Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/269/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207230350
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1207230350.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: W. K., E.. XX.X.XXXX, Š.E. XX,
U. Z. B., zastúpená advokátkou JUDr. Annou Besedičovou, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, proti žalovanému:
J. G., E.. XX.X.XXXX, Y. X, U. Z. B., zastúpený JUDr. Rudolfom Halásom, Záleská 9, Ivanka pri Dunaji,
F. E. Y., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok 5C/652/2008-376 zo dňa
14.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti závetu spísaného 2.11.2006 poručiteľom O. P., E. XX.X.XXXX, E. I. L. X, U. Z. B., zomrelým
8.4.2007 (ďalej len „poručiteľ“), žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania
vzniknutých na súde prvej inštancie, ako aj náhradu trov predchádzajúceho odvolacieho konania a štátu
priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa určenia neplatnosti závetu domáhala s poukazom na to, že

poručiteľ sa v roku 2006 pre svoj zlý zdravotný stav rozhodol ešte za života usporiadať svoj nehnuteľný
majetok, vlastníctvo k dvojizbovému domu s pozemkom v U. Z. B. previedol na G. D., ktorá s ním žila
9 rokov v spoločnej domácnosti a o poručiteľa sa starala a vlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej na liste
vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie L. sa rozhodol previesť na ňu, svoju krstnú
mamu, ktorá už vlastnila jej druhú polovicu. Žalobkyňa uviedla, že poručiteľ ju 7.11.2006 splnomocnil ku
všetkým právnym úkonom, najmä súvisiacich so správou a nakladaním s jeho hnuteľným a nehnuteľným
majetkom, podpisovaniu listín, preberaniu písomností, preberaniu plnenia od tretích osôb, ako aj ku

všetkým právnym úkonom na správe katastra nehnuteľnosti pre okres S.. Podľa žalobkyne je preto
pochybné, že dňa 2.11.2006 spísal vlastnoručný závet, ktorý nikdy nespomenul, a v prípade vedomosti
o ňom a zotrvaním na ňom, ako na listine vyjadrujúcej jeho poslednú vôľu, by neinicioval vypracovanie
kúpnej zmluvy na prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti v prospech
žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že podpis poručiteľa na závete vykazuje výrazné grafické
rozdiely oproti jeho bežnému podpisu a do pozornosti dala to, že počas života sa poručiteľ podpisoval
menom a priezviskom v inom poradí slov v akom sú uvedené v holografnom závete. K obsahu závetu

žalobkyňa uviedla, že poručiteľ žalovaného osobne nepoznal, nikdy ho medzi najbližšími príbuznými
nespomenul, nikdy nemal v úmysle previesť na neho svoj majetok, čo je v protiklade aj s tým ako
naložil so svojim majetkom za života. Poručiteľ bol človekom s jednoduchým výrazovým slovníkom aj
jazykovým prejavom, ktorý nebol spôsobilý spísať holografný závet s uvedeným obsahom. Mala zapochybné i miesto spísania závetu v Bratislave, nakoľko v Bratislave bol poručiteľ hospitalizovaný vo
vážnom zdravotnom stave alebo po operácii, a bez listu vlastníctva a údajov v ňom uvádzaných, by
nebol závet napísal. Poručiteľ takisto nedisponoval údajmi a informáciami, ktoré sú obsahom závetu,

týkajúcich sa najmä lokality I. X v katastrálnom území L., určenej na výstavbu rodinných domov. Na
základe týchto skutočností podľa žalobkyne závet vzbudzuje vážnu pochybnosť o tom, že poručiteľ bol
jeho pisateľom, že chcel takúto vôľu prejaviť, a najmä čo v skutočnosti chcel so svojim majetkom urobiť.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval po zrušení jeho rozsudku z 30.10.2015 č. k. 6C/652/2008-317,

ktorým určil závet poručiteľa z 2.11.2006 za neplatný, odvolacím súdom uznesením z 29.11.2017
č.k. 3Co/141/2016-358 a vrátení veci na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie z uvedeného uznesenia
odvolacieho súdu citoval: „V danej veci žalobkyňa určila okruh účastníkov konania v žalobe i v
zmenenom žalobnom návrhu odchylne od okruhu účastníkov dedičského konania a ako žalovaného
označila len jedného zo zostávajúcich účastníkov dedičského konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku neuviedol ako posúdil otázku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva,

