Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110218176
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5110218176.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov 1/ Ing. C. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. N. V., X. V. XXX/XX, 2/ F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436
640, proti žalovaným 1/ PharmDr. J. H., nar. XX. XX. XXXX, 2/ RNDr. F. H., nar. XX. XX. XXXX, obe

bytom K. N. V., X. V. XXX, žalované 1/, 2/ zastúpené JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou so
sídlom D., N. W. XXX/XX, 3/ Ing. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., D. XXX, 4/ V. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. N. V., M. XXX, 5/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., C. XXXX/X, 6/ Q. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D., D. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/131/2010-362 zo dňa 24. 05. 2017 v spojení s opravným uznesením
č.k. 27C/131/2010-385 zo dňa 14. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VIII. v spojení s opravným uznesením p o

t v r d z u j e .
Vo výrokoch VI., VII, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobcom 1/, 2/ proti žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil, že Z. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX.
XXXX, naposledy bytom K. N. V., X. V. XXX bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX kat. úz. K. N. V. ako rodinný dom číslo súpisné XXX na pozemku
KNC 291/2 v podiele 1/4. Zároveň určil, že žalované 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti
vedenej na LV XXXX kat. územie K. N. V. ako rodinný dom číslo súpisné XXX na pozemku KNC
291/2 každá v podiele 1/4. Spoluvlastnícke podiely ostatných žalovaných sa nemenia. Konanie vo
vzťahu k žalovanej 4/ súd zastavil a návrh na zastavenie konania zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 5/. Žalobcom
1/, 2/ vo vzťahu k žalovaným 3/ a 6/ náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej 4/ náhradu trov

konania nepriznal (v spojení s opravným uznesením). Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. §
129, § 130, § 132, § 134, resp. § 366 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právna predchodkyňa
žalobcov v čase svojej smrti bola podielovou spoluvlastníčkou k spornej nehnuteľnosti v podiele 1/4,
nakoľko túto nehnuteľnosť zdedila v uvedenom podiele v dedičskom konaní po svojom manželovi
M. L., ktorý ju získal kúpou od predchádzajúceho spoluvlastníka E. S.. Navyše, súd prvej inštancie
poukázal na vydržanie, keď minimálne od roku 1985 po skončení dedičského konania bola presvedčená

o výške spoluvlastníckeho podielu v 1/4, nehnuteľnosť v takomto rozsahu užívala, resp. podieľala sa na
ostatnýchprávachapovinnostiachspoluvlastníka.Súdnaopakvovzťahukžalovaným1/,2/konštatoval,
že títo, resp. ich právni predchodcovia pôvodne tiež boli spoluvlastníkmi 1/2 (8/16) a nemohol po ichprávnom predchodcovi v dedičskom konaní byť prejednaný podiel 10/16. Súd tiež konštatoval, že aj
po nadstavbe rodinného domu pôvodne evidovaného pod č. XX (jedným z pôvodných spoluvlastníkov
W. S.) nedošlo k zmene výšky spoluvlastníckych podielov, čo bolo potvrdené aj dohodou registrovanou

Štátnym notárstvom v Čadci dňa 05. 12. 1963 PR 386/62, podľa ktorej dom a dvor pripadli T., W., M.
a E. S. každému v 1/4. Takýto stav bol potvrdený aj dedičským rozhodnutím po neb. M. L., keď bol
prejednaný jeho podiel na dome vo výške 1/4, ktorý nadobudla pozostalá manželka Z. L. (podiel mal
nadobudnúť kúpou od E. S.). Súd zároveň konštatoval, že nebola splnená podmienka na zastavenie
konania z dôvodu, že v predchádzajúcom rozsudku bol zrušený len výrok, ktorým súd vyhovel určovacej

žalobe vo vzťahu k žalobkyni a zamietol žalobu smerujúcu k určeniu výšky podielov žalobkýň 1/, 2/.
Súd konštatoval, že jednak sa nejedná o totožnosť subjektov v konaní, ale ani totožnosť predmetu.
Voči žalovanej 4/ konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby odôvodnenej voči tejto účastníčke stratou
pasívnej vecnej legitimácie.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie

