Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608201098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1608201098.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ G. E., G. A. XX/XX, X., X/
V. P., G. K. XX/XX, X., X/ H. P., G. E. XXXX/XX, G., 4/ Združenie urbárskych lesov a pasienkov v
Lozorne - pozemkové spoločenstvo, Lozorno 64, IČO: 42 131 154, všetkých zastúpených JUDr. Silviou
Jakubcovou, advokátkou so sídlom Štúrova 34, Modra, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene

ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Slobody 6, Bratislava,
o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16. januára
2014, č. k. 4C/306/2008 - 247, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne sumu 1.410,47 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.410,47 eur od 20.12.2007 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej
napadnutej časti rozsudok mení tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/,
3 a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 14.826,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy
1.410,47 eur od 20.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 13.415,84 eur od 21.01.2009 do zaplatenia a
náhradu trov konania v sume 3.327,88 eur, na účet právnej zástupkyne žalobcov s tým, že plnením
žalovaného jednému zo žalobcov zanikne povinnosť plnenia v prospech ostatných žalobcov. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia
sumy 42.492,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá im bola spôsobená vyrúbaním porastov
vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastnených pozemkoch, pričom výšku škody dokladovali
jej vyčíslením znaleckým posudkom Ing. Zdenky Hudecovej č. 4/2007 zo dňa 18.05.2007 a v
priebehu konania rozšírili svoj návrh so súhlasom súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 31.05.2010 o
sumu 13.415,84 eur z dôvodu, že žalovaný v období rokov 2005 - 2007 užíval cudziu vec bez akejkoľvek
náhrady a posudkom znalca Ing. Miloša Encingera č. 123/2008 zo dňa 25.06.2008 bola ohodnotená

výška nájmu za užívanie cudzej veci za roky 2005 a 2006 sumou 404.165,50 Sk, t.j. 13.415,82 eur.
Uviedol, že pôvodný žalobca 2/ V. P. L. O. XX.XX.XXXX a v ďalšom konaní súd konal s jeho dedičmi ako
právnymi nástupcami, a to žalobcami 2/ a 3/. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
28.02.2011, ktorým žalobu zamietol, a ktorý rozsudok Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn.
8Co139/2011zodňa21.05.2013zrušil avecmuvrátilnaďalšiekonaniezdôvodu,žesúdprvejinštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia existencie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu

a v dôsledku toho neskúmal splnenie ďalších zákonom stanovených predpokladov pre vznik práva
na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, a teda nedostatočne zistil
skutkový stav. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktorým zistil, že Okresnýúrad v Malackách, odbor životného prostredia, rozhodnutím ŽP/B/2002/05289-VI zo
dňa 24.10.2002 vyvlastnil v prospech Slovenskej republiky - Železníc SR, Klemensova 8, Bratislava,
za náhradu v rozhodnutí opísané nehnuteľnosti ich dovtedajším vlastníkom - Š. D., Š. G., Z.J. H. a

Združeniu vlastníkov urbárskych lesov a pasienkov v Lozorne, pozemkovému spoločenstvu, žalobcovi
4/. Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č. W/2003/729/
REI zo dňa 28.03.2003 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Malackách v časti
týkajúcej sa žalobcu 4/. Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia rozsudkom č.k. 1S/77/2003-27 zo dňa 02.02.2005 zrušil napadnuté rozhodnutie

Krajského stavebného úradu v Bratislave č. W/2003/729/REI zo dňa 28.03.2003 a rozhodnutie
Okresného úradu v Malackách č.j. ŽP/B/2002/05289-VI zo dňa 24.10.2002 a vec vrátil Krajskému
stavebnému úradu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudkom sp.
zn. 1Sžo KS/53/2005 zo dňa 27.10.2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
Žalobcovia si na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR uplatnili náhradu škody, ktorá im bola
nezákonnými rozhodnutiami spôsobená a listom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo

