Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201256
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116201256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Z. K., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX F.
XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova 14,
040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 001 949, proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosíto
Zrt,. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1046 Budapest, Maďarsko, číslo registrácie: 01-10-041071,
organizačná zložka oprávnená konať na území Slovenskej republiky: Groupama Garancia poisťovňa,
a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47
236 060, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská

cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 56.944,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C/19/2016-214 zo 07.11.2018 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom, č.k. 17C/19/2016-222 z 21.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 29.252,- eur s príslušenstvom z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a v
zamietavom výroku v časti o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia .

Zrušuje rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 21.574,- eur s 5,25
% ročným úrokom z omeškania od 24.02.2014 do zaplatenia, žalobu v prevyšujúcej časti o bolestné
zamietol, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 29.252,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 20.12.2014 do zaplatenia, žalobu v
prevyšujúcej časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol a priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 03.06.2013 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca
utrpel poranenia s následkami, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Lege
Artis, ktorá ohodnotila bolestné 1340 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 1980 bodmi. Voči
tomuto znaleckému posudku predložil žalovaný námietky týkajúce sa predovšetkým položky 253 - M.
V. a F. W. po W. S. P. V., Y. W. B. Ľ. K. W. W., M. Z. P. P.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že

tento znalecký posudok obsahuje aj psychiatrické vyšetrenie vykonané V.. J. V. K., ktorá položku 253
ohodnotila počtom bodom 900, pričom táto položka má podľa zákona rozpätie od 260 do 1 560 bodov.
Položka 253 bola v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšená o 50 %, teda o 450 bodov. Predmetný znalecký posudokbol vypracovaný za účelom prehodnotenia pôvodných lekárskych posudkov v dôsledku námietok
žalovaného. Súd prvej inštancie predmetný znalecký posudok doručil žalovanému 13.12.2017 s tým,
že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní. Žalovaný požiadal o predĺženie tejto lehoty do

31.1.2018 a svoje vyjadrenie k posudku predložil 05.02.2018. Uvedeným podaním navrhol osobné
vyšetrenie poškodeného znalkyňou, psychiatričkou V.. V., pričom podaním z 11.04.2018 oznámil súdu,
že predloží súkromný znalecký posudok do 31.06.2018. Podaním z 01.08.2018 požiadal žalovaný
žalobcu o súčinnosť pri vypracovaní znaleckého posudku. Podaním z 31.10.2018 požiadal žalovaný
súd o odročenie pojednávania vytýčeného na 31.10.2018 s tým, že žalobca už bol vyšetrený V.. F.,

ktorý prisľúbil, že znalecký posudok predloží do 3 týždňov. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2018
však žalobca poprel, že by bol vyšetrený V.. F.. Poukázal na Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Zdôraznil, že povinnosťou žalovaného bolo použiť prostriedky procesnej obrany včas, preto nevzhliadol
ďalší dôvod na odročenie pojednávania, a to aj s poukazom na prísľuby, ktoré žalovaný v priebehu
konania už viackrát realizoval, a to aj napriek tomu, že od doručenia namietaného znaleckého posudku
uplynula doba vyše 10 mesiacov, počas ktorého obdobia žalovaný nebol schopný doručiť súkromný

znalecký posudok.

3. V súvislosti s namietanou položkou 253 - vážne mozgové a duševné poruchy súd poukázal na
skutočnosť, že žalobca utrpel vo veku 28 rokov vážny úraz, ktorého následky nepochybne vyplývajú z
predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych posudkov. Tento sa v dôsledku úrazu stal invalidným

a nemôže vykonávať, prácu, ktorú vykonával v minulosti a trpí obmedzeniami, ktoré sú popísané v
znaleckom posudku.

