Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/403/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916207300
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916207300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1./ Vlastníkom bytov a nebytových priestorov
bytového domu, Trebišov, J. Husa 1723/7, zast. na základe mandátnej zmluvy Bytovým podnikom
Trebišov, Puškinova 18, IČO: 36 175 706, 2./ VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o. Košice, Brnenská 80,
IČO: 44 166 591, práv. zast. JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Košice, Račí potok 3, 3./ S. K., Y.,
nar. X.XX.XXXX, Z. E. XXXX/X, 4./ S.. Ivete K., nar. XX.XX.XXXX, Y., M. XXXX/XX, práv. zast. Z.. Jánom
Balážom, advokátom, Rožňava, Akademika Hronca č. 3, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/227/2016-161 z 18.5.2018 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejlensúd)I.žalobuzamietolaII.vyslovil,žežalobkyňa
je povinná nahradiť žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade trovy konania v plnom v rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 20.5.2016 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaní 1./, 2,/, 4./ sa k žalobe vyjadrili písomne a žiadali

ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v replike doručenej súdu 7.11.2016 uviedol, že pokiaľ žalovaný
v 1. rade uviedol, že podal návrh na zápis zákonného záložného práva a Správa katastra Trebišov mu
oznámila, že bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností
na základe listiny č. Z 788/12, z výpisov LV č. XXXX, k. ú. Y., ktoré žalobca doložil k podanej žalobe, toto
záložnéprávožalovanýchv1.radenapredmetnomlistevlastníctvanebolozapísané.Pokiaľžalovaný2./
uvádza, že záložné právo žalovaného 1./ nebolo zapísané v dôsledku technickej chyby, namietal, že nie
je zrejmé, prečo záložné právo nebolo opravou zapísané pred záložným právom žalobcu, keď žalovaný

2./ tvrdí, že zápis žalovaného 1./ bol urobený skôr a potvrdil, že notárom bol vyzvaný na prevzatie
zostatku z výťažku dražby. Žalovaná 2./ VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. v duplike doručenej súdu
5.1.2017 uviedla, že je irelevantné, kto predmetný byt vlastnil v r. 2012, zákonné záložné právo vzniklo
zo zákona a nezaniklo zmenou vlastníka. Žiadny subjekt nepožiadal o výmaz zákonného záložného
práva, preto nebol na takýto úkon žiaden dôvod. Je absurdné tvrdiť, že zákonné záložné právo vzniká
až vznikom zabezpečenej pohľadávky, keďže je zrejmé, že zákonné záložné právo pre všetky byty
a nebytové priestory už vzniklo zák. č. 182/1993 Z. z., v zmysle § 15 ods.1. Žalobca v následnom

písomnom podaní doručenom súdu 7.5.2018 trval na tom, že záložné právo má akcesorickú povahu,
výnimku z tejto zásady akcesority predstavuje § 151c ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
záložného právo môže zabezpečiť pohľadávku budúcu, no základnou podmienkou je, že pohľadávka
musí byť pri zriadení záložného práva dostatočne špecifikovaná a určitá. Ďalej súd uviedol, akédokazovanie vykonal a čo z jednotlivých dôkazov zistil. Citoval znenie § 21 ods.2,4, § 7 ods.1,2, § 12
ods.1, § 151e ods.1,2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom ku dňu konania
predmetnej dražby, t.j. k 21.4.2016, § 151ma ods.1,2,6, § 151k ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej

len OZ), § 15 ods.1 zák. č. 182/1993 Z. z., § 34 ods.1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, opierajúc sa o citované ustanovenia zákona považoval žalobu o určenie neplatnosti dražby
za nedôvodnú a zamietol ju v celom rozsahu. Po preskúmaní žaloby dospel k záveru, že žalobca
má naliehavý záujem na určení neplatnosti dražby s poukazom na § 21 ods.2 zák. č. 527/2002 Z. z.

vždy, pokiaľ tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach (§ 137 písm. c/ CSP). Ďalej zistil, že žaloba bola
podaná včas v zákonnej trojmesačnej lehote, keď namietaná dražba sa uskutočnila 21.4.2016 a žaloba
bola podaná na súde dňa 20.5.2016. Žalobca založil dôvody neplatnosti dražby konanej 21.4.2016
na viacerých skutkových tvrdeniach. V prvom rade namietal časové poradie vzniku záložného práva a
následne v tejto súvislosti povinnosť dražobníka pri plnení oznamovacej povinnosti o výkone záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1./ - Vlastníci bytov a nebytových

priestorov bytového domu J. E. XXXX/X, Y., zast. na základe mandátnej zmluvy Bytovým podnikom
Trebišov, Puškinova 18, Trebišov, pričom podľa vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods.2 zák.
č. 527/2002 Z.z. a § 16 ods.4 zák. č. 527/2002 Z.z., sa navrhovala dražba z titulu záložného práva v
prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom
znení, pričom výška pohľadávky bola stanovená k 30.9.2015 a predstavovala sumu 2 135,39 eur. V

tejto súvislosti konštatoval, že výška pohľadávky nebola sporná. Keďže žalovaný 3./ svoju pohľadávku
dobrovoľne nesplnil, bolo rozhodnutie žalovaného 1./ navrhnúť dražbu podľa § 8b ods.2 písm. i/ zák.
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov legitímne. Žalovaný 1./ vykonával funkciu
správcu na základe mandátnej zmluvy a jeho zákonnou povinnosťou bolo podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby bytu, alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.

