Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714202743.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: PBPT Development, s.r.o.,
so sídlom Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina, IČO: 46 000 381, proti žalovaným: 1/ S. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, XXX XX S. - K., 2/ Ing. arch. O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 3/
SUBU s.r.o., so sídlom Jána Šimka 4708/9A, 036 01 Martin, IČO: 36 841 757, 4/ PromoLand, s.r.o., so

sídlom Sládkovičova 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 851 988, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, 5/ Tatra
nábytkáreň Martin, a.s. „v konkurze", so sídlom Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623 280, 6/
JUDr. Vladimír Herich, PhD., bytom O. XX, XXX XX V., správca úpadcu Tatra nábytkáreň Martin, a.s.,
so sídlom Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623 280, 7/ Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený
názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti

dražby, o odvolaní žalovaných v rade 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
27C/189/2014-136 zo dňa 22.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 27C/189/2014-136 zo dňa 22. 07. 2015 zrušuje a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dražba nehnuteľností pozemkov KN C parcelné č.

1723/2, 1727, 1723/5, 1723/8 a stavieb č. súp. 680, 6088, 6091, 6093 a stavby kompresorovne
bez súpisného čísla postavenej na pozemku KN C parcelné číslo 1723/1, všetko nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v meste Martin, kat. územie S., zapísané na pôvodnom LV č. XXXX
vykonaná dňa 06.12.2013 o 11:00 hod. v mieste konania Jesenského 25 v Martine, na základe ktorej
bol žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 4/ (označeným ako odporcovia) ako vydražiteľom udelený príklep a
priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou N 366/2013, Nz 56372/2013, NCRIs 57140/2013

spísaná dňa 17.12.2013 JUDr. Karin Leštinskou, notárkou so sídlom S. XX, V., je neplatná. Žalobu
(označenú ako návrh) proti žalovanému 5/ (označenému ako odporca) zamietol. Zároveň vyslovil, že o
trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako zabezpečený veriteľ, ktorému prislúcha
záložné právo a ktorý si toto právo uplatnil v podanej prihláške v konkurze, ktoré nebolo popreté (čo
nenamietali ani žalovaní), podľa ust. § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z.

z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZDD") podal dňa 05.03.2014 na súd návrh o určenie neplatnosti
predmetnej dražby majetku žalovaného v rade 5/ ako úpadcu, ktorá sa konala dňa 06.12.2013 v Martine,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby. Žalobca v žalobe uviedol viacero
dôvodov neplatnosti dražby, no za rozhodujúci dôvod považoval skutočnosť, že
pri vykonávaní predmetnej dražby nebolo postupované podľa § 12 ods. 1 ZDD, a to, že cena predmetu
dražby nebola určená znaleckým posudkom. Zároveň poukazoval na ust. § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2014
(ďalej aj ZKR), podľa ktorého na dražbu, ktorú organizuje správca, sa primerane použijú ustanoveniaosobitného predpisu, a to zákona o dobrovoľných dražbách a pri vykonaní predmetnej dražby nebolo
postupované v súlade s ust. § 12 ods. 1 ZDD. Žalobca v žalobe uviedol i ďalšie dôvody neplatnosti
dražby, napr. formálne vady, a to tým, že nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota

na zverejnenie druhého kola dražby (§ 17 ods. 3 ZDD), ako aj fakt, že oznámenie o nej neobsahuje
náležitosti požadované ust. § 17 ods. 1 ZDD.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k takému záveru, že pri vykonávaní
dražby dňa 06.12.2013 boli porušené ustanovenia zákona § 12 ods. 1 ZDD, nakoľko cena predmetu
dražby nebola určená podľa znaleckého posudku, čím sú splnené podmienky určenia neplatnosti

dražby podľa § 21 ods. 2 vety prvej ZDD. Žalobca je osobou, ktorá bola dotknutá na svojich právach,
keďže ide o zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka mala byť uspokojená speňažením majetku,
ktorý podlieha konkurzu, ako to vyplýva z ust. § 91 ZKR, keď účelom speňažovania majetku je získať
čo najvyšší výťažok a v čo najkratšom čase s vynaložením čo najnižších nákladov. Skutočnosť,
že cena dražených nehnuteľností nebola určená podľa znaleckého posudku, má za následok, že pri
vykonávaní dražby nebol správcom dodržaný postup podľa § 91 ods. 2 ZKR, a to že pri tejto dražbe

a teda speňažovaní majetku sa dosiahol čo najvyšší výťažok, z ktorého by bol uspokojený aj
žalobca ako veriteľ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že z výťažku, ktorý sa dosiahol z
vykonanej dražby, žalobca ako zabezpečený veriteľ nebol uspokojený. Žalobca namietal, že práve z
dôvodu porušenia § 12 ods. 1 ZDD pri vykonávaní dražby bol z nej dosiahnutý nízky výťažok, čo má za
následok priamu ujmu, ktorá mu vznikla. Okresný súd dospel k záveru, že porušenie § 12 ods. 1 ZDD,

(a to že cena predmetu dražby nebola určená podľa znaleckého posudku), môže mať za následok aj
to, že nedošlo k speňaženiu majetku úpadcu, tak aby sa dosiahol čo najvyšší výťažok, a teda možno
aj predpokladať ujmu žalobcu, v dôsledku mu vzniklo oprávnenie podľa § 21 ods. 2 vety prvej ZDD
domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Žalovaní v rade 6/, 7/ vo svojich vyjadreniach poukazovali na
to, že v ust. § 92 ods. 6 ZKR je len odkaz na primerané použitie zákona o dobrovoľných dražbách a

preto v tomto prípade nebola daná povinnosť správcu postupovať podľa § 12 ods. 1 ZDD, teda určiť
cenu predmetu dražby podľa znaleckého posudku, ale bolo potrebné postupovať podľa § 77 ods.
3 ZKR, z ktorého vyplýva, že správca uvedie hodnotu majetku určenú vlastným odhadom v eurách a
podľa § 77 ods. 4 ZKR veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým
posudkom, čo správca môže odmietnuť z dôvodov uvedených v zákone. Okrem toho žalovaný

v rade 7/ ako zabezpečený veriteľ dal správcovi v súlade s § 83 ods. 1 ZKR pokyn, ako má
postupovať pri vykonaní dražby a nežiadal od neho, aby bola hodnota speňažovaného majetku určená
znaleckým posudkom. Nebolo preto povinnosťou správcu nechať vypracovať znalecký posudok na
určenie ceny predmetu dražby, ale postačovalo, že táto cena bola určená samotným správcom. Okresný
súd bol však tohto názoru, že ak ust. § 92 ods. 6 ZKR uvádza, že na dražbu, ktorá je organizovaná

správcom, sa primerane použijú ZDD, z tohto ustanovenia nevyplýva oprávnenie správcu, ktorý určiť,
ktoré z ustanovení ZDD sa pri vykonaní dražby pri speňažovaní majetku úpadcu použijú a ktoré
nie. Ustanovenie § 12 ods. 1 ZDD, ktoré výslovne určuje povinnosť, že cena predmetu dražby, a to
nehnuteľnosti musí byť určená podľa znaleckého posudku, je totiž kogentné. Nejedná sa o dispozitívne
ustanovenie, ktoré by umožňovalo správcovi možnosť výberu či určiť cenu podľa znaleckého posudku

alebo iným postupom. Primerané použitie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách podľa § 92 ods.
6 ZKR znamená, že podľa ZDD sa postupuje s takými výnimkami, ktoré vyplývajú priamo zo zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Napríklad podľa § 92 ods. 1 písm. d)
ZKR správca môže na účely speňaženia majetku zorganizovať mimo iné dražbu a podľa zákona o
dobrovoľných dražbách dražbu zorganizuje dražobník (§ 6 ZDD) na návrh subjektov (§ 7 ZDD), ktoré

sú výslovne uvedené v zákone o dobrovoľných dražbách, zatiaľ čo pri speňažovaní majetku dražbou
podľa zákona o konkurze a vyrovnaní nie je navrhovateľ dražby, ale túto zorganizuje správca úpadcu,
ktorý má možnosť aj iným spôsobom speňažovať majetok. Práve v týchto zrejmých rozdielnostiach
medzi zákonom o konkurze a reštrukturalizácií a zákonom o dobrovoľných dražbách je možné
vidieť úmysel zákonodarcu, ktorý je vyjadrený v ust. § 92 ods. 6 ZKR, v ktorom sa hovorí

o primeranom použití zákona o dobrovoľných dražbách pri dražbe organizovanej správcom v rámci
konkurzného konania. Správca teda musí rešpektovať ust. § 12 ods. 1 ZDD, nakoľko tu nie je žiadne
iné odchylné ustanovenie v ZKR a preto cena predmetu dražby musí byť určená podľa znaleckého
posudku. Pokiaľ žalovaní poukazovali na tú skutočnosť, že je to správca, ktorý určuje cenu majetku a
poukazovali na ust. § 77 ods. 3 a 4 ZKR, súd sa ich argumentáciou nestotožnil. Poukázal

pritom na systematické zaradenie uvedených ustanovení v ZKR do jeho šiestej hlavy
- Zistenie a spísanie majetku, tretieho oddielu - Spísanie majetku. Podľa ust. § 77 ods. 3 a 4 ZKR
sa teda postupuje len pri súpise majetku, ktorý podlieha konkurzu, ale nie už pri speňažovaní tohto
majetku. Speňažovanie majetku je v ZKR uvedené v siedmej hlave pod názvom Správa a speňažovaniemajetku, a v jeho § 92 sa uvádza spôsob speňažovania majetku. Ustanovenie § 92 ods. 1 písm. d)
ZKR hovorí o zorganizovaní dražby a ust. § 92 ods. 6 ZKR odkazuje na o primerané použitie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že žalovaný v rade 7/ ako orgán

príslušný podľa § 82 ods. 2 ZKR dal správcovi podľa § 83 ods. 1 písm. b) ZKR záväzný pokyn pri
speňažení majetku, (čo vyplýva z listinného dôkazu zo dňa 19.11.2013), a v tomto záväznom
pokyne nežiadal, aby bola určená cena predmetu dražby podľa znaleckého posudku, a preto nebolo
povinnosťou žalovaného v rade 6/ ako správcu úpadcu určiť cenu podľa znaleckého posudku, tak v
tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca ako zabezpečený veriteľ, (čo žalobcovia

ani nenamietali), nedal správcovi žiadne pokyny pri speňažovaní majetku, hoci aj on bol príslušným
orgánom podľa § 82 ods. 2 ZKR, a nebol ani oboznámený s konaním dražby, ktorá navyše nebola
zverejnená v Obchodnom vestníku v zákonných lehotách. Na základe tohto nemožno
vychádzať iba zo záväzného pokynu, ktorý vydal žalovaný v rade 7/ ako jeden zo zabezpečených
veriteľov. Zároveň okresný súd vyslovil záver, že žalovaný v rade 7/ nemôže vydať správcovi záväzný
pokyn, ktorý je v zrejmom rozpore s ust. § 12 ods. 1 ZDD. Pokiaľ v záväznom pokyne zo dňa 19.11.2013