4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadnil námietku
premlčania vznesenú žalovaným voči nároku žalobcu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

o 30 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Rozšírenie žaloby o 30 % zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia predložil žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.05.2017 a pokiaľ k
ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo k 03.06.2014, tak tento uplatnený nárok sa premlčal
v dvojročnej zákonnej premlčacej lehote k 03.06.2016. V dôsledku dôvodne vznesenej námietky
premlčania žalovaným preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Sťaženie

spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) súd priznal v súlade s predloženým znaleckým posudkom do
výšky uplatneného nároku, teda v rozsahu 1 775 bodov povodne žalovaných, čomu zodpovedala suma
29.252,- eur napriek tomu, že znalecký posudok znaleckej organizácie LEGE ARTIS SSU ohodnotil
počtom 1 980 a boli prehodnotené aj položky 432a, 389b a 323c. Pri hodnote bodu 16,10 eur bolo
priznanéžalobcoviajbolestnévzmysleznaleckéhoposudkuznaleckejorganizácieLEGEARTISvpočte

bodov 1 340, čomu zodpovedala suma 21.574,- eur a žaloba v prevyšujúcej časti o tomto nároku bola
zamietnutá. Vo vzťahu k bolestnému súd zamietol žalobu aj o úroky z omeškania, keďže tento úrok odo
dňa žiadaného omeškania od 24.02.2014 predstavoval 5,25 % ročne a nie žiadaných 5,75 % ročne.
Úrok z omeškania z bolestného bol priznaný od 24.2.2014, keďže žalobca preukázal, že žalovaného
vyzýval na úhradu bolestného výzvou zo 04.11.2013 a výzvou na poskytnutie preddavku z 08.11.2013,

preto bol nepochybne v omeškaní s plnením tohto nároku k žiadanému dátumu 24.02.2014. K zaplateniu
nároku na SSU vyzval žalobca žalovaného výzvou z 26.08.2014, čo znamená, že k žiadanému dátumu
20.12.2014 bol žalovaný v omeškaní s plnením tohto nároku.

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 5, §

9 ods. 1, 3, 5, 6, 7, 8, § 10 ods. 1, 3 až 8 zákona č. 437/2004 Z. z. a premlčanie nároku podľa § 106
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol priznaný žalobcovi odkazom na ustanovenie
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
účinného od 1.2.2013.

6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keďže posúdenie nároku žalobcu záviselo od znaleckého posudku a žalobca
si uplatnil nárok na základe posudkov, pričom jeho neúspech bol iba čiastočný a tiež v časti príslušenstva
z titulu bolestného iba v nepatrnom rozsahu.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku, ktorým bol
žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 29.252,- eur s príslušenstvom z titulu sťaženia
spoločenskéhouplatneniaaprotivýrokuonáhradetrovkonaniažalovaný.Namietalnesprávnyprocesný
postup, ktorý mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniuprávanaspravodlivýproces,nesprávneskutkovézisteniaakoajnesprávneprávneposúdenie
veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie videl žalovaný v tom, že svojim podaním z 29.10.2018 požiadal o odročenie pojednávania

vytýčeného na 31.10.2018, ktorú žiadosť aj podložila správou od znalca V.. F.. Súd prvej inštancie však
žiadnym spôsobom túto žiadosť nevyhodnotil. Nevyrozumel žalovaného o tom, že pojednávanie v deň
31.10.2018 uskutoční, ktorým postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Keďže nedostal
žiadne vyrozumenie zo strany súdu, bol presvedčený, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania bolo
vyhovené. Pokiaľ sa tak nestalo, tak žalovanému bolo znemožnené vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu a

reagovať na ne, čím súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil práva žalovaného na spravodlivý
proces. Namietal, že mu tak bolo znemožnené vyjadriť sa k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný dlhodobo
predlžuje spor, a to napriek tomu, že v spise je založené podanie žalovaného z 1.8.2018, v ktorom
sa uvádza, že žalobca neposkytol súčinnosť s vypracovaním znaleckého posudku, keďže nereagoval
na žiadosť o dostavenie sa na plánované vyšetrenie. Napriek tomu na pojednávaní dňa 31.10.2018
vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný poukázal na to, že napriek jeho snahe o skoré predloženie

znaleckého posudku nebolo v jeho možnostiach urýchliť proces vypracovania posudku, pričom je závislý
od termínu, ktorý určí znalec. Taktiež žalobca nebol ochotný dostaviť sa na plánované vyšetrenie
znalcomstým,ženebudecestovaťdoBratislavy,vdôsledkučohožalovanýpristúpilkústretovémukroku
vo vzťahu k žalobcovi a objednal si znalca z východného Slovenska V.. F.. Zdôraznil, že preskúmanie
duševného zdravia žalobcu je dôležité a kontrolný súkromný znalecký posudok je rozhodným dôkazom.