žalované 1/, 2/. Poukázali na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. Dôvodili nesprávnosťou postupu súdu
vtom,žerozhodovalvýrokom,hocivpredchádzajúcomrozsudkutakýtovýrokbolzrušujúcimuznesením
krajského súdu ostal nedotknutý a tento výrok (že odporkyne 1/, 2/ sú podielové spoluvlastníčky
v určenom podiele) zamietol pre nesplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na takomto
určení. Podľa ich názoru tak súd koná o veci, kde bolo právoplatne rozhodnuté a takéto určenie

predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Podľa odvolateľov tak neboli splnené podmienky na vyhlásenie
výroku uvedeného pod bodom II. Podľa ich názoru rozsudok je tiež nepreskúmateľný pre vzájomnú
protirečivosť. Súd prvého stupňa na jednej strane tvrdí, že kým zmluva spísaná do notárskeho protokolu
zo dňa 13. 04. 1962 registrovaná pod č. PR 386/62 zo dňa 05. 12. 1963 je neplatná, a preto nemohla byť
titulom pre vydržanie, na strane druhej ale nenamieta prevzatie dedičského podielu v 1/4 žalobkyňou

po svojom manželovi, keď táto verejná listina vychádza z podielu podľa kúpnej zmluvy z 13. 04.
1962. Zdôrazňovali, že predchodkyňa žalobcov nikdy pokojne a v dobrej viere neužívala podiel v 1/4
celej spornej nehnuteľnosti ako to úplne nesprávne tvrdí súd v napadnutom rozsudku bez opory v
dokazovaní. Dôkazné bremeno k preukázaniu oprávnenej držby je potom na žalobkyni, ktorá takýto
dôkaz ani v konaní neoznačila. Tvrdenia súdu v tomto smere sú plne arbitrárne a nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Aj úvaha súdu o neplatnosti zmluvy z 13. 04. 1962 je nesprávna. Svedok W.
S. ako predávajúci úplne presvedčivo na pojednávaní súdu vysvetlil, aký bol jeho prejav vôle zachytený
písmom v zmluve z roku 1962 dokonca formou notárskeho protokolu. Za nesprávny treba považovať
názor súdu, podľa ktorého predpokladom vydržania je existencia titulu (kúpnej zmluvy) pre vydržanie.
Pôvodná žalobkyňa a ani jej právni zástupcovia žiadnym spôsobom neodôvodnili naliehavý právny

záujem na navrhnutých výrokoch rozsudku a súd prvej inštancie otázke naliehavého právneho záujmu
nevenuje v napadnutom rozsudku ani zmienku. Napriek tomu, že pri tomto type žalôb musí naliehavý
právny záujem skúmať z úradnej povinnosti. Odvolateľky ďalej poukazovali na to, že súd prvej inštancie
nerešpektoval jeden zo základných princípov CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku v
ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

Porušenie tohto princípu sa vzťahuje na všetky odvolaním napadnuté výroky, vrátane výroku o trovách
konania. Odvolateľky žiadali, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznaná
im náhradu trov v celom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalobcovia 1/, 2/. S odvolaním sa

nestotožnili, nakoľko podľa nich súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel
k správnym skutkovým zisteniam a záverom. Nestotožnili sa s tvrdením žalovaných 1/, 2/, že pokiaľ
ich predchodkyňa nepodala odvolanie proti pôvodnému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie inak
jej návrhu vyhovel, tak zanikla možnosť po jej smrti domáhať sa súdnej ochrany. Tiež tvrdenie, že

ich právna predchodkyňa nikdy nemala byť vlastníčkou 1/4 domu, nie je pravdivé. Naopak, pravdou
je, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci zo dňa 27. 06. 1986 sa stala podielovou
spoluvlastníčkou v 1/4 predmetnej nehnuteľnosti, ako aj príslušných pozemkov. Tieto nehnuteľnosti
zapísané na LV XXXX a XXXX spolu tvoria jednu domovú nehnuteľnosť, pričom teda dom je vedený
na LV XXXX a pozemok na LV XXXX. Z. L. nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/4 dobromyseľne

