, aby bola tiež
usporiadaná. Poručiteľ zdôraznil, že nehnuteľnosť nemôže dostať žalobkyňa predmetného sporu, čo aj
zdôvodnil. Poručiteľ po späťvzatí návrhu na vklad kúpnej zmluvy so žalovaným do katastra, riešil túto
vec ďalšou zmluvou (zmluva o budúcej zmluve) zo dňa 23. októbra 2006. Zároveň udelil plnomocenstvozo dňa 2. novembra 2006, na základe ktorého ho mal JUDr. Halás zastupovať v konaní spoločenstva
vlastníkov nehnuteľností v lokalite B-8, k.ú. L., ako i samotným závetom. Pokiaľ ide o samotný závet
tento poručiteľ napísal dňa 2. novembra 2006 v nemocničnom zariadení. Podľa tvrdenia poručiteľa

preto, aby tento majetok nedostala jeho teta - žalobkyňa, pričom poručiteľ svoje tvrdenie i odôvodnil.
Žalovaný poukázal na to, že keď konzultoval zdravotný stav poručiteľa v tomto nemocničnom zariadení
so zdravotným personálom, ako i ošetrujúcim lekárom, podľa ich vyjadrenia bol poručiteľ svojprávny a
schopný robiť právne úkony týkajúce sa jeho osobného majetku.

4 Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedkyne G.. D., ďalej prečítaním a
oboznámením obsahu listinných dôkazov a podaní účastníkov, a to: originál vlastnoručného závetu zo
dňa 2.11.2006 z prílohovej obálky, č.l. 1 až 7 návrh, č.l. 8 prihlásenie dediča, č.l. 9 výpis z PK vložky, č.l.
10 prihlásenie za člena združenia spoločenstva vlastníkov nehnuteľnosti lokalita B8, k.ú. L., č.l. 11 až 18
Urbanistická štúdia B8, k.ú. L., č.l. 19 kópia plnomocenstva zo dňa 7.11.2006, č.l. 20 kópia príjmového
dokladu od J. G., č.l. 21 rozhodnutie Správy katastra Senec č. V-1589/2007 zo dňa 26.4.2007, č.l. 22

výpis z LV č. 3057, č.l. 40 až 42 vyjadrenie k návrhu, č.l. 52 až 53 vyjadrenie k podaniu žalovaného, č.l.
65 až 66 návrh na pristúpenie účastníka do konania, č.l. 69 späťvzatie návrhu, č.l. 79 Uznesenie OS PK
č.k. 5C/652/2008-79 zo dňa 7.4.2010, č.l. 88 až 89 zmluva o budúcej zmluve, č.l. 106 rozhodnutie Správy
katastra Senec č. V-2814/2006 zo dňa 10.1.2007, č.l. 107 späťvzatie návrh na vklad, č.l. 108 návrh na
vklad nehnuteľnosti zo dňa 19.6.2006, č.l. 109 až 111 kúpna zmluva zo dňa 19.6.2006, č.l. 112 čestné

vyhlásenie, č.l. 138 až 139 vyjadrenie, č.l. 158 až 161 vyjadrenie, č.l. 172 až 173 kópia z katastrálnej
mapy s vyznačenou spornou nehnuteľnosťou, č.l. 180 až 183 čestné vyhlásenie JUDr. Rudolfa Halása,
č.l. 245 až 253 znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru ČKS:
PPZ-KEU-BA-EXP- 2015/6030, č.l. 294 až 295 uznesenie OS Pezinok č.k. 5C/652/2008-294 zo dňa
18.6.2015. č.l. 306 až 307 rovnopis osvedčenia o dedičstve sp.zn. 31D/776/2006 zo dňa 18.5.2006,

č.l. 308 späťvzatie návrhu na vklad zo dňa 23.10.2006, č.l. 358-362 - uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Co/141/2016-358 zo dňa 29. 9. 2017, č.l. 366 - žiadosť o vrátenie originálu
závetu, č.l. 367 - vrátenie originálu závetu, č.l. 369-370 - list verejnej ochrankyne práv, č.l. 372-373
- list podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti SR. Hoci právny zástupca žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 14. februára 2018 navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka W. R.

bytom U. Z. B., pričom výsluchom tohto svedka mal byť podľa právneho zástupcu žalovaného zistený
opak toho, čo tvrdí žalobkyňa (t. j. v tom, ako sa ona starala o poručiteľa, prečo sa žalobkyňa cíti
byť účastníčka dedičského konania a prečo žiada určiť neplatnosť závetu), súd dospel k záveru, že
doposiaľvykonanédokazovaniejepostačujúcepre rozhodnutiesúdu,vykonaniedôkazupožadovaného
žalovaným je nadbytočné, nakoľko zaradenie žalobkyne do dedičskej skupiny vyplýva priamo zo

zákona a naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení vyplýva z doposiaľ vykonaného
dokazovania. Súd preto v záujme hospodárnosti konania a s ohľadom na dobu trvania sporu (10 rokov)
v zmysle § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „C.s.p.“) rozhodol, že ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným v rámci jeho procesnej obrany
nevykoná.