žalovaný v rade 7/ presne uviedol aké je najnižšie podanie (vyvolávacia cena) pri konaní dražby, tak
tento jeho pokyn bol v zrejmom rozpore s ust. § 12 ods. 1 ZDD, na základe ktorého cena predmetu
dražby musí byť určená znaleckým posudkom a nie je možné ju určovať ako určité percento súpisovej
hodnoty majetku, tak ako to v záväznom pokyne zo dňa 19.11.2013 uviedol žalovaný v rade 7/. Ak
zákon o konkurze a reštrukturalizácií nemá ustanovenie, ktoré výslovne konkretizuje spôsob organizácie

dražby pri speňažovaní majetku, a ani ustanovenie, ktoré pri speňažovaní majetku konkretizuje, akým
spôsobom sa určuje cena majetku pri vykonávaní dražby, ale odkazuje na osobitný
predpis, a to zákon o dobrovoľných dražbách, tak bolo povinnosťou správcu pri speňažovaní majetku
úpadcu postupovať podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne jeho ust. § 12 ods.
1, ktorý hovorí o ohodnotení predmetu dražby a pri nehnuteľnostiach o určení ceny podľa

znaleckého posudku. Ak správca pri vykonávaní predmetnej dražby tak nekonal a žalobca preukázal, že
je osobou ktorá bola ako zabezpečený veriteľ dotknutá na svojich právach, tak boli splnené podmienky,
aby súd žalobe vyhovel. Neplatnosť dražby môže súd vysloviť iba v občianskom súdnom konaní, ktoré
začalo podaním žaloby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z .z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej
dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to

ani ako otázku predbežnú (uznesenie NS SR 3Cdo/186/2010). Toto rozhodnutie sa zaoberá otázkou
neplatnosti dobrovoľnej dražby, podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. , no ide o analogický v
prípade dražby vykonanej v konkurznom konaní aj s prihliadnutím na to, že samotný zákon o konkurze
a reštrukturalizácií v ustanovení § 92 ods. 6, odkazuje na použitie osobitného predpisu, a to zákona
o dobrovoľných dražbách.

4. Voči žalovanému v rade 5/ (neprávne označenému ako navrhovateľ v rade 5/ - poznámka odvolacieho
súdu), zamietol dôvodu, že vyhlásením konkurzu nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie
samotného úpadcu v súdnom konaní, ale namiesto neho je daná pasívna legitimácia správcu úpadcu,
v tomto prípade žalovaného v rade 6/. Pretože žalovaný v rade 5/ už nie je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, súd voči nemu žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 7/, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne; alternatívne navrhol
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

7. Primárne namietal, že dňa 09.05.2014 vzniesol Okresnému súdu Martin námietku jeho nepríslušnosti
na konanie vo veci v prvom vyjadrení k žalobe s poukazom na znenie ust. § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p.
Okresný súd Martin následne postúpil vec Okresnému súdu Žilina, ktorý je vecne a miestne príslušný
akosúd,naktoromprebiehakonkurznékonaniesp.zn.1K/15/2011.OkresnýsúdŽilinavšakpodoručení
spisu nepostupoval správne, keďže nezapísal vec do registri konkurzných vecí „Cbi", ale do registra „C"

vzmyslerozvrhupráceplatnéhopretentosúdnarok2014,hocivdanomprípadenaprejednanievecibol
vecne a miestne príslušný Okresný súd Martin, keďže sa nejednalo o spor vyvolaný konkurzom. Sídlo
úpadcu, miesto konania dražby, sporné nehnuteľnosti aj bydliska niektorých žalovaných sa nachádzajú
v Martine. S odvolaním na článok 48 ods. 1 Ústavy SR odvolateľ vyslovil názor, že predmetnú vec
prejednal a rozhodol nepríslušný súd. Ak okresný súd, ako nepríslušný súd, postúpil vec ako konkurznú

Okresnému súdu Žilina, ktorá bola na tomto súde zapísaná do registra občianskoprávnych vecí, vo veci
konal a rozhodol nezákonný sudca.
8. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotilpostavenie žalobcu ako príslušného orgánu na udelenie záväzného pokynu a skutočnosť, aké žalobcove
práva boli dotknuté a aká reálna ujma mu vznikla. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že
žalobca je v predmetnom konkurznom konaní zabezpečeným veriteľom, jeho záložné právo sa však na

liste vlastníctva č. 4357 pre k.ú. S., na ktorom boli zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
napadnutej dražby, nebolo zapísané. Ak by aj odvolateľ pripustil fakt, že žalobca je zabezpečeným
veriteľom v zmysle zistenej pohľadávky v konkurznom konaní, žiadnym spôsobom by s priebehom a
výsledkom napadnutej dražby nebol ukrátený na svojich právach, pretože jeho záložné právo nebolo
zapísané v časti „C" ťarchy ako prvé v poradí, ani ako druhé v poradí zápisu záložného práva. Ako

prvé v poradí zápisu záložného práva, teda ako prvé v poradí uspokojenia zistenej pohľadávky v
konkurze sú na pôvodnom LV č. XXXX pre k.ú. S. zapísané záložné práva VÚB, a.s. Ako druhé v
poradí je zapísané záložné právo Daňového úradu Martin. Na základe skutočností, ktoré predchádzali
napadnutejdražbe(trochneúspešnýchkôlpredajamajetkuúpadcu,vrátanenehnuteľnostíspeňažených
neskôr v napadnutej dražbe) spôsobom podľa § 92 ZKR „predaj podniku formou verejnej súťaže"
bolo preukázané, že reálna hodnota, tzn. hodnota, za ktorú je vo voľnej verejnej súťaži ktokoľvek

ochotný v danom prípade ponúknuť a zaplatiť kúpnu cenu, nedosahuje ani 50 % súpisovej hodnoty
majetku úpadcu. Záväzný pokyn pre tretie kolo speňažovania predaja podniku udelil Okresný súd Žilina,
ktorý určil minimálnu cenu speňaženia 50 % súpisovej hodnoty majetku úpadcu. Žalobca sa k tejto
forme speňažovania žiadnym spôsobom nevyjadroval. Po neúspešnom speňažovaní vyššie uvedeným
spôsobom, pristúpil správca k speňažovaniu majetku úpadcu jednotlivo. Požiadal zabezpečeného

veriteľa VÚB, a.s., aby ako orgán príslušný podľa § 82 ods. 2 písm. b) ZKR udelil záväzný pokyn na
speňaženie nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva. Keďže v prípade žalobcom napadnutej
dražby nebolo možné, (berúc do úvahy všetky predchádzajúce pokusy o speňaženie majetku úpadcu),
odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa (VÚB,
a.s.) oddelenej podstaty, zvýši oddelenej podstate majetok, nebol v zmysle § 82 ods. 2 písm. b) ZKR v

tomto prípade žalobca príslušným orgánom. Okresný súd teda v prejednávanej veci nesprávne posúdil
porušenie práv žalobcu s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Jediným príslušným
orgánom na udelenie záväzného pokynu, v tomto prípade predmetného speňažovania, bola VÚB, a.s.
Pri súbehu viacerých zabezpečených veriteľov udeľuje záväzný pokyn ten zabezpečený veriteľ, ktorému
vzniklo ako prvému záložné právo na zabezpečenie. Pokiaľ sa dá dôvodne predpokladať, že výťažok zo

speňaženia majetku bude postačovať na uspokojenie pohľadávok viacerých zabezpečených veriteľov,
všetci títo tvoria príslušný orgán. V tomto prípade takýto dôvodný predpoklad nevznikol. Určenie zloženia
príslušného orgánu závisí od výšky zistenie zabezpečenej pohľadávky, sumy pohľadávok, proti podstate
a hodnoty jeho majetku (súpisovej hodnoty). Ak by sa dalo odôvodnene predpokladať, že hodnota
výťažku zo speňaženia predmetnej oddelenej podstaty po odrátaní pohľadávok proti podstate bude

vyššia ako pohľadávka zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., bol príslušný orgán aj veriteľ, ktorý je v poradí
ďalší na uspokojenie, t.j. Daňový úrad Martin, ktorý však žiadne poškodenie svojich práv
nenamietal.
9. Navyše, súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj otázku „primeranosti" použitia zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách v prípade dražby organizovanej správcom podľa § 92 ods. 6 ZKR,