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu štátu - bývalého Štátneho notárstva v
Čadci. M. L. ako právny predchodca Z. L. nadobudol spoluvlastnícky podiel ešte v roku 1961 na základe
kúpnej zmluvy a počas celého života spoluvlastnícky podiel spolu s manželkou užíval dobromyseľne a
nerušene. Aj podľa listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 28. 01. 2003 boli spoluvlastníkmi v 1/4 predmetnejnehnuteľnosti Z. L. a právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ Q. a X. H. boli spoluvlastníci v podiele
1/2. Na tom istom liste vlastníctva však v roku 2010 už bola Z. L. nezákonne zapísaná ako podielový
spoluvlastník v 1/8. Nakoľko správa katastra nehnuteľností nebola ochotná vykonať nápravu, neostávalo

právnej predchodkyni žalobcov iné, ako obrátiť sa s ochranou svojho vlastníckeho práva na súd.
Žalobcovia 1/, 2/ poukázali na skutočnosť, že v minulosti bola medzi podielovými spoluvlastníkmi
navrhnutá dohoda, na základe ktorej by boli vyriešené spoluvlastnícke, resp. užívacie vzťahy tak, že
spoločná nehnuteľnosť by bola rozdelená na jednotlivé byty, v ktorých by sa stali užívatelia bez ohľadu
na výšky spoluvlastníckych podielov výlučnými vlastníkmi spolu s podielom na spoločných častiach,

zariadeniach a príslušenstve domu pomerne podľa plochy jednotlivých bytov. S takýmto usporiadaním
spoluvlastníckych vzťahov však žalované 1/, 2/ nesúhlasili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali,
aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná 5/, ktorá uviedla, že jej otec T. S. zdedil 1/4 domu č.
XXX, jeho brat ďalšiu 1/4 domu. Zápis 1/4 domu bol prepísaný na uznesení Okresného súdu Čadca na

1/8 s pečiatkou JUDr. Andrej Kubaščík. Uznesenie má dátum 11. 02. 2003. Ďalej poukázala na to, že
Ing. M. S. spolu so svojou manželkou skupuje podiely majetku alebo získava darovacími zmluvami od
jej súrodencov a detí nebohého brata Ing. T. S. majetok, ktorý nie je ani prededený. Žiadala Okresný súd
Žilina, aby boli prešetrené všetky prevody majetku jej rodičov na M. S. a jeho manželku. Podľa nej nie
je prededená časť majetku po Q. S. v 1/4. Na túto skutočnosť upozorňovala notárku JUDr. Čarneckú,

ale už je všetko zapísané na LV. Sú tam aj iné pochybenia.

5. Žalovaní 3/ a 6/ k odvolaniu vo vyjadrení uviedli, že spor sa netýka ich spoluvlastníckeho podielu, ale
podľa ich názoru je rozsudok okresného súdu správny.

6. V ďalšom vyjadrení žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších prednesoch.
Poukázali na to, že účastníčka Z. M. vo svojom vyjadrení rieši aj skutočnosti, ktoré k predmetu konania
nemajú žiadny vzťah.

7. Ostatní žalovaní uviedli, že spor sa netýka ich spoluvlastníckych podielov a priklonili sa k záverom

súdu prvej inštancie.

8. K vyjadreniam žalobcov a ostatných strán v konaní sa vyjadrili žalované 1/, 2/. Uviedli, že podiel 1/4,
na ktorý poukazujú žalobcovia, bol prededený na základe informácií poskytnutých Z. L. a notárskeho
protokolu zo dňa 03. 04. 1962, nakoľko list vlastníctva na uvedený dom ani pozemok nebol v katastri

zavedený. Pri tomto úkone bol uvedený nesprávny spoluvlastnícky podiel k domu č. XXX. Podiely
ostatných spoluvlastníkov neboli riešené ani po dedičskom konaní po nebohom M. L., doplnenie ďalších
spoluvlastníkovnaLVč.XXXXbolouskutočnenépredukončenímdedičskéhokonaniapoX.H.,zomrelej
XX.XX.XXXX na základe požiadavky im neznámeho podnetu. Preklasifikovanie rodinného domu na
bytový odmietli z dôvodu, že starostlivosť ostatných spoluvlastníkov o nehnuteľnosť ako celok bola

minimálna. Spolumajitelia nebývajúci v dome si neplnili povinnosti vyplývajúce z ich spoluvlastníctva.
Nepodieľali sa na zabezpečovaní a organizovaní údržby a opráv, ktoré si nehnuteľnosť vyžadovala.
Súrodenci M. S. a T. S. zdedili po 1/4-ine pôvodne prízemného domu č. XX. Výška ich podielu (každý v
1/8-ine) po zápise na list vlastníctva po dedičskom konaní po X. H. zodpovedá ich vlastníckemu podielu
pôvodného domu.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu
podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil (okrem výrokov VI. a VII., ktoré odvolaním dotknuté neboli).

10. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka,
či právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ Z. L. sa za života stala vlastníčkou 1/4-iny nehnuteľností
zapísaných na LV XXXX v kat. úz. K. N. V. predstavujúce rodinný dom č. súp. XXX na KNC parcele
291/2 (po jej smrti žaloba, že ku dňu smrti bola vlastníčkou), resp. rozhodnúť, či žalované 1/, 2/ sú

spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti každá v podiele 1/4-iny (na LV v čase podania žaloby
boli spoluvlastníčky vo väčšom rozsahu každá 5/16-in). Pôvodná žalobkyňa bola v čase podania
žaloby spoluvlastníčkou podľa listu vlastníctva o podiele 1/8-iny. Pôvodná žalobkyňa poukazovala
na rozhodnutie Štátneho notárstva v Čadci zo dňa 27. 06. 1986, na základe ktorého sa akodedička po svojom nebohom manželovi stala spoluvlastníčkou rodinného domu v rozsahu 1/4-iny.
Jej nebohý manžel nadobudol spoluvlastnícky podiel v roku 1962 na základe zmluvy, ktorá bola
formou notárskej zápisnice registrovaná pod č. PR 386/62 dňa 05. 12. 1963. Súd prvej inštancie

vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12. 08. 2011 tak, že určil žalobkyňu za podielovú spoluvlastníčku
predmetnej nehnuteľnosti v 1/4-ine, zároveň zamietol návrh vo zvyšnej časti, ktorým mal určiť zmenený
podiel žalovaných 1/, 2/. Žalobcovia odvolanie nepodali a rozsudok bol napadnutý odvolaním vo
výroku, ktorým súd určil žalobkyňu za podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností v 1/4-ine. Odvolací súd
uznesením zo dňa 29. 03. 2012 rozsudok Okresného súdu Žilina vo výroku, ktorým určil žalobkyňu

podielovou spoluvlastníčkou v 1/4-ine, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Výrok, ktorým súd vo
zvyšku žalobu zamietol, odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd takto rozhodol (žalobu voči žalovaným 1/, 2/, kde mal upraviť
ich podiel, zamietol), výrok, ktorým určil spoluvlastnícky podiel žalobkyne vyšší oproti pôvodnému
evidovanému podielu by nemohol byť zapísaný na LV, pretože tak by podiel všetkých spoluvlastníkov
presiahol 1/1-inu. Súd uviedol, že nesprávny bol záver súdu prvej inštancie, keď pre druhý výrok

(určenie výšky podielov žalovaných) nebol daný naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že na základe
takéhoto rozhodnutia Správa katastra nehnuteľností nemôže „vybrať" niektorého spoluvlastníka, resp.
spoluvlastníkov a znížiť im ich podiel, aby dosiahla celok spoluvlastníctva vzťahujúci sa k nehnuteľnosti
1/1-inu. Súd tiež poukázal, že v tomto prípade neboli ostatní spoluvlastníci účastníkmi konania a takéto
závery vo vzťahu k výške ich spoluvlastníckych podielov by pre nich neboli záväzné. Po takomto

zrušujúcom uznesení žalobcovia navrhli pripustiť zmenu žaloby, ako aj okruh účastníkov konania. Súd
uznesením z 09. 04. 2014 zmenu žaloby pripustil. Na základe takejto zmeny potom opakovane mohol
rozhodovať o tom, že v prípade vyhovenia návrhu žalobcov na úpravu spoluvlastníckeho podielu ich
právneho predchodcu (z 1/8-iny na 1/4-inu) dochádza vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ k zníženiu ich
spoluvlastníckeho podielu zo zapísaných 5/16-in na 1/4-inu u každej (4/16-iny). V tomto prípade potom

podiely ostatných spoluvlastníkov ostali nedotknuté. K uvedenému odvolací súd podotýka, že takýto
procesný postup je možný, nakoľko výrok, ktorý ostal právoplatný a na ktorý žalované 1/, 2/ v odvolaní
poukazovali, nebol výrokom, ktorý hmotno-právne riešil výšku podielov u žalovaných 1/, 2/, ale žaloba
bola zamietnutá s odôvodnením, že na takomto určovacom výroku nie je daný naliehavý právny záujem.
Pokiaľ sa potom následne súd prvej inštancie vysporiadal so zmenenou žalobou a dospel k záveru, že

aj na takomto právnom posúdení veci žalobcovia majú naliehavý právny záujem, je možné opätovne vo
veci samej o tomto nároku rozhodnúť.