Došlo tak k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

8. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, pokiaľ sa tento obmedzil
iba na sumárne vyhodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia znaleckým posudkom od znaleckej
organizácie LEGE ARTIS a od V.. C.. Zdôraznil, že žalobca si žiadal náhradu škody za konkrétne

poškodenia zdravia na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia od V.. C.,
pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že niektoré položky hodnotené v lekárskom posudku
nevychádzajú z poškodení zdravia žalobcu spôsobené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Znaleckým posudkom od spoločnosti LEGE ARTIS bolo preukázané, že položka 433a v počte bodov
150, tak ako je uvedená v lekárskom posudku od V.. C., je hodnotená nesprávne a žalobcovi neprináleží

za túto položku žiadna náhrada škody. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s položkou 256
ohodnotenou v lekárskom posudku na 80 bodov, vo vzťahu ku ktorej položke je znalecký posudok
rozporný. Znalecká organizácia priznala žalobcovi za položku 256 sťaženia spoločenského uplatnenia
65 bodov, pričom táto položka je určená nad rámec zákona a bolo potrebné vypočuť znalca V.. P.,
ktorý znalecký posudok vypracoval. V písomnom vyjadrení z 02.03.2018 znalec k námietke tejto položky

uviedol, že poranenie kožného nervu sa nedá jednoznačne objektivizovať EMG vyšetrením, preto ho
ani neodporúčal. Žalovaný poukázal na rozporné vyjadrenie znalca, ktorý v znaleckom posudku priznal
poškodenie zdravia žalobcovi za položku 256, avšak následne uviedol, že túto položku už nepriznal.
Žalobcovi tak neprináleží náhrada škody za položku 256 aj vzhľadom na vyjadrenie znalca a posudkovej
lekárky V.. D., ktoré bolo súdu predložené spolu s vyjadrením z 22.05.2017. V časti priznania sťaženia

spoločenského uplatnenia považoval žalovaný rozsudok za nepreskúmateľný. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil náhradu škody za konkrétne poškodenie zdravia
v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku V.. C.. Vyslovil názor, že
žalobcovi neprináleží náhrada škody za položku 323c, ktorá nebola hodnotená v lekárskom posudku.
Pokiaľ žalobca rozšíril žalobu o položku 323c, tak voči tejto bola vznesená námietka premlčania. Súd si

svojvoľne položky upravil podľa vypracovaného znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Namietal
tiež, že súd nevyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania voči položke 323c, preto považuje
v tejto časti rozsudok za nepreskúmateľný.

9. Žalovaný nesúhlasil ani s priznaním trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca nebol v spore

plne úspešný. Vyslovil názor, že rozhodnutie o trovách malo vychádzať z § 255 CSP, teda zo zásady
úspechu vo veci, resp. zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Rozhodnutie súdu, kedy priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania z celej žalovanej sumy nemá oporu v zákone. Taktiež súd prvej
inštancie nevymedzil vo svojom odôvodnení rozhodnutia, či základom nároku na trovy konania je suma
uplatnená v žalobe alebo suma priznaná rozsudkom. Pokiaľ súd citoval ustanovenie § 255 CSP, tak v

skutočnosti toto ustanovenie neaplikoval. Trval na tom, že priznanie trov konania pre žalobcu v rozsahu
100 % nemá oporu v platnom zákone a je aj nespravodlivé. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 19.12.2018. Potvrdil, že žalovaný namietal
znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou LEGE ARTIS podaním z 31.1.2018 a navrhol,
že predloží konajúcemu súdu ďalší znalecký posudok. Od tohto návrhu bol telefonicky kontaktovaný