čo malo zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolateľ zdôraznil, že zákon o konkurze a
reštrukturalizácii je zákonom lex specialis a jeho účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov tak, aby
dosiahol čo najvyššiu mieru ich uspokojenia. Explicitne to zákon vyjadruje aj tým, že prikazuje dosiahnuť
pri speňažovaní čo najvyšší výťažok pri dodržaní zásady hospodárnosti s čo najnižšími nákladmi.
Ak je účelom ZKR uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak pri posudzovaní primeranosti použitia

podporného zákona v tomto prípade je potrebné vychádzať z potreby naplnenia účelu zákona lex
specialis. Konkurz je likvidácia majetku úpadcu, ktorého speňažením majú byť uspokojené pohľadávky
veriteľa. V danom prípade neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že v prípade použitia primeraného
použitia ZDD (§ 92 ZKR), by v prípade samostatných nehnuteľností bol úmysel odchýlne upravovať
podmienky speňažovania majetku, ako je tomu pri speňažovaní podniku, časti podniku alebo podstatnej

časti majetku patriacej podniku, alebo speňažovaní hnuteľných vecí úpadcu. Takýto postup by bol v
rozpore s účelom konkurzného konania, v ktorom sa speňažuje majetok úpadcu likvidačným spôsobom
(v prípade právnickej osoby je výsledkom konkurzu zánik tejto osoby a v prípade fyzickej osoby
prípadné odloženie). Ustanovenia o povinnosti vypracovania znaleckého posudku pred dražbou, ako
aj ďalšie ustanovenia ZDD obmedzujúcu najnižšiu zákonom stanovenú sumu, za ktorú je možné

predmet dražby dražiť, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú úpravou, ktoré majú chrániť záujmy vlastníkov
nehnuteľností. Zákonodarca tým chcel chrániť obyvateľstvo hlavne v prípadoch nesplácaných úverov,
aby neprichádzali o svoje nehnuteľnosti za neprimerane nízke ceny v prípade výkonov záložných práv
mimo konkurzu. V prípade konkurzu je vlastníkom speňažovaných nehnuteľností úpadca, za ktoréhokoná konkurzný správca. Určite nebolo zámerom zákonodarcu, aby úpadca požíval ochranu svojho
majetku v zmysle ZDD, ktorých porušenia sa žalobca odvoláva. Ak by mal zákonodarca úmysel, aby
v prípade speňažovania majetku úpadcu podľa § 92 ods. 6 ZKR bolo potrebné postupovať spôsobom

konštatovaným v napadnutom rozsudku, zrejme by nepoužil ustanovenie o primeranosti, ale kogentne
by určil, že sa v tomto prípade postupuje podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Žalovaný v rade 7/ ďalej
zdôraznil, že samotné vypracovanie a určenie ceny majetku znaleckým posudkom by nemalo žiadny
vplyv na výsledok dražby, pretože nie cena uvedená v znaleckom posudku, ale záujem záujemcov a
výška ich ponúk rozhodujú o výťažku z predaja úpadcu. Okrem toho by sa vytvoril ďalší náklad konkurzu

na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by bol pohľadávkou proti podstate a znižoval by mieru
uspokojenia pohľadávok veriteľov. Tvrdenia žalobcu, že podľa neho nízky výťažok dražby bol spôsobený
nedodržaním príslušných ustanovení ZDD, no najmä nevypracovaním znaleckého posudku, je podľa
odvolateľa v prejednávanej veci nepreukázané, pretože výťažok zo speňaženia je iba taký, aký je
ktorýkoľvek záujemca v zmysle podmienok záväzného pokynu ochotný zaplatiť v danom čase a mieste.
V súdenom prípade nebolo preukázané, že aj pri existencii určenia ceny znaleckým posudkom by bola

suma výťažku zo speňaženia nehnuteľností vyššia a o akú čiastku by sa jednalo. Primeranosť použitia
zákona č. 527/2002 Z. z. je potrebné vnímať v kontexte s účelom konkurzného konania upraveného v
ZKR. Za daných okolností sporná dražba bola vykonaná v súlade so zákonom a bol v nej dosiahnutý
najvyšší možný výťažok speňaženia majetku úpadcu.
10. Odvolateľ tiež poukázal na existenciu personálneho prepojenia medzi vlastníkom a zároveň bývalým

konateľom úpadcu, konateľom veriteľa PD Pover Trade so sídlom Za plavárňou 3937/1 010
08 Žilina, IČO: 44 063 555 a žalobcom v osobe Ing. pána G., S. U. XX, XXX XX G. a žalobu vníma aj
v kontexte tohto personálneho prepojenia spriaznených osôb.

11. Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ vo svojom odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
12. Uviedli, že dražba nehnuteľnosti v konkurze bola organizovaná správcom následne po tom,
čo jej predchádzalo ponukové konanie, ktoré malo za cieľ predať podniku úpadcu Tatra nábytkáreň, a.s.
„v konkurze", so sídlom Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623 280. O takýto predaj nebol žiaden
záujem pre jeho vysokú cenu, hoci sa v troch kolách jeho cena znižovala. O týchto skutočnostiach sa

žalovaní v rade 1/ a 2/ dozvedeli z inzercie v Hospodárskych novinách. Následne preto správca vykonal
dražbu v prvom kole dňa 23.10.2013, v druhom kole dňa 06.12.2013 a v treťom kole dňa 25.2.2014 plne
v súlade so záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. (žalovaného v rade 7/).
Lehoty zverejnení a konania boli zachované v rámci záväzného pokynu, ktorý bol ukázaný žalovaným
v rade 1/ a 2/ pri konaní dražby. Dražby boli organizované nie ako dobrovoľné, ale v rámci konkurzu

na úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. O skutkovom a právnom stave
boli odvolatelia informovaní zo znaleckého posudku, z ktorého vychádzala prvá správkyňa v konkurze,
ktorá na jeho základe stanovila aj hodnotu majetku. Žalobca nemal o majetok úpadcu záujem ani ako o
celok, ani po položkách a nikdy sa žiadnej dražby nezúčastnil. Je však spriaznenou osobou s bývalými
členmi predstavenstva úpadcu a celé konanie vyvolal iba z dôvodu svojho obchodného prospechu.

S touto otázkou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, hoci námietku pochybnosti o právnom
záujme žalobcu na požadovanom určení vzniesol v priebehu prvoinštančného konania na pojednávaní
žalovaný v rade 7/. Žalobca si je vedomý svojho špekulatívneho konania, lebo vie, že žalobou v tejto
veci by spôsobil obrovské problémy, keďže celý areál úpadcu, a teda aj vydražené nehnuteľnosti, sú v
rekonštrukcii, či prestavbe a z veľkej časti aj odstránené. Výsledkom jeho konania je právna neistota. V

danom prípade sa jednalo o dražbu v konkurze, a nie o dobrovoľnú dražbu a správca
v nej postupoval správne. Celý proces dražby bol zdokumentovaný notárkou JUDr. Karin Leštinskou,
ktorá bola prítomná počas jej konania.

13. Žalovaný v rade 6/ vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného

súdu zmenil tak, že žalobcu v celom rozsahu zamietne, alternatívne navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
14. Primárne namietol, že v prejednávanom prípade sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, vo veci
nekonal sudca určený rozvrhom práce okresného súdu pre register konkurzu, ale sudca určený pre
register civilných vecí. V danom prípade sa jedná o pochybenie, ktoré má za následok konanie

vedené pred nezákonným sudcom. Okrem toho namietal, že mu doposiaľ nebola doručená zápisnica
z pojednávania zo dňa 22.07.2015.
15. Zdôraznil, že samotnej dražbe nehnuteľností v konkurze predchádzali skutočnosti, ktoré
determinovali a reálne určili spôsob speňaženia majetku úpadcu (žalovaného v rade 5/), ktorý jesprávca povinný uskutočniť v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a na
základe záväzného pokynu zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. zo dňa 19.11.2013, pre druhé kolo dražby
nehnuteľností. Po dohode so zabezpečenými veriteľmi, a teda na základe ich záväzných pokynov

vydaných správcovi, správca začal najskôr speňažovať majetok úpadcu formou ponukového konania.
Záväzné pokyny boli správcovi doručené od všetkých zabezpečených veriteľov, teda aj od žalobcu.
Ponukové konanie na predaj majetku úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 79/2012 z 24.04.2012. pod K005372. Podstatou ponukového konania bol pokus správcu speňažiť
majetok ako celok, t.j. ako podnik, čo je forma výhodná, rýchla a ekonomicky najlacnejšia pre všetkých

