Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206960
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319206960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v právnej veci navrhovateľa: X. Q., C..

XX.X.XXXX, S. I. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny N., M. O. za účasti matky M. J., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXXX/XX, XXX XX O. zastúpenej
JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, a otca W. Q., C..
XX.XX.XXXX, S. I. XXXX/X, XXX XX O. zastúpeného JUDr. Milošom Kunecom, advokátom, so sídlom
Strojárska 3995/113, 069 01 Snina o prípustnosti zapretia otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd pripúšťa zapretie otcovstva dieťaťom X. Q., C.. XX.X.XXXX narodeným z matky M. J., C.,.
X.X.XXXX proti otcovi zapísanému v rodnom liste a to W. Q., C.. XX.X.XXXX, ktorému svedčí zápis v

matrike.

II. Súd určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva obom rodičom,
je v záujme dieťaťa.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., pracovisko O. sa podaným
návrhom zo dňa XX.XX.XXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd pripustil zapretie otcovstva

voči otcovi W. Q..

2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že matka maloletého M. J. a W. Q. nie sú zosobášení a maloletý
sa narodil počas trvania ich partnerského vzťahu. V rodnom liste je uvedený ako otec W. Q. a matka
tvrdí, že nie je biologickým otcom maloletého. W. Q. údajne mal o uvedenej skutočnosti vedomosť a aj
napriek tomu dobrovoľne súhlasil s uvedením otcovstva do letného listom maloletého dieťaťa. Matka
ako aj W. Q. sa spoločne starali do maloletého až do doby, keď si W. Q. dal urobiť testy DN, výsledky

ktorého pochybnosti o jeho otcovstva údajne potvrdili. Dovtedy rodinná situácia sa úplne zmenila a
matka si s W. Q. prestali rozumieť, začalo dochádzať k problémom v ich vzťahu, čo viedlo k rozchodu.
Nakoľko zákonná lehota na zapretie otcovstva k maloletému X. uplynula a W. Q. nie je biologickým
otcom, maloletých navrhol aby súd vydal rozsudok, ktorým pripustí zapretie otcovstva svedčiace W. Q.

3. Otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťa W. Q. v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s
návrhom maloletého dieťaťa. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že nie je biologickým otcom maloletého,

toho nadovšetko miluje a na veci sa nič nemení, jeho vzťah voči nemu neochladol, vzorne sa o neho
staralachcesastaraťonehoajnaďalej.Prenehotubolašanca,žemaloletýmôžebyťjehosynomajeho
rodičia ho podporili v tomto jeho rozhodnutí byť s matkou maloletého bez ohľadu na to, či to bude jeho
biologické dieťa alebo nie. O tom, že maloletý nie je jeho biologickým synom, otec zapísaný v rodnomliste maloletého dieťaťa začal tušiť, keď maloletý rástol a veľmi sa začal podobať na vtedajšieho partnera
matky, čo však nebol dôvod na to, aby si dal urobiť genetické testy, pretože maloletého ľúbil a stále ľúbi.
Jeho vzťah s matkou však ochladol a zhoršila sa komunikácia tak, že sa v marci rozišli a dôvod, prečo si

dal urobiť genetické testy, bola neúcta voči nemu zo strany matky maloletého. Otec zapísaný v rodnom
liste maloletého dieťaťa chce byť synovi dobrým otcom, pravidelne prispieva na jeho výživu a chce, aby
pri svojom raste mal otca, o ktorého sa bude môcť oprieť. Návrh považuje za nezmyselný a zbytočný,
prijal otcovstvo napriek tomu, že si nebol istý otcovstvom, staral sa o maloletého, kupoval mu všetko
potrebné a maloletý pre neho je a vždy bude jeho synom.

4. Otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa navrhol v konaní vypočuť svojich rodičov a predložil
rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

5. Matka maloletého v písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom súhlasí a že otec zapísaný v rodnom
liste maloletého dieťaťa vedel, že neexistuje žiadna šanca na to, aby bol otcom maloletého dieťaťa a aj

napriek tomu uznal otcovstvo na matričnom úrade. Matka sa W. Q. priznala, že v rozhodnom čase mala
milostný pomer aj s iným mužom a potom, ako sa dozvedela, že je tehotná, s prihliadnutím na dobu, keď
otehotnela, mala matka 100 % istotu, že maloletý nie je synom W. Q.. Ďalej uviedla, že s odstupom času
v dôsledku ich rozchodu začal rozširovať na internete výsledky testov DNA a túto situáciu nepovažuje
za takú, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa a konanie otca zapísaného v rodnom liste dieťaťa

môže mať negatívny vplyv na jeho ďalší vývoj a výchovu. Pre matkou je podstatné, aby sa zosúladil
skutočný stav s matričným zápisom.

Matka sa tiež vyjadrila, že pri každej spoločnej hádke jej W. Q. vyhadzoval na oči biologického otca
maloletého a posielal ju za ním, počas hádok nadával matke, ale aj maloletému a situácia nebola

únosná, a tak v dôsledku hádok matka opustila spoločnú domácnosť v januári XXXX a až potom si dal
otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa spraviť testy DNA. Rodičovskú dohodu zo dňa XX. X.
XXXX matka uzatvorila s W. Q. z dôvodu jeho vyhrážok a vyhrážok jeho matky, ktorí sa chceli domáhať
úpravy styku s maloletým súdnou cestou a uzavretie dohody tak matka pokladala za dočasné riešenie.

6. Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že ako jeho otec je tam zapísaný W. Q., nar. XX.X.XXXX a
matka M. J., nar. X.XX.XXXX.

7. Dňa XX.XX.XXXX matka a otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú
dohodu o úprave rozsahu styku otca s maloletým a výške výživného. Podľa tejto dohody otec W. Q. je

oprávnený stretávať sa s maloletým X. každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 10:00 hod do 17:00
hod a počas vianočných sviatkov v párny rok 24.12., 26.12. a 01.01. od 10:00 hod. do 17:00 hod. a
v nepárny rok 31.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod.. Otec maloletého sa zaviazal prispievať na výživu
maloletého výživným v sume 50,- eur mesačne.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka maloletého dieťaťa a otec
zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, po rozpade ich partnerského
vzťahu odišla matka s maloletým bývať k svojej matke.

9. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka uviedla, že predtým ako otehotnela nebola v partnerskom

vzťahu s pánom Q. a stretávala sa s biologickým otcom, avšak pán Q. matke povedal, že biologický
otec ju podvádza a preto matka ukončila tento vzťah a začala sa stretávať s pánom Q.. Neskôr však
zistila, že je tehotná a v piatom mesiaci tehotenstva išli spoločne s pánom Q. na matriku, kde vyhlásili
súhlasným vyhlásením otcovstvo k maloletému X.. Matka nevedela uviesť, či pán Q. 100% vedel, že je
biologickým otcom alebo nie je biologickým otcom dieťaťa, ale hovoril jej, že on sám nie je si 100% istý,

či maloletý X. je jeho syn. Ďalej matka uviedla, že v júni tohto roku si pán Q. dal urobiť aj testy DNA,
ktoré výsledky poslal aj matke a zároveň tieto výsledky aj zverejnil na internetovej stránke facebook a z
týchto výsledkov je zrejmé, že pán Q. nie je biologickým otcom dieťaťa. Matka uviedla, že je si vedomá,
že W. Q. sa o maloletého staral, ale pri viacerých hádkach jej to bolo z jeho strany vyčítané, že má ísť
preč a dvakrát ju aj vyhodil z domu spolu so synom, pričom otázka otcovstva sa pri hádkach riešila.

Na otázku právneho zástupcu otca zapísaného v rodnom liste maloletého dieťaťa matka uviedla, že
nekontaktovala biologického otca ohľadom otcovstva k maloletému. a neurobila tak preto, lebo sám pán
Q. rozprával so sesternicou biologického otca, že ho bude matka kontaktovať, avšak zatiaľ tak neurobila,pričomzaručiťsanemôže,aleurčitetospravíakontaktovaťbiologickéhootcabude.Naotázkukolízneho
opatrovníka matka uviedla, že nebude brániť, aby sa maloletý s pánom Q. aj naďalej stretával, ale je
toho názoru, že môžu vzniknúť konflikty ohľadom otcovstva do budúcna.

10. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa uviedol, že od
začiatku vzťahu s matkou sa rozchádzali približne asi 4 krát, pričom z toho dôvodu, že matka mala vždy
nejakého priateľa. On netušil, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, pričom matka sa mu mala
priznať, keď začali spolu chodiť, že spávala aj s iným, ale matka mu tvrdila, že to bolo vždy s ochranou, a

o tehotenstve sa dozvedel až z telefonického rozhovoru, keď matka odišla do Írska. Následne po návrate
matky z Írska išli na gynekologickú prehliadku a keďže vtedy vzťah fungoval normálne, išli aj na matriku,
kde vyhlásil svoje otcovstvo ešte vtedy k nenarodenému maloletému X.. Ďalej uviedol, že medzi matkou
mali časté hádky a to ohľadom financií, pretože matka mu vykrikovala, že ona nemá peniaze na cigarety
a ona potrebuje fajčiť a pri týchto hádkach aj on vykrikoval matke, že nie je biologickým otcom dieťaťa.
Čo sa týka testov DNA, tak tieto si objednal cez internetovú stránku, doma urobili stery jemu ako aj

maloletému a následne prišli výsledky. Ďalej dodal, že ľutuje, čo sa stalo, ale o maloletého prísť nechce.
Na otázku právnej zástupkyne matky uviedol, že o tom, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa,
začal to tušiť niekedy od polroka až roka maloletého, kedy bolo podľa fotografii zrejmé, že maloletý sa
na neho vôbec nepodobá, pričom pozeral na fotografie na facebooku biologického otca, kde zbadal aj
nejakú podobnosť.

Otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa k vzťahu k maloletému uviedol, že má rád a takisto
vidí, že maloletý má rad jeho, ako aj jeho starých rodičov, pričom niekedy mal také stavy, že necítil k
nemu vzťah ako biologický otec, ale hodnotí to ako blbosť. Na otázku súdu odpovedal, že maloletý bol
účastný pri hádkach medzi ním a matkou a bolo to často.

11. Kolízny opatrovník k veci uviedol, že už pri spoločnom pohovore rodičov viedli k tomu, aby skôr
než začne pojednávanie v tejto veci, snažili sa ešte riešiť túto situáciu ako dvaja dospelí ľudia, ktorí
naozaj dlhú dobu maloletého X. vychovávali a vlastne aj naďalej podpísaním rodičovskej dohody sa
nejako snažili túto situáciu riešiť. Tiež im bolo vysvetlené, že pripustenie zapretia otcovstva je len, ako

keby prvý nejaký právny akt, ktorý ešte stále dáva rodičom možnosť nejako sa k tomu postaviť. Aj keď
matka uvádza, že bude riešiť otcovstvo k maloletému X., nemalo by tento fakt určenia otcovstva brániť
v tom, aby vzťah, ktorý má dieťa vytvorený k obidvom stranám, bol naďalej udržiavaný, lebo toto naozaj
v záujme toho dieťaťa je. S tvrdením, že pre dieťa nie je dobré, aby to vedelo, sa nestotožňujú a treba
sa preto zameriavať aj na budúcnosť.

V záverečnom zhrnutí kolízny opatrovník uviedol, že po vypočutí matky ako aj otca sú toho názoru,
že tieto ich výpovede preukazujú, že obidvaja majú rozdielny názor na prípustnosť zapretia otcovstva,
avšak v tomto prípade je návrh na prípustnosť zapretia otcovstva opodstatnený a teda navrhli súdu, aby
návrhu v celom rozsahu vyhovel.

12. Právna zástupkyňa matky v záverečnom zhrnutí uviedla, aby návrhu maloletého súd vyhovel a
pripustil zapretie otcovstva, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takýto návrh je odôvodnený
a opodstatnený.