zástupca žalobcu, aby sa dostavil na lekárske vyšetrenie do Bratislavy. Pre zlé majetkové pomery
bola zo strany žalobcu vyslovená žiadosť, aby lekárske vyšetrenie bolo realizované v okolí bydliska
žalobcu. Znalecký posudok mal byť podľa vyjadrenia žalovaného predložený do 30.06.2018. Podaním
z 21.08.2018 bola doručená žalobcovi výzva na poskytnutie súčinnosti pri vypracovaní znaleckého
posudku a následne na základe telefonického rozhovoru mal byť presne určený termín lekárskeho

vyšetrenia, k čomu však nedošlo. Až na pojednávaní dňa 31.10.2018 sa žalobca dozvedel, že mal byť
vyšetrený V.. F.. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania, keďže prostriedky procesnej obrany žalovaného neboli uplatnené včas. Od
podanianámietokžalovanéhoprotiznaleckémuposudkuorganizáciouLEGEARTISk31.10.2018totižto
uplynulo osem mesiacov a žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania žiadal o poskytnutie ďalšej
lehoty. K namietanému nesprávnemu zisteniu skutkového stavu žalobca uviedol, že z časti sa stotožňuje

s tvrdením žalovaného a určenie výšky sťaženia spoločenského uplatnenia nepovažuje súdom prvej
inštancie za správne. Mal za to, že znalecká organizácia LEGE ARTIS sa jasne, zrozumiteľne,
určito a objektívne vysporiadala s posúdením odborných otázok. Poukázal však na to, že súd prvej
inštancie vychádzal zo záverov tohto posudku, avšak napriek tomu priznal žalobcovi nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku V.. V. vo výške 29.252,- eur, čo zodpovedá 1 775

bodom pri hodnote bodu 16,48 eur. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
merite veci vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní.

11. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu náhrad trov konania žalobca uviedol, že Civilný
sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku platného do 30.6.2016. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty ako to bolo v§ 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho
poriadku, ale len dve ako to je zakotvené v § 255 ods. 1, 2 CSP. Nepatrný neúspech Civilný sporový
poriadok aktuálne nepozná. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť však aj na konania, ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne

neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. V takýchto
prípadoch má mať žalobca právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy
a nie zo žalovanej sumy. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný
úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného
úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny.

12.Kvyjadreniužalobcukodvolaniužalovanéhopredložilžalovanýreplikupodaním z28.1.2019.Zotrval
na svojom odvolaní v celom rozsahu a naviac uviedol, že žalobca bol ten, ktorý predlžoval predloženie

znaleckého posudku neposkytnutím súčinnosti, keďže žalovaný už mal dohodnuté termíny vyšetrenia
u znalkyne, pričom právny zástupca žalobcu neodpovedal na maily, teda s právnym zástupcom
žalovaného nekomunikoval. Keďže vypracovanie kontrolného znaleckého posudku považoval žalovaný
za dôležité, vyšiel v ústrety žalobcovi a oslovil znalca z východného Slovenska, a to V.. F., ktorý
prisľúbil vypracovať posudok do nariadeného pojednávania na 31.10.2018. Pokiaľ znalec uviedol

žalovanému nepravdivé informácie a tieto boli následne zaslané súdu, tak o ich nepravdivosti žalovaný
nemal žiadnu vedomosť a nemal dôvod nedôverovať znalcovi. Zotrval na názore, že súd prvej
inštancie mu odoprel právo na spravodlivý proces, keďže nemal možnosť sa k týmto skutočnostiam
vyjadriť. Znalecká organizácia LEGE ARTIS sa nevysporiadala s namietanou skutočnosťou zo strany
žalovaného spočívajúcou v tom, že žalobca ešte pred dopravnou nehodou užíval alkoholické nápoje

