Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2Pc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200490
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818200490.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci navrhovateľky: M.. A.

K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. B. XXX, právne zastúpená: JUDr. Adriána Paneková,
advokátka so sídlom Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, proti odporcovi: K. K., rod. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so
sídlom Mieru 312, 029 01 Námestovo, v konaní o určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd dňa 05.03.2018 navrhovateľka žiadala, aby súd určil odporcovi ako

manželovi prispievať na jej výživu sumou 400 eur mesačne, počnúc od 01.03.2018, vždy do 10. dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Návrh odôvodnila tým, že pracuje ako manažér vo firme A.
centrum, s.r.o., Z. č. XXX a jej čistý mesačný príjem je 600 eur mesačne. Z mesačného príjmu platí
nájom na byt vo výške 290 eur, mesačný paušál na telefón pre dcéru v sume 10 eur, svoj mesačný
paušál 25 eur, výdavky na školné a stravné pre dcéru 75 eur. Zostáva jej 200 eur, z ktorej vedie
domácnosť v U. B., kde sa stará o maloleté deti v čase, keď je odporca v práci a zároveň zabezpečuje
potreby domácnosti v byte, v ktorom býva odvtedy ako opustila spoločnú domácnosť a kde ju deti

navštevujú. Zo zostatku 50 eur nedokáže pokryť ani svoje základné potreby a je nútená si požičať od
svojich známych, čím vytvára nepriaznivé majetkové riziká. Týmto spôsobom je nútená žiť už niekoľko
mesiacov a to od jej nedobrovoľného odchodu zo spoločnej domácnosti - 01.10.2017, ktorú opustila
z obavy o pokračovanie v domácom násilí zo strany odporcu. Od odchodu zo spoločnej domácnosti
odporca odmieta prispievať na chod domácnosti v U. B. a aj na potreby detí, hoci si uvedomuje, že to
nedokáže zvládnuť vlastným úsilím. Niekoľko mesiacov nevedie žiaden spoločenský život a nekupuje si
oblečenie potrebné na reprezentačné účely firmy a tiež aj na osobné účely, nezúčastňuje sa firemných

akcií, ktoré by pomohli jej kariérnemu rastu a nestará sa ani o zovňajšok práve z finančných dôvodov,
čím je odopreté jej právo na rovnakú životnú úroveň. Odporca dlhoročne pracoval ako SZČO a zákazky
prijímal od firmy L., s.r.o. so sídlom L., pričom jeho príjem sa pohybuje okolo 2 500 eur - 3 000 eur.
Odporca v iných konaniach sa snaží zatajiť reálne príjmy a tiež sa snažil prerušil živnosť, aby si znížil
svoje príjmové pomery a uvedený krok aj vykonal a to len z dôvodu, aby oddialil návrh na rozvod ich
manželstva. Odporca aj naďalej pracuje v tejto firme, pričom jeho príjmy sa nezmenili, hoci sa usiluje viac
zdržiavať doma, skracuje si pracovný čas a obmedzuje jej styk s deťmi v snahe vykresliť ju ako matku,

ktorá o deti nejaví záujem. Návštevy detí jej vymedzuje len na krátky čas, počas ktorého sa dokáže
s deťmi akurát pripraviť do školy, pritom ona sa len vyhýba kontaktu odporcu pre neustále vyhrážky.
Odporca jej odmieta vyplatiť polovicu peňazí, ktoré vytiahli z banky - 11 800 eur, a ktoré by jej pomohli
vyrovnať dlh vzniknutý neplatením výživného zo strany odporcu a prispievaním na domácnosť. Peniazeby použila na to, aby mohla vybudovať dôstojnú domácnosť pre deti. Vyživovacia povinnosť odporcu na
maloleté deti doteraz nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu. Pretože odporca si doteraz neplní
vyživovaciu povinnosť žiadala, aby výživné odporcovi určil súd.

2. Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 10.04.2018 vyslovil nesúhlas s návrhom. Poukázal
na to, že ich manželstvo bolo uzavreté XX.XX.XXXX v G. a pochádzajúc z neho tri deti. Manželstvo
bolo šťastné až kým asi v období 04/2017 nezačal pozorovať zmeny v správaní navrhovateľky, ktorá
sa začala vyzývavejšie obliekať, z práce chodila neskoro, pritom k zmene jej správania aj napriek jeho

dotazu, nepodala navrhovateľka žiadne vysvetlenie. Navrhovateľka s ním odmietala intímne žiť, a preto
dospel k presvedčeniu, že má iného muža Táto skutočnosť sa neskôr potvrdila (fotkami a sms-ami).
Chcel zachrániť ich manželstvo a žiadal, aby navrhovateľka vzťah ukončila, avšak ona svoje správanie
nepochopila a namiesto toho opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať na byt do G.. Poukázal na to,
že stále pracuje vo firme PB - M., s.r.o. so sídlom U. B. č. XX, XXX XX U. B.. Zo svojho príjmu znáša
výdavky ich spoločného domu, na ktoré naopak navrhovateľka ničím neprispieva - ide o splátky na auto

a jeho poistenie, úver, poistenie domácnosti, náklady na vodu, náklady na elektrinu, výdavky na kúrenie
(drevo) a všetky výdavky na deti. Ďalšie výdavky predstavujú stravu v domácnosti, ktorú zabezpečuje,
keď sa stará o deti, náklady na stravu a ubytovanie v práci, hygienické potreby, telefón, ošatenie pre
maloleté deti. Do práce chodieva v pondelok ráno a z práce sa vracia vo štvrtok večer, pričom keď je v
práci, v ich rodinnom dome v U. B. je navrhovateľka s deťmi. Pred odchodom do práce jej urobí všetky

nákupy potravín a ponechá jej auto. Vzhľadom na to, že platí všetky výdavky spoločnej domácnosti mal
za to, že nemá povinnosť platiť výživné na navrhovateľku. S deťmi je od štvrtka večera do nedele večera,
má oveľa väčšie náklady na potreby detí - strava, program nehovoriac o tom, že nemá osobný život.
Deti navrhovateľku na byte navštívili len pár krát a tiež nie je pravda, že by opustila spoločnú domácnosť
z dôvodu domáceho násilia. Počas toho, ako sa stará o deti musí zvládnuť nielen starostlivosť o deti,

pranie, upratovanie a celú domácnosť, teda zvládať všetky ženské práce, ale musí sa postarať o dom,
kúrenie a zvládnuť aj mužské práce. Počas toho, keď je v práci a v dome sa stará o deti navrhovateľka,
táto nevykonáva žiadne práce. Domov prichádza neskoro a deti E. a K., ktoré navštevujú základnú školu
v mieste bydliska, sa musia o seba postarať sami. Navrhovateľka z práce neprichádza načas. Pokiaľ
sa navrhovateľka odvolávala na výdavky spojené s bytom v tejto súvislosti odporca poukázal na to,

že navrhovateľka sa sama rozhodla opustiť spoločnú domácnosť, aby mohla udržiavať mimomanželskú
známosť. Nikdy ju nevyhodil, na byt odišla dobrovoľne. Bola jej ponúknutá pomoc, aby jej bol prenajatý
byt zo strany jeho matky, aby nemusela platiť nájomné, čo ale navrhovateľka odmietla. Pokiaľ uvádzala
v návrhu sumu 11 800 eur, ide o peniaze, ktoré pozostávajú jednak zo sumy 5 000 eur, ktoré mal z
dedičstva po svojom ujovi a jednak zo sumy 4 000 eur, ktoré dostal darom od rodičov. Jeho matka

peniaze žiadala vrátiť naspäť, aby ich navrhovateľka neminula a s tým, že peniaze neskôr (po dovŕšení
18. roku veku), rozdelí deťom a navrhovateľka s tým súhlasila. Súd by pri rozhodovaní mal prihliadnuť
na správanie sa oboch manželov, osobnú starostlivosť o domácnosť a účasť na zabezpečovaní potrieb
ich rodiny a výchovu detí. V čase, keď sa navrhovateľka nachádza v ich spoločnej domácnosti má všetky
potreby zabezpečené a to, že sa rozhodla bývať na byte a udržiavať mimomanželskú známosť musí

znášať na svoje náklady. Priznanie výživného by bolo teda v rozpore s dobrými mravmi, a preto žiadal
návrh zamietnuť.

