Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200718
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8711200718.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: IMG prosport s.r.o.,
IČO: 36 467 081, so sídlom Hraničná 3704/49, 058 01 Poprad (obchodná spoločnosť ku dňu 18.02.2017
ex offo vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka č.: 12225/P), o

vymoženie 38,19 Eur s prísl. - zastavenie exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora Z.. K. N., D. Ú. Y.,
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/41/2011-16 zo dňa 30.04.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol v I. výroku, že
exekúciu zastavuje a zároveň II. výrokom súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13.01.2011 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie
právnym predchodcom oprávneného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému
o vymoženie sumy 39,19 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.

XXX-XXXXXXXXXX-A. zo dňa 14.07.2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.09.2010.
Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 31.01.2011. Dňa 25.09.2017 bol tamojšiemu
súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku
a to na základe skutočnosti, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný bol dňa
18.02.2017 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor zároveň uviedol, že žiada priznať
náhradu trov exekúcie. Predmetný návrh súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle citovaných

ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 2, § 200 ods. 1, 203 ods. 1, ods. 2 prvá veta, § 243h zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 64, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie uviedol, že za neodstrániteľné
nedostatkypodmienkykonaniasapovažujeajnedostatokspôsobilostibyťúčastníkomkonania.Vsúlade
s citovanou právnou úpravou mal súd prvej inštancie za to, že nakoľko po začatí konania zanikol povinný

ex offo výmazom z Obchodného registra, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím stratil aj
procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný
zanikol bez právneho nástupcu, súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
exekúciuzastavil.Vychádzajúcztoho,ževprejednávanejvecisúdexekúciuzastavilvzmyslecitovaných
ustanovení Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a to z dôvodu
straty procesnej spôsobilosti povinného a keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodov upravených

v ust. § 203, ods. 2 a ods. 3, Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že uložiť povinnosť
náhrady trov exekúcie oprávnenému je možné iba za predpokladu, že k zastaveniu exekúcie došlozavinením oprávneného tak, ako to vyplýva z ust. § 203, ods. 1, Ex. poriadku. Avšak podľa názoru
súdu prvej inštancie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného
nie je možné aplikovať ust. § 203, ods. 1, Exekučného poriadku, pretože nemožno konštatovať, že

by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol predpokladať, že dôjde k zastaveniu
exekúcie z uvedeného dôvodu, naviac keď k výmazu povinného z obchodného registra došlo po takmer
6 rokoch od začatia exekúcie. V danom prípade teda podľa názoru súdu prvej inštancie nastal stav,
keď nie je dôvod uložiť náhradu trov oprávnenému, avšak vzhľadom na zánik povinného nemožno trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi priznať. Súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu

SR (napr. nález II ÚS 12/05, II ÚS 142/08, IV ÚS 236/08), ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor znáša toto riziko. Taktiež poukázal
naskutočnosť,žezákonneukladápovinnosťsúduuložiťoprávnenémunahradiťtrovyexekúciesúdnemu
exekútorovivkaždomprípade,aleibavtedy,akoprávnenýmoholprináležitejopatrnostipredvídaťdôvod
zastavenia exekúcie. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie súdny exekútor Z.. K. N., Exekútorský úrad Y.. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súdny exekútor namietal, že v priebehu exekučného konania sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť
exekučne postihnuteľný majetok povinného, počas exekučného konania sa nepodarilo od povinného nič
vymôcť z dôvodu nedostatku majetku a povinný ani dobrovoľne sám neplnil na účet oprávneného, ani
súdneho exekútora. Povinný bol dňa 18.02.2017 vymazaný z Obchodného registra SR bez právneho
nástupcu, ktorému predchádzalo zrušenie povinného bez likvidácie. Povinný ako obchodná spoločnosť

bol zrušený bez likvidácie, čím bola preukázaná jeho nemajetnosť a teda bol daný postup exekučného
súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako aj postup pre aplikáciu §203 ods. 2
prvá veta Exekučného poriadku. Uvedený záver potvrdzuje i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo 10/2011, v zmysle ktorého, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez
likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie (§57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6MCdo 13/2012 iný dôvod zastavenia exekúcie nie je ani v prípade, keď povinný,
ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu
jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je
totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej

súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd
zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V takomto prípade
znáša trovy exekúcie oprávnený. Podľa právneho názoru súdneho exekútora mal exekučný súd pri
rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017 a mal rozhodnúť o povinnosti oprávneného zaplatiť trovy exekúcie vo výške 99,30 Eur,

tak, ako to súdny exekútor navrhoval vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 21.09.2017. Navrhol, aby
odvolacísúdzmeniluznesenievjehonepadnutomrozsahutak,žeoprávnenémuuložípovinnosťzaplatiť
súdnemu exekútorovi Z.. K. N. trovy exekúcie vo výške 99,30 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od
01.04.2017) v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), vzhľadom na včas podané
odvolanie oprávneným (§ 362 ods. 1 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalov zmyslezásadvyplývajúcich

z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

11. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam

vyhovelo (§ 50).

12. Podľa ustanovenia § 200 odsek 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1, 2, 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 13.01.2011 doručil súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bolo Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.

XXX-XXXXXXXXXX-A. zo dňa 14.07.2010, ktoré sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.09.2010.
Dňa 20.01.2011 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia. Dňa
31.01.2011 súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi Z.. N. poverenie č. 5706 052740. Odo dňa
11.02.2017 bol povinný ako obchodná spoločnosť zrušená bez právneho nástupcu a ku dňu 18.02.2017
aj vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka č. 12225/P.

15. V danej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného
poriadku (z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného) a nie v zmysle podnetu súdneho exekútora
podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. g/ Exekučného poriadku alebo v odvolaní navrhovaného
ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h/ Exekučného poriadku (situácia, kedy majetok povinného nestačí na

úhradu trov exekúcie). Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli splnené
predpoklady uvedené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S uvedeným záverom prvoinštančného
súdu sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko nie je možné klásť na ťarchu oprávnenému, že povinný
zanikol bez právneho nástupcu. Dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale
strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Súdny exekútor mal v časovom rozmedzí

odvydaniapoverenianavykonanieexekúcie(31.01.2011),dovýmazupovinnéhozObchodnéhoregistra
(18.02.2017) dostatok času aby zistil nemajetnosť povinného a podal o tom správu oprávnenému, resp.
súdu podnet na zastavenie exekúcie. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5M Ober 1/2013 zo dňa 14.08.2013).16. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu

času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1
Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení
konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho

exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou
takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. (Pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 06.10.2010)

17. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku
je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je
nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov,
nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. (Pozri II. ÚS
272/08)

18. Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia,
ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie. (Pozri II. ÚS 12/05)

19.Zustanovenia§196vspojenís§197odsek1Exekučnéhoporiadkunepochybnevyplýva,ženáklady

spojené s výkonom exekučnej činnosti (odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času) uhrádza povinný. Oprávneného možno zaviazať na náhradu nevyhnutných
trov exekúcie iba výnimočne. Ide jednak o prípad, keď zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ako
aj o prípad, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené
zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, podľa ktorej náklady za výkon

exekučnej činnosti má uhradiť povinný. Správne taktiež skúmal, či je naplnená niektorá zo skutkových
podstát zodpovednosti oprávneného za tieto náklady. Ani samotný odvolateľ nespochybnil záver
prvoinštančného súdu, podľa ktorého oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. (Pozri tiež uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/08-12 zo dňa 10.04.2008)

20. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo
10/2011 ako aj uznesenie sp. zn. 6MCdo 13/2012 tak k tomuto odvolací súd uvádza, že sa týkalo prípadu
zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom v prejednávanom prípade súdny exekútor
prípadnú nemajetnosť povinného (ešte pred jeho výmazom z Obchodného registra) žiadnym spôsobom
neodôvodnil.

21. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a
vykonateľnéhoexekučnéhotitulu,noažvpriebehuexekučnéhokonaniabolzistenýdôvodnazastavenie
exekúcie, o ktorom oprávnený nemohol mať v čase podania návrhu na začatie exekučného konania
vedomosť. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov exekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil,
vrátane osvojenia si dôvodov.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že súdny exekútor v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a oprávnený si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúcz obsahu spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).