Žalobca namietal, že dražobník, resp. navrhovateľ dražby nesplnili povinnosti pri oznámení o dražbe v
zmysle § 17 zák. 527/2002 Z. z. v platnom znení a teda došlo k porušeniu § 151l a § 151ma OZ, pretože
bolopotrebnéoznamovaťvýkonzáložnéhoprávaajprednostnýmzáložnýmveriteľom.Nedodržanietejto
povinnosti má za následok neplatnosť dražby, keďže prednostné záložné právo na záloh mal žalobca.
Takto dražobník neoprávnene vydražil predmet dražby a prostriedky zadržal. S uvedeným názorom

sa nestotožnil. Žalobca namietal nesplnenie povinnosti dražobníkom v zmysle § 151ma OZ, pretože
prednostným záložným veriteľom podľa žalobcu je práve on, nie navrhovateľ dražby z titulu zákonného
záložného práva, ale žalobca, ktorého záložné právo vzniklo na základe záložnej zmluvy zo 7.4.2014,
ktorej vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Trebišov z 15.5.2014 pod V
834/2014. Konštatoval, že v zásade platí, že záložný veriteľ je v prípade súbehu viacerých záložných

práv na ten istý predmet zálohu povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva všetkým
záložným veriteľom, z ktorých záložné právo vzniklo skôr, ako jeho záložné právo, teda majú skoršie
poradie pre uspokojenie svojich záložných práv. Splnenie tejto oznamovacej povinnosti je dôležité z
toho hľadiska, že OZ v takom prípade vychádza zo zásady prednostného uspokojenia tých záložných
veriteľov, ktorých zákonné právo vzniklo skôr (151k ods.1 OZ). Právne významné bolo preto vyriešiť

otázku, či žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a navrhovateľ dražby, mal postavenie prednostného
zákonného záložného veriteľa. Citoval znenie § 15 ods.1 zák. 182/1993 Z. z. v platnom znení ku
dňu konania dražby. Právne významná bola otázka vzniku záložného práva podľa § 15 ods.1 cit.
zák. a teda otázka, či žalovaný v 1. rade má postavenie tzv. „najstaršieho“ záložného veriteľa. Podľa
právneho názoru súdu a vychádzajúc aj z právnej teórie, zákonné záložné právo vzniká momentom

účinnosti právnej normy, ktorá ho do právneho poriadku zavádza a nepristupuje k jeho vzniku žiadna
ďalšia právna skutočnosť, ako je napríklad pri vklade zmluvne dohodnutého zákonného záložného
práva. Z hľadiska konkurencie viacerých záložných práv je dôležitý moment vzniku záložného práva
a nie moment vzniku zabezpečovanej pohľadávky. Vo všeobecnosti platí, že záložné právo môže
zabezpečovaťajvbudúcnostivzniknutépohľadávky(§151cods.2OZ).Podľanázorusúdupráveúčelom

zákonného záložného práva je predovšetkým zabezpečiť vymoženie všetkých pohľadávok ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplatičovi, pričom realizačná funkcia záložného práva
sa však prejaví, až keď vznikne takto v budúcnosti zabezpečovaná pohľadávka. Len takýto výklad
plní zmysel a účel zákonného záložného práva podľa § 15 ods.1 predmetného citovaného zákona.
Porovnajúc napríklad zmluvné záložné právo, aj toto vzniká vkladom do katastra nehnuteľností v

čase, keď pohľadávka, ktorú zabezpečuje, nie je v štádiu vzniku realizačnej funkcie záložného práva.
Záložné právo sa zmluvne dojednáva vtedy, keď dlžník ešte nemá žiaden splatný dlh voči záložnému
veriteľovi a je evidentné, že v tomto štádiu ako je to i pri vzniku záložného práva, plní zmluva len
zabezpečovaciu funkciu záložného práva. Preto dospel k právnemu názoru, že žalovaný v 1. rade bezohľadu na časový moment vzniku svojich pohľadávok je v pozícii tzv. najstaršieho záložného veriteľa
a navrhovateľ dražby, alebo dražobník pri procese dražby nemal povinnosť doručovať oznámenie o
začatí výkonu záložného práva ostatným záložným veriteľom, teda ani žalobcovi (§ 151 ma OZ). Súd

preto námietku žalobcu o nesplnenie si uvedenej oznamovacej povinnosti nezohľadnil. Pokiaľ žalobca
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo 8/2010 z 27.7.2011, konštatoval, že v danej
veci išlo k posudzovanie predaja pri existencii záložných práv v exekučnom konaní, zákonné záložné
právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a nebola ani prihlásená do dražby pohľadávka z titulu
úhrad spojených s vlastníctvom k bytu. Stotožnil sas právnou argumentáciou žalovanej v 4. rade, ktorá

uviedla, že zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa zapisuje do katastra
nehnuteľností podľa § 34 zák. č. 162/1995 Z. z. záznamom a teda zápis zákonného záložného práva
má len deklaratórny charakter a vo svojej podstate existuje aj bez tohto zápisu v katastri nehnuteľností.
Za samotný moment vzniku tohto záložného práva sa podľa odbornej praxe v prípadoch zákonného
záložného práva považuje už prvé nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu a nebytového priestoru. S
takýmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 3Cob/233/2013.