3. O podanom návrhu súd rozhodol rozsudkom č.k. 2Pc/2/2018-67 zo dňa 15.01.2019 tak, že návrhu
navrhovateľa v časti o ručenie výživného v sume 200 eur od 5.3.2018 do 31.05.2018 a sumou

150 eur mesačne počnúc 01.06.2018 vyhovel a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.08.2019, č.k.
10CoP/33/2019-132 v časti určenia výživného a vo výroku o trovách konania a v tejto časti vrátil vec
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu bolo skúmať, či k rozpadu vzťahu medzi
navrhovateľkou a jej manželom došlo viac-menej konaním len jedného z nich, alebo k nemu prispeli

obaja a teda, zistiť to, čo viedlo k opusteniu spoločnej domácnosti jedným z manželov (násilné konanie
druhéhomanžela,mimomanželskýpomerapodobne).Súdvzrušujúcejčastiopätovnekonalarozhodol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výsluchom svedkov L. W., Q. K. a
B. B., obsahom spisu pripojených spisov 1P/48/2017 a 1P/11/2018 a z neho najmä rozsudkom zo

dňa 23.10.2018, ktorým súd rozhodol o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva a oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu - rodnými listami
maloletých detí, potvrdením o uzavretí manželstva, potvrdením o pozastavení prevádzkovania živnosti,
vyjadreniami účastníkov konania, pracovnou zmluvou odporcu, rozpisom výdavkov, pokladničnýmidokladmi, SIPO-m, výpismi z účtu, potvrdením o príjme zo závislej činnosti a ostatnými listinami a po
doplnení dokazovania v smere naznačenom krajským súdom zistil, že návrh nie je dôvodný.

5. Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX v G.. Ich manželstvo doposiaľ trvá hoci
bol podaný návrh na rozvod manželstva, ktorý sa vedie na súde pod sp. zn. 1P/48/2017, o ktorom
doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti - Z., nar. XX.XX.XXXX, K., nar.
XX.XX. XXXX a E., nar. XX.XX. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/11/2018
zo dňa 23.10.2018 súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov

zastupovať a spravovať ich majetok oboma rodičmi. Odporcu ako otca súd zaviazal prispievať na
výživu mal. Z. sumu 180 eur mesačne, na výživu mal. K. sumou 110 eur mesačne a na výživu mal. E.
sumou 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc
od 01.04.2018. Zároveň otcovi uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné na mal. Z. sumou 760
eur, na mal. K. sumou 350 eur a na mal. E. sumou 500 eur, ktoré bol otec povinný zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Zároveň súd upravil styk

otca s deťmi a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 04.12.2018. Ešte predtým bolo na základe návrhu navrhovateľky v konaní sp. zn.
1P/11/2018, dňa 15.05.2018 vydané neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti - mal. Z., mal. K. a
mal. E. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné a to na mal.
Z. sumou 80 eur mesačne, na mal. K. sumou 70 eur mesačne a na mal. E. sumou 40 eur mesačne

a vo zvyšku súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2018. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/48/2017 zo
dňa 09.04.2019 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a mal. deti zveril na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. deti a spravovať ich
majetok. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur,

mal. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur a mal. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, vždy
do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
o rozvode. Ohľadom styku otca s maloletými deťmi súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je
otec oprávnený stretávať sa s mal. K. a mal. E. každý párny víkend v piatok od 14.00 do pondelka do
07.00 hod tak, že otec si ich prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ich matke v mieste svojho

bydliska, počas letných prázdnin v mesiaci júl od 16. do 31. dňa a v mesiaci august od 16. do 31. dňa
tak, že otec si mal. deti prevezme vždy o 09.00 hod dňa 16.07. a dňa 16.08. v mieste bydliska mal. detí
a odovzdá ich matke, vždy o 15.00 hod dňa 31.07. v mieste jej bydliska. Rozhodnutie vo výrokoch o
rozvode manželstva, o zverení mal. detí na čas po rozvode a o schválení rodičovskej dohody a trovách
konania nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2019. Výrok, ktorým súd rozhodol o povinnosti prispievať

na výživu mal. detí bol napadnutý odvolaním podaným zo strany matky maloletých detí.