a iné návykové látky. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že súd mu mal priznať náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku organizácie LEGE ARTIS, ktorá v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotila poškodenie zdravia žalobcu na 1 980 bodov namiesto
žalobcom uplatnených 1 775 bodov. Poukázal na to, že žalobca v priebehu konania neurobil žiadny
úkon, ktorým by rozšíril žalobcu v časti základného sťaženia spoločenského uplatnenia, preto súd prvej

inštanciepriznalžalobcovicelýuplatnenýnárokvtejtočastianemoholžalobcovipriznaťviaczasťaženie
spoločenského uplatnenia poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 CSP. V súvislosti s touto svojou
argumentáciou poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 15/2010. Opakovane
navrhol v ním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.13. Odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku v zamietavej časti podal žalobca namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci, čím uplatnil odvolací dôvod v súlade s § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Mal za to,

že účelom zákona č. 437/2004 Z. z. je stanoviť podmienky na priznania a poskytovanie náhrady za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v § 5 ods. 5 zákona je daná možnosť súdu v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Súd prvej inštancie sa priklonil k názoru žalovaného, že nárok na
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 30 % zo sumy 27.692 eur, čo predstavuje sumu

8.776,- eur uplatnených dňa 04.05.2017 je premlčaný. Súd prvej inštancie však už pri podaní žaloby
mal k dispozícii lekársky posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorého bolo zrejmé, že
poškodenie na zdraví, ktoré bolo spôsobené dopravnou nehodou zo dňa 03.06.2013 má nepriaznivé
následky pre životné úkony žalobcu. Preto základný nárok sťaženia spoločenského uplatnenia bol
žalobcom uplatnený riadne a včas a uplatnením zvýšenia nedošlo k uplatneniu nového práva, pre ktoré
by plynula nová premlčacia lehota. Tento nárok vecne súvisí so sťažením spoločenského uplatnenia,

ktoré bolo zvýšené lekármi, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu, ale daný nárok je možné zvýšiť
aj súdom pre ďalšie skutočnosti, ktorými je prípad osobitného zreteľa, a to v súlade so zákonom č.
437/2004 Z. z.. Navrhol preto dopĺňací rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

14. K uvedenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 28.01.2019. Dopĺňací rozsudok
považoval žalovaný za vecne správny v zamietavej časti, preto navrhol rozsudok v tejto časti potvrdiť.
Vyslovil nesúhlas s výkladom premlčania predloženým žalobcom v odvolaní, ktoré nemá oporu v
platnom právnom poriadku. Zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu pre účely posudzovania jeho nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia došlo najneskôr dňa

03.06.2014, pričom tento dátum určený znaleckou organizáciou LEGE ARTIS akceptoval sám žalobca.
V dôsledku dopravnej nehody tak vzniklo žalobcovi právo aj na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, vrátane jeho zvýšenia. Vyslovil názor, že sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné považovať za dva samostatné nároky, ktoré je potrebné
uplatniť v zákonnej lehote. Žalobca si však zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil na

súde až zmenou žaloby zo dňa 05.05.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty. V súvislosti s týmto
názorom poukázal na existujúcu judikatúru súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je sťaženie
spoločenského uplatnenia majetkovým právom viazaným na konkrétnu osobu, ktoré sa premlčuje
podľa § 106 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej lehote. Právo na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia má taktiež charakter majetkového práva, ktoré sa premlčuje, pričom pre

začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného
(rozsudkyNSSR,sp.zn.4Cdo/152/2010,5Cdo/104/2010).Navrholdopĺňacírozsudokvtejtozamietavej
časti potvrdiť ako vecne správny.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s dopĺňacím rozsudkom ako aj konanie mu predchádzajúce v
súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že tak odvolanie žalovaného ako aj žalobcu
vo vzťahu k veci samej nie je dôvodné. O odvolaniach bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a
na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

16. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku, vrátane dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie a len
vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného a žalobcu uvádza nasledovné.