dňa 20.12.2007 im bolo oznámené, že uplatňovaný nárok na náhradu škody sa neuznáva. Taktiež
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR listom zo dňa 21.01.2009 oznámilo právnej
zástupkyni žalobcov, že neuznáva nárok na náhradu škody v ďalšej uplatňovanej sume 13.415,84 eur.
Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 20 zákona č.
58/1969 Zb., pričom pri posudzovaní existencie nezákonného rozhodnutia štátu vychádzal z právneho

názoru odvolacieho súdu, uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 8Co 139/2011 a dospel k záveru, že táto podmienka predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za
škodu bola splnená ako aj skutočnosť, že žalobcovia vyčerpali proti tomuto rozhodnutiu všetky riadne
opravné prostriedky. Konštatoval, že žalobcovia sú spoluvlastníci pozemkov, ktoré im boli v
určitom období nezákonnými rozhodnutiami vyvlastnené, tieto rozhodnutia boli zrušené okrem iného

z dôvodu, že príslušné správne orgány v rámci určenia náhrady za vyvlastnené pozemky postupovali
na základe neplatnej vyhlášky č. 465/1991, a teda vydali rozhodnutia, ktoré nemajú oporu v právnych
predpisoch. Znalkyňa Ing. Zdenka Hudecová vo svojom znaleckom posudku č. 4/2007 výšku škody
ocenila sumou 40.491,- Sk, čo tvorí všeobecnú hodnotu lesného porastu k príslušnej výmere 0,3032
ha a žalobcovia si oprávnene uplatnili aj náklady spojené so znaleckým dokazovaním v sume 2.000,-

Sk. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov im boli vyvlastnené, a to nezákonnými
rozhodnutiami, a to až do 03.01.2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 1S/77/2003-27, si žalobcovia uplatnili aj vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 Obč. zákonníka vo výške nájmu za užívanie nezákonne vyvlastnených pozemkov za roky 2005
a 2006 spolu v sume 13.415,82 eur. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka priznal žalobcom aj úroky

z omeškania od obdobia, keď im bolo oznámené, že žalovaný ich uplatňovaný nárok neuznáva. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že prvoinštančný
súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel k nesprávnemu právnemu záveru

a napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keď súd sa nevysporiadal so všetkými
zákonnými podmienkami vzniku nároku na náhradu škody, nezdôvodnil, v čom spočíva vznik nároku na
náhradu škody a nezdôvodnil ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a rozhodnutiami
orgánov štátu. Pokiaľ ide o priznanú náhradu škody za vyrúbanie porastov vysadeného mladého
borovicového lesného porastu, namietal, že rozhodnutím o vyvlastnení bola žalobcom priznaná náhrada

za vyvlastňované pozemky ako stavebné pozemky spolu s porastmi na nich sa nachádzajúcimi, osobitná
požiadavka na úhradu porastov nebola žalobcami uplatnená ani u navrhovateľa vyvlastnenia a takáto
požiadavka nebola ani predmetom odvolania, takže žalobcovia ju neuplatnili ani pri podaní riadneho
opravného prostriedku. Namietal, že navrhovateľ vyvlastnenia mohol v čase právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom vyvlastnenia v celom

rozsahuvsúlade súčelom,prektorýbolivyvlastnenéanemožnopodľajehonázoruodvodzovať
príčinnú súvislosť prípadného vyrúbania porastov od rozhodnutia o vyvlastnení, keď na výrub porastov je
potrebné podľa zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody, a preto škoda,
ktorá mala žalobcom vzniknúť v dôsledku vyrúbania porastov, nie je v príčinnej súvislosti so zrušením
vyvlastňovacieho rozhodnutia. S poukazom na ust. § 109 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a § 451 ods. 1