6. Z citovaného rozsudku o rozvode manželstva mal súd ohľadom príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
preukázané, že manželia už od októbra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka/ manželka
sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a viac manželské spolužitie neobnovila. Súd ustálil, že

dôvodom rozpadu manželstva boli odlišné názory na spolužitie, pričom ďalej konštatoval, že na rozpade
manželstvasavoväčšejmierepodieľalamanželka,ktoránadviazalmimomanželskúznámosť,aktorása
síce snažila súd presvedčiť iba o priateľskom vzťahu, ale súd jej vyjadreniam neuveril. V tomto rozvodom
rozsudku súd ďalej konštatoval, že záveru o bližšom ako priateľskom vzťahu nasvedčovala častejšia
komunikácia s priateľom a jej obsah, ako aj skutočnosť, že momentálne spolu bývajú v prenajatom

rodinnom dome, spolu s maloletými deťmi. Za tohto stavu súd považoval manželstvo za rozvrátené a
bez toho, aby bolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Zhodným tvrdením účastníkov konania mal súd tiež preukázané, že manželia počas ich manželstva
nadobudli rodinný dom v U. B., kde si vytvorili spoločnú domácnosť, v ktorej vychovávajú svoje deti a

to navrhovateľka od pondelka do štvrtka, kedy odporca prichádza večer z práce a preberá starostlivosť
o deti a domácnosť a následne od pondelka obeda (t.j. po príchode detí zo školy) do štvrtka prichádza
do rodinného domu opäť navrhovateľka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o deti a domácnosť po zvyšok
týždňa. Maloleté deti - K. a E. navštevujú základnú školu v mieste svojho bydliska v U. B. - a to mal.
K. 7. ročník a mal. E. 6. ročník základnej školy. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni. Mal. Z. je

študentkou 3. ročníka Gymnázia B. M. v Y., ide o bilingválne štúdium, spojené so zahraničnými pobytmi.
Počas pracovného týždňa je ubytovaná na internáte školy. V čase príchodu domov účastníci rešpektujú
jej názor zostať počas víkendu s tým ktorým rodičom podľa jej vôle a citovej potreby.8. Aktuálne navrhovateľka a odporca žijú oddelene, navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a od
10/2017 bývala striedavo v prenajatom jednoizbovom byte v G. tak ako to bolo konštatované aj v konaní
o rozvod vedenom pod 1P/48/2017, následne od 04/2018 mala prenajatý rodinný dom v obci Z., za ktorý

platí nájomné 490 eur mesačne. V dome býva ako uvádzala so svojim známym, ktorému 1 izbu dáva
do podnájmu, ktorý jej prispieva na nájomné 250 eur mesačne. Navrhovateľka má výdavky a to 75 eur
internát pre mal. Z. + strava, 80 eur vreckové, 25 eur výtvarný krúžok + cestovné týždenne 10 eur/2
týždne. Mal. E. zaplatila parkúrový krúžok - 1 eur/1 vstup. Okrem toho deťom zabezpečuje základné
životné potreby - stravu a ošatenie a školské potreby.

9. Navrhovateľka je zamestnaná vo firme A. centrum, s.r.o. so sídlom Z. XXX, T.: XX XXX XXX.
Príjem navrhovateľky v čase podania návrhu predstavoval 600 eur mesačne a od 02/2018 predstavoval
650 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola navrhovateľka vo výpovednej dvojmesačnej dobe.
Z kópie súdu predloženej výpovede bolo zistené, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo na
základe dohody navrhovateľky ako zamestnankyne so zamestnávateľom, pričom ako spôsob skončenia

pracovného pomeru je uvedená výpoveď čo celkom nezodpovedá ustanoveniam zákonníka práce o
skončenípracovnéhopomeru.Príjemnavrhovateľkyďalejpozostávazvýživnéhopremaloletédeti,ktoré
odporca počnúc od 15.05.2018 do 04.12.2018 platil vo výške 190 eur mesačne na základe vydaného
neodkladného opatrenia a následne od 04.12.2018 po právoplatnosti a vydaní rozsudku vo veci sp.
zn. 11P/11/2018 platí odporca navrhovateľke výživné v sume 400 eur mesačne. Navrhovateľke sú

vyplácané prídavky na tri deti 71 eur mesačne. Navrhovateľka pracovala do 31.01.2019 vo firme A.
centrum s.r.o. Z., ktorý bol skončený dohodou, od 05.02.2019 pracuje vo firme Q. R., s.r.o. E. s nástupom
do práce 7.2.2019 a miestom výkonu práce E.. Jej mzda predstavuje sumu 620 eur mesačne. Od
posledného pojednávania v tejto veci sa príjem a výdavky navrhovateľky výrazne nezmenili.