13. Právny zástupca otca vo svojom zhrnutí poukázal na tie skutočnosti, ktoré už uviedli vo svojom
písomnom vyjadrení a sú toho názoru, že W. Q. prijal maloletého, aj keď možno tušil, že nie je
biologickým otcom dieťaťa, avšak maloletého prijala aj jeho širšia rodina a všetci mu dávali svoju osobnú
starostlivosť, lásku, ako aj zabezpečovali jeho materiálne zabezpečenie, čo sa však dialo až do času
rozchodu medzi ním a matkou. Ďalej vyjadril názor, že takýto návrh vôbec nie je v záujme maloletého

dieťaťa, pretože jednak aj matka v lehote troch rokov mohla takýto návrh podať, avšak tak neučinila,
pričom týmto návrhom matka rieši jedine svoje rozpory, ktoré má so zapísaným otcom, avšak nerieši
záujem maloletého dieťaťa. Aj sama matka potvrdila, že dôvod na podanie takéhoto návrhu sú rozpory
so zapísaným otcom. Návrh maloletého považujú za neopodstatnený a navrhli súdu, aby návrh na
vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva zamietol.

14. Súd nevykonal dokazovanie vypočutím svedkov - starých rodičov maloletého, ktorých navrhli
vypočuť matka a otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa, nakoľko pre zistenie splnenia
podmienok pre podanie takého návrhu súd nepovažoval ich vypočutie za potrebné a hospodárne. Súdje toho názoru, že ani matka, ale ani otec maloletého nenegovali prínos starých rodičov v starostlivosti
a zabezpečovaní potrieb maloletého X..

15. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len,,zákonorodine“)akjetopotrebnévzáujmedieťaťaaakuplynularodičomdieťaťalehotaustanovená
na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto
konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom

Podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

16. Podľa ust. § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa ust. § 90 zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela
matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa ust. § 91 ods. 1 a 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.

Podľaust.93ods.1 zákonaorodinemuž,ktoréhootcovstvobolourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol

byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa ust. § 93 ods. 2 zákona o rodine aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa
je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

18. V zmysle čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované
a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť.

19. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v danom

prípade prichádza do úvahy aktívna legitimácia dieťaťa najprv požiadať všeobecný súd o rozhodnutie
o prípustnosti zapretia otcovstva, a v prípade kladného rozhodnutia súdu následne podať návrh na
zapretie otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že rodičom dieťaťa
už uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť.

20. Súd mal za preukázané, že otcovstvo k maloletému X. bolo určené druhou domnienkou otcovstva
a to súhlasným vyhlásením otcovstva pred matričným úradom. Použitie druhej domnienky je možnosť,
nie povinnosť a uplatní sa v prípade, že sa nezosobášení rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodnú,
pričom nie je vylúčené, že svoje otcovstvo týmto spôsobom uzná aj muž, ktorý nie je biologickým otcom
dieťaťa, čomu sa však prakticky nedá zabrániť, pretože matrika nevykonáva dokazovanie o otcovstve,

ale len zaznamená, že došlo k právnemu úkonu - uznaniu otcovstva rodičmi.

21. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je jedným zo základných práv dieťaťa právo poznať svoj pôvod
a poznať svoju prirodzenú rodinu. Každé dieťa má právo poznať svoju totožnosť, svojich rodičov a
právo na ich starostlivosť. Všetky medzinárodnoprávne pramene „rodinou“ rozumejú v prvom rade

prirodzenoprávne väzby založené na biologickom základe. Náhradné rodinnoprávne vzťahy sa majú
realizovať až vtedy, ak definitívne a nezvratne zlyhá biologická rodina, a to napriek aktívnej účasti štátu
prinapomáhaníjejobnovy(pozitívnyzáväzokštátupodľačl.8Európskehodohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd). Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo vecí Paulík v. Slovensko
vyplýva, že „neexistencia postupu, ktorým by bolo možné pri popieraní otcovstva uviesť do súladu stav

právny s biologickou realitou, je v danom prípade v rozpore so záujmami dotknutých osôb a nikomu v
skutočnosti neprináša úžitok“22. Dieťa má právo na to, aby došlo k zosúladeniu otcovstva zapísaného v matrike a biologického
otcovstva a má aj právo, na rozvíjanie prirodzeného vzťahu otec - dieťa. Preto aj dieťa je oprávnené
iniciovať konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, a týmto spôsobom môže byť zapreté otcovstvo aj v

prípade, keď zákon priamo počítal s tým, že sa za otca bude považovať iný muž než jeho biologický otec,
a to aj bez jeho súhlasu. Musia byť však splnené základné hmotnoprávne podmienkami a to, že zapretie
otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa a rodičom dieťaťa už uplynula zákonom ustanovená lehota na
zapretie otcovstva.