5 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 30. októbra 2015 rozsudkom č. k. 6C/652/2008-317, ktorým
určil závet poručiteľa zo dňa 2. novembra 2006 za neplatný, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trov konania
vo výške 465,43 €. Na podklade odvolania podaného včas žalovaným proti tomuto rozsudku, odvolací

súd uznesením zo dňa 29. septembra 2017, č.k. 3Co/141/2016-358 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd, inter
alia, uviedol: „V danej veci žalobkyňa určila okruh účastníkov konania v žalobe i v zmenenom žalobnom
návrhu odchylne od okruhu účastníkov dedičského konania a ako žalovaného označila len jedného zo
zostávajúcich účastníkov dedičského konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

neuviedol ako posúdil otázku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, keď sa konania
nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci (§ 77 ods. 1 C.s.p., predtým § 91 ods. 2 O.s.p.). Žalobkyňa
v konaní navrhla, aby do konania pristúpila aj G.. D., ako ďalšia dedička po poručiteľovi O. P. na
strane žalobkyne na pojednávaní 7.10.2009 (č.l. 63) a tento návrh zopakovala podaním z 12.10.2009
(č.l. 65-66). V návrhu uviedla, že G.. D. je dedičkou II. dedičskej skupiny, keďže s poručiteľom žila

viac ako deväť rokov v spoločnej domácnosti a že mieni dedičstvo odmietnuť, aby umožnila dedenie
žalobkyne, ktorá je dedičkou až IV. dedičskej skupiny. Podaním z 18.1.2010 (č.l. 69) však návrh na
pristúpenie G.. D. do konania zobrala späť s odôvodnením, že táto nie je dedičkou po poručiteľovi,
pretože s ním nežila do dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. G.. D. následnena pojednávaní, ktoré sa konalo 27.5.2013 vypovedala ako svedok a uviedla, že s poručiteľom od
roku 1998 do jeho smrti žila v spoločnej domácnosti, že mu varila, prala a upratovala ako pre svojho
otca, že mu platila nájom a platila napr. nedoplatky za elektriku a financovala pohreb poručiteľa. Podľa

odvolacieho súdu ani uvedené spochybnenie nároku G.. D. na dedičstvo po poručiteľovi v podaní
žalobkyne z 18.1.2010 nemenilo nič na tom, že v dedičskom konaní prichádza do úvahy ako dedička v
II. dedičskej skupine, a mala teda v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe vo veci postavenie
nerozlučnej spoločníčky. Na základe vyššieuvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne
nezaoberal procesnou prípustnosťou predmetnej žaloby o určenie neplatnosti predmetného závetu a

nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného spochybňujúceho existenciu naliehavého
záujmu na tomto určení. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku uvedenou otázkou dostatočne
nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery, pre ktoré sa podstatou veci
z hľadiska právne významných skutočností (naliehavosť právneho záujmu a následne aj nerozlučné
procesné spoločenstvo) pre posúdenie opodstatnenosti nároku v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
nezaoberal; súd prvej inštancie tým znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok
nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu
v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania
takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku), odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil

vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. V ďalšom konaní bude súd
prvej inštancie postupovať podľa toho, či žalobkyňa zotrvá na žalobe na určenie neplatnosti závetu, teda
určovacej žalobe, pri ktorej je treba preukázať naliehavý právny záujem na určení, prípadne či upraví
návrh petitu tak, aby vyhovoval uzneseniu vydanému súdom v konaní o dedičstve podľa ustanovenia §

175 ods. 2 O.s.p. (že žalovaný nie je dedičom) a okruh účastníkov konania tak, že sa ho zúčastnia všetci
účastníci dedičského konania ako nerozluční spoločníci, pričom sa vyporiada aj s tým, aký vplyv má
takáto zmena žalobného návrhu na plynutie lehoty stanovenej súdom na podanie žaloby podľa § 175k
ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach
a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo

dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.“.