Navyše poukázal na skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov podali návrh na zápis
vzniku zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993Z.z. už v roku 2012 (ako prví) a to
konkrétne listom z 22.2.2012 a Správa katastra Trebišov im 15.3.2012 oznámila, že 15.3.2012 bol
tento zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny
Z 788/12 v katastrálnom území Trebišov, list vlastníctva XXXX zapísaný pod číslom zmeny 507/12.

V tejto súvislosti uviedol, že pre vznik zákonného záložného práva žalovaného v 1. rade v zmysle §
15 zák. č. 182/1993 Z. z. je rozhodujúce nadobudnutie účinnosti zák. č.182/1993 Z. z. a zapísanie
bytového domu v katastri nehnuteľností. Výkon tohto záložného práva je možný až neplnením záväzkov
vlastníka bytu v dobe splatnosti, t.j. prvým dňom omeškania vzniká záložnému veriteľovi právo na výkon
záložného práva. Zákon č.182/1993 Z.z. upravuje len podmienky, za ktorých možno uplatniť právo na

výkon záložného práva, nie na jeho vznik. Podstata je teda v tom, že pokiaľ je bytový dom zapísaný
v katastri nehnuteľnosti, jeho zápisom vzniká zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v tomto dome. Zák. č. 182/1993 Z.z. upravuje len podmienky začatia výkonu záložného práva.
Samotný vznik je podmienený účinnosťou zákona a zápisom bytového domu v katastri. Vychádzajúc
z uvedeného je nesporné, že už v čase vzniku zmluvného záložného práva žalobcu 7.4.2014, ktorého

vkladbolpovolený15.5.2014podV834/2014bolbytovýdom,ajspornýbyt,ktorýbolpredmetomdražby,
zapísaný v katastri nehnuteľností a teda existovalo už zákonné záložné právo k tomuto bytu a následne
došlo k jeho prechodu (záložného práva na jeho právnych nástupcov). Ak by sa na tento prípad malo
použiť žalobcom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6M Cdo8/2010 z 27.7.2011, potom by
permanentne muselo dochádzať k zániku a vzniku záložného práva pri každom omeškaní s úhradou

platieb. Citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sa v danom prípade na prejednávanú vec nevzťahuje,
nakoľko z citovaného uznesenia je zrejme, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Ak je podaný
návrh na vykonanie exekúcie, nemožno vykonať zákonné záložné právo, možno vykonať len exekučné
zákonné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa poradia. Dražba sa už následne
nevykonáva podľa zák. 182/1993 Z.z. na uspokojenie pohľadávky na základe zákona č. 527/2002 Z.z.

o dobrovoľných dražbách, ale na základe zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekútorského poriadku). Nemožno namietať tvrdenie žalobcu, že za prednostného záložného
veriteľa možno považovať len takého záložného veriteľa, ktorého záložné právo je registrované ako prvé
v poradí, no nemožno ani obísť skutočnosť, ktorá je v konaní zdôrazňovaná žalovanými, že poradie
záložných veriteľov v tom ktorom registri musí zodpovedať objektivite a teda podľa práva správnemu

poradiu registrácie. Súd na návrh v zmysle § 7 ods.2 OPS (účinnom v čase podania žaloby ), t.č. čl. 1
CSP, § 2 ods.2 CSP, má právomoc rozhodnúť aj o tom, aké má byť správne poradie registrácie v registri
záložných práv. O správnom poradí registrácie záložných práv súd môže rozhodnúť aj prejudiciálne v
inom konaní, kde poradie registrácie záložných práv je rozhodujúce pre rozhodnutie v merite veci. Súd
po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že pri registrácii záložných práv došlo k administratívnej

chybe a záložné právo žalovaného v 1. rade malo byť registrované pred záložným právom žalobcu.
Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov i zistených
skutočností súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol
citujúc znenie § 262 ods.1, § 255 ods.1 CSP a v súlade so zásadou úspechu a priznal žalovaným v 1.,
2., 3. a 4. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý citoval zo žaloby a odôvodnenia
rozhodnutia súdu a má za to, že okresný súd nepostupoval správne. Má za to, že na to, aby záložné
právo existovalo, musí existovať konkrétna pohľadávka, ktorú toto záložné právo zabezpečuje. V zmysle
§ 151a Občianskeho zákonník, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva.Záložné právo má akcesorickú povahu, čo znamená, že toto záložné právo je podmienené danosťou
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ako hlavného vzťahu. Záložné pravo môže existovať len spolu
s pohľadávkou. Záložné právo ako také trvá len dovtedy, kým trvá aj zabezpečovaná pohľadávka.