Obč. zákonníka, namietal aj priznanie bezdôvodného obohatenia žalobcom v sume 13.415,82 eur, ktorá
predstavujevýškunájmuzaužívanienezákonnevyvlastnenýchpozemkovzaroky2005a2006.Uviedol,
že právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k vyvlastňovaným
pozemkom na Slovenskú republiku a pozemky prešli do správy Železníc Slovenskej republiky, Strediskoželezničnej geodézie, Bratislava, ktoré mohli s pozemkami nakladať v súlade s
účelom, pre ktorý boli vyvlastnené, a teda len Železnice SR mohli získať ich užívaním prospech, a preto
si žalobcovia mali uplatniť nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto pozemkov

proti subjektu, ktorý tieto pozemky užíval, t.j. Železnice SR, Stredisko železničnej geodézie, Bratislava.
Poukázal na to, že pokiaľ má navrhovateľ pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu
ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969
Zb. Vzhľadom na to namietal, že na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pasívne legitimovaný. S
poukazom na § 107 ods. 1 Obč. zákonníka namietal aj premlčanie žalobcami uplatneného práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Namietali, že splnili zákonné predpoklady na uplatnenie
náhrady škody, keď preukázali vznik škody na vyrúbaných porastoch, ktorú im nik nenahradil, a to
predložením znaleckého posudku a takisto znaleckým posudkom preukázali vznik škody na ich majetku
užívaním ich nehnuteľností bez platenia náhrady. Poukázali na to, že žalovaný nimi predložené

posudky nerozporoval. Uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že im bola vyplatená náhrada
za vyvlastnenie a porasty, pretože náhradu neprijali vzhľadom na to, že nezodpovedala cene na trhu
s nehnuteľnosťami. Podľa ich názoru súd prvej inštancie vec správne posúdil po právnej stránke
a nemožno prenášať zodpovednosť na Železnice SR, ktoré nevydávajú správne rozhodnutia, keď
tieto vydávajú orgány štátnej správy a územnej samosprávy z titulu prenesenej kompetencie. Túto

zodpovednosť upravuje zákon č. 58/1969 Zb. a povinnosť nahradiť plnenie z titulu náhrady škody ukladá
štátu, čo je aj racionálne. Odvolanie odporcu preto považujú za účelové.
4. Odvolací súd rozsudkom č. k. 8Co/254/2014 - 271 zo dňa 08.03.2016 rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby
žalobcu 4/ odôvodnil nedostatkom jeho aktívnej legitimácie v konaní o náhradu škody z dôvodu, že

nebol vlastníkom predmetných lesných pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, a nebol preto ani vlastníkom
porastov na nich sa nachádzajúcich a nemohla mu teda vzniknúť škoda na majetku vyrúbaním týchto
porastov. Ďalej dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali vznik škody, ktorá im mala vzniknúť
vyrúbaním porastov vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastňovaných pozemkoch, keď zo
znaleckého posudku Ing. Stanislava Lasicu č. 67/2002 vyplýva, že na predmetných

pozemkoch sa nachádzali rôzne iné dreviny, a to najmä agát, ktorý bol len ojedinele premiešaný
borovicou, a teda žalobcovia nepreukázali, že na predmetných pozemkoch v čase ich vyvlastnenia sa
skutočne nachádzal borovicový porast, vyrúbaním ktorého im mala vzniknúť škoda určená znaleckým
posudkom Ing. Zdeny Hudecovej č. 4/2007. Vzhľadom na to, že ide o náhradu za porasty, ktoré
mali byť ocenené už v čase vyvlastňovania lesných pozemkov a ich cena tak mala byť zahrnutá do

celkovej náhrady za vyvlastnenie, nepovažoval dodatočne vypracovaný znalecký posudok za účelom
ocenenia 5- ročného borovicového porastu, ktorý mal existovať na vyvlastňovaných
lesnýchpozemkoch,zahodnovernýdôkaznapreukázanienimitvrdenejškodynamajetku.Podľanázoru
odvolacieho súdu k odstráneniu predmetného porastu nedošlo ani v priamej
príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí, pretože i keď výrub porastu súvisel s účelom,

na ktorý boli nehnuteľnosti vyvlastnené, samotné vydanie týchto vyvlastňovacích rozhodnutí nebolo
jeho priamou príčinou bezprostredne predchádzajúcou tomuto následku, ale k výrubu porastu došlo až
v rámci ďalšieho nakladania po vyvlastnení predmetných nehnuteľností ich novým vlastníkom, resp.
ich správcom, ktorý v čase právoplatnosti vyvlastňovacích rozhodnutí boli oprávnení s
týmito nehnuteľnosťami nakladať, a teda aj vyžiadať rozhodnutie príslušného orgánu prírody na výrub