účastníkov konkurzu. Po márnom priebehu prvého kola, v ktorom sa majetok ponúkal za 100
% súpisovej hodnoty majetku a druhého kola, v ktorom sa majetok ponúkal za 80 % súpisovej hodnoty
majetku, prebehlo neúspešne aj tretie kolo pri ponuke za cenu 50 % súpisovej hodnoty majetku. Pri
podmienkach tretieho kola sa ale veritelia pri určení záväzného pokynu správcovi nedohodli (VÚB,
a.s. súhlasila s vykonaním tretieho kola, no veriteľ PD Power Trade, a.s. a PBPT Development, s.r.o.
(žalobca) bez odôvodnenia a vysvetlenia vzal svoj pokyn správcovi späť), a preto pokyn ku speňaženiu

vydal svojím uznesením zo dňa 25.04.2013 Okresný súd v Žiline, čím súhlasil s názorom správcu a
zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. Až po takto neúspešnom trojkolovom ponukovom konaní, bol správca
povinný speňažiť nehnuteľný majetok dražbou podľa § 92 ods. 6 ZKR ako jedinou formou speňaženia
nehnuteľného majetku. Po tom, čo sa v ponukovom konaní ukázalo, že cena úpadcu je nadhodnotená,
neočakával sa pri reálnom zhodnotení uspokojenia veriteľov ani plný výnos pre prvého zabezpečeného

veriteľa - VÚB, a.s. Správca preto v súlade zo záväznými pokynmi tohto veriteľa vykonal
dražbu v prvom kole dňa 23.10.2013, v druhom kole dňa 06.12.2013 a v treťom kole dňa 25.02.2014.
Konštatovanie, že sa dôvodne neočakáva výnos, ktorý by uspokojil aj ďalších zabezpečených veriteľov
je určujúci pre samotný ďalší priebeh speňažovania majetku, a teda aj pre konkurz ako
taký, pre jeho správnosť, transparentnosť a platnosť. Konajúci súd však tejto otázke nevenoval žiadnu

pozornosť. V danom prípade ide o mimoriadne dôležité rozhodnutie správcu v súlade s ust. § 82
ods. 2 písm. b) ZKR, z ktorého vyplýva, kto je príslušným orgánom, a teda kto dáva správcovi záväzný
pokyn. Správca sa na pojednávaní jasne vyjadril, že sa neočakával žiadny výťažok pre ostatných
zabezpečenýchveriteľov,ažeuspokojenýbudeibaprvý,atoVÚB,a.s.,ajtoibačiastočne,apretožiadal
o záväzný pokyn iba jeho. Dôvodom správcovho rozhodnutia je porovnanie predpokladaného výnosu

a nákladov konkurzu - t.j. pohľadávok proti podstate. Túto právomoc dáva správcovi vyššie uvedené
ustanovenie ZKR a správnosť jeho postupu môže napadnúť iba konkurzný súd. V danej súvislosti je
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia absolútne nedostatočné. V prejednávanej veci bolo potrebné,
aby sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou správnosti postupu správcu podrobne, a to s ohľadom
na konkurzné konanie na úpadcu Tatra nábytkáreň, a.s. v konkurze a jasne odôvodnil, prečo správca

správne požiadal o záväzný pokyn prvého zabezpečeného veriteľa, alebo či mal požiadať o záväzný
pokyn aj ďalších. Bez týchto záverov nebolo možné vo veci správne rozhodnúť. Pokiaľ sa v žalobe tvrdí,
že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,
táto otázka bola už podľa odvolateľa dávno interpretovaná v praxi úplne inak ako ju vysvetľuje žalobca.
Aplikačná prax správcov, a to v rámci interpretácie konkurzných súdov je jasné daná a doposiaľ nebola

spochybňovaná. Preto má toto konanie aj dôležitý prejudiciálny charakter pre podobné veci. Odvolateľ
tiež citoval ust. § 83 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 92 ods. 6 a § 77 ods. 3 a 4 ZKR ako aj § 12 ods.
1 zákona č. 257/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, konštatujúc, že dražbu je správca oprávnený
vykonať sám a záväzný pokyn je pre neho predpisom a normou, ktorá mu určuje pravidlá úkonu dražby.
Ak by sa ukázalo, že hodnota zapísaného majetku je iná, túto môže správca zmeniť (§ 76 ods. 6 ZKR).

Nakoľko zákon výslovne splnomocňuje správcu na to, aby určoval hodnotu majetku sám, nie je v danom
prípade primeraná aplikácia § 12 ods. 1 ZDD. Pokiaľ má zástupca veriteľov pochybnosti o správnosti
určenia hodnoty majetku úpadcu správcom, má možnosť využitia mechanizmu uvedeného v § 77 ods. 4
ZKR, veriteľský výbor/zástupca veriteľov môže dať správcovi pokyn, aby hodnota majetku bola určená
znaleckým posudkom. Tak ako pri výkone iných činností správcu v konkurze, aj pri určovaní hodnoty

majetku úpadcu má správca povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Ak teda zákon
výslovne splnomocňuje správcu na to, aby určoval hodnotu majetku sám, nie je primeraná aplikácia §
12 ods. 1 ZDD v tomto prípade prípustná. Žiadny veriteľ v konkurze nenamietol hodnotu majetku určenú
správcom. Pokiaľ by sa súd oboznámil s notorickými skutočnosťami v konkurze, vedel by, že súpis
majetku sa vykonáva za účelom jeho špecifikácie, ako aj určenia hodnoty, ktorá je východiskovou pre

speňaženie. Taký je účel a zmysel ZKR ako aj konkurzná prax. Nie je jasné, prečo by súpisová hodnota
majetku mala mať iný účel ako zásadný pre speňaženie. Správca je povinný zachovať lehoty nie podľa
ZDD,alepodľazáväznéhopokynuveriteľov.Ztohodôvodusapoužijetentozákonprimerane.Kompletný
proces dražby napadnutej žalobou bol vykonaný v súlade so zákonnými ustanoveniamiZKR a záväzným pokynom VÚB, a.s. Odvolateľ zdôraznil, že má dlhodobú prax s výkonom dražieb.
Za daných okolností nie je potrebné objednávať cenovo náročnú dražobnú spoločnosť, ktorá zvýši
výdavky v konkurzoch výrazným spôsobom, s čím sa stotožnil niekoľkokrát aj Okresný súd Žilina v iných

konkurzoch. Ak by v tomto prípade dražbou správca poveril dražobníka, potom by bolo namieste, aby
tento subjekt presne aplikoval zákon č. 257/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V danom prípade,
keď dražbu organizuje správca, sa však jedná o dražbu vyvolanú konkurzom, a nie o dobrovoľnú
dražbu, a preto musí byť pre neho prvoradý záväzný pokyn veriteľov. Podľa názoru odvolateľa pohľad
na primeranosť a záväznosť aplikácie zákona č. 257/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách by mali byť

používané iba tie ustanovenia tohto predpisu, ktoré by boli potrebné iba v prípade, ak tieto podmienky
neobsahuje v sebe záväzný pokyn daný príslušným orgánom.
16. Okrem toho okresný súd v danej veci neporovnal skutkový stav veci s právnym stavom. V danom
prípade na to súd nepotrebuje mať navrhnutý dôkaz. Námietku sporného naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení však vzniesol zástupca VÚB, a.s. ešte na prvom pojednávaní v tejto
veci. Žalobca v žalobe uvádza, že je záložným veriteľom v konkurze, čo prevzal okresný súd aj do svojho

rozhodnutia. Vôbec sa však nezaoberal platnou právnou úpravou týkajúcou sa otázky postavenia tohto
veriteľa. Žalobca je spriaznenou osobou s bývalými členmi predstavenstva úpadcu Tatra nábytkáreň,
a.s. „v konkurze" a podľa § 95 ods. 3 ZKR sa na zabezpečovacie právo takýchto
osôb neprihliada. V napadnutom rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo súd prihliadal k takémuto veriteľovi.
Žalobca napadol až v poradí druhú dražbu, hoci vie, že z dražieb mu nikdy nebude patriť, vzhľadom na

jeho výšku a výšku pohľadávok proti podstate, žiaden výťažok.
17. Odvolateľ tiež vyčítal okresnému súdu, že tento nepovažoval za potrebné v konaní vypočuť žalobcu,
ktorý v určitom období vôbec nepreberal poštu a pri svojom rozhodovaní tak vychádzal z jeho ničím
podložených tvrdení.

18. Žalovaný v rade 4/ vo svojom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že
odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne.
19. Namietol, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, čím mu bola ako strane odňatá
možnosť konať pred súdom, okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Konštatoval, že žalovaný v rade 3/ je dlhodobo v problémoch ako úpadca. Úpadca spolu so
správcom, ktorého si sám vybral (žalovaným v rade 6/) sa pokúsili o naštartovanie podnikania dlžníka
cestou reštrukturalizácie v roku 2009, avšak neúspešne, v dôsledku čoho je dlžník v konkurze od roku
2011. Žalobca v konkurze žalovaného v rade 5/ podal na prvej schôdzi veriteľov dňa 16.12.2011 návrh na
výmenu pôvodného konkurzného správcu JUDr. Miloty Ferenčíkovej, PhD. za JUDr. Vladimíra Hericha,

ktorý bol schválený a je zrejme spriaznenou osobou so žalobcom a žalovaným v rade 5/. Žalovaný v
rade 4/ ako záujemca o kúpu nehnuteľností predávaných na dražbe žalovaným v rade 6/ ako správcom
úpadcu (žalovaného v rade 5/) sa zúčastnil dražby a dal na dotknuté nehnuteľnosti ponuku. V dražbe
dobromyseľne vydražil predmetné nehnuteľnosti a ich cenu v prospech konkurznej podstaty v plnom
rozsahu vyhovel. Následne sa nedobrovoľne dostal do ním neznámej hry rozohranej veriteľmi, žalobcom

a spoločnosťou PB Power Trade, a.s. a dúfa, že nepríde o zaplatené peniaze i vydražené nehnuteľnosti.
V danom prípade dlžník sám sa dá do konkurzu a potom prostredníctvom spriaznených pohľadávok
(možno reálnych a možno fiktívnych) a správcu tento konkurz ovláda. Návrh na vyhlásenie konkurzu
žalovaného v rade 5/ podala spriaznená spoločnosť PB Power Trade, a.s.. Aktuálne znenie ZKR by
mu už takýto postup neumožňovalo. Práve z dôvodu, že k spriaznenosti dlžníkom by nebolo zo zákona

