Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806897138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3806897138.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivici Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING
LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, právne
zastúpeného verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO 35 940 875, proti povinnému:
F R U T - O V O s.r.o., so sídlom J. Pauleho 2, 971 01 Prievidza, IČO 31 579 531 (vymazaný z

obchodného registra dňa 19.03.2009), o podnete súdneho exekútora, o vymoženie istiny 182,56 Eur
(5.500,- Sk),
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. apríla 2013,
č. k. 9Er/404/2006-15, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi, Exekútorský úrad, Dolný Val 30, 010 01 Žilina, trovy exekúcie vo
výške 56,05 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, m e n í tak, že oprávnený je p o v
i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi, Exekútorský úrad, Dolný Val 30, 010
01 Žilina, trovy exekúcie vo výške 49,41 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi, Exekútorský úrad, Dolný Val 30, 010 01 Žilina, trovy
exekúcie vo výške 56,05 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2, § 200 ods. 2, § 196
Exekučného poriadku, § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 22 ods. 1, vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (§ 14 ods. 1, 2, 3, § 22 ods. 1 účinný do 30.04.2008). V

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žepôvodnýoprávnenýsanávrhomzodňa03.02.2006,domáhal
protipovinnémuvykonaniaexekúcieprevymoženie5.500,-SkprotipovinnémuvedenémunaOkresnom
súde v Prievidzi pod č. 3E 458/2003, na základe exekučného titulu, ktorým je
platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 22/2002 zo dňa 24.01.2003. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 28.02.2006. Podnetom súdneho exekútora
bolo navrhnuté zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd

prvej inštancie šetrením v obchodnom registri zistil, že uznesením Okresného súd Trenčín č.
k. 37CbR/118/2005-63 zo dňa 14.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2009, súd zrušil
bez likvidácie povinného. Povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 19.03.2009. Vzhľadom na
skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a
exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd prvej inštancie dospel na

základe § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou
alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje,ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a
odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku,

alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania
nezostane spoločnosti žiaden majetok. Súd prvej inštancie z obchodného registra zistil že imanie
povinnéhoneprešlonažiadnehoprávnehonástupcuanebolorozhodnutéozačatíkonkurznéhokonania.
Preto súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia
žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu
exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie konštatoval, že z popisu jednotlivých
úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky vyplynulo,
že časť činností, ktoré pokladal za úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
predstavujú administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 cit. vyhlášky).
Za tieto úkony je potrebné považovať podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa

27.05.2009 a to z dôvodu, že tieto priamo nesúvisia s účelom exekúcie. Náhrada administratívnych
úkonov je zahrnutá v odmene súdneho exekútora a preto mu nie je možné za tieto práce priznať odmenu
v zmysle § 14 ods. 2 cit. vyhlášky. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie priznal
súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 56,05 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 19,92 Eur
za 3 hodiny účelne vynaloženej exekučnej činnosti na exekúciu (podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky)

- 22.02.2006 zaregistrovanie spisu, 06.04.2006 upovedomenie o začatí exekúcie + výzva, 06.02.2009
súčinnosť DÚ, 13.03.2009 súčinnosť SP, z odmeny vo výške 13,28 Eur za 4 úkony exekučnej činnosti
(podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky) - doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie
informácií o povinnom v OR, KN - internet, zisťovanie účtov povinného, zisťovanie informácií o povinnom
internet, OR - opätovne, náhrady hotových výdavkov vo výške 13,90 Eur (podľa § 22 cit. vyhlášky) -

poštovné 7,49 Eur, spisový obal 0,70 Eur, kopírovanie, kancelársky materiál 1,71 Eur, telefón a internet
4,- Eur a z 19 % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 9,33 Eur. Súd prvej inštancie k náhrade
nevyhnutných trov konania zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že
právnym dôvodom pre podanie odvolania je neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade
trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a
či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo

takmer po 4 rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z OR, nie je možné považovať
sa zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia
exekúcie. Súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácií nie je možné priznať náhradu trov exekúcie.
Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka
konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný.

Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s
tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako
účastník exekučného konania (v časti trov). Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na
odmenu je v zhode i s právnym názorom vyslovený Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der
Mussele proti Belgicku. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach

zoberal aj Ústavný súd SR. Oprávnený dodal, že založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho
poriadkuexekútorskéhoúraduschválenéhoMVSRjeúkon,ktorýnesmerujepriamokvymáhaniunároku
z exekučného titulu a je to zároveň administratívny úkon, čo potvrdil svojim rozhodnutím aj Krajský súd
v Nitre č.k. 26CoE/37/2009 zo dňa 31.08.2009. Nie je teda dôvod na priznanie náhrady trov súdneho
exekútora za tento úkon. Navrhol, aby súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie ako

nedôvodné a predčasné zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v
nemajetnosti povinného, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa uvedeného § 203 ods.
2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie je potrebné zaviazať oprávneného. Takýto právny