porastov v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., vydanie ktorého rozhodnutia bezprostredne predchádzalo
vyrúbaniu predmetných porastov. Pokiaľ sa výrub porastov uskutočnil na základe povolenia príslušného
správneho orgánu, nemožno ho považovať za neoprávnený a konanie vyvlastniteľa nemožno považovať
za protiprávne konanie, keď mu navyše svedčalo v tom čase vlastnícke právo na základe právoplatného
rozhodnutia o vyvlastnení, u ktorého ako správneho aktu platí prezumpcia správnosti a zákonnosti,

pokiaľ nebolo vymedzeným postupom zrušené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením
žalobcami uplatneného nároku na zaplatenie sumy 13.415,82 eur zodpovedajúcej výške nájmu za
užívaniecudzejvecižalovanýmbeznáhradyvobdobírokov2005-2007,súdomprvejinštancievzmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka a tento nárok nepovažoval za nárok na náhradu škody v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb., pretože uplatnená suma nepredstavuje konkrétnu škodu v podobe zmenšenia

majetku,ktorábyvzniklažalobcomtým,ženemohliužívaťpredmetnénehnuteľnosti,aleuplatnilisinárok
na náhradu výšky nájmu za užívanie nehnuteľností žalovaným, a teda ide o občianskoprávny nárok
smerujúci proti neoprávnenému užívateľovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, na premlčanie
ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Posúdil ako dôvodnú námietkupremlčania vznesenú žalovaným, keď žalobcovia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom,
kto sa na ich úkor obohatil, dozvedeli dňa 03.01.2007 právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 1S/77/2003 - 27 zo dňa 02.02.2005, od ktorého dňa začala plynúť dvojročná premlčacia

doba, ktorá márne uplynula dňa 03.01.2009 a žalobcovia si tento nárok uplatnili na súde písomným
podaním doručeným súdu dňa 16.02.2009, ktorým žiadali pripustenie rozšírenia pôvodne podanej
žaloby, a keďže si tento nárok uplatnili na súde po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby
a žalovaný vzniesol námietku premlčania, nemožno žalobcom tento nárok priznať. Ďalej uviedol, že
užívanie vyvlastnených nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o ich vyvlastnení novým

vlastníkom, nemôže napĺňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia (užívaním pozemkov bez
právneho dôvodu) so zreteľom na spomínanú prezumpciu správnosti a zákonnosti správnych aktov.
5. V dôsledku dovolania podaného žalobcami 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd
SR uznesením sp. zn. 6Cdo/6/2017 zo dňa 30.05.2018 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu
k žalobcom 1/, 2/ a 3/ a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie. Dovolací súd sa nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu ohľadne vzniku škody a

príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím a nepovažoval ho za správny. Uviedol,
že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že na
vyvlastnených pozemkoch sa nachádzal v čase vyvlastnenia lesný porast a že došlo k
jeho odstráneniu, čím bola žalobcom spôsobená ujma v ich majetkovej sfére spočívajúca v zmenšení
majetku, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím

peňažného plnenia, a teda žalobcom vznikla ujma, ktorú možno považovať za škodu. Skutočnosť, aký
druh porastu sa na pozemkoch nachádzal a bol odstránený, je podstatná len pre určenie rozsahu škody,
a nie pre určenie jej samotnej existencie. Pokiaľ mal odvolací súd vzhľadom na obsah znaleckého
posudku vyhotoveného Ing. Lasicom dňa 28.06.2002 pochybnosť o pravdivosti údajov druhu drevín
ohodnocovaných znalkyňou Ing. Hudecovou, mal za pomoci znalcov odstrániť rozpory v znaleckých