prihliadané na ich údajné zabezpečovacie právo.
21. Žalovaný v rade 4/ tiež namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nie
je veriteľom žalovaného v rade 5/ a nemá žiadnu zabezpečenú pohľadávku voči žalovanému v rade
5/, ktorá by mu zabezpečovala pozíciu zabezpečeného veriteľa. Preskúmanie
vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta. V danom prípade však okresný súd takto nepostupoval a ani v odôvodnení sa nevysporiadal
so skutočnosťou, či žalobca skutočne vlastní pohľadávku voči úpadcovi v konkurze a či patrí medzi
zabezpečených veriteľov. Súdy sú v tomto konaní pritom viazané len rozhodnutiami uvedenými v § 135
O.s.p., čiže tvrdenia žalobcu o existencii a výške pohľadávky ani jej zápis do zoznamu pohľadávok

správcom nie sú záväzné ani spochybniteľné. Vzhľadom na prepojenosť žalobcu, správcu a úpadcu v
konkurze, má súd povinnosť skúmať, či pohľadávka žalobcu skutočne existuje. Nie je dostatočné, aby
sa spoľahol na stav opísaný v prihláške pohľadávky žalobcu z 25.10.2011. Informácie v nej o vzniku
existencii pohľadávky totiž vyznievajú nevieryhodne, a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. V prípadevloženia nepeňažného vkladu vo výške 1.000.000,00 Eur do základného imania žalobcu by tento postup
vyžadoval v zmysle § 59 Obchodného zákonníka vypracovanie znaleckého posudku k hodnote daného
vkladu, v tomto prípade pohľadávky voči žalovanému v rade 5/. Aktuálne nie je zrejmé, či takýto posudok

vôbec existuje a či bol registrovému súdu vôbec predložený. Z obsahu zbierky listín obchodného registra
ohľadne žalobcu na internete a pochybností sa takáto listina nenachádza. V danom prípade je dôvodné
podozrenie, že na žalobcu pohľadávka voči žalovanému v rade 5/ nikdy zákonným spôsobom nemohla
byť prevedená/postúpená. Sporné je takisto postavenie žalobcu ako zabezpečeného veriteľa, ktoré
spochybnil žalovaný v rade 6/ na pojednávaní dňa 09.04.2014. Žalobca je spriaznená osoba úpadcu

- žalovaného v rade 5/ a v zmysle aktuálnej právnej úpravy bolo jeho postavenie zabezpečeného
veriteľa vylúčené. Všetky jeho pohľadávky by mali byť len podriadené. V spise sa nenachádzajú žiadne
dôkazy preukazujúce záložné právo žalobcu k vydraženým nehnuteľnostiam, a teda aj jeho postavenie
zabezpečeného veriteľa. Na LV č. XXXX k predmetným nehnuteľnostiam v časti C ťarchy nie je
žalobca ako záložný veriteľ vôbec uvedený. Uvádza sa tam len záložné právo PB Power Trade, a.s.,
pričom v spise sa nenachádza žiadna listina potvrdzujúca, že by toto záložné právo prešlo na žalobcu.

Postavenie žalobcu ako zabezpečeného veriteľa sa preto nemôže v tomto konaní považovať za zistené
a súd mu nemôže priznať práva, ktoré ZKR dáva zabezpečeným veriteľom. Žalobca je spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktoré 100% obchodný podiel vlastní jediný spoločník PB Power Trade, a.s.
Tento spoločník je od 29.10.2014 v konkurze. V zmysle ust. § 113, § 148 a súvisiacich Obchodného
zákonníka platných a účinných v čase vyhlásenia konkurzu, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka

alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku, má rovnaké účinky
ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade žalobcu je možný len postup podľa § 113
ods. 6 Obchodného zákonníka - súd ho musí aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jeho likvidáciu. V zmysle
§ 72 Obchodného zákonníka má byť žalobcovi vymenovaný likvidátor a ten môže urobiť len úkony
smerujúce k likvidácii žalobcu. Žalobca je teda spoločnosť, ktorá je de facto v likvidácii. Kroky žalobcu

v tomto súdnom konaní smerujúce k neplatnosti dražby zo dňa 06.12.2013 sú jednoznačne nad rámec
zákonných oprávnení a možností pre spoločnosť v likvidácii. Súd by mal na túto skutočnosť prihliadať
a takýmto aktivitám žalobcu zamedziť.
22. Predmetom konania je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. Okresný súd však napriek
svojej zákonnej povinnosti neskúmal naliehavý právny záujem žalobcu na

požadovanej určovacej žalobe. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Žalobca v konaní svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení nepreukázal, v žalobe len všeobecne uvádza, že dražba mu spôsobila značnú
ujmu spočívajúcu v zmarení vymoženia jeho pohľadávky v konkurze, keď z vydraženého majetku
jeho pohľadávka nebude uspokojená ani sčasti. Tvrdí, že hodnota predmetu dražby postačuje i na

jeho uspokojenie. Okrem žaloby žalobca žiadne podanie súdu neadresoval a písomne s ním vôbec
nekomunikoval, nikdy sa nedostavil na pojednávanie. Žalobca sa však v konkurze na žalovaného v rade
5/ nikdy nemôže dostať ani k minimálnemu uspokojeniu jeho údajnej pohľadávky. Výška majetku úpadcu
na to nepostačuje a pohľadávky zabezpečených veriteľov v poradí pred ním sú príliš veľké. Hodnota
predmetu dražby, ani celého majetku žalovaného v rade 5/ nemohla stačiť na uspokojenie pohľadávky

žalobcu. Prvým zabezpečeným veriteľom v konkurze žalovaného v rade 5/, ktorého pohľadávka bola
zabezpečená záložným právom na prvom mieste, je VÚB, a.s. (žalovaný v rade 7/). Výška jeho
pohľadávky v konkurze je 664.971,36 Eur. Predbežná výška pohľadávok proti podstate úpadca Tatra
nábytkáreň Martin, a.s. „v konkurze" je podľa vyčíslenia správcu cca 350.000,00 Eur. Súhrn týchto dvoch
skupín pohľadávok, ktoré sa musia plne uspokojiť pred žalobcom presahuje čiastku 1.000.000,00 Eur.

Z toho vyplýva, že výťažok z dražby konanej dňa 06.12.2013 by na miesto dosiahnutých 449.511,00
Eur musel byť viac ako dvojnásobný, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu aj iných veriteľov, ktorí sú v poradí
uspokojenia dokonca ešte pred žalobcom. Dražené nehnuteľnosti boli verejnosti ponúkané v troch
kolách dražby v rámci predaja podniku žalovaného v rade 5/ vždy bez akéhokoľvek záujmu o
kúpu. Ponúkaná cena v troch kolách predaja bola pritom 100%, 80% a v treťom kole len 50% súpisovej

hodnotymajetkuzacelýpodnik.Tátocenavychádzalazoznaleckéhoposudkuzroku2008,čiženemôže
byť považovaná za podhodnotenú, keďže plynutím času cena stavieb nestúpa,
ale naopak klesá. Žalovaný v rade 4/ zopakoval chronológiu jednotlivých dražieb a konštatoval, že až
na piaty pokus predaja na dražbe dňa 06.12.2013 správca ponúkal nehnuteľnosti za zníženú sumu, a
to za 75% ich súpisovej hodnoty, následne za 50% súpisovej hodnoty. V prípade žalovaného

v rade 4/ to bola čiastka 234.248,00 Eur, za ktorú ich vydražil. Podrobný opis pokusov o speňaženie
majetku úpadcu poskytol v tomto konaní žalovaný v rade 6/ vo svojich podaniach. Žalobca by nebol
uspokojený v konkurze ani v prípade, ak by sa nehnuteľnosti predali za 100% ceny. Aj v prípade, ak by
dražba bola vyhlásená za neplatnú a nasledovala by nová dražba, nič by to nemenilo na postavení aprávach žalobcu. Výťažok by opätovne na jeho uspokojenie vôbec nepostačoval a bol by
pravdepodobne ešte nižší. Nehnuteľnosti vydražené žalovaným v rade 4/ sú totiž ohradené pozemkami,
ktoré neskôr kúpil žalovaný v rade 4/ prípadne iné osoby a ich samostatné využitie bez týchto okolitých

prístupových pozemkov je ťažko možné.
23. V danom prípade pre žalobcu je možné uplatňovať si svoj nárok žalobou na plnenie, čo vylučuje
podanie žaloby o určenie. Poškodené subjekty (teda aj žalobca) sa tak môže v prípade vzniku škody
obrátiť s nárokom priamo na správcu.
24. Odvolateľ ďalej nesúhlasil so systematickým výkladom okresného súdu, že právo správcu odhadnúť

majetok podľa § 77 ods. 3 a 4 ZKR sa týka len Hlavy 6. ZKR „Zistenie a spísanie majetku" a nemôže
sa aplikovať na Hlavu 7. „Správa a speňažovanie". Uvedené právne posúdenie súdu je nesprávne a
zakladá dôvod pre zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku. Je bežné, ak správcovia pri dražbách
nehnuteľnostivkonkurzeznalecképosudkynevyhotovujú.Platnáprávnaúprava(ZKRaZDD)umožňuje
správcovi postupovať pri dražbe aj spôsobom, ktorý nie je prípustný podľa ZDD. Žiadne zákonné
ustanovenie takýto zákaz odchýlenia od postupov podľa ZDD neobsahuje. ZDD nie je lex specialis

voči ZKR, tento predpis preto nemožno aplikovať absolútne komplexne na postupy (napr. dražbu)
organizované v rámci konkurzného konania. Koreláciu primeranosti zákonodarca výslovne vymienil
v § 92 ods. 6 ZKR. ZDD preto predstavuje len pomocný a podporný nástroj pre
správcov pri speňažovaní nehnuteľného majetku. V prípade úmyslu zákonodarcu, aby sa v danom
prípade použili ustanovenia ZDD by zákonodarca zvolil formuláciu „sa postupuje podľa osobitného

zákona, resp. platia ustanovenia osobitného zákona a pod.". V danom prípade sa jednalo o dražbu
v konkurze, a nie dobrovoľnú dražbu komplexne upravenú v ZDD. Na takto realizovanú dražbu sa
nevzťahujú všetky ustanovenia ZDD, keďže je iniciovaná z iného podnetu, iným subjektom, jej účel,
následky, možnosti kontroly, sú odlišné. Napríklad správca ako licitátor nie je zamestnancom
dražobníka podľa § 9 ods. 2 ZDD a napadnutá dražba 06.12.2013 nemusela byť realizovaná na základe

písomnej zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom podľa § 16 ods. 1
ZDD. Primeranosť aplikácie ZDD na dražbu v konkurze je potrebné vnímať s prihliadnutím na
prínos dosiahnutia účelu konkurzného konania (ktorým je uspokojenie veriteľov) a tiež z hľadiska
potreby použitia konkrétneho ustanovenia ZDD. Cieľom speňažovania majetku úpadcu je získať čo
najvyšší výťažok pre uspokojenie veriteľov čo najkratšom čase a s vynaložením čo najnižších nákladov.