17. Žalovaný svojím odvolaním namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré porušenie práva
malo spočívať v neakceptácií žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 31.10.2018 ako aj
v nevyrozumení žalovaného, či tejto žiadosti bolo alebo nebolo vyhovené. S nevyhovením žiadosti
o odročenie pojednávania, a teda aj nevyčkaním za súkromným znaleckým posudkom, ktorý mal

žalovaný predložiť podľa prísľubov, sa súd prvej inštancie vysporiadal dostatočným spôsobom v bode
16 rozsudku, kde poukázal na to, že „... bolo povinnosťou žalovaného použiť prostriedky procesnej
obrany včas, čo musí byť jeho právnemu zástupcovi úplne jasné a pokiaľ navyše žalovaný uviedol
informácie, ktoré nie sú pravdivé (tieto mu síce mali byť poskytnuté znalcom), tak za situácie, že vkonaní bol vypracovaný znaleckou organizáciou znalecký posudok, ktorý súd považuje za kompletný a
relevantný, súd nevidel ďalší dôvod na odročenie pojednávania, a to aj s poukazom na prísľuby, ktoré
žalovaný v priebehu konania už viackrát realizoval, ale súdu napriek tomu, že od doručenia znaleckého

posudku vypracovaného v tomto konaní uplynula doba vyše 10 mesiacov, na túto skutočnosť nebol
schopný počas celého obdobia reagovať prípadným doručením súkromného znaleckého posudku. ...“
Takýto procesný postup je súladný s ustanovením § 153 CSP, na ktoré ustanovenie aj súd prvej
inštancie v súvislosti s vykonaním pojednávania dňa 31.10.2018 odkázal. Z obsahu spisu vyplýva,
že na pojednávaní dňa 31.10.2018, ktoré sa uskutočnilo napriek žiadosti o jeho odročenie zo strany

žalovaného, neboli vykonané žiadne podstatné dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci
samej. Žalovaný bol oboznámený s dôkazmi vykonanými v doterajšom konaní, pričom ku všetkým
vykonaným dôkazom bol daný žalovanému priestor na vyjadrenie sa. Vyjadrenie žalobcu, či mal alebo
mohol byť u znalca V.. F. už vyšetrený, nie je podstatnou skutočnosťou týkajúcou sa skutkového stavu,
ku ktorému tvrdeniu nevyjadrenie sa zo strany žalovaného by bolo porušením jeho práva na spravodlivý
proces. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné nevyrozumenie o žiadosti o odročenie pojednávania nespôsobuje
automaticky porušenie práva na spravodlivý proces. Stotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že
žalovaný mal dostatočný časový priestor na predloženie ním navrhovaného dôkazu, pričom nebolo
preukázané, že žalobca vykonanie tohto dôkazu sťažoval.

18. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie videl žalovaný v nezohľadnení znaleckého
posudku od spoločnosti LEGE ARTIS vo vzťahu k položke 433a sťaženia spoločenského uplatnenia
a vo vzťahu k položke 256 sťaženia spoločenského uplatnenia, vo vzťahu ku ktorej znalecký posudok
predkladá rozporné hodnotenie, čo vyplýva jednak zo znaleckého posudku ako aj z dodatočného
písomného vyjadrenia k tejto položke. Odvolací súd k tomuto uvádza, že podstatným pre priznanie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je ustálenie celkového počtu bodového hodnotenia
poškodenia zdravia žalobcu, hoci konkrétny počet bodov nemusí byť paralelne zhodný s jednotlivými
položkami. Je namieste zdôrazniť, že žalobca je pri uplatnení nároku na náhradu škody v súdenom
prípade plne odkázaný na odborné posúdenie jeho zdravotného stavu, preto nie je správna úvaha
odvolateľa, ak tento namieta nesprávne ohodnotenie jednotlivých položiek. Napriek tomu odvolací súd

poukazujenato,ženamietanápoložka433avpočtebodov150nebolazahrnutádocelkovéhobodového
hodnotenia v rozsahu 1 980 bodov. Čo sa týka položky 256 - poranenie kožného nervu stehna, tak
žalovaný odôvodnenie rozsudku v bode 8 si nesprávne vysvetlil. Znalecká organizácia sa totižto vyjadrila
len k neodporúčaniu vyšetrenia a nie k neodporúčaniu priznania bodového hodnotenia v počte 65 bodov.
Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z vyjadrenia znaleckej organizácie k námietkam žalovaného

predložených prostredníctvom V.. Q. D.Š..