názor vyslovil aj generálny prokurátor a následne i dovolací súd v rozhodnutí NS SR pod č. k. 3M Cdo
15/2011. Súdny exekútor uviedol, že oprávnení sa pri argumentácii často opierajú o rozhodnutie ESĽP
v prípade Mussele vs Belgicko, upozornil, že argumentácia súdov vychádza z nesprávneho posúdenia
celého prípadu a opiera sa o pasáže spomínaného rozhodnutia ESĽP, ktoré sú vytrhnuté s kontextu,čo má za následok nepriznávanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej uviedol, že exekučný
poriadok ani vyhláška o odmenách súdnych exekútorov sa nezmieňuje o náhradách trov exekúcie pri
vymáhaní pre nemajetných oprávnených. Exekútorský koncipient teda vopred vie, že v prípade splnenia

zákonom stanovených podmienok a menovania za súdneho exekútora bude mať nárok na náhradu trov
exekúcie vždy. Nakoľko v Exekučnom poriadku a súvisiacich právnych predpisoch neexistuje ani jedno
ustanovenie, v ktorom by bolo právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie popreté, považoval
argumentáciu oprávneného prípadom Mussele vs Belgicko za účelovú a neodôvodnenú. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom
znení (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
časti výroku, ktorým bola exekúcia zastavená ako vecne správne podľa § 387ods. 1 CSP potvrdiť a v
časti výroku o nároku exekútora na náhradu trov exekúcie podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko v tejto

časti výroku uznesenia súdu prvej inštancie nezistil dôvody na jej potvrdenie ani na zrušenie. Odvolací
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa právneho stavu platného do 31.10.2013 bolo proti výroku
o náhrade trov konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku.

8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

9.Účelomexekučnéhokonaniajenútenývýkonjudikovanejpovinnostiobsiahnutej vexekučnom

titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v
súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov
taktovykonávanejexekúcie.Vzásadeznášatrovyexekúciepovinný,ktorýnesplniljudikovanúpovinnosť
dobrovoľne, čím zavinil začatie exekučného konania a vykonania exekúcie. Za podmienok stanovených
v ustanovení § 203 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie aj oprávnený. Predmetné ustanovenie

je výnimkou
zo všeobecnej zásady upravenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

10. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že
sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví,

ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z
exekúcie, alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) boloprávoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu
(§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k)
rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na
plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011
zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo
dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým,

z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad
na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017 )
a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013).

14. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom
jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže
prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej
majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej

vecizvýpisuzobchodnéhoregistraohľadnepovinnéhovyplýva,ževdanomprípadenedošloksplynutiu,
zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho
nástupcu, a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.01.2009, č.k.
37CbR/118/2005-63, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2009, zrušil obchodnú spoločnosť -
povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie

postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31.03.2017) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodnutím zaviazal oprávneného
na náhradu trov konania, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak totiž dôvod

zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí uhradiť
trovy exekúcie oprávnený. Odvolací súd považuje argumentáciu oprávneného prípadom Mussele vs
Belgicko za nedôvodnú. Čo sa týka námietky oprávneného ohľadom priznania náhrady trov súdnemu
exekútorovi za založenie spisu - archiváciu, odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ide o výšku trov

exekúcie, je odvolacie tvrdenie oprávneného dôvodné. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súdu prvej
inštancie priznal súdnemu exekútorovi okrem iných aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
288/1995 Z.z. v rozsahu 35 minút za zaregistrovanie spisu, čo spolu s ostatnými úkonmi predstavovalo
rozsah spolu 140 minút, teda 2 hodiny 20 minút. Zaregistrovanie spisu v rozsahu 35 minút predstavuje
podľa názoru odvolacieho súdu administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou

súdneho exekútora, ktoré je exekútor povinný vykonať vždy v súvislosti s návrhom oprávneného na
začatie exekučného konania v rámci zriadeného exekútorského úradu a vedenia spisovej a kancelárskej
exekútorskej agendy. Ide o administratívne práce, ktoré priamo s účelom exekúcie však nesúvisia.
Náhrada týchto prác a úkonov je zahrnutá v odmene exekútora podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. Časový rozsah úkonov, za ktorý patrí súdnemu exekútori odmena podľa počtu hodín účelne

vynaložených na exekúciu, predstavuje 105 minút, t.j. 1 hodina a 45 minút. Základná hodinová sadzba
patrí súdnemu exekútorovi za každú aj začatú hodinu výkonu exekučnej činnosti po 6,64 eur. Podľa
§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena za 2 hodiny vo výške
13,28 eur. Exekučný poriadok v § 2 upravuje za akú činnosť patrí exekútorovi odmena a túto činnosťrozdeľuje na a) výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie a pri exekúcii na nepeňažné
plnenie, a na b) ďalšiu činnosť podľa zákona za spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice
na požiadanie oprávneného, prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti

s výkonom exekúcie, doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví
osobitný zákon, vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný
zákon a za manipuláciu so spismi. Z ustanovenia § 21 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. možno
vyvodiť, že pod manipuláciou so spismi zákon upravuje vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za
každú aj začatú stranu vydaného textu, nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami a požičanie spisu

oprávneným osobám. Súdnym exekútorom uplatnený úkon zaregistrovanie spisu v rozsahu 35 minút,
za ktorý by mu patrila odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. podľa počtu hodín
nemožno obsahom činnosti zaradiť medzi úkony v zmysle citovaných právnych noriem. V ostatnom
rozsahu a vyčíslení trov exekúcie sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov
exekúcie zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi

Kaduchovi trovy exekúcie vo výške 49,41 eur s určením lehoty do 3 dní na plnenie, ktorá začne plynúť
nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto uznesenia.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).