Žalobca má za toto, že toto je podstata záložného práva a to bez ohľadu na to, akým spôsobom
toto záložné právo vzniká. V zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká

zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo) v prospech spoločenstva; ak
sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Má za to,
že aj predmetné zákonné ustanovenie hovorí o pohľadávkach vzniknutých, teda takých, ktoré existujú.
Žalobcovi sa zdá neprípustné, aby za každých okolností boli prednostnými záložnými veriteľmi vlastníci
bytov a nebytových priestorov. V danom prípade by sa strácala samotná podstata záložného práva,

nakoľkoaksanevyžadujeexistenciapohľadávky,ktorájezákladomexistenciezáložnéhopráva,vlastníci
bytov a nebytových priestorov by získali výhradné postavenie prednostného záložného veriteľa a v
zásade by tak mohli brániť ostatným záložným veriteľom vo výkone záložného práva, bez ohľadu na to
či vlastníci bytov a nebytových priestorov majú alebo nemajú splatnú pohľadávku. Uvedené považuje
za absurdné, v rozpore s dobrými mravmi a platným právnym poriadkom. Nevidí dôvod, prečo by

vlastníci bytov a nebytových priestorov, nemuseli naplniť podmienku, ktorú platné právne predpisy
spájajú s existenciou záložného práva - existencia pohľadávky. Žalobca uvádza, že záložnou zmluvou
z 7.4.2014 bolo zriadené záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Okresný úrad Trebišov, katastrálny
odbor, povolil vklad tohto záložného práva dňa 15.5.2014 pod V 834/14. Tak, ako dokladoval aj v
samotnom konaní, na liste vlastníctva v tomto čase neviazlo žiadne iné záložné právo a bol jediný

záložný veriteľ. Rovnako poukázal na to, že v čase zriadenia záložného práva vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti bola tretia osoba, ktorá predmetný byt predala žalovanému 3/, ktorý čerpal peňažné
prostriedky z úveru na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a za účelom zabezpečenia pohľadávky z tohto
úveru bolo zriadené jeho záložné právo pod V834/14. Rovnako poukázal na to, že súčasťou zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je aj vyhlásenie, že na predmetnej nehnuteľnosti

neviaznu žiadne nedoplatky voči žalovaným 1/. Nakoľko v čase zriadenia zmluvného záložného práva
neexistovala pohľadávka žalovaných 1/, neexistovalo ani záložné právo a teda je vylúčené, aby žalovaný
1/ bol považovaný za prednostného záložného veriteľa. Uvedené by popieralo teóriu záložného práva,
ktoré existuje len v súbehu s konkrétnou pohľadávkou. Žalobca má za to, že pre zákonné záložné
právo nemôžu existovať iné podmienky, aké platné právne predpisy viažu pre záložné právo ako také.

Súd má za to, že rozhodnutie NS SR 6MCdo/8/2010 z 27.07.2011, na ktoré poukazoval žalobca, sa
na danú vec nevzťahuje, nakoľko mal za to, že v danom prípade sa rieši exekučné záložné právo.
Žalobca má za to, že z odôvodnenia súdu je zrejmé, že si predmetné rozhodnutie nesprávne vyložil. V
danom prípade sa rieši exekučné záložné právo, ale práve v súvislosti so zákonným záložným právom
zriadeným zákonom č. 182/1993 Z. z. V predmetnom prípade sa riešil spor medzi exekučným záložným

právom a zákonným záložným právom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V danej veci sa
posudzovalo, či pri výkone exekučného záložného práva bol súdny exekútor povinný doručiť písomnosti
aj vlastníkom bytov, keď neexistovala pohľadávka. Najvyšší súd skonštatoval, že sa stotožňuje s
názorom generálneho prokurátora v tom, že vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred
vznikom zabezpečenej pohľadávky - nemá povahu zábezpeky do budúcnosti. Existencia zákonného

záložného práva je podmienená vznikom pohľadávky. Vzhľadom na uvedené, predmetné rozhodnutie
sa priamo dotýka prejednávanej veci, nakoľko samotný Najvyšší súd SR má za to, že na vznik záložného
práva, a to aj zákonného, sa vyžaduje existencia konkrétnej pohľadávky. Súd ďalej uvádza, že to,
že vlastníci mali až dodatočne záznamom zapísané záložné právo, bola len administratívna chyba
Okresného úradu, katastrálneho odboru. Žalobca má za to, že toto tvrdenie žalovaní ničím nedoložili,

ani okresný súd uvedené nemal preukázané na základe žiadnych relevantných dôkazov. On súdu
doložil vyjadrenie Okresného úradu Trebišov, katastrálny odbor, kde samotný okresný úrad uvádza,
že žalobca je prednostný záložný veriteľ. Okresný úrad predmetnú situáciu nevyhodnotil tak, ako
konštatuje súd, že išlo o administratívnu chybu a nedopatrením bol žalovaný 1/ zapísaný ako záložný
veriteľ až za žalobcom, ale uvádza, že záložné právo žalobcu bolo zapísané prvé v poradí, a je

teda prednostným záložným veriteľom. Žalobca má za to, že súd len na základe ničím nedoložených
skutočností skonštatoval zlyhanie katastra, pričom samotné vyjadrenie katastra nebral do úvahy. Ďalej
uviedol, že v čase, keď došlo k vzniku jeho záložného práva, nielen, že na predmetnom liste vlastníctva
nebolo zapísané žiadne iné záložné právo, ale v prvom rade neexistovala pohľadávka žalovaného1/ a teda nemohlo existovať ani záložné právo žalovaného 1/. Vzhľadom na uvedené, má za to, že
v danom prípade došlo k porušeniu § 7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je
navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. V danom prípade sa