23. Otec, ktorého pripustenie zapretia maloleté dieťa navrhuje, namietal, že podaným návrhom
maloletého sa matka pokúša obísť zákonné ustanovenie upravujúce lehotu na podanie návrhu na
zapretie otcovstva ňou samou, keďže jej tiež lehota uplynula. V tomto smere súd poukazuje, že nemôže
robiť rozdiely v osobe navrhovateľa konania o zapretie otcovstva podľa toho, komu lehota na podanie
takého návrhu uplynula alebo neuplynula. Tak matke, ako aj zapísanému otcovi v zákone o rodine
stanovená lehota na zapretie otcovstva uplynula a akékoľvek dôvody, pre ktoré ani jeden z nich návrh

na zapretie otcovstva nepodal, sú pre toto konanie právne bezvýznamné.

24. V zmysle zákona má dieťa časovo neobmedzené právo podať návrh na zapretie otcovstva, ktorému
konaniu však predchádza konanie o pripustení zapretia otcovstva, v ktorom konaní súd zisťuje splnenie
zákonných podmienok pre prípustnosť zapretia otcovstva, pričom jednou z nich je aj uplynutie lehôt

rodičmi maloletého dieťaťa, ktorá je skutočnosťou objektívnou. Jej zmeškanie rodičmi nemôže byť
dôvodom pre zamietnutie návrhu podaného maloletým dieťaťom na vyslovenie prípustnosti zapretia
otcovstva. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že tak matke, ako aj otcovi zapísanému v rodnom
liste maloletého zákonná lehota na zapretie otcovstva uplynula, a to najneskôr ku dňu dovŕšenie tretieho
roku maloletého dieťaťa.

25. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa, otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa namietal,
že návrh nie je v jeho záujme, pretože týmto návrhom matka rieši jedine svoje rozpory, ktoré s ním
má a nerieši záujem maloletého dieťaťa. Súd je toho názoru, že vo všeobecnosti je vždy daný záujem
dieťaťa poznať svojich biologických rodičov. Maloleté dieťa má vždy záujem na zosúladení matričného a

biologického otcovstva a na rozvíjaní prirodzeného vzťahu medzi dieťaťom a biologickým rodičom. Otec
zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa sám priznal, že nie je biologickým otcom dieťaťa, napriek
tomu však trval, že návrh maloletého je nedôvodný, nakoľko doteraz spoločne s matkou vykonával
osobnú starostlivosť o maloletého, maloletého veľmi ľúbi, a aj naďalej chce sa o maloletého X. starať
a stretávať sa s ním. Zároveň uviedol, že aj jeho rodičia, a ostatní príbuzní majú k maloletému vrúcny

vzťah.

Súd však vykonaným dokazovaním zistil, že matka so zapísaným otcom nie sú zosobášení a nežijú
ani v spoločnej domácnosti, pričom starostlivosť otca zapísaného v rodnom liste maloletého dieťaťa
je vykonávaná len v čase dohodnutého styku. Súd však nemohol opomenúť tiež fakt, že počas hádok

zapísaný otec vyčítal matke skutočnosť, že nie je biologickým otcom, pričom sám otec priznal, že
maloletý X. bol účastný takýchto hádok. Podľa názoru súdu nie je žiaduce, aby maloletý bol vystavovaný
konfliktným situáciám medzi rodičmi, ktorých príčinou môže byť aj otázka otcovstva k maloletému. Aj
napriek tomu, že zapísaný otec deklaroval svoj záujem o maloletého, súd nevie a nemôže predpokladať
vývoj vzájomných vzťahov, a to aj vzhľadom na prirodzený rast a rozumový vývin maloletého.

26. Vzhľadom na to, že rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a s poukazom na preukázaný
záujem dieťaťa, súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva a zároveň určil, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva obom rodičom, je v záujme dieťaťa. Dieťa môže po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

27. O trovách konania súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,

ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prevej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové
skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.