posudkoch, prípadne doplniť dokazovanie za účelom zistenia, aké druhy drevín sa na vyvlastnených
pozemkoch v rozhodnom čase nachádzali a podľa výsledkov doplneného dokazovania
mal ustáliť druh drevín, nachádzajúcich sa na pozemkoch a z nich odstránených a podľa tohto zistenia
(za pomoci znalca) určiť rozsah žalobcom vzniknutej škody. Poznamenal, že znalecký posudok Ing.
Lasicu je z hľadiska ocenenia porastov nepoužiteľný, lebo jedným z dôvodov pre zrušenie

správnych rozhodnutí bola skutočnosť, že znalec pri oceňovaní vychádzal z vyhlášky č. 465/2001
Zb., ktorá už bola neúčinná. Vzhľadom na okolnosti vyvlastnenia predmetných lesných pozemkov za
účelom vyvlastnenia a vybudovania železničnej vlečky v priemyselnom parku pre Volkswagen, pre
ktorú výstavbu bolo potrebné z vyvlastnených pozemkov okrem iného odstrániť aj lesný
porast, považoval dovolací súd za nesporné aj to, že odstráneniu lesného porastu predchádzalo vydanie

týchto nezákonných rozhodnutí a existuje bezprostredná vecná súvislosť medzi vydaním nezákonných
rozhodnutí a odstránením lesného porastu. I keď nezákonné rozhodnutia neboli jedinou príčinou vzniku
škody, išlo o príčinu dôležitú, podstatnú; nebyť vydania týchto rozhodnutí, škodlivý následok v podobe
odstránenia lesného porastu z pozemkov žalobcov, by nenastal. Konštatoval, že boli
splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a

žalovaný z toho dôvodu zodpovedá za túto žalobcami uplatnenú škodu. K zamietnutiu žaloby v časti
o zaplatenie sumy 13.415,84 eur odvolacím súdom z dôvodu premlčania uviedol, že ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení možno aplikovať až vtedy, ak nie sú medzi tými istými účastníkmi splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu. Ak bolo obohatenie získané zavineným protiprávnym konaním,
prípadne vydaním nezákonného rozhodnutia, vzniká poškodenému nárok na náhradu škody. Zároveň

dospel k záveru, že z podania žalobcov z 12.02.2009 označeného ako rozšírenie návrhu o plnenie
13.415,82 eur", je zrejmé aj to, že v ňom chýba opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov
a že je čiastočne vnútorne rozporné, a teda, že ide o podanie neúplné, resp. nezrozumiteľné,
čo správne namietala v základom konaní aj žalovaná v podaní zo 04.01.2011.
Žalobcovia mali predovšetkým uviesť, v čom spočíva ich ušlý zisk (ušlé nájomné) a keďže v prípade

ušlého zisku tento musí byť reálny (nie fiktívny), bolo ich povinnosťou uviesť tiež rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazy na ich preukázanie. Pokiaľ vznik škody odôvodňovali užívaním pozemkov žalovanou
bez náhrady za obdobie rokov 2005 a 2006, mali vysvetliť predovšetkým to, ako sa
táto skutočnosť prejavuje v majetkovej sfére žalobcov vo forme nájomného, vyčísleného znalcom a
ako súvisí s vydaním nezákonných rozhodnutí o vyvlastnení, ktorými mala byť žalobcom táto ujma

spôsobená. Ak tieto náležitosti podanie žalobcov neobsahovalo, súd ich mal vyzvať postupom v tom
čase podľa § 43 O.s.p., v súčasnosti podľa § 129 C.s.p., aby neúplné podanie doplnili, resp. opravili".
Ďalej uviedol, že až po doplnení tohto podania žalobcami o náležitosti v zmysle § 132 C.s.p. sa mohol
odvolací súd zaoberať tým, či nie sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu v zmyslezákona č. 58/1969 Zb. a až následne, ak by neprichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaného
za škodu, mohol prípadne na vec aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení.
6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej

len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; znovu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný vyššie
uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné len čiastočne.
7.Pozrušenírozsudkuodvolaciehosúduzodňa08.03.2016sp.zn.8Co/254/2014vovzťahukžalobcom
1/, 2/ a 3/ uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/6/2017 zo dňa 30.05.2018 boli predmetom
odvolacieho konania nároky žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti žalovanému na zaplatenie sumy 1.410,47
eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej im výrubom porastov na lesných pozemkoch
vlastnícky patriacich žalobcom, ktoré im boli vyvlastnené nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu

Malacky, odbor životného prostredia ŽP/B/2002/05289 - VI z 24.10.2002 a Krajského úradu v Bratislave,
odbor životného prostredia č. W/2003/729/REI z 28.03.2013 a na zaplatenie sumy 13.415,84 eur s
príslušenstvom ako ujmy, vzniknutej im na zisku užívaním cudzej veci za roky 2005 a 2006.
8.Základnýmizákonomstanovenýmipredpokladmivznikuzodpovednostištátuspôsobenúnezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. sú: existencia

nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nezákonnosť rozhodnutí
Okresného úradu Malacky, odbor životného prostredia ŽP/B/2002/05289 - VI z 24.10.2002 a
KrajskéhosúduvBratislave,odborživotnéhoprostrediač.kW/20003/729/REIz28.03.2003,ktorýmiboli
žalobcom vyvlastnené predmetné pozemky, bola správne súdom prvej inštancie ustálená a v súlade s

právnymnázoromodvolaciehosúduuvedenýmvuzneseníKrajskéhosúduvBratislave sp.
zn.8Co/139/2011 zo dňa 21.05.2013, vychádzajúceho zo zistenia, že uvedené rozhodnutia boli zrušené
z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z čoho vyplýva, že v dôsledku chybnej
aplikácie práva na zistený skutkový stav neboli vydané v súlade so zákonom, čo znamená, že sú
nezákonné. Odstránením lesného porastu nachádzajúceho sa na predmetných lesných pozemkoch

žalobcov v čase vyvlastnenia, ktoré skutočnosti aj podľa názoru dovolacieho
súdu v konaní neboli sporné, bola žalobcom spôsobená ujma v ich majetkovej sfére, spočívajúca
v zmenšení majetku žalobcov, ktorú možno považovať za škodu, pričom k odstráneniu porastu z
vyvlastnených lesných pozemkov došlo v súvislosti s účelom vyvlastnenia týchto pozemkov, ktorým bolo
vybudovanie železničnej vlečky v priemyselnom parku pre Volkswagen, pre stavbu ktorej bolo potrebné

z vyvlastnených pozemkov lesný porast odstrániť, z čoho vyplýva, že odstráneniu lesného porastu
predchádzalo vydanie uvedených nezákonných rozhodnutí, a existuje preto príčinná súvislosť medzi
nezákonnými rozhodnutiami o vyvlastnení a medzi škodou spočívajúcou v odstránení lesného porastu,
čo vyplýva aj z právneho názoru dovolacieho súdu uvedeného v uznesení sp. zn. 6Cdo/6/2017
zo dňa 30. mája 2018, v ktorom dovolací súd na základe uvedeného konštatoval splnenie všetkých troch

zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. a z toho dôvodu aj zodpovednosť žalovaného za túto žalobcami uplatnenú škodu. Pokiaľ ide
o ustálenie druhu drevín nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch za účelom ustálenia výšky
škody spôsobenej žalobcom ich odstránením, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu zo znaleckého
posudku vyhotoveného Ing. Lasicom dňa 28.06.2002 vyvodiť, že na vyvlastnených pozemkoch sa v

čase vyvlastnenia nenachádzal borovicový porast, ale pokiaľ mal odvolací súd pochybnosť o pravdivosti
údajov o druhu drevín ohodnocovaných znalkyňou Ing. Hudecovou, mal odstrániť rozpory v znaleckých
posudkoch pomocou znalcov, prípadne mal doplniť dokazovanie za účelom zistenia, aké druhy drevín sa
na vyvlastnených pozemkoch v rozhodnom čase nachádzali. Ďalej z právneho názoru dovolacieho súdu
vyplýva, že vzhľadom na to, že jedným z dôvodov pre zrušenie správnych rozhodnutí o vyvlastnení bola