toto vyhlásenie žalovaného 1/ nezakladalo na pravde, nakoľko došlo k porušeniu § 151ma Občianskeho
zákonníka a žalovaný 1/ si nesplnil povinnosti, ktoré mal voči nemu, ktorého záložné právo bolo v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným právom žalovaného 1/. Na základe vyššie
uvedených skutočností „žalovaný“ žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté „uznesenie“ okresného
súdu z 18.5.2018, spis, zn. 15C/227/2016 tak, že: Súd určuje, že dobrovoľná dražba konaná 21.4.2016

o 11,30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Alexandra Demetera v Trebišove, ul. Námestie Sv. Cyrila a
Metoda 150/26, 078 01 Sečovce, ktorej navrhovateľom boli Vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu J. E. XXXX/X, Y., SR, zast. na základe mandátnej zmluvy - BP Trebišov, Puškinova
18, 075 01 Trebišov, IČO: 36175706 organizovaná dražobníkom VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o.,
Brnenská 80, Košice, IČO: 44166591, zap. v OR OS KE I, odd.: Sro, vložka 21836/V, ktorej predmetom
bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX - byt č. XX na X.p. vo vchode č. X v bytovom dome na ul.

Z. E. v Y. so spoluvlastníckym podielom 211/10000 na spol. častiach a zariadeniach domu a spoluvl.
podiel k pozemku, bytový dom so súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX, výmera 440 m2, druh: zastavené
plochy a nádvoria v okrese Y., obec Y., k.ú. Y., vedené Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor,
ktorých predchádzajúcim výlučným vlastníkom bol S. K., nar. XX.XX.XXXX,bytom Z. E. XXXX/X, XXX
XX Y., št. obč. SR, je neplatná. Žalovaní v I., II., III. a IV. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2./, ktorý uviedol (č.l. 192), že v plnom rozsahu sa stotožňuje
s rozsudkom súdu prvej inštancie a pridržiava sa všetkých svojich písomných i ústnych vyjadrení a
preto sa vyjadrí len ku skutočnostiam, ktoré treba zdôrazniť. Žalobca absolútne neberie do úvahy všetky
ustanovenia upravujúce záložné právo, selektuje a vytrháva z kontextu ustanovení slovné spojenia,

ktoré mu vyhovujú, ale i popiera účel nielen záložného práva ako takého, ale i zákonného záložného
práva. Podľa § 151c ods. 2 OZ záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Práve uvedené ustanovenie je potrebné
aplikovať pri zápise zákonného záložného práva do listu vlastníctva. Vzhľadom na to, že zákonné
záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniká zo zákona, zápisom do katastra sa už len

potvrdzuje poradie vlastníkov bytov ako záložných veriteľov. Pokiaľ by pripustil argumentáciu žalobcu,
účel zákonného záložného práva - zabezpečovacia funkcia v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, by celkom stratil význam. Zároveň zápisom zákonného záložného práva sa určuje poradie
zápisov. Pokiaľ by pred zápisom zákonného záložného práva existoval iný zápis záložného práva,
vlastníci bytov a nebytových priestorov by sa nestali prednostnými záložnými veriteľmi, avšak v danom

prípade preukázali, že žalovaní v 1./ boli prednostnými záložnými veriteľmi a nie žalobca, ako to sám
tvrdí. V prípade, že by pre zápis zákonného záložného práva musela existovať pohľadávka, uvedené
právo by nebolo možné takmer nikdy realizovať, vzhľadom na časové obdobie zápisu zákonného
záložného práva, jeho vyčísľovanie a následné formálne postupy, ktoré spolu trvajú niekoľko mesiacov
by bolo neefektívne. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že zápisom zákonného záložného práva by vlastníci

získali výhradné postavenie prednostného záložného veriteľa, uvedené nie je pravdou a to práve z
dôvodu časového hľadiska zápisu jednotlivých záložných práv, kde práve čas zápisu určuje poradie.
Takisto nie je pravdou, že vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu brániť vo výkone záložného
práva bezdôvodne iným záložným veriteľom a to s odkazom na § 151ma ods.1 „Ak vzniklo na zálohu viac
záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným

záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ
uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu." Má zato, že žalovaní
v 1. rade sú a aj boli zapísaní v poradí ako prví záložní veritelia, o čom informovali žalobcu. Keďže
žalovaní v 1. rade sú prednostnými záložnými veriteľmi nebolo potrebné oznámiť začatie záložného

práva ostatným veriteľom. Žalobca bol čiastočne uspokojený z výťažku vzhľadom nato, že notár vyzval
žalobcu na prevzatie sumy presahujúcej 15 000 eur, s čím žalobca v postavení v poradí druhého
záložného veriteľa súhlasil a prevzal túto časť výťažku. Trvá na tom, že tvrdenia žalobcu sú vzhľadom
na nimi predkladané dôkazy irelevantné, zákonné ustanovenia boli v celom rozsahu dodržané a preto
navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok vydaný súdom prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a

zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
5.Žalovaná v 4. rade (č. l. 199-200) uviedla, že v plnej miere sa stotožňuje s oboma výrokmi ako aj
odôvodnením Rozsudku Okresného súdu Trebišov, z 20.7.2016, sp. zn. 15C 227/2016. Tento rozsudok
považuje žalovaná za spravodlivý a vecne správny. Naopak, nesúhlasí s odvolaním žalobcu, totopovažuje za nedôvodné, v právnych záveroch za nesprávne. Podľa jej názoru nemajú dôvody uvedené
v odvolaní žalobcu vplyv na skutkovú ani právnu stránku napadnutého rozsudku a sú irelevantné,
pričom žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, s ktorou by sa súd v napadnutom rozsudku