6 Tunajší súd vo veci znova nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil, preto súd podľa
§ 180 C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne na
pojednávaní konanom dňa 14. februára 2018 poukázala na to, že žalobkyňa svoju pôvodnú žalobu

podala dňa 24. októbra 2007 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II, vydaného v
dedičskom konaní po poručiteľovi, avšak sa domnieva, že Okresný súd Bratislava II vydal nesprávne
poučenie, v dôsledku čoho neskôr žalobkyňa svoju žalobu zmenila a súd zmenu žaloby aj pripustil.
Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej poukázala na to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti závetu poručiteľa, nakoľko vyriešením otázky platnosti či neplatnosti tohto závetu, sa

jej právne postavenie zmení v tom, že bude mať istotu, či je povolaná dediť po poručiteľovi alebo nie.
Pokiaľ ide o zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave právna zástupkyňa žalobkyne uviedla,
že otázka procesného spoločenstva rozoberaná v tomto uznesení a teda určenie okruhu dedičov po
poručiteľovi, prislúcha byť rozhodnutá notárovi, ako súdnemu komisárovi, ktorý prejednáva dedičstvo
po poručiteľovi. Až následne po rozhodnutí Okresného súdu Pezinok o platnosti či neplatnosti závetu,

môže súdny komisár určovať okruh dedičov po poručiteľovi, čo vyplýva z logiky veci. Právna zástupkyňa
žalobkyne mala za to, že otázka pristúpenia osoby G.. D., ako dedičky v 2. dedičskej skupine, nie je na
mieste a nepovažuje preto za nevyhnutné navrhovať pristúpenie uvedenej osoby do konania na strane
žalobcu. Právna zástupkyňa žalobkyne mala tiež za to, že predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej .
inštancie bolo správne a zákonné a preto navrhla, aby súd prvej inštancie rozhodol opakovane tak, že

určí závet poručiteľa za neplatný. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, právna zástupkyňa žalobkyne trvala
na tom, aby bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14. februára 2018 vzniesol námietku
všeobecnej miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Pezinok, čo odôvodnil tým, že žalovaný má svoje
bydlisko v obvode Okresného súdu Bratislava III, pričom vec bola posunutá Okresnému súdu Pezinok na

prejednanie iba v dôsledku reorganizácie súdnictva. Súd však túto námietku na pojednávaní vyhodnotil
ako celkom zjavne nenáležitú, pretože: A/ podľa ustanovenia § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 99/1963
Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníúčinnomdo30.júna2016(ďalejlen"O.s.p.")platilo,žepríslušnosť
sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia, čo od 1.júla 2016 mutatis mutandis platí aj podľa ustanovenia § 36 ods. 2 C.s.p.; B/ podľa ustanovenia §
105 ods. 1 veta tretia a štvrtá O.s.p. platilo, že súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať
o veci samej, pričom neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom

úkone, ktorý účastníkovi patrí, čo od 1. júla 2016 mutatis mutandis platí aj podľa ustanovenia §
41 C.s.p. Súd vyhodnotil námietku všeobecnej miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Pezinok ako
nedôvodnú, a zároveň podanú oneskorene, čo na pojednávaní konanom dňa aj uviedol právnemu
zástupcovi žalovaného. Právny zástupca žalovaného následne požiadal súd, aby v konaní pokračoval
a rozhodol v zmysle právnych záverov, uvedených v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.

septembra 2017, č.k. 3Co/141/2016-358.

7 Súd sa pred rozhodnutím o procesnom nároku žalobkyne v prvom rade zaoberal existenciou
naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení a dospel záveru, že na ňom je daný
naliehavý právny záujem, pretože právoplatným pozitívnym rozhodnutím o jej určovacej žalobe by
došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne v tom, že by sa upravil okruh dedičov vystupujúcich

v dedičskom konaní po poručiteľovi tak, že by do okruhu dedičov naďalej nepatril žalovaný, ktorý
ako závetný dedič v súčasnosti má pri dedení pozostalosti prednosť pred žalobkyňou, ako zákonnou
dedičkou.

8 Vzhľadom na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť C.s.p, ktorého ustanovenie § 77 znie:

" (1) Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;
procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. (2) Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie
nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú
na jednej strane. (3) Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so

zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.";
a ktorého ustanovenie § 78 C.s.p.znie: „ (1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd
žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.“; súd sa pred
meritórnym rozhodnutím o procesnom nároku žalobkyne v druhom rade v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu zaoberal otázkou vecnej legitimácie a skúmal, či sú v spore účastné všetky subjekty
posudzovaného právneho vzťahu.

9 Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. § 461 Občianskeho zákonníka

stanovuje: „(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. (2) Ak nenadobudne
dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu
len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.“. § 473 Občianskeho zákonníka
stanovuje: „(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2)
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani

tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.“. § 474 Občianskeho zákonníka
stanovuje: „(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a
ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2)
Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.“ . § 475

Občianskeho zákonníka stanovuje: „(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho
dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“. § 475a Občianskeho zákonníka stanovuje: „Ak žiadny

dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí
žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.“.

