Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/252/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202576
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2519202576.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XX/XX/XX, B., Rakúska republika, zastúpená: JUDr. V. W., trvale bytom O. X, O. proti žalovaným: 1.
Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, V., 2. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/
X, V., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.11.2019 č.k. 6C/41/2019-19, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1 a 2 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z návrhu žalobkyne súd nemal za osvedčenú existenciu
skutočností, z dôvodu ktorých je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Súd sa oboznámil s
priloženým dôkazmi, a to v kontexte s odôvodnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

pričomjepotrebnépoukázaťnato,žezichobsahusúdnemalzaosvedčenúpotrebuneodkladnejúpravy
pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením. Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že nariadením
neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom, pretože orgán štátneho
stavebného dohľadu bude môcť vykonať miestne šetrenie v celom rozsahu a tým sa bezodkladne
zabráni ďalším škodám na majetku žalobkyne, no na strane druhej sa domáha vydania neodkladného
opatrenia, ktoré uloží žalovaným povinnosť strpieť právo prechodu cez ich pozemok v prospech

žalobkyne. Žalobkyňa neosvedčila, že by jej prechod cez pozemok žalovaných nebol v súčasnosti
umožňovaný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, pretože dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle
§ 325 ods. 1 CSP. Potreba bezodkladne upraviť pomery v požadovanom znení (návrh neodkladného
opatrenia) osvedčená podľa súdu nebola. Otázku vstupu na pozemok žalovaných v rámci výkonu
štátneho stavebného dohľadu upravuje osobitný predpis, a to § 134 zákona o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie žalobkyňa,
ktorým žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
písm. h) CSP. V návrhu je uvedené, že na nehnuteľnosť navrhovateľa p. č. 5399 je možné vstúpiť iba

prechodom cez pozemok p. č. 5398, ktorého vlastníkmi sú odporcovia a aj k nemu priloženými dvomi
čestnýmivyhláseniamisvedkovbolopotvrdené,žeccaodroku1994žalobkyňanepretržiteprechádzanasvoju nehnuteľnosť v V. iba cez pozemok žalovaných, pretože iná prístupová cesta na jej nehnuteľnosť
nevedie, resp. nemá inú možnosť prístupu. V napadnutom uznesení o tomto nie je žiadna zmienka
a ani o týchto dvoch čestných vyhláseniach svedkov. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným

úradom Piešťany, katastrálnym odborom pre k. ú. V., ČASŤ C: ŤARCHY je vidno, že zatial' neexistuje
žiadna právna garancia možnosti prechodu na parcelu žalobkyne cez pozemok žalovaných, pretože s
predchádzajúcimi vlastníkmi ich pozemku nikdy neboli žiadne problémy a prechody cez ich pozemky
boli recipročné (dôkaz čestné vyhlásenie svedka X. R., priložené k návrhu). Tejto skutočnosti sú si
plne vedomí aj žalovaní, ktorí žalobkyni zatiaľ umožňujú prechod cez ich pozemok (často za sťažených

podmienok), avšak opakujú, že je to iba ich dobrá vôľa a ak budú chcieť, tak vstup na ich pozemok
neumožnia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa neosvedčila. že by jej prechod cez
pozemok žalovaných nebol v súčasnosti umožňovaný, avšak slová „povinnosť strpieť právo prechodu
cez pozemok žalovaných v prospech žalobkyne“ vyjadrujú širšie právo prechodu, než je prechod len
samotnej žalobkyne cez ich pozemok. V prospech žalobkyne je aj prechod iných osôb. ktorý je potrebný
na základe jej súhlasu vstupu na jej pozemok, resp. vstupu do jej domu. V prospech žalobkyne bol

nutný a potrebný aj prechod cez pozemok žalovaných na voľne prístupný pozemok žalobkyne pre orgán
štátneho stavebného dohľadu, ktorý dňa 8.10.2019 mal vykonať miestne šetrenie vo veci písomného
podania žalobkyne na MÚ Piešťany, stavebný úrad dňa 2.9.2019 (priložené k návrhu). Miestne šetrenie
orgánu štátneho stavebného dohľadu bolo dňa 8.10.2019 žalovaným v prvom rade zmarené, nakoľko
v rozpore s § 100 stavebného zákona v platnom znení (zák. č. 50/1976 Zb.) tomuto štátnemu orgánu