skutočnosť, že znalec Ing. Lasica vo svojom znaleckom posudku pri oceňovaní vychádzal z vyhlášky,
ktorá už bola neúčinná, je znalecký posudok Ing. Lasicu z hľadiska ocenenia porastov
nepoužiteľný. Vzhľadom na to odvolací súd pri ustálení výšky škody vzniknutej žalobcom odstránením
porastu z vyvlastnených lesných pozemkov vychádzal zo žalobcami predloženého znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou Ing. Hudecovou, a aj z Výpisu z lesného hospodárskeho plánu Lozorno

pre Združenie vlastníkov urbárskych lesov Lozorno na roky 1997 - 2006, predloženého žalobcami
v prílohe písomného podania doručenému súdu dňa 12.09.2018 za účelom odstránenia rozporov
znaleckých posudkov Ing. Lasicu a Ing. Hudecovej, obsahujúcom označenie drevín Bo - Borovica,
podiel výsadby 100 % a označenie pozemku - Časť - XXX U., H.. Ú.. X., I. X,XX E., K.. Č.. XXXX/X,XXXX/X. Tento predložený Výpis z lesného hospodárskeho plánu potvrdzuje správnosť údajov o druhu
drevín nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v čase vyvlastnenia uvedených znalkyňou Ing.
Hudecovou v znaleckom posudku č. 4/2007, ocenených sumou 40.491 Sk, a preto odvolací súd posúdil

ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej priznal žalobcom 1/, 2/ a
3/ proti žalovanému náhradu škody spôsobenej im výrubom porastov na vyvlastnených pozemkoch v
sume 1.410,47 eur, t. j. spolu s nákladmi spojenými so znaleckým dokazovaním v sume 2.000 Sk, s 9
% ročným úrokom z omeškania od 20.12.2007 do zaplatenia. Žalovaný nedôvodne vo svojom vyjadrení
zo dňa 30.09.2019 namieta, že žalobcovia nepreukázali zloženie druhov drevín nachádzajúcich sa na

predmetných pozemkoch a že nie je zrejmé, aké stromy boli z pozemkov odstránené, keď tvrdenie
žalobcov o existencii borovicového porastu na predmetných pozemkoch v čase ich vyvlastnenia možno
považovať za dostatočne preukázané znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Ing. Hudecovou
v spojení s predloženým Výpisom z lesného hospodárskeho plánu pre Združenie vlastníkov urbárskych
lesov Lozorno na rok 1997 - 2006.
9. Nárok na zaplatenie sumy 13.415,82 eur s príslušenstvom si žalobcovia uplatnili písomným podaním

doručeným súdu dňa 16.02.2009, ktorým žiadali pripustenie rozšírenia pôvodnej žaloby a ktoré podanie
posúdil dovolací súd ako neúplné, resp. nezrozumiteľné a uviedol, že žalobcovia mali uviesť, v čom
spočíva ich ušlý zisk (ušlé nájomné) a pokiaľ vznik škody odôvodňovali užívaním pozemkov žalovaným
bez náhrady za uvedené obdobie, mali vysvetliť, ako sa táto skutočnosť prejavuje v ich majetkovej
sfére vo forme nájomného, vyčísleného znalcom a ako súvisí s vydaním rozhodnutí o vyvlastnení,

ktoré náležitosti ich podanie neobsahovalo, a preto mal súd vyzvať žalobcov postupom podľa § 43
O.s.p., resp. § 129 C.s.p. na doplnenie, resp. opravu neúplného podania. Žalobcovia však po doručení
uznesenia Najvyššieho súdu SR reagovali na tento uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR
písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2018, v ktorom s poukazom na závery dovolacieho
súdu k uplatnenému nároku v sume 13.415,86 eur uviedli, že ide o nárok na náhradu plnenia za užívanie

zabratých pozemkov pre Slovenskú republiku v správe Železnice SR; poukázali na to, že Železnice SR
vybudovali na pozemkoch vyvlastnených SR žalobcom stavbu vlečky a za toto obdobie im prináleží
plnenie titulom náhrady škody. Domáhali sa náhrady škody titulom náhrady za čas, po ktorý boli ich
pozemky dočasne vyvlastnené a z toho dôvodu nemohli tieto pozemky užívať žalobcovia, ale boli
užívané Železnicami SR za účelom prevádzkovania dráhy. Tieto pozemky žalobcov užívali Železnice