10. Odporca bol prevádzkovateľom živnosti na základe živnostenského oprávnenia č. OU-NO-
OZP-2014/02183-00002 zo dňa 21.02.2014 vydaného Okresným úradom Námestovo, ktorú od
07.02.2018 do 07.02.2021 pozastavil. Je zamestnaný vo firme PB-M. s.r.o. U. B. na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej 6.2.2018. Potvrdil, že predtým vykonával prácu montéra a teraz je pomocník, z
ktorého dôvodu sa mu mal príjem ponížiť. Podľa výplatných pások príjem odporcu za obdobie od

07/2018 - 09/2018 predstavoval sumu 399,74 eur. V čase prevádzkovania živnosti za obdobie od 2/17
až 9/17 podľa faktúr dosahoval príjem brutto 2 600 eur, pričom z faktúr vykonával odvody živnosti.
Dôvod, pre ktorý odporca prerušil živnosť nepreukázal. Odporca potvrdil, že v mesiacoch december
2017 bol v Nemecku, kde zarobil 1 500 eur a v auguste 2018 zarobil 1 200 eur. Jeho výdavky spojené
s domácnosťou (a rodinným domom účastníkov) predstavujú - úver na rodinný dom z ŠFRB v sume

131,18 eur, životná poistka 70 eur, SIPO v domácnosti /RTVS, SAT, elektrina/ v sume 62,29 eur, splátka
na lízing vozidla v sume 55,54 eur, internet v sume 12,98 eur, výživné 400 eur, palivo na zimu 500
až 600 eur (ročne) a tiež zabezpečuje základné životné potreby - strava a oblečenie pre deti a pre
seba. Obdobne ako u navrhovateľky ani u odporcu od posledného pojednávania a rozhodnutia vo veci
nenastala zmena v príjme a výdavkoch.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov -
ďalej len „ZoR“ manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť

o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Základným predpokladom pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 ods.
1 ZoR je, že ich životná úroveň nie je v zásade rovnaká a že jeden z manželov si túto vyživovaciu
povinnosť neplní. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň manželov neznamená mechanickú rovnosťv majetkovej oblasti manželov. Pre záver o životnej úrovni manželov nie sú preto rozhodujúce len
ich osobné, príjmové, majetkové pomery, ale aj zvýšené výdavky v súvislosti s namáhavosťou práce
manžela, od ktorého sa výživné požaduje napr. na regeneráciu sily a treba prihliadnuť na výdavky

spojené so starostlivosťou o maloleté deti a o domácnosť, na neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Prvoradým dôvodom je však skúmanie, či by výživné nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

15. Súd zistil, že účastníci konania ako manželia žijú oddelene, navrhovateľka opustila spoločnú
domácnosť v 07/2017, pričom obaja zabezpečujú starostlivosť o deti a domácnosť v rodinnom dome

nadobudnutom počas manželstva. Navrhovateľka v čase, keď odporca odchádza za prácou a odporca
v čase príchodu domov do času, kým opätovne nevycestuje za prácou - t.j. od štvrtka večera do
pondelka rána. Výdavky spojené s chodom domácnosti (platby na prevádzku a réžie, úver a lízing
na auto) uhrádzal a uhrádza odporca naproti tomu navrhovateľka uhrádzala a sčasti uhrádza náklady
spojené s povinnými poplatkami školopovinných detí (strava v školskej jedálni, cestovné, internát, knihy,
zošity a iné potreby pre deti). Pokiaľ ide o stravu a oblečenie, ohľadom ktorého ponúkali účastníci

rozporuplné tvrdenia (odporca tvrdenie o tom, že nakúpi dostatok stravy a navrhovateľka tvrdenia o tom,
že otec do domácnosti neprispeje dostatočným nákupom) je súd názoru, že každý z manželov prispel
na stravu jemu vlastným rozsahom, pričom nedostatok množstva zo strany toho-ktorého účastníka
konania pramenil u každého z nich skôr z nedostatočnej komunikácie a vyhrotených vzťahov a tomu
zodpovedajúcim im vlastným predstavám. Teda obaja manželia sa podieľali na zabezpečení základných

životných potrieb ich rodiny podľa svojich možností a schopností, ktoré kritérium sa uplatní pri určení
vyživovacej povinnosti vo všeobecnosti.

16. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zákona v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd
ako prvoradé musí skúmať, či priznanie výživného oprávnenému manželovi nie je v rozpore s dobrými

mravmi. V prípade zistenia existencie takéhoto rozporu súd obligatórne výživné priznať nemôže.

17. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých
v prvom rade vychádza písané právo, ktoré však nie sú presne definované, ale sú všeobecne
akceptovateľné v spoločnosti ako mravné princípy. Súd ich preto musí posudzovať konkrétne v každom

individuálnom prípade ako konanie účastníkov v určitom čase a v mieste.

18. Súd zistil, že rozpad manželstva zapríčinila vo väčšej miere práve navrhovateľka, ktorá nadviazala
mimomanželskú známosť s iným mužom, čomu nasvedčovala častejšia komunikácia s jej priateľom a
obsah tejto komunikácie a aj skutočnosť, že spolu bývajú v prenajatom rodinnom dome s maloletými

deťmi. Túto skutočnosť nepopierala navrhovateľka ani v súdenej veci, hoc sa snažila súd rovnako
presvedčiť, že ide o známeho, ktorý jej má so životnou situáciou pomáhať. Vzhľadom na konštatované
príčiny rozvratu manželstva v rozhodnutí o rozvode manželstva účastníkov, ktoré v tejto časti nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.05.2019, a ktoré príčiny rozvratu manželstva a podiel na nich, mal súd preukázané
aj dokazovaním vykonaným v danej veci, súd dospel k záveru, že výživné navrhovateľke proti odporcovi

nemožno priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Teda hoci sa navrhovateľka snažila tvrdiť, že hlavnou
príčinou rozvratu ich manželstva boli názorové nezhody medzi ňou a odporcom, týmto tvrdeniam jej súd
neuveril, keďže výsluchom odporcu a svedkyne L. W., ale hlavne svedkyne Q. K. mal preukázané v
zhode s dokazovaním vykonanom v konaní o rozvod manželstva sp. zn. 1P/48/2017, že hlavný problém
v manželstve účastníkov konania nastal po tom, ako navrhovateľka začala pracovať a nadviazala styk

(kontakt) s iným mužom. V tomto období malo dôjsť aj k zaslaniu fotografií navrhovateľky v erotickom
prádle cez sms, a kedy zároveň podľa svedkyne Q. K. navrhovateľka chcela odísť z domu a jej nechať
(zveriť) deti. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ neprišiel do ich manželstva iný muž, výrazne nezhody v
ich manželstve nevnímala a už vôbec nie to, že by sa manželstvo rozpadlo. Súd pritom nemal dôvod
pochybovať o pravdivosti tvrdení tejto svedkyne a o jej vierohodnosti, pretože svedkyňa sa situáciu v

manželstve jej syna a navrhovateľky snažila opísať objektívnym pohľadom bez toho, aby niektorého
z nich opisovala v negatívnom svetle, difamizujúco a bez toho, aby sa snažila prilepšiť tvrdeniami
odporcovi, ktorý je jej synom.

19. Dokazovaním súd teda nemal preukázané, že by sa odporca voči navrhovateľka dopúšťal násilného

konania alebo inak mal na navrhovateľku vyvíjať neprimeraný psychický nátlak, hoci možno pripustiť,
že medzi navrhovateľkou a odporcom určité názorové rozdiely existovali (ako u mnohých manželov) a
tieto potvrdila svedkyňa L. W. a aj svedok B. B. - brat navrhovateľky, čo napokon bolo aj konštatované
v rozsudku, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozdiel pováh a názorov však nemali výraznýpodiel na rozvrate manželstva, keď nepochybne hlavnou a dôležitou príčinou rozpadu manželstva
účastníkov bola práve mimomanželská známosť navrhovateľky. A práve v súvislosti s touto priateľskou
známosťou nastala zmena bydliska navrhovateľky a tomu zodpovedajúca zmena pomerov, na ktorej

by sa nemal, pre rozpor s dobrými mravmi, podieľať odporca. Súd preto návrh (v dosiaľ nerozhodnutej
časti ) zamietol.

20. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Súd v danej veci nezistil žiadne okolnosti prípadu, s ohľadom

na ktoré by sa javilo spravodlivé odporcovi nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľke priznať.
Preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.