19. Vo vzťahu k položke 323c sťaženia spoločenského uplatnenia vzniesol žalovaný námietku
premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie detailne nevysporiadal. Z obsahu spisu vyplýva, že
táto položka nebola obsiahnutá v lekárskom posudku V.. C., na základe ktorého žalobca uplatnil

svoj nárok na súde, teda táto položka nebola hodnotená v uvedenom lekárskom posudku. Nie je
možné však stotožniť sa s názorom žalovaného, že ak kontrolný znalec na základe predloženej
lekárskej dokumentácie zistil aj poškodenie zdravia obsiahnutého v položke 323c, ide o nový nárok
žalobcu, vo vzťahu ku ktorému je dôvodne vznesená námietka premlčania. V súdenom prípade
ide o ustálenie rozsahu poškodenia zdravia žalobcu, vo vzťahu ku ktorému mu nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia prináleží. Žalobca si žalobou uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 29.252,-eur, ktorú výšku odôvodnil poukazom na dôkaz - lekársky posudok, ktorý bol v priebehu
konania kontrolným znaleckým posudkom spresnený - opravený. Nebolo tak možné zohľadniť námietku
premlčania vznesenú žalovaným vo vzťahu k tejto položke.

20. Žalobca podal odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku v časti, ktorou bol jeho nárok o zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnutý.

21. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.22. V konaní bolo nesporne preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo k 3.6.2014,
pričom rozšírenie žaloby o navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil žalobca dňa 5.5.2017,
teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Správne preto súd prvej inštancie zohľadnil

vznesenú námietku premlčania žalovaným. Nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že pokiaľ
pôvodnou žalobou uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia, tak uplatnením jeho navýšenia z
dôvodov hodných osobitného zreteľa nejde o nový nárok. Odvolací súd uvádza, že aj keď obsahovo ide
o nárok súvisiaci so sťažením spoločenského uplatnenia, jeho navýšenie najviac o 50 % je právom súdu
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa

akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac
o 50 %. Citované ustanovenia však nezávisí od svojvôle súdu, ale predpokladom priznania zvýšenej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je jej uplatnenie riadne a včas, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je tak nárokom, ktorý by
patril poškodenému popri nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa bodového
hodnotenia. Bol však uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, preto bola žaloba v tejto časti správne

zamietnutá.

23. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkomvovýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu29.252,-eurspríslušnýmiúrokmi,
ako aj v zamietavom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. Odvolaciu námietku týkajúcu sa náhrady trov konania považoval odvolací súd za dôvodnú. Žalobca
bol neúspešný v minimálnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, ale tiež vo vzťahu k navrhovanému
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 30 % podľa úvahy súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona

č. 437/2004 Z.z.. Pri posudzovaní náhrady trov konania je rozhodujúcim to, či nárok bol zamietnutý
výslovne v dôsledku úvahy súdu, alebo či predmetný nárok síce žalobcovi prináleží, ale je uplatnený po
uplynutípremlčacejlehoty.Akžalobcapristúpilkrozšíreniužalobypouplynutípremlčacejlehoty,muselsi
byť vedomý dôsledkov s tým spojených, vrátane možnosti vznesenia námietky premlčania protistranou.
Poukazom na uvedené skutočnosti nie je rozhodnutie o trovách konania súdu prvej inštancie vecne

správne.

25. Výrok o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zrušil v súlade s ustanovením § 389 ods. 1
písm. b) CSP, keďže súd svojím nesprávnym procesným postupom (rozhodnutím o nároku na náhradu
trov konania bez zohľadnenia čiastočného neúspechu žalobcu) porušil právo žalovaného na spravodlivý

proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní, pokiaľ sa súd prvej inštancie
nevysporiada so zákonom prípustnými možnosťami rozhodnutia o tomto nároku.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
po vyhodnotení, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia

§ 257 CSP.

27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).