Správca je povinný pre dosiahnutie tohto cieľa konať s najvyššou odbornou starostlivosťou. Opakované
vypracovanie znaleckých posudkov by značne znižovalo výšku aj včasnosť uspokojenia veriteľov pre
znalecké náklady a značnú dobu potrebnú na vypracovanie posudku. Správca mal v danej veci k
dispozícii znalecký posudok na dražené nehnuteľnosti č. 136/2008 vypracovaný znalcom Ing. Ivanom
Izakovičom dňa 17.09.2008. Aj keď sa jednalo o posudok, ktorý bol v deň dražby starší ako 6

mesiacov vyžadovaný ust. § 12 ods. 1 ZDD, nebol dôvod spochybňovať jeho závery k predmetu dražby
a výšky hodnoty oceňovaných nehnuteľností. Jeho závery ohľadne hodnoty nehnuteľnosti boli správcom
použité pri súpise a ohodnocovaní majetku úpadcu a následne aj v dražbe. Samotný žalobca, a ani
žiadny iný veriteľ ich nikdy počas celého konkurzu nespochybnili. Štatutárni zástupcovia žalobcu tento
znalecký posudok v roku 2008 ako štatutárni zástupcovia žalovaného v rade 5/ dokonca osobne zadávali

(Benčič a P.).
25. Anulovanie skončenej dražby odňatím vlastníctva dobromyseľnému vydražiteľovi pre údajné
formalistické pochybenia, ktoré nemali vplyv na práva dotknutých osôb je v rozpore so zmyslom dražby v
konkurze. Súd by mal tiež skúmať následky prípadného porušenia zákonnej povinnosti (nevypracovania
znaleckého posudku). Staré stavby plynutím času strácajú svoju hodnotu a teda by bolo zrejmé, že

nový znalecký posudok by dospel ešte k nižšej hodnote. Navrhovateľových práv ani práv tretích osôb
sa nevypracovanie nového znaleckého posudku žiadnym spôsobom nedotklo. Závery okresného súdu
na strane 9 jeho odôvodnenia (o tom, že žalobca ako zabezpečený veriteľ, čo žalovaní nenamietali,
nedal žiadne pokyny pri speňažovaní majetku, hoci bol príslušným orgánom podľa § 82 ods. 2 ZKR
a nebol ani oboznámený s konaním dražby, ktorá ani v zákonných lehotách nebola zverejnená v

Obchodnom registri, preto nemožno vychádzať zo zákonného pokynu, ktorý vyšiel od
zabezpečených veriteľov - žalovaný v rade 7/, ktorý je v rozpore so zákonným ustanovením, a to § 12
ods. 1 ZDD), neobstoja. Žalovaný v rade 6/ totiž na pojednávaní dňa 09.04.2014 namietal, že žalobca
nie je zabezpečený veriteľ. Žalobca nie je príslušný orgán podľa § 82 ods. 2 ZKR, keď jeho uspokojenie
bolo vzhľadom na výšku iných prednostných zabezpečených veriteľov vylúčené. Jeho pokyn správca

nepotreboval. Okrem toho sa jedná o spriaznenú osobu úpadcu, ktorého štatutárni zástupcovia boli
zároveň štatutárnymi zástupcami úpadcu. Ak by mal správca v konkurze povinnosť získavať pokyny či
súhlasy od takýchto ľudí/subjektov, znamenalo by to znefunkčnenie celého systému konkurzného
konania. V danom prípade sa takéto osoby snažia mariť konkurzné konanie. Odvolateľ vyslovil súhlass argumentáciou žalovaného v rade 6/, v zmysle ktorého je pre správcu smerodajný záväzný pokyn
zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. zo dňa 19.11.2013. Ak žalovaný v rade 6/ nedodržal lehotu
o oznámení dražby v Obchodnom vestníku (§ 17 ods. 3 ZDD) podľa názoru odvolateľa táto okolnosť

nemôže zakladať neplatnosť dražby. Poukázal pritom na dobromyseľné nadobudnutie práv vydražiteľov
a zásadu proporcionality. Okrem toho okresný súd v konaní neskúmal, či v prípade dražby zo dňa
06.12.2013 nejde o opakovanú dražbu, na ktorú sa má aplikovať skrátená 10-dňová lehota (§ 22 ods. 4
ZDD).Okresnýsúdsavosvojomrozhodnutívôbecnevysporiadalsargumentmižalobcuprezentovanými
v žalobe o ďalších údajných vadách dražby, ktoré žalovaný považuje za nepodstatné

a nemajúce vplyv na jej platnosť. V danom prípade mal okresný súd pri svojom rozhodovaní aplikovať
aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Z obsahu tohto opravného prostriedku je zrejmé, že žalobca je
spriaznený subjekt s úpadcom (žalovaným v rade 5/) a je reprezentovaný osobami G., P., ktorí úpadok
úpadcu ako jeho štatutárni zástupcovia spôsobili. Údajnú pohľadávku, ktorú si žalobca v konkurze
uplatňuje si na jednej strane (za PB Power Trade, a.s.) uplatnili, na druhej strane (Tatra nábytkáreň,
a.s.) ju uznali. Následne si ju vložili ako nepeňažný vklad 1.000.000,00 Eur do svojej ďalšej spoločnosti

PBPT Development, s.r.o., ktorej celkové základné imanie je práve 1.000.000,00 Eur. Takéto subjekty
a ich nároky si v žiadnom prípade nezaslúžia právnu ochranu pri neprehľadných a vykonštruovaných
pohľadávkach.
26. Ďalej odvolateľ namietal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne alebo čiastočne absentujú
dôvody rozhodnutia, právne závery súdu sú v extrémnom nesúlade s jeho skutkovými závermi, právne

závery so skutkovým zistením v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje len všeobecné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia
vyvodené. V rozsudku okresného súdu absentuje konštatovanie zistenia naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení, ktorý súd vôbec neskúmal a vo svojom rozhodnutí ho ani nespomenul,
na čo žalovaný v rade 7/ na pojednávaní dňa 09.04.2014 poukazoval, aktívnej legitimácii žalobcu v

konaní, ku zabezpečeniu pohľadávky žalobcu, ktorého žalovaný v rade 6/ na pojednávaní 09.04.2014
spochybnil ako zabezpečeného veriteľa, rovnako neodôvodnil z právneho hľadiska zamietnutie žaloby
voči žalovanému v rade 5/, čo môže spôsobiť zmätočnosť celého rozhodnutia, ktorého výsledkom má
byť pravdepodobne výmaz žalovaného v rade 6/ z listu vlastníctva ako vlastníka a opätovne zápis
žalovaného v rade 5/. Napadnutý rozsudok je tak voči žalovanému v rade 5/ neúčinný, keďže bol voči

nemu zamietnutý. Zároveň sa okresný súd nevysporiadal s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K
10/2012 z 23.01.2014, ani s rozhodnutím sp. zn. 1K/15/2011 vydanom tým istým súdom v konkurznom
konaní.

27. Žalobca a ostatní žalovaní navzájom sa k uvedeným opravným prostriedkom nevyjadrili.

28. Dňa 18.05.2016 JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom S. G. 2, XXX XX G. G., oznámil súdu,
že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.03.2015, právoplatným dňa
24.03.2015 bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade, a.s., so sídlom
Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555. Dňa 10.05.2016 správca vymazal poznámky

o spornom zápise týkajúce sa pohľadávky voči úpadcovi Tatra nábytkáreň Martin, a.s. so sídlom
Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623 280 vo výške 1.253.190,83 Eur, vzniknutej z titulu Dohody o
novácii č. 01-1/2010 zo dňa 01.11.2010 (ďalej len „Pohľadávka"). Správca sa po zaradení Pohľadávky
do súpisu všeobecnej podstaty dozvedel, že spoločnosť PBPT Development, s.r.o., so sídlom Dolné
Rudiny 2, 010 01 Žilina, IČO: 46 000 381 je ako veriteľ Pohľadávky stranou sporu o neplatnosť dražby

vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/189/2014. Pohľadávka zakladajúca menovanej
spoločnosti aktívnu vecnú legitimáciu podlieha konkurzu, preto správca žiadal, aby s ním súd bez
vydania rozhodnutia konal ako so stranou sporu na strane žalobcu namiesto spoločnosti PBPT
Development, s.r.o., ktorá stratila všetky hmotnoprávne ako aj procesné práva spojené s Pohľadávkou.
Správca zároveň požiadal okresný súd o oznámenie tejto skutočnosti odvolaciemu súdu, s tým, že

podľa § 47 ods. 1 ZKR podáva návrh na pokračovanie v tomto konaní a súhlasí so svojím vstupom
do konania na strane žalobcu.

29. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil vo
výroku, ktorým bola určená neplatnosť predmetnej dražby a v závislom výroku o trovách konania a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.30. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného
sporovéhoporiadku(zákonč.160/2015Z.z.,účinnýod01.07.2016),odvolacísúdbolpovinnýprisvojom
postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu a

súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

31. K odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza:

32. V posudzovanej veci podal žalobca žalobu podľa § 21 ods. 2 vety prvej zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách tvrdiac, že je zabezpečeným veriteľom úpadcu (žalovaného
v rade 5/) a preto namieta neplatnosť dražby vykonanej v priebehu konkurzu. Vychádzal pritom z ust.
§ 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení do 31.12.2014, podľa ktorého na dražbu, ktorú organizuje správca, sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu, s odkazom na zákona o dobrovoľných dražbách. Namietal,
že pri vykonaní predmetnej dražby nebolo postupované v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách. V žalobe uviedol viaceré dôvody, pre ktoré spornú dražbu
nepovažuje za platnú, no za rozhodujúci dôvod považoval žalobca skutočnosť, že pri
vykonávaní predmetnej dražby cena predmetu dražby nebola určená znaleckým posudkom.

33. Žalovaní v rámci svojej obrany v spore i v podaných odvolaniach primárne namietali absenciu

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení i jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore,
s odôvodnením, že žalobca nie je zabezpečeným veriteľom úpadcu. Na LV č. XXXX pre okres,
obec a k.ú. Martin, na ktorom bolo ku dňu dražby zapísané vlastnícke právo žalovaného v rade 5/ ako
úpadcu, bolo zapísané záložné právo obchodnej spoločnosti, ktorá je jediným spoločníkom žalobcu
(PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44

063 555), a nie žalobcu. Navyše záložné právo v prospech PB Power Trade, a.s., bolo zapísané na
uvedený list vlastníctva v poradí až po VÚB, a.s. a Daňovom úrade, preto uspokojenie jeho
pohľadávky neprichádza vôbec do úvahy. Okrem tohto, žalobca, úpadca (žalovaný v r. 5/),
jediný spoločník žalobcu aktuálne v konkurze sú personálne prepojení - tieto osoby dosiahli i výmenu
správcu u žalovaného v rade 5/ na žalovaného v rade 6/ a konajú v zhode. Žalobca preto nemôže byť

považovaný za zabezpečeného veriteľa úpadcu.
34. Žalovaní ďalej uviedli, že správca podľa § 77 ods. 3 ZKR mal oprávnenie určiť hodnotu majetku, a
to aj bez povinnosti vyhotoviť znalecký posudok a zdôraznili, že žalovaný v rade 7/ ako zabezpečený
veriteľ dal správcovi pokyn ako sa má postupovať pri vykonaní dražby v súlade s § 83 ods.
1 ZKR a nežiadal, aby bola hodnota speňažovaného majetku určená podľa znaleckého posudku. Z

tohto dôvodu nebolo povinnosťou správcu dať vypracovať znalecký posudok na určenie ceny predmetu
dražby, ale postačovalo, že táto cena bola určená samotným správcom. Žalovaní pritom poukazovali
na viazanosť súdu v tomto konaní právnym názorom prezentovaným v uznesení Okresného súdu Žilina
sp. zn. 1K 10/2012 zo dňa 23.01.2014.
35. Odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku tiež namietali, že vo veci nebola daná príslušnosť

Okresného súdu Žilina na konanie vo veci s poukazom na znenie ust. § 88 ods. 1 písm. j) O.s.p. a že vo
veci konal a rozhodoval nezákonný sudca. V danom prípade sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, ktorý
mal byť po postúpení veci Okresným súdom Martin, (z dôvodu jeho miestnej nepríslušnosti) správne
zapísaný do registra konkurzných vecí Cbi, a nie do registra Co. Keďže Okresný súd Žilina v 30-
dňovej lehote od dôjdenia veci túto nezrovnalosť neodstránil, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý

mal správne rozhodnúť Okresný súd Martin, ktorý bol na konanie vecne a miestne príslušným súdom.
Sídlo úpadcu, miesto konania dražby, sporné nehnuteľnosti aj bydliská niektorých žalovaných sa totiž
nachádzajú v Martine.

36. Ako prvú odvolací súd riešil otázku, či vo veci rozhodoval zákonný sudca. Konanie v tejto veci

začalo 05.03.2014, kedy došla žaloba Okresnému súdu Martin. Žalovaný v rade 7/ po doručení žaloby
vzniesol námietku nepríslušnosti Okresného súdu Martin, s poukazom na znenie ust. § 88
ods. 1 písm. j) O.s.p. a výlučnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina, keďže sa jedná o spor
vyvolaný konkurzom. Je potrebné poznamenať, že podľa ust. § 105 O.s.p. účinného v tom
čase bolo dané oprávnenie skúmať príslušnosť podľa § 88 O.s.p. Okresnému súdu Martin aj bez tejto

námietky. Za konania súvisiace s konkurzom, alebo ním vyvolané možno považovať sporové konania,
v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré upravujú povinnosti účastníkov týchto
právnych vzťahov pre prípad konkurzu, prípadne úpadku. Je teda nepochybné, že sa jedná o sporvyvolaný konkurzom, pri ktorom platí výlučná príslušnosť Okresného súdu Žilina podľa § 88 ods.1 písm.
j) O.s.p. Ani nesprávny zápis veci do registra Co nemení jej charakter.
37. Zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného

súdu, ktorý má konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri nálezy Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01).
38.PodľarozvrhupráceOkresnéhosúduŽilinanarok2014malabyťvec,ktorámudošladňa18.06.2014
zapísaná do registra Cbi. Z časti C.2.2. rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2014, vyplývajú
výnimky ním dané. Z jeho bodu 1. Označeného ako Prípady použitia výnimky vyplýva, že ak bola vec

zapísaná do nesprávne určené súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do
správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania
veci do pôvodného registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do
správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia.
Po zápise veci do registra C mala sudkyňa JUDr. Jana Scholtzová možnosť túto skutočnosť
v lehote 30 dni namietať a predložiť spis predsedovi súdu na rozhodnutie. Nakoľko menovaná sudkyňa

túto možnosť nevyužila, treba ju považovať za zákonného sudcu v tejto veci. Námietka odvolateľov, že
vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca preto nie je dôvodná.

39. Pokiaľ žalobcovia namietali, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanej určovacej žalobe, odvolací súd sa s touto ich námietkou nestotožnil. Zo znenia ust. § 137

písm. c) CSP totiž vyplýva, že v súdenej veci žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom učení, pretože tento mu priamo vyplýva z osobitného predpisu, a to z ust. § 21 ods. 2
vety prvej zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Je potrebné zdôrazniť, že rovnaký
záver platil aj do 30.06.2016, t.j. za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, konkrétne jeho
ust. § 80 písm. c) O.s.p. (k tomu pozri napr. NS ČR R 73/1994).

40. Za dôvodnú však odvolací súd považoval námietku žalobcov o tom, že v súdenej veci súd prvej
inštancie vôbec neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, uspokojil sa len s tvrdením žalobcu
v žalobe, že je zabezpečeným veriteľom úpadcu (žalovaného v rade 5/). Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj
v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnehooprávnenia(práva),máaktívnulegitimáciu.Vecná

legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je osobou, ktorá
preukáže, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu bez
ďalšieho zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby pri

veci zaradenej do súpisu z konkurznej podstaty je oprávnený len taký veriteľ, ktorý zároveň preukáže
svoju aktívnu vecnú legitimáciu spočívajúcu v tom, že jeho postavenie v konkurze je
speňažením veci materiálne dotknuté. Inak povedané, musí ísť o veriteľa, ktorého aspoň čiastočné
uspokojenie speňaženie veci ovplyvňuje. Ak speňaženie dotknutej veci uspokojenie dotknutého veriteľa
neovplyvňuje, nemožno mu priznať aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca doposiaľ v tomto súdnom konaní

nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j., že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (práva),
z ktorého by vyplývala dôvodnosť jeho žaloby.

42. Z listu vlastníctva č. 4357 pre okres, obec a k.ú. Martin (č.l. 183-185 spisu), vyplýva, že na ňom bolo
ku dňu 04.01.2012 zapísané vlastnícke právo obchodnej spoločnosti Tatra nábytkáreň Martin, a.s. so

sídlom Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623 280, a tiež na ňom bolo v časti C - Ťarchy
zapísané (okrem iných už predchádzajúcich) aj záložné právo obchodnej spoločnosti PB Power Trade,
a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555), ktorá je jediným spoločníkom
žalobcu. Žalobca teda na ňom nie je, a ani nebol zapísaný ako záložný veriteľ žalovaného v rade 5/.

43. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri postúpení pohľadávky (teda aj jej vklade do základného
imaniaobchodnejspoločnosti)prechádzazáložnéprávospoluspohľadávkounajejnadobúdateľa(§524
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pohľadávka však musí v čase jej postúpenia, či vkladu do základného
imania obchodnej spoločnosti aj reálne existovať. Pre platnosť postúpenia pohľadávky, prípadnejej vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti, je tiež potrebné, aby boli realizované v súlade
s právnymi predpismi.