nepovolil vstup na nehnuteľnosť žalovaných a preto štátny orgán nemohol v prospech žalobkyne prejsť
cez pozemok žalovaných ani na nehnuteľnosť žalobkyne a nepomohla ani prítomnosť polície (dôkaz
k návrhu priložené písomné oznámenie MESTA PIEŠŤANY z 8.10.2019). Otázku vstupu na pozemok
žalovaných v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu upravuje aj § 134 citovaného stavebného
zákona, avšak z písomného oznámenia MESTA PIEŠŤANY zo dňa 8.10.2019 nie je vidno, že by orgán

štátneho stavebného dohľadu postupoval podľa ustanovenia § 134 ods. 3 tohto zákona na odvrátenie
nebezpečenstva spôsobenia prípadných ďalších škôd na dome a pozemku žalobkyne, ktoré môžu
byť aj vážnejšie. Preto žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu dňa 21.10.2019 Mestskému úradu
Piešťany, stavebnému úradu doručila žiadosť o bezodkladnú písomnú informáciu, či Mesto Piešťany
bezúspešne využilo všetky zákonné prostriedky na umožnenie vstupu pracovníkom vykonávajúcim

štátny stavebný dozor na nehnuteľnosť žalovaných (dôkaz príloha). Na túto žiadosť Mesto Piešťany
neodpovedalo. Nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom,
orgánu štátneho stavebného dozoru už nič nebude brániť vykonať miestne šetrenie v celom rozsahu
(aj na nehnuteľnosti žalobkyne) a tým sa bezodkladne zabráni ďalším škodám na majetku žalobkyne.
Zároveň sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom aj v tom, že v prospech žalobkyne bude v

nevyhnutnom rozsahu umožnený aj prechod iných osôb, ktorý je potrebný na základe jej súhlasu vstupu
na jej pozemok. resp. vstupu do jej domu (napr. rodinní príbuzní, remeselníci, geodet a podobne) a
to do rozhodnutia súdu vo veci samej (žaloby na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
prechodu nadobudnutému vydržaním a na jeho trpenie, podanej v lehote uloženej súdom).

5. Žalobkyňa doručila dňa 11.12.2019 súdu podanie, v ktorom doplnila aktuálny stav, podľa ktorého dňa
07.12.2019 bol prechod žalobkyne cez pozemok žalovaných značne sťažený, po zemi sa nedalo prejsť
ani s nákupnou taškou s rozpätím koliesok 38 cm, k čomu priložila fotodokumentáciu.

6. Žalovaní 1 a 2 odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym

skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej

inštancie vo veci o potrebe zamietnuť návrh ako nedôvodný, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia.

10. Vzhľadom na to, že predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie o neodkladnom opatrení, o
ktorom je potrebné rozhodnúť v určitom časovom rámci (súd prvej inštancie má zákonom stanovenú
lehotu 30 dní), odvolací súd žalovaným 1 a 2 doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

uznesenie súdu prvej inštancie a aj odvolanie žalobkyne s tým, že im dal možnosť sa vyjadriť, žalovaní
1 a 2 túto možnosť nevyužili.

11.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobkyňasanávrhomnanariadenianeodkladnéhoopatreniadoručeným
súdu prvej inštancie dňa 21.10.2019 a doplneného podaním zo dňa 05.11.2019 domáhala, aby súd

žalovaným uložil povinnosť strpieť výkon práva prechodu v prospech žalobkyne peši, s primeranými
dopravnými prostriedkami (bicykel, motocykel, kolobežka, invalidný vozík a podobne), so smetiakom a
s ručnou károu ( v šírke max. 130 cm) cez parcelu č. KNC 5398, o výmere 119 m2 nachádzajúcej sa v
katastrálnom území V., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Piešťany, na parcelu č.
KNC 5399 o výmere 127 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., zapísanej na liste vlastníctva

č. XXXX Správy katastra Piešťany, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň,
aby súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote žalobu vo veci samej (žalobu na určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie).