keď sa konania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci (§ 77 ods. 1 CSP, predtým § 91 ods. 2 O.s.p.).
Žalobkyňa v konaní navrhla, aby do konania pristúpila aj G.. D., ako ďalšia dedička po poručiteľovi O. P.
na strane žalobkyne na pojednávaní 7.10.2009 (č.l. 63) a tento návrh zopakovala podaním z 12.10.2009
(Č..P.. XX-XX). V návrhu uviedla, že G.. D. je dedičkou II. dedičskej skupiny, keďže s poručiteľom žila
viac ako deväť rokov v spoločnej domácnosti a že mieni dedičstvo odmietnuť, aby umožnila dedenie

žalobkyne, ktorá je dedičkou až IV. dedičskej skupiny. Podaním z 18.1.2010 (Č..P.. XX) však návrh na
pristúpenie G.. D. do konania zobrala späť s odôvodnením, že táto nie je dedičkou po poručiteľovi,
pretože s ním nežila do dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. G.. D. následne
na pojednávaní, ktoré sa konalo 27.5.2013 vypovedala ako svedok a uviedla, že s poručiteľom od
roku 1998 do jeho smrti žila v spoločnej domácnosti, že mu varila, prala a upratovala ako pre svojho

otca, že mu platila nájom a platila napr. nedoplatky za elektriku a financovala pohreb poručiteľa. Podľa
odvolacieho súdu ani uvedené spochybnenie nároku G.. D. na dedičstvo po poručiteľovi v podaní
žalobkyne z 18.1.2010 nemenilo nič na tom, že v dedičskom konaní prichádza do úvahy ako dedička v
II. dedičskej skupine, a mala teda v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe vo veci postavenie
nerozlučnej spoločníčky. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne

nezaoberal procesnou prípustnosťou predmetnej žaloby o určenie neplatnosti predmetného závetu a
nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného spochybňujúceho existenciu naliehavého
záujmu na tomto určení. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku uvedenou otázkou dostatočne
nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery, pre ktoré sa podstatou veci
z hľadiska právne významných skutočností (naliehavosť právneho záujmu a následne aj nerozlučné

procesné spoločenstvo) pre posúdenie opodstatnenosti nároku v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
nezaoberal; súd prvej inštancie tým znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok
nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu
v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania

takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku), odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil
vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. V ďalšom konaní bude súd
prvej inštancie postupovať podľa toho, či žalobkyňa zotrvá na žalobe na určenie neplatnosti závetu, teda

určovacej žalobe, pri ktorej je treba preukázať naliehavý právny záujem na určení, prípadne či upraví
návrh petitu tak, aby vyhovoval uzneseniu vydanému súdom v konaní o dedičstve podľa ustanovenia
§ 175 ods. 2 O.s.p. (že žalovaný nie je dedičom) a okruh účastníkov konania tak, že sa ho zúčastnia
všetci účastníci dedičského konania ako nerozluční spoločníci, pričom sa vyporiada aj s tým, aký vplyv
má takáto zmena žalobného návrhu na plynutie lehoty stanovenej súdom na podanie žaloby podľa §

175k ods. 2 O.s.p.“.

4. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní najprv zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení a dospel záveru, že na ňom je daný naliehavý právny záujem, pretože
právoplatným pozitívnym rozhodnutím o určovacej žalobe by došlo k zmene právneho postavenia

žalobkyne v tom, že by sa upravil okruh dedičov vystupujúcich v dedičskom konaní po poručiteľovi
tak, že by do okruhu dedičov naďalej nepatril žalovaný, ktorý ako závetný dedič v súčasnosti má pri
dedení pozostalosti prednosť pred žalobkyňou, ako zákonnou dedičkou. S poukazom na ustanovenia
§ 77 a § 78 CSP a § 460 Občianskeho zákonníka sa ďalej pred meritórnym rozhodnutím o žalobe, vsúlade s právnym názorom odvolacieho súdu, zaoberal otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania
a skúmal, či sa sporu zúčastňujú všetky subjekty posudzovaného právneho vzťahu, pričom vychádzal
právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého má svedkyňa G.. D. v prejednávenej veci postavanie