nevyporiadal. Predmet návrhu - Z tohto dôvodu nevidí potrebu vyjadrovať sa opätovne uvádzaným a
nesprávnym právnym záverom žalobcu uvedenými v odvolaní a zotrváva na svojej právnej argumentácii
(obrane), s ktorou sa nakoniec stotožnil aj „prvostupňový“ súd. K veci chce len pre doplnenie uviesť
(pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu), že je taktiež
potrebné zdôrazniť, že žalobca opiera svoju žalobu de facto na porušení dvoch ustanovení zákonov,

a to § 7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách a § 151 ma ods.1 Občianskeho zákonníka, s ktorými
následne spája neplatnosť dražby. Podľa jej názoru však nedošlo k porušeniu žalobcom namietaného
§ 151ma ods.1, nakoľko je preukázané, že listom z 30.3.2016 a žalobcovi doručenom 1.4.2016 mu
bolo písomne oznámené začatie výkonu záložného práva, a to predajom zálohu na dražbe (č. l.
96), čiže podľa názoru žalovanej tak táto namietaná okolnosť splnená bola. Čo sa týka namietaného
druhého § 7 ods.2 zák. o dobrovoľných dražbách, podotkla, že ak by aj písomné vyhlásenie v zmysle

tohto ustanovenia absentovalo, tak nedodržanie citovaného ustanovenia nebolo takého rozsahu, resp.
povahy, že by to malo preukázateľný vplyv na platnosť dražby. Podľa platnej pozitívnej úpravy a
rozhodovacej praxe súdov konkrétne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách muselo byť takej
intenzity, resp. rozsahu, že to malo vplyv na vydraženie predmetu dražby a tým spôsobilo ujmu na
právach žalobcu. V tomto kontexte je však prípadné porušenie predmetného ustanovenia podľa názoru

žalovanej bez právneho významu, nespôsobuje ujmu na právach žalobcu a teda ani neplatnosť dražby.
Práva žalobcu mohli byť (eventuálne) porušené až následne, a to za predpokladu, že by záložné právo
žalobcu bolo posúdené ako prednostné, mal byť žalobca z výťažku dosiahnutého dražbou uspokojený
prednostne, čo je až však skutočnosť, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a teda nemôže mať
logický vplyv na platnosť samotnej dražby. Ak sa žalobca domnieva, že mu súvislosti s nedodržaním §

7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách a následným rozvrhom výťažku z dražby vznikla ujma, mal si
ju správne uplatniť voči žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi, a to v konaní o náhradu škody
podľa § 33 ods.2 zák. o dobrovoľných dražbách žalobou na plnenie a nie v konaní o neplatnosť dražby
určovacou žalobou. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava, z 20.7.2018,
sp. zn. 15C/227/2016 a žalovaným v 1./ až 4./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.
6.Žalobca sa vyjadril (č.l. 210), že v zmysle § 15ma ods.2 Občianskeho zákonníka, na porušenie
ktorého rovnako poukazuje, je možné predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva. Oznámenie o vykonaní už samotnej dobrovoľnej dražby bolo zaslané
30.3.2016, doručené žalobcovi 1.4.2016 a dražba sa konala 21.4.2016. Z uvedeného je zrejmé, že aj

keby predmetné oznámenie bolo považované za oznámenie v zmysle § 151ma ods.1 Občianskeho
zákonníka, nebola dodržaná lehota v zmysle § 151 ma ods.2 Občianskeho zákonníka. K § 7 ods.2 zák. o
dobrovoľnýchdražbáchuviedol,ženikdenetvrdil,žepredmetnévyhlásenieabsentovalo.Lenuvádza,že
došlo k porušeniu predmetného ustanovenia, nakoľko vyhlásenie, ktoré je predpokladom na vykonanie
dobrovoľnej dražby sa nezakladalo na pravde. Rovnako sa nedomnieva, že porušením predmetného

ustanoveniamuvzniklaškoda,lenpoukazujenato,žeboliporušenézákonnéustanovenia,ustanovenia,
ktoré sú hlavným predpokladom na to, aby mohla byť dražba realizovaná.
7.Žalovaná 4./ k doplňujúcemu vyjadreniu žalobcu z 19.9.2018 - o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby (č.l. 217-218) uviedla, že ho považuje za zmätočné, rozporuplné a právne irelevantné s
cieľom oddialiť konečné, právoplatné rozhodnutie. Len pre doplnenie žalovaná uvádza, že žalobca

v odvolaní, resp. doplňujúcom vyjadrení neuviedol žiadne iné okolnosti alebo dôkazy, ktorými by sa
už „prvostupňový“ súd v konaní nebol vysporiadal. Vo svojom vyjadrení (prvá veta prvého odseku
vyjadrenia) zmätočne uvádza, že nedošlo k porušeniu § 151 ma ods.1 OZ a poukazuje na oznámenie
v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Z vetnej skladby tejto argumentácie nie je podľa jej názoru
jasné, čo vlastne žalobca namieta. Opakovane poukázala na to, že zákon definuje podmienky, ktoré

musia byť splnené kumulatívne preto, aby súd vyslovil neplatnosť dražby. Z § 21 ods.2 zákona o
dobrovoľných dražbách vyplýva, že základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní o neplatnosť
dražby je preukázanie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách a v príčinnej súvislosti s tým
preukázanie poškodenia práv žalobcu, pričom nepostačí akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách,alemusíísťoporušenietakejintenzity,ktorýmjezároveňžalobcadotknutýnasvojichprávach.