44. Z obsahu spisového materiálu, vrátane pripojených výpisov z obchodného registra ďalej vyplýva,
že žalobca, úpadca (žalovaný v r. 5/), jediný spoločník žalobcu - aktuálne v konkurze sú personálne
prepojení (Ing. Peter Benčic, Ing. X. P. - tieto osoby dosiahli i výmenu správcu u žalovaného v rade 5/
na žalovaného v rade 6/ a konajú v zhode. Žalobca by preto podľa aktuálne nemohol byť považovaný
za zabezpečeného veriteľa úpadcu - žalovaného v rade 5/ (pozri § 95 ods. 3 ZKR). Táto právna úprava

sa vzťahuje na konkurz, ktorý bol vyhlásený po 01.01.2012. Na žalovaného v rade 5/
bol však vyhlásený konkurz dňom 01.10.2011. To však nevylučuje, aby súd takéto prepojenie a činnosť
spriaznených osôb (označených v § 9 ZKR), za danej situácie vyhodnotil ako výkon práva, ktorý je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného
zákonníka) alebo; prípadne takéto konanie vyhodnotil podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
Netreba totiž opomínať fakt, že ak obchoduje spoločnosť so spriaznenou osobou, vždy platilo, že

sa tak musí diať za podmienok bežných v obchodnom styku (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn.
29 Cdo 4822/2008). V obchodnom styku je bežné, že zabezpečenie (napr. zriadenie záložného práva)
sa poskytuje „za odplatu" (typicky napr. bankovú záruku by banka asi zadarmo nikomu neposkytla).
V takýchto prípadoch preto platí obrátené dôkazné bremeno, kedy spriaznená osoba musí preukázať
nad všetku pochybnosť sú predpoklady „obvyklosti" dodržané, inak takéto zabezpečenie nie je zriadené

platne.
45.Žalovanývrade4/tiežsprávnepoukázalajnato,žežalobcavkonanínepreukázal, ževprípade
vloženia nepeňažného vkladu vo výške 1.000.000,00 Eur do jeho základného imania spoločníkom
PB Power Trade, a.s., bol dodržaný postup podľa § 59 Obchodného zákonníka, a to vypracovanie
znaleckého posudku k hodnote daného vkladu, v tomto prípade pohľadávky voči žalovanému v rade

5/. Tento postup je však možné vyhodnotiť aj podľa § 59a Obchodného zákonníka.
Aktuálne nie je zrejmé, či takýto posudok vôbec existuje a či bol registrovému súdu vôbec predložený.
Zo zbierky listín obchodného registra ohľadne žalobcu na internete vyplýva, že takáto listina nie je jej
obsahom. V danom prípade je dôvodné podozrenie, že na žalobcu pohľadávka voči žalovanému v rade
5/ nikdy zákonným spôsobom nemohla byť prevedená/postúpená. Netreba pritom opomínať ani zákaz

konkurencie upravený v ust. § 196 Obchodného zákonníka.

46. Zároveň odvolací súd dodáva, že ak doposiaľ nebola v tomto konaní preukázaná aktívna vecná
legitimácia žalobcu PBPT Development, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina, IČO: 46 000
381, na podanie žaloby, odvolací súd nemal dôvod pokračovať v konaní s JUDr. Jaroslavom Jakubčom,

PhD., so sídlom S. G. X, XXX XX G. G., správcom konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade, a.s.,
so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555. Tento správca nie totiž právnym
nástupcom žalobcu, a teda nebol daný dôvod na postup súdu podľa § 64 CSP a nejedná sa ani o zmenu
subjektov podľa § 80 ods. 1 CSP, ktorý by odôvodňoval postup súdu podľa § 80 ods. 2 CSP.

47. Vo vzťahu k tvrdenej viazanosti súdu v tomto konaní uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K
10/2012 zo dňa 23.01.2014 odvolací súd poukazuje, že tak z ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ako aj z ust.
§ 193 CSP vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný, a preto argumentácia žalovaných v tomto
smere neobstojí.

48. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú.

49. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

50. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany,
a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a
podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl.51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu
ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú

kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky

považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné
právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v
tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.

51. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a
nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo

na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie

spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

52.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

53. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

54. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
55. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje

rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

56.Žalovanívrámciprvoinštančnéhokonanianamietaliabsenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcu
na požadovanom určení i jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore, s odôvodnením, že žalobca nie je
zabezpečeným veriteľom úpadcu. Na LV č. XXXX pre okres, obec a k.ú. Martin, na ktorom bolo kudňu dražby zapísané vlastnícke právo žalovaného v rade 5/ ako úpadcu, nebolo zapísané záložné
právo žalobcu. Ďalej uviedli, že ak by aj záložné právo bolo zapísané na uvedený
list vlastníctva v prospech žalobcu, toto by bolo v poradí až po VÚB, a.s. a Daňovom úrade, preto

uspokojenie jeho pohľadávky neprichádza vôbec do úvahy. Okrem tohto, žalobca, úpadca (žalovaný
v r. 5/), jediný spoločník žalobcu aktuálne v konkurze sú personálne prepojení - tieto osoby dosiahli
i výmenu správcu u žalovaného v rade 5/ na žalovaného v rade 6/ a konajú v zhode. Žalobca preto
nemôže byť považovaný za zabezpečeného veriteľa úpadcu. Okresný súd v prejednávanom prípade len
nekriticky prevzal do svojho rozhodnutia konštatovanie žalobcu o tom, že je zabezpečeným veriteľom

žalovaného v rade 5/, pričom mu ako zabezpečenému veriteľovi prislúcha záložné právo podľa § 151
a nasl. Občianskeho zákonníka a v tomto smere vôbec nevykonal žiadne dokazovanie, a to napriek
tomu, že sám žalobca vo svojej žalobe poukazuje na list vlastníctva č. 4357 pre okres, obec a k.ú.
Martin zo dňa 13.12.2013, ako aj spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/15/2011, ktorý žiadal pripojiť ku
spisu v prejednávanej veci. Ak súd vo svojom meritórnom rozhodnutí nereagoval na podstatné námietky
žalovaných vznesených proti nároku uplatneného a zároveň zamietnutie žaloby voči žalovanému v rade

5/ z právneho hľadiska žiadnym spôsobom neodôvodnil jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a závery
v ňom formulované sú predčasné.

57. Okrem toho pozornosti odvolacieho súdu neunikla skutočnosť, že okresný súd nevykonal v
prejednávanej veci riadne dokazovanie. Procesný predpis platný v čase konania a rozhodovania

okresného súdu (Občiansky súdny poriadok) upravoval vo svojom § 122, že súd
vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania. Ku dňu 21.05.2014, kedy súd vykonával dokazovanie listinami na pojednávaní
(č.l. 118 spisu) platilo, že dôkaz listinou sa pritom vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak sa vo veci nenariaďuje

pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu). Z obsahu spisového
materiálu jednoznačne vyplýva, že okresný súd pochybil, keď na pojednávaniach v prejednávanej veci
neoboznámil účastníkov (teraz strany) s obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi, ktoré sa
v ňom nachádzajú, a na ktoré sa odvolával vo svojom rozsudku (toto tvrdenie platí k výpisom z listov
vlastníctva č. 7168, 7127, 7181 a 7247 pre k.ú. Martin citovaným v napadnutom rozsudku). Zároveň

uviedol, „že pokiaľ ide o spis 1K/15/2011 Okresného súdu Žilina sú účastníci oboznámení s listinami
v tomto spise a nežiadajú ani jednu z listín výslovne nahlas prečítať. Zhodne uvádzajú, že taktiež
zo spisu 27C/189/2014 listiny boli riadne doručené a nežiadajú ani jednu, aby bola nahlas výslovne
prečítaná." Takýto spôsob dokazovania však zákon v tom čase vôbec nepoznal. Spis Okresného súdu
Žilina sp. zn. 1K/15/2011 so všetkými jeho zložkami, ktorý má podstatný vplyv pre

meritórne rozhodnutie veci nebol súdom prvej inštancie vôbec ku spisu v prejednávanej veci pripojený.
Okrem toho je vylúčené, aby stranám sporu s výnimkou žalovaných v rade 5/ a 6/ boli známe okolnosti
konkurzu a spisu týkajúceho sa úpadcu (žalovaného v rade 5/). Okresný súd teda porušil svoje procesné
povinnosti vo vzťahu k stranám sporu. Zo zápisníc o súdnych pojednávaniach konaných pred okresným
súdom je nepochybné, že okresný sú nevykonal riadne dokazovanie listinami tak, ako mu to ukladalo

vtedy platné znenie ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Takýto postup súdu nemôže ísť na úkor strán súdneho
konania, najmä ich práva garantovaného čl. 48 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a aby sa v jeho prítomnosti mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Je neprípustné, aby sa strana o obsahu listinného dôkazu dozvedela
až z písomného vyhotovenia rozsudku, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci (vyššie uvedené listy

vlastníctva). Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že viaceré dôkazy, ktoré sú obsahom spisového
materiálu neboli stranám doposiaľ doručované, v dôsledku čoho (logicky) tieto listiny ani ich obsah
nemohli byť protistranou (či už v prednese na pojednávaní alebo písomným podaním) spochybnené.

58.Popísanépochybeniavpostupeokresnéhosúdupovažovalodvolacísúdzatakpodstatné,ženevidel

dôvodďalejsavpodrobnostiachzaoberaťďalšouargumentácioužalovanýchuvedenýchvichopravných
prostriedkoch, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

59. V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, pričom

opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Na pojednávaní vykoná dokazovanie (výsluchom
strán i listinnými dôkazmi), predloženými obidvomi procesnými stranami v konaní, a vysporiada sa aj s
prípadnými ďalšími návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania. Vykoná tiež
dokazovanie listom vlastníctva č. 4357 pre okres, obec a k.ú. Martin zo dňa 04.01.2012, predloženýmdo spisu žalovaným v rade 4/ (č.l. 183-185 spisu) a pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn.
1K/15/2011 (jeho obidvomi zložkami). Po náležitom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne
rozhodne vo veci samej, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)

vysloveným vyššie. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne nároku uplatnenom
žalobou. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov
konania.

60. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

61. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)