11. S takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Keďže pôvodné zamietnutie tohto nároku neriešilo
vec samotnú, takéto rozhodnutie netvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Následne odvolací

súd skúmal správnosť jednotlivých právnych záverov s ohľadom na vykonané dokazovanie a zistený
skutkový stav a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Je nepochybné, že nehnuteľnosť po
svojich právnych predchodcoch po 1/5-ine zdedili súrodenci Z., W., E., M. a T., resp. dom s priľahlým
pozemkom súrodenci S. W., E., M. a T. po 1/4-ine. Takýto stav bol zachytený aj v notárskej zápisnici
z roku 1961, pričom bolo konštatované, že na pôvodný dom (súp. č. XX) bol nadstavený obytný

priestor, ktorého užívateľom sa stal výlučne W. S.. Po uskutočnení tejto nadstavby však spoluvlastníci
nijakým spôsobom neprehodnotili výšku spoluvlastníckych podielov a tak naďalej ako spoluvlastníci boli
súrodenci vedení v podieloch pre každého vo výške 1/4-iny. Aj v notárskej zápisnici N 212/62 zo dňa
03.05.1962 potvrdili, že súrodencom T., W., M. a E. S. patrí dom č. súp. XX v rovnakých podieloch. V
tejto kúpnej zmluve je uvedené, že W. S. a E. S. odpredávajú Q. H. a X. H., ako aj M. L. z parcely č.

113/6 1/4-inu každému. Ďalej bolo uvedené, akým spôsobom sa bude predmetný rodinný dom užívať.
V bode 4. je výslovne uvedené, že Q. H. a manželka X. H. a M. L. nehnuteľnosti odkupujú a vlastnícke
právo bude prepísané na Q. H. v 1/8-ine, X. H., rod. L., v 1/8-ine a M. L. v 2/8-inách. Následne potom,
ak v dedičskom konaní po M. L. jeho manželka Z. L. zdedila podiel v dome vo výške 1/4-iny, takýto
záver štátneho notárstva bol podľa názoru odvolacieho súdu správny. Pokiaľ však súd prvého stupňa

spochybnil nadobudnutie tohto spoluvlastníckeho podielu kúpou M. L. s tým, že predmetom kúpy bol aj
podiel v dome, možno prijať záver, že dedička Z. L. v dobrej viere prijala v dedičskom konaní podiel o
výške 1/4-iny ako dedičstvo po manželovi a takto sa cítila (ako spoluvlastníčka) až do doby, keď zistila,
že jej podiel bol na liste vlastníctva zmenený z 1/4-iny (ešte aktuálny na LV z roku 2003) na 1/8-inu (LV
v roku 2004). Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že pôvodne žalobkyňa Z. L.

v čase smrti bola spoluvlastníčkou podielu na rodinnom dome a príslušnom pozemku evidovanom na
LV č. XXXX v kat. úz. K. N. V. vo výške 1/4-iny je správny. Naopak, z predložených listinných dôkazov
nevyplynulo, že by právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ získali kúpou od W. a E. S. podiel vo výške
10/16-in. Pokiaľ teda takýto podiel bol predmetom dedenia, na základe ktorého sa spoluvlastníčkami vtakomto podiele stali žalované 1/, 2/, tento nebol správny. Pretože Z. L. bol nedôvodne znížený správou
katastra nehnuteľností pôvodne zapísaný podiel 1/4-iny na 1/8-inu, a to práve v prospech žalovaných 1/,
2/, správny bol aj záver súdu o tom, že sa znížil podiel žalovaných o čiastku prislúchajúcu Z. L. (odvolací

súd neskúmal ďalej, z akého dôvodu a kedy nadobudli žalované 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel spolu vo
výške 1/2-ice).

12. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj záverov súdu prvej inštancie
dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným
spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení

zaoberal aj otázkami nastolenými v odvolacom konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav odvolacím súdom.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, vrátane

trov súdu prvej inštancie s prihliadnutím na úspech strán v konaní, potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali úspech vo veci v odvolacom konaní, priznal proti neúspešným v
odvolacom konaní žalovaným 1/, 2/ náhradu trov v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).