Inak povedané, súd určí neplatnosť dražby v len prípade, ak porušenie bolo v takom rozsahu, že
malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách neobsahuje
taxatívny výpočet konkrétnych zákonných ustanovení, porušenie ktorých by odôvodňovalo možnosť
určenia neplatnosti dražby. Zákonodarca tak ponecháva priestor voľnej úvahe súdu, či závažnosť aintenzita porušenia zákonných povinností mali taký závažný dosah na právne postavenie dotknutej
osoby, že jediným spôsobom, ako je možné vzniknutý stav právnej neistoty odstrániť je rozhodnutie o
určení neplatnosti dražby. Porušenie niektorej z mnohých právnych povinností uložených niektorému

zo subjektov dražobného procesu, v dražobnom procese podľa zákona o dobrovoľných dražbách
nemusí nevyhnutne viesť k nezákonnosti dražby ako celku. Dôvody žalobcu však podľa jej názoru
nezakladajú právnu možnosť namietať a vysloviť neplatnosť dražby. Podstatné je, či bol porušený
zákon, a či porušenie zákona malo za následok ujmu na právach žalobcu. V prejednávanej veci
podľa jej názoru nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. V prípade, že

by aj došlo k porušeniu § 151ma ods.1,2 OZ, resp. § 7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, v
prejednávanej veci nemôže mať za následok neplatnosť dražby; takto tvrdené nedodržanie zákona
o dražbe sa nedotklo negatívne práv žalobcu, pretože dražby sa žalobca mohol osobne zúčastniť,
mohol bezprostredne kontrolovať jej priebeh, proti ktorému mohol vzniesť námietky. Žalobcovi nebolo
preukázateľne odňaté právo zúčastniť sa procesu dražby v súlade so zákonom. Žalovaná poukazuje aj
na absenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby z dôvodu, že dotknutá osoba

mala na ochranu svojich práv k dispozícii žaloby na plnenie (o náhradu škody). Práva žalobcu mohli byť
teoreticky porušené až následne, a to za predpokladu, že by záložné právo žalobcu bolo posúdené ako
prednostné. V tom prípade mal byť žalobca z výťažku dosiahnutého dražbou uspokojený prednostne, čo
je avšak skutočnosť, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a teda nemôže mať logicky vplyv na platnosť
samotnej dražby. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trebišov zo 18.5.2018,

sp. zn. 15C/227/2016 a žalovaným v 1./ až 4./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
9.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
11.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť.
12.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
13.Podľa § 151b ods.1 O. z. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
14.Podľa § 151c ods.1 O. z. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj

nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.
15.Podľa § 151c ods.2 O. z. záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.16.S poukázaním na citované ustanovenia je potrebné uviesť, že zmluvné záložné právo vzniká na
základe záložnej zmluvy jej registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v
osobitnom registri (napr. ak je predmetom záložného práva obchodný podiel toto vzniká dňom zápisu

do obchodného registra, alebo v prípade patentu záložné právo vzniká dňom registrácie Úradom
priemyselného vlastníctva v príslušnej evidencii patentov), k nehnuteľnostiam vzniká povolením vkladu
záložného práva v katastri nehnuteľností a zákonné záložné právo vzniká priamo zo zákona, pričom
vznik zákonného záložného práva nastáva dňom účinnosti právnej normy, ktorá upravuje zriadenie
zákonného záložného práva. 17.Základným predpokladom pre vznik zákonného záložného práva je

účinnosť právnej normy, pričom k samotnému vzniku zákonného záložného práva dochádza splnením
spravidla objektívnych podmienok, ktoré táto norma pre vznik záložného práva predpokladá.
18.Podľa § 15 ods.1 zák. č. 182/1993 Z. z. na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v
budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo

zákonakbytualeboknebytovémupriestoruvdomezáložnéprávovprospechostatnýchvlastníkovbytov
a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno
ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.
19.Záložné právo k bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome je osobitným druhom záložného
práva, lebo vzniká priamo zo zákona. Toto záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má

spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa nezriaďuje spoločenstvo, tak ostatní
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Zabezpečené sú pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov vlastníka bytu alebo nebytového priestoru,
ktoré sa týkajú domu, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a zastavaného a
priľahlého pozemku a z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru. Zabezpečenie

sa vzťahuje najmä na pohľadávky finančného charakteru, ktoré vznikli povinnosťou úhrad na prevádzku
opravy a údržbu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku, alebo platieb
za dodávku služieb súvisiacich s užívaním bytu a nebytového priestoru ako aj náhrad škôd, ktoré
spôsobil vlastník bytu a nebytového priestoru alebo osoby užívajúce byt. Účelom zakotvenia záložného
práva priamo v zákone bolo jednak pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových priestorov s

cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností a jednak ochrana ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome, prípadne ďalších osôb užívajúcich byt alebo nebytový priestor.
20.Samotné zabezpečenie pohľadávky záložným právom spočíva v tom, že ak si dlžník, ktorý je vždy
konkrétny vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nesplní svoju platobnú povinnosť riadne

a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako
záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Keďže zabezpečenie vyplýva
priamo zo zákona, na vznik záložného práva už nie je potrebný akýkoľvek ich právny úkon. V praxi to
znamená, že dotknutí vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu domáhať úhrady vzniknutých
nedoplatkov nedisciplinovaného vlastníka neplatiča výkonom záložného práva predajom bytu alebo

nebytového priestoru na dražbe.
21.Podľa § 151k ods.1 O. z. ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce
poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo
dňa ich registrácie v osobitnom registri.
22.Otázka o časovom momente, kedy skutočne vznikne záložné právo podľa § 15 ods.1 je dôležitá,

najmä pri realizácii záložného práva v prípade, ak na zálohu viazne okrem zákonného záložného práva
aj iné záložné právo zriadené v prospech ďalšieho záložného veriteľa, prípadne veriteľov (ako je to aj
v prejednávanom spore), keďže na každom zálohu môže vzniknúť aj viac záložných práv a súčasná
platná právna úprava (explicitne vyjadrená v § 151k ods.1 O.z.) dôsledne trvá na uplatnení zásady prior
tempore potior iure a neustanovuje nijakú výnimku určenú zákonom.

22.V tejto súvislosti je nutné zaoberať sa otázkou, či vzhľadom na svoju povahu zákonné záložné
právo, má prednostné postavenie pri konkurencii viacerých záložných v zmysle § 151k ods.1 O.z., podľa
ktorého je pre poradie záložných práv rozhodujúci čas ich registrácie, tzn. v danom prípade zápisu v
katastri nehnuteľnosti. V súdenom spore zápis zákonného záložného práva pre žalovaného v 1. rade, v
čase vzniku zmluvného záložného práva (15.5.2014) pre žalobcu neexistoval. V praxi sa však stáva, že

nie vždy býva na výpisoch z katastra nehnuteľností ku konkrétnemu bytu alebo nebytovému priestoru
v časti „C“ listu vlastníctva uvedená ako ťarcha formulácia „záložné právo podľa § 15 zák. č. 182/1993
Z. z. v znení neskorších predpisov“. Treba zdôrazniť, že tento zápis má len deklaratórny charakter a
nie vždy je táto skutočnosť uvedená na príslušnom liste vlastníctva, každý ďalší záložný veriteľ musíbyť uzrozumený, že aj keď by jeho záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí,
vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona podľa § 15 ods.1 ZoVB, by právo prednosti
malo práve zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome. Toto záložné právo vzniká priamo zo zákona a zabezpečuje aj všetky pohľadávky, ktoré vzniknú
v budúcnosti.
23.Rozhodujúca je ale skutočnosť, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom,
napr. bankou, existuje voči dlžníkovi neplatičovi reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Aj napriek tomu, že vznik zákonného záložného práva

nie je podmienený zápisom do katastra nehnuteľností, na jeho aktivovanie sa vyžaduje vždy existencia
konkrétnej pohľadávky, tzn. že v prípade, ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného na
príslušnom liste vlastníctva v katastri ako prvého, resp. jediného v poradí, nie je riadne a včas splnená,
môže si tento záložný veriteľ uplatniť svoje práva, vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení, ktoré
ustanovuje § 151ma O.z.
24.Predpokladom pre vznik každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej

pohľadávky, ktorá v čase realizácie záložného práva iným záložným veriteľom nemusí existovať. Ak
by napr. dlžník vlastník bytu plnil všetky úhrady spojené s užívaním bytu, ale nesplácal by úver
poskytnutý bankou, výkon záložného práva bankou ako prednostným záložným veriteľom, zapísaným
v katastri nehnuteľností by bol možný bez obmedzení stanovených v § 151ma O.z.. Keďže existovala
pohľadávka žalovaného v 1. rade musel žalobca strpieť, že pri výkone záložného práva nemal

postavenie prednostného záložného veriteľa.
25.Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade, pričom výška pohľadávky žalovaného v 3. rade
predstavovala 2 135,39 eur. Súd správne rozhodol o predbežnej otázke, že právo žalovaného v 1. rade
malo byť registrované pred záložným právom žalobcu a rovnako správne určil dátum vzniku zákonného
záložného práva žalovaného v 1. rade. Pre úspech žalobcu v spore, ktorého predmetom je konanie o

neplatnosť dražby, je preukázanie kvalifikovaného porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré
je v príčinnej súvislosti poškodením práv žalobcu. Je pravdou, že § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných
dražbách neobsahuje taxatívny výpočet porušení a preto je na poškodenej strane (žalobcovi), aby
preukázal, že porušenie dosiahlo taký stupeň intenzity, že je spôsobilé privodiť neplatnosť dražby.
Súd správne zaujal stanovisko, že konaním žalovaných nedošlo k porušeniu práv žalobcu, tak ako to

vyžaduje § 21 ods.2 zák. o dobrovoľných dražbách a presvedčivo sa vyporiadal so všetkými námietkami
žalobcu.
26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
27.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
29.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná

žalovaným v 1 - 4. rade v plnom rozsahu.
31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.