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 02.09.2019 bolo

mestu Piešťany podané upozornenie na nezákonný postup stavebníkov pri prístavbe, nadstavbe
a rekonštrukcii domu č. XXX/X, Z., V. ktorý vlastnia žalovaní a žiadosť o bezodkladné opatrenie
stavebného úradu, ktoré najmä zastaví pokračovanie ich porušovania stavebných predpisov, v dôsledku
čoho sa výrazne poškodzuje a znehodnocuje susedný dom a pozemok, ktorý vlastní žalobkyňa.
Žalobkyňa uviedla, že podľa priloženého oznámenia Mesta Piešťany č. j. 5897/48/5/2019-Zi, dňa

08.10.2019bolstavebnýmúradomMestaPiešťanyuskutočnenýštátnystavebnýdohľad,avšakžalovaní
sa na miestne šetrenie nedostavili a žalovaný v prvom rade telefonicky vyjadril nesúhlas so vstupom na
jeho nehnuteľnosť. Preto orgán ŠSD nemohol posúdiť, či bol urobený zásah aj do strešnej konštrukcie,
či dažďové vody odvádza stavebník na vlastný pozemok a či strecha nepresahuje žiadnou časťou
susednú strechu žalobkyne. Nakoľko aj na nehnuteľnosť žalobkyne p. č. 5399 je možné vstúpiť

iba prechodom cez pozemok p. č. 5398, ktorého vlastníkmi sú žalovaní, žalobkyňa nemá už inú
možnosť, ako požiadať súd, aby neodkladným opatrením žalovaným uložil, aby znášali prechod na
nehnuteľnosť žalobkyne cez ich parcelu č. KNC 5398, o výmere 119 m2 nachádzajúcej sa v kat.
úz. V., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Piešťany a aby súd uložil žalobkyni
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (žalobu na určenie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu prechodu nadobudnutému vydržaním a na jeho trpenie). Potreba neodkladnej úpravy
pomerov strán je podľa žalobkyne opodstatnená najmä z dôvodu potreby urýchleného zastavenia
pokračovania hrubého porušovania stavebných predpisov a nariadenia nápravy zo strany orgánu
štátneho stavebného dohľadu, ktorému žalovaný nepovolil vstup na svoj pozemok a tak zmaril miestne
šetrenie, ktoré je potrebné, aby sa predišlo aj ďalším škodám na dome a pozemku žalobkyne, ktoré

môžu byt' aj vážnejšie. Žalobkyňa uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom, orgán ŠSD bude môcť vykonať miestne šetrenie v celom rozsahu (aj na
nehnuteľnosti žalobkyne) a tým sa bezodkladne zabráni ďalším škodám na majetku žalobkyne.

13. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.

15. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu pomerov strán z tvrdenej okolnosti, že podľa priloženého oznámenia Mesta Piešťany
č. j. 5897/48/5/2019-Zi, dňa 08.10.2019 bol stavebným úradom Mesta Piešťany uskutočnený štátny
stavebný dohľad (ŠSD), avšak žalovaní sa na miestne šetrenie nedostavili a žalovaný 1 telefonicky

vyjadril nesúhlas so vstupom na jeho nehnuteľnosť, preto orgán ŠSD nemohol posúdiť, či bol urobený
zásah aj do strešnej konštrukcie, či dažďové vody odvádza stavebník na vlastný pozemok a či strecha
nepresahuje žiadnou časťou susednú strechu žalobkyne. Nakoľko aj na nehnuteľnosť žalobkyne p. č.
5399jemožnévstúpiťibaprechodomcezpozemokp.č.5398,ktoréhovlastníkmisúžalovaní,žalobkyňa
tvrdí,ženemáinúmožnosť,akopožiadaťsúd,abyneodkladnýmopatrenímžalovanýmuložil,abyznášali

prechod na nehnuteľnosť žalobkyne cez ich parcelu č. KNC 5398, o výmere 119 m2 nachádzajúcej
sa v kat. úz. V., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra. Žalobkyňa v návrhu nijako
netvrdila, že jej žalovaní 1 a 2 bránia v prechode cez ich pozemok na jej pozemok. Zo znenia petitu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom bez pochyby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha
uloženia povinnosti žalovaným 1 a 2 strpieť výkon práva prechodu v prospech žalobkyne cez pozemok

žalovaných 1 a 2. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie preto konštatuje, že v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia absentuje súvislosť medzi rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a
žalobným návrhom.