nerozlučnej spoločníčky žalobkyne. Uviedol, že v zmysle procesnej teórie i ustálenej judikatúry platí,
že nie každé nerozlučné procesné spoločenstvo je zároveň núteným procesným spoločenstvom (napr.
viacero solidárnych dlžníkov, či veriteľov v konaní o zaplatenie dlhu), avšak platí, že každé nútené
procesné spoločenstvo je zároveň nerozlučným procesným spoločenstvom (napr. viacero dedičov
v konaní o určenie dedičského práva). Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o existencii

nerozlučného spoločenstva na strane žalobkyne a svedkyne G.. D. dospel súd k záveru, že žalobkyňa
a svedkyňa G.. D. majú vzhľadom na ustanovenie 460, § 461 ods. 1 a ods. 2, § 473 ods. 1 a ods. 2, §
474 ods. 1 a ods. 2, § 475 ods. 1 a ods. 2, § 475a Občianskeho zákonníka v prejednávanej vec zároveň
postavenie nútených procesných spoločníčok, v ktorom sa pre úspech v spore vyžaduje účasť všetkých
subjektov právneho vzťahu. Za toho stavu dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je splnená
podmienka účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, a preto podľa § ustanovenia 78 ods. 2 CSP žalobu

žalobkyne zamietol, pričom meritórne sa žalobkyňou uplatneným procesným nárokom ďalej nezaoberal.

5. O trovách konania rozhodoval súd prvej inštancie súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, ktorý mal v spore úspech, priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania, vrátene trov predchádzajúceho odvolacieho konania, a pretože v priebehu konania bola zo

štátneho zaplatená odmena znalcovi, priznal náhradu týchto trov konania štátu, k čomu poukázal na
ustanovenie § 255 SCP a čl. 4 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Namietala
nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu nezohľadnenia, resp. opomenutia skutočností zásadného

významu. Poukázala na skutočnosti uvedené už v žalobe, že 5.6.2007 sa písomne prihlásila na
Okresnom súde Bratislava II ako dedička v IV. dedičskej skupiny po poručiteľovi. Na pojednávaní v
predmetnej dedičskej veci dňa 25.7.2007 na Notárskom úrade O.. B. X., notárka skonštatovala, že na
jej výzvu aby sa prihlásili dedičia po poručiteľovi, dala o sebe vedieť v lehote do 1 mesiaca odo dňa
vyvesenia uznesenia z 2.5.2007 iba žalobkyňa s tým, že je tetou poručiteľa a prichádza do úvahu ako

dedička zo zákona v IV. dedičskej skupine a že iné osoby o sebe vedieť nedali. Súdna komisárka na
tomto pojednávaní ďalej skonštatovala, že v súlade s ustanovením § 175k ods. 2 OSP ak rozhodnutie
o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Uznesením
Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/63/2007, Dnot 48/2007 zo dňa 2.8.2007, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 25.9.2007, súd v dedičskej veci po poručiteľovi, rozhodol, že konanie prerušuje a upravuje
G. D., alebo žalobkyňu, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali žalobu na príslušnom
súde o určenie, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi. Z podanej žaloby je nepochybné, že G. D.
žiadnu žalobu v určenej lehote nepodala a svoje právo žalobou neuplatnila. Žalobkyňa uviedla, že ak
G. D. tvrdila, že viedla s poručiteľom spoločnú domácnosť, tak toto jej tvrdenie bolo zmätočné, nakoľko

G. D. je cudzinkou, ktorá sa vyjadruje jednoduchým jazykom a v tej dobe mala opakovane povoľovaný
pobyt v Slovenskej republike. V domácnosti poručiteľa bývala ako nájomníčka, spolu s partnerom V. S.,
čínskej národnosti, a ich dcérou W.. G. D. chýba hmotnoprávny základ pre nútené spoločenstvo dedičov,
pretože sa dedičom nestala, nemá postavenie dediča a z vyššie uvedeného dôvodu sa na jej osobu ako
na dediča nemôže prihliadať.

7. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňou uvádzané
tvrdenia v odvolaní považoval za irelevantné a fakticky nesúvisiace s meritom veci.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k
záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.10.2019 (§ 378
ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).

9. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové
zistenia, okolnosti podstatné pre rozhodnutie posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a vyvodil
správny právny záver, ktorý nespochybnili ani skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Odvolací
súd sa po preskúmaní veci so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu je treba zamietnuť podľaustanovenia § 78 ods. 2 CSP stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Súd prvej inštancie v danej veci zamietol žalobu preto, že sa konania nezúčastnili všetci do úvahy
prichádzajúci dedičia po poručiteľovi O. P.. Podľa jeho názoru žalobkyňa a G.. D. majú vzhľadom na
ustanovenia § 460, § 461, § 473, § 474, § 475 a § 475a Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci
postavenie nútených procesných spoločníčok, v ktorom sa pre úspech v spore vyžaduje účasť všetkých
subjektov právneho vzťahu, a keďže sa konania nezúčastnila G.. D., nebola splnená podmienka účasti

všetkých dedičov po poručiteľovi v konaní, žalobu zamietol podľa ustanovenia § 78 ods. 2 CSP.
11. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa ustanovenia § 78 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (ods. 1). Súd žalobu
zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 (ods. 2).
13. V danej veci bola podaná žalobkyňou žaloba o určenie, že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi
O. P. podľa úpravy súdu v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. č.k.

46D/363/2007, Dnot 48/08 uznesením z 2.8.2007. Túto zmenila podaním doručeným súdu 5.3.2010
a súd prvej inštancie uznesením zo 7.4.2010 č.k. 5C/652/2008-79 pripustil zmenu návrhu na začatie
konania a konal o návrhu na určenie, že závet poručiteľa O. P. spísaný 2.11.2006 je neplatný. Odvolací
súd v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súd prvej inštancie o žalobe uviedol, že ak
žalobkyňa zmenila pôvodnú žalobu tak, že nevyhovovala uvedenému rozhodnutiu súdu v dedičskom

konaní a teda ustanoveniu § 175k ods. 2 O.s.p., bola povinná tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva, že má na požadovanom určení právny záujem, čo pri podávaní návrhu na zmenu žalobu a ani
neskôr neurobila. Súdu prvej inštancie uložil, aby sa v ďalšom konaní zaoberal procesnou prípustnosťou
predmetnej žaloby o určenie neplatnosti závetu a reagoval na argumenty žalovaného spochybňujúce
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení. Pre prípad, ak by žalobkyňa upravila návrh petitu

tak, aby vyhovoval uzneseniu vydanému súdom v konaní o dedičstve podľa ustanovenia § 175 ods. 2
O.s.p. (že žalovaný nie je dedičom) a okruh dedičov tak, aby sa ho zúčastnili všetci účastníci dedičského
konania ako nerozluční spoločníci, aby sa vyporiadal aj s tým, aký vplyv má takáto zmena žalobného
návrhu na plynutie lehoty stanovenej súdom na podanie žaloby podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p.
14. Žalobkyňa po pojednávaní 14.2.2018 uviedla, že petit žalobu nebude opravovať ani ho meniť, trvá

na určení neplatnosti závetu poručiteľa O. P., že určenie okruhu účastníkov konania prislúcha notárovi,
ktorý prejednáva dedičstvo a nepovažuje za nevyhnutné navrhnúť pristúpenie G.. D. do konania na
strane žalobcu. Po tomto vyjadrení súd prvej inštancie konal a rozhodol o návrhu žalobkyne na určenie
neplatnosti závetu.
15. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z názoru odvolacieho súdu a v odôvodnení

napadnutého rozsudku k prvému dôvodu, pre ktorý bola vec vrátená na ďalšie konanie uviedol, že
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný, pretože vyhovením žalobe by
došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne v tom, že by sa upravil okruh dedičov v dedičskom
konaní tak, že by medzi nich nepatril žalovaný ako závetný dedič, ktorý má pri dedení prednosť pred
žalobkyňou ako zákonnou dedičkou (bod 7 napadnutého rozsudku). Aj keď z uvedeného nie je zrejmé,

či považoval podanú žalobu za žalobu podanú podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137 písm.
c) CSP) alebo podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., odvolací súd mal za to, že ju zrejme považoval za
žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko posudzoval jej prípustnosť z hľadiska existencie
naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
16. Záver o jeho existencii naliehavého právneho záveru v danej veci odvolací súd nepovažoval

za správny, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že v dedičskom konaní bola zistená ďalšia do úvahy
prichádzajúca dedička, a to navyše v dedičskej skupine predchádzajúcej skupine, do ktorej sa zaraďuje
žalobkyňa. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o skutočnosti spornej v dedičskom konaní sa v rozhodovaní
súdov ustálilo, že až do vyporiadania dedičstva sú všetci dedičia považovaní za nerozlučných
procesných spoločníkov a konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako

žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018), inak vyjadrené, že na určení spornej skutočnosti
rozhodnutím súdu v konaní, ktorého sa nezúčastňujú všetci nerozluční procesní spoločníci, nie je daný
naliehavý právny záujem. Záver súdu prvej inštancii, že na určení neplatnosti záveru v danej veci jenaliehavý právny záujem ale nemal za následok nesprávne rozhodnutie o žalobe. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol preto, že konania sa nezúčastnili všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi
O. P. ako nerozluční procesní spoločníci, čo zodpovedá uvedenému a samotné dostatočne odôvodňuje

takéto rozhodnutie.
17. Ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je
účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže,
že nie je poručiteľovým dedičom. Žalobkyňa v dedičskom konaní nespochybňovala postavenie G.. D.
ako dedičky po poručiteľovi v II. dedičskej skupine a pokiaľ túto skutočnosť začala spochybňovala

až v tomto konaní, nemohlo tým byť spochybnené jej dedičské právo, ktoré sa zisťuje v dedičskom
konaní. Z obsahu spisu a priebehu celého konania je zrejmé, že žalobkyňa sa od začiatku domáha
svojho dedičského práva po poručiteľovi, a túto svoju požiadavku opiera o tvrdenie, že závet spísaný
poručiteľom v prospech žalovaného je neplatný. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o vyslovenie
neplatnosti závetu nie je prípustné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený za neplatný a
vo vzťahu k druhému dedičovi by bol považovaný za platný, pretože takýmto rozhodnutím sa neodstráni

spornosť dedičského práva žalobkyne, pokiaľ si ho v dedičskom konaní uplatňuje aj ďalšia dedička z
predchádzajúcej dedičskej skupiny.
18. V prípade sporu, začatého na návrh podaný odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 O.s.p.), treba
považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia
§ 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa

je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom
konanívystupovaťakoodporcovia,ikeďvdedičskomkonanísaniektoríznichkspornejotázkenestavali
odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júla 2000, sp. zn. 3 Cdo 131/99). Aj v prípade určovacej žaloby podľa § 80
písm. c) O.s.p. o určenie neplatnosti závetu podanému bez opory v uznesení súdu posúdenie, či tu

ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, závisí od povahy predmetu konania vyplývajúceho z
hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne
voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Toto vymedzenie okruhu účastníkov je
potrebné aplikovať aj v danom prípade.
19. Do rozhodnutia o dedičstve majú osoby, ktoré sa prihlásili ako dedičia po poručiteľovi rovnaké

postavenie, čo sa prejavuje aj tým, že v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o sporných skutočnostiach
(napr. neplatnosti závetu), významných pre určenie dedičského práva, majú postavenie nerozlučných
spoločníkov. Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva osôb prichádzajúcich do úvahy ako
dedičov po poručiteľovi je, že procesné dôsledky rozhodnutia o spornej skutočnosti súdom sa týkajú
všetkých spoločníkov - osôb prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po poručiteľovi.

20.VdanejvecizobsahudedičskéhospisuOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.46D/363/2007,Dnot48/08
vyplynulo, že v dedičskej veci po poručiteľovi, prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona žalobkyňa
ako dedička v IV. dedičskej skupine, G. D. ako dedička v II. dedičskej skupine a žalovaný ako závetný
dedič. Aj keď sa žalobkyňa snažila v odvolaní a aj v predchádzajúcom konaní spochybniť, resp. poprieť
dedičské právo G. D., pre procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti závetu bolo potrebné, aby

sa ho zúčastnila aj táto osoba, ktorá sa v dedičskom konaní prihlásila ako dedička/zistená dedička.
Skutočnosť zdôrazňovaná žalobkyňou, že G.. D. nepodala žalobu o neplatnosť samotná nič nemení na
tom, že ako osoba prihlásená v dedičskom konaní dedička v II. dedičskej skupine musí byť zúčastnená
na tomto konaní, a ak sama nespochybnila dedičské právo závetného dediča, musí sa zúčastniť konania
ako žalovaná strana.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni sa nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom
konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).