Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206134
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815206134.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu L. XX, XXX XX G., vo
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598,
právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zastúpená konateľom

JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, proti povinnému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX,
J., o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 10Er/755/2015-36 zo dňa 12.10.2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom exekučnom
konaní predstavuje exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn SR 14074/14 zo dňa 20.04.2015. Právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a

povinným dňa 06.08.2013. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená samostatnou rozhodcovskou
zmluvou zo dňa 15.10.2012, v zmysle ktorej budú všetky spory riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb.) alebo v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Ohľadom oprávnenia súdov v exekučnom konaní skúmať
právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou

okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011
a ohľadom neprípustnosti extenzívneho výkladu úpravy obsiahnutej v zákone o rozhodcovskom konaní
o forme rozhodcovskej zmluvy na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn.
2Cdo/245/2010. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný súd v predmetnom konaní, nebola platne uzatvorená z dôvodu nedostatku písomnej
formy v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o

rozhodcovskom konaní“). V konaní nebola doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy.
Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými
netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, nepostačuje na to,
aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Neplatnosť rozhodcovskej
doložky znamená, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný
rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je podmienkou konania, jej

nedostatok znamená zastavenie exekučného konania, resp. zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.2. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote bolo prostredníctvom právneho
zástupcu podané odvolanie zo strany oprávneného, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého

uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na
správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok

ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými

mravmi. Exekučný súd je však obmedzený len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a
nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí
mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu
došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom
konaní). Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci.

Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou
samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta
zmluvy povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd,
čím rozhodcovská doložka nespĺňa znenie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc ustanovenia zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods.
1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že v danom prípade okresný súd nevykonal prieskum
právoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§45ods.1písm.c)zákonaorozhodcovskomkonaní,
t.j. neučinil právny záver, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
t. j. neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť za predpokladu, že

rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného
dôvodu, a to že rozhodcovská doložka uvedená vo VOP zmluvy o úvere je pre nezachovanie požiadavky
písomnej formy neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský
rozsudok vydať.

6. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní
posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,
či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovskéhosúdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

7. Odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní"), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú

všeobecneúčastníkovrozhodcovskéhokonania,ktorýmimôžubyťajinésubjektynežspotrebiteľ,pričom
sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria
bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v

spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

8. Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu

vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medziinýmiObčianskymzákonníkom,ktorýv§53ods.5zakotvuje,ženeprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá
exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu
zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvej
inštancie, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak
je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom.

9. Odvolací súd zastáva právny názor, že právomoc preskúmavať existenciu, resp. platnosť uzatvorenia
rozhodcovskej doložky má exekučný súd len v prípade, že sa jedná o spotrebiteľskoprávny vzťah, ktorý
bol právnym základom pre vznik exekučného titulu, teda, že účastníkom rozhodcovského konania bol
spotrebiteľ. V prípade iných účastníkov rozhodcovského konania je potrebné, aby tento účastník využil

možnosť preskúmania rozhodcovskej doložky v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,
čo vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom dôvod uvedený v § 40 ods.
1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (platnosť rozhodcovskej zmluvy), nemôže exekučný súd
preskúmavať ex offo.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu bolo predčasné, pred tým ako ustálil,
či sa jedná v predmetnej veci o spotrebiteľskoprávny vzťah, čo malo za následok nesprávne právne
posúdenie veci a prekročenie právomoci okresného súdu, čo namietal aj oprávnený, aj keď dôvody
odvolania nesmerovali proti dôvodom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

11. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a/ až n/ CSP. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427

ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.