16. Sama odvolateľka správne konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa

neosvedčila, že by jej prechod cez pozemok žalovaných nebol v súčasnosti umožňovaný. Odvolací súd
sa však nestotožňuje s jej argumentáciou, že slová „povinnosť strpieť právo prechodu cez pozemok
žalovaných v prospech žalobkyne“ vyjadrujú širšie právo prechodu, než je prechod len samotnej
žalobkyne cez ich pozemok, keď v prospech žalobkyne je aj prechod iných osôb, ktorý je potrebný
na základe jej súhlasu vstupu na jej pozemok, resp. vstupu do jej domu. Právo prechodu ako vecné

bremeno sa vždy zriaďuje ako právo, ktoré sa viaže na určitú osobu (in personam) alebo na určitú vec (in
rem). Ak je zriadené v prospech určitej osoby, toto právo prináleží len tejto osobe a nie aj iným osobám,
ktorých prechod cez cudzí pozemok je v jej prospech. Právo prechodu možno zriadiť aj v prospech
tretích osôb, tieto však musia byť jasne špecifikované. Preto ak sa žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala právo prechodu cez pozemok žalovaných vo svoj prospech, toto

právo prechodu by patrilo len jej a nie aj iným osobám. Zároveň žalobkyňa aj v odvolaní potvrdila, že jej
prechod cez pozemok žalovaných nie je znemožňovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, preto
niejemožnéprihliadaťnaprípadnúnáslednúzmenuskutkovéhostavu,apretoaninemoholodvolacísúd
zohľadniť skutočnosti oznámené žalobkyňou súdu v podaní doručenom súdu dňa 11.12.2019. V prípade

zmeny rozhodujúcich skutkových okolností má žalobkyňa možnosť podať nový návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

17. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnila výlučne okolnosťami súvisiacimi so vstupom orgánu štátneho stavebného dozoru na

pozemok žalovaných 1 a 2 v rámci konania podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti správne poukázal na to, že otázku vstupu na pozemok žalovaných v rámci výkonu štátneho
stavebného dohľadu upravuje osobitný predpis, a to § 134 stavebného zákona, pričom podľa § 100písm. a) stavebného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo
odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu
a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať

predpoklady pre výkon dohľadu. Stavebný zákon a celé stavebné konanie predstavuje oblasť verejného
práva, v ktorom stavebný orgán vykonáva verejnú právomoc, ktorej súčasťou je aj vynucovací a sankčný
aparát. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými ako vlastníkmi susedných pozemkov má charakter
súkromnoprávny, v civilnom sporovom konaní možno riešiť len spory, ktoré majú súkromnoprávny
charakter (§ 3 CSP). Neprichádza preto do úvahy, aby sa otázky staveného konania a postupu

orgánu štátneho stavebného dohľadu riešili mimo rámca stavebného zákona nariadením neodkladného
opatrenia podľa ustanovení CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovení CSP prichádza
do úvahy len vtedy, ak má právny základ v súkromnoprávnom spore strán.

18. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s posúdením podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie. Postup, ktorý si v prejednávanej veci podaním

predmetného návrhu zvolila žalobkyňa, nemožno považovať za správny a poskytnúť mu tak súdnu
ochranu. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami), ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, teda ani jedna zo
základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia splnená nebola, preto bolo dôvodným,
aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím §
387 ods. 1 CSP uznesenie ako vo výroku vecne správne, potvrdil.

20. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

21. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
odvolateľky nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť, pretože nejde o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci, kedy sa koná aj o žalobe vo veci samej. Žalovaní 1 a
2 majú voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho
konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní 1 a 2 boli v

odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. Žalovaným 1 a 2 ale podľa obsahu spisu žiadne trovy
odvolacieho konania o neodkladnom opatrení nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).