10 Súd prvej inštancie bol pri posudzovaní otázky vecnej legitimácie a skúmania toho , či sú v spore
účastné všetky subjekty posudzovaného dedičského právneho vzťahu, viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vyjadrením v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. septembra 2017, č.k.
3Co/141/2016-358, podľa ktorého má svedkyňa G.. D. v prejednávenej veci postavanie nerozlučnej
spoločníčky žalobkyne. V zmysle procesnej teórie i ustálenej judikátornej praxe platí, že nie každé
nerozlučné procesné spoločenstvo je zároveň núteným procesným spoločenstvom (typicky viacerosolidárnych dlžníkov, či veriteľov v konaní o zaplatenie peňažnej sumy), avšak platí, že každé nútené
procesné spoločenstvo je zároveň nerozlučným procesným spoločenstvom (typicky viacero dedičov
v konaní o určenie dedičského práva). Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o existencii

nerozlučného spoločenstva na strane žalobkyne a svedkyne G.. D., dospel súd k záveru, že žalobkyňa
a svedkyňa G.. D. majú vzhľadom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka v prejednávanej
vec zároveň postavenie nútených procesných spoločníčok, v ktorom sa pre úspech v spore vyžaduje
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Za toho stavu súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci
nie je splnená podmienka účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, a preto podľa § 78 ods. 2 C.s.p.

žalobu žalobkyne zamietol, pričom meritórne sa žalobkyňou uplatneným procesným nárokom vôbec
nezaoberal.

11 O trovách konania vzniknutých na súde prvej inštancie súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalovanému, ktorý mal v spore úspech, priznal oproti v spore neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu
nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

12 O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol so
svojim odvolaním úspešný (navrhoval zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie), priznal
oproti v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. O konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

13 V priebehu konania vznikli štátu trovy konania, ktoré pozostávali zo sumy znaleckej odmeny, ktorú
súd zaplatil znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov. O nároku štátu na náhradu trov súd rozhodol

podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že pokiaľ v C.s.p. absentuje ustanovenie o tom, ako
má byť rozhodnuté o trovách konania štátu, ktoré v priebehu sporu štát zaplatil, zvolil by súd, pokiaľ by
bol sám zákonodarcom, právnu normu nasledovného znenia: „Štát má podľa pomeru úspechu strán vo
veci proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil.“; nakoľko takáto právna norma je nielen v
súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, ale aj v súlade s princípom, na ktorom spočíva C.s.p. (§

255), pričom výsledkom jej použitia bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce tak
stav a poznatky právnej náuky, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V spore
bola v plnej miere neúspešná žalobkyňa, preto súd priznal štátu proti neúspešnej žalobkyni nárok
na náhradu trov konania. O konkrétnej výške nároku štátu na náhradu trov konania bude v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník.

14 To sú rationis decidendi , pre ktoré súd rozhodol tak ako sa to uvádza v enunciáte tohto rozhodnutia.

15 Už iba ako obiter dictum svojho rozhodnutia tento súd dodáva, že pokiaľ bola žalobkyňa v

posudzovanej právne zastúpená fyzickou osobou, ktorá sa pri predložení plnej moci vo vzťahu k súdu
prihlásila k profesijnej odbornosti advokáta, súd v zmysle článku 11 ods. 3 C.s.p. považoval právnu
zástupkyňu žalobkyne za schopnú konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, a
vo vzťahu k žalobkyni teda súd nemal poučovaciu povinnosť o tom, ktoré všetky subjekty dedičského
právneho vzťahu majú byť v spore účastné. Pokiaľ sa právna zástupkyňa žalobkyne v posudzovanej

veci riadila svojim právny názorom, podľa ktorého nepotrebovala za nevyhnutné navrhovať pristúpenie
osobyG..D.dokonania, čiužnastrane žalobcu,alebonastranežalovaného,nutnouviesť,žeprocesný
návrh podľa § 79 C.s.p. mohla právna zástupkyňa žalobkyne podať minimálne z procesnej opatrnosti
(s ohľadom na právne názory uvedené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29. septembra 2017, č.k. 3Co/141/2016-358, s ktorými bola oboznámená). Pokiaľ tak neučinila v

konaní pred súdom prvej inštancie, pričom v zmysle ustanovenia § 378 ods. 2 C.s.p. platí, že na
odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov, je možné, že v prípade potvrdenia
tohto nového rozsudku odvolacím súdom vznikne žalobkyni v dôsledku nesprávneho právneho názoru
jej advokátky škoda. V takom prípade rieši ich vzťah ustanovenie § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov. Je však možné, že v prípade odvolania proti tomuto novému
rozsudku nedospeje odvolací súd k záveru, že ho treba ako vecne správny potvrdiť, pričom bude chcieť
posúdiť vzťah žalobkyne a žalovaného odlišne od právneho posúdenia súdu prvej inštancie. Pre
tento prípad Okresný súd Pezinok pripomína , že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a dostatočnédokazovanie na to, aby odvolací súd mohol vo veci v zmysle ustanovenia § 390 C.s.p. spor medzi
stranami definitívne rozhodnúť sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právne neúčinné je odvolanie
podané osobou, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.