SR bez právneho titulu, keďže rozhodnutia o vyvlastnení boli následne zrušené a bez toho,
že by za užívanie pozemkov bola žalobcom poskytnutá náhrada. Škoda, ktorá im vznikla, predstavuje
peňažnú náhradu, ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie prenajatej veci. Výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase bola stanovená znaleckým
posudkom za predmet užívania platným právnym predpisom, ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z. z., a to

znaleckým posudkom Ing. M. Encingera 123/2008. Vydané nezákonné rozhodnutia a vzniknutá škoda
sú vo vzájomnej príčine a následku a je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, neboli
by vydané ďalšie následné povolenia, a to stavebné povolenie a povolenie o užívaní stavby. S poukazom
na zákon č. 58/1969 Zb. uviedli, že preukázali výšku spôsobenej škody v ich sfére, o ktorú sa zmenšil ich
majetok. Za obdobie od právoplatnosti vyvlastňovacích rozhodnutí, t. j. od 07.04.2003 do ich zrušenia,

t. j. 03.01.2007, za škodu spôsobenú v ich majetkovej sfére zodpovedá štát, teda žalovaný a na základe
toho si uplatnili škodu za obdobie rokov 2005 a 2006 v sume ročne podľa znaleckého posudku 202
082,80 Sk x 2 roky = 404.164 Sk, t. j. 13.415,84 eur.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.09.2019 poukázal na to, že ušlý zisk je hodnota, o
ktorú by sa "pri obvyklom behu veci" zväčšil majetok poškodeného, ak by nenastala škodová udalosť.

Majetok poškodeného sa zmenšil o hodnotu porastu, ktorý bol odstránený v dobe platnosti rozhodnutia
o vyvlastnení a nezväčšil sa nezaplatením nájomného. Žalobcovia však nepreukázali, či by pri bežnom
chode veci a bez existencie nezákonného rozhodnutia sa ich majetok navyšoval o nájomné alebo inú
hodnotu. Nie je známe, či žalobcom niekedy plynul nejaký zisk z prenájmu vyvlastneného pozemku. Z
povahy veci je neobvyklé prenajímať zalesnený pozemok na obdobie iba niekoľkých rokov. Súd by mal

pretoposúdiť,čipožadovanánáhradaušléhoziskupredstavujereálnuhodnotu,oktorúbysazabežných
okolností zväčšil majetok žalobcov, alebo iba hodnotu, ktorú si vyčíslili ako bezdôvodné obohatenie.
Podľa jeho názoru žalobcovia riadne nepreukázali výšku škody.
11. Odvolací súd žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie sumy 13.415,84 eur na základe doplnenia ich
pôvodného podania, ktorým si tento nárok uplatnili, písomným podaní doručeným súdu dňa 12.09.2018,

posúdil v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu z hľadiska splnenia predpokladov zodpovednosti
žalovaného v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pričom vychádzal z tvrdení žalobcov, že
Železnice SR užívali v spornom období ich pozemky vyvlastnené žalobcom na výstavbu a
užívanie vlečky bez právneho titulu a bez poskytnutia náhrady žalobcom za užívanie týchto pozemkov,čím im vznikla škoda prejavujúca sa v ich sfére zmenšením ich majetku a predstavuje peňažnú náhradu,
ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie prenajatej veci. V danom prípade je nesporné, že žalobcovia v rokoch 2005 a 2006 v dôsledku

nezákonných rozhodnutí o vyvlastnení nemohli užívať predmetné pozemky a tieto boli užívané
Železnicami SR a že za užívanie týchto pozemkov Železnicami SR nebola žalobcom poskytnutá žiadna
náhrada. Predloženým znaleckým posudkom Ing. M. Encingera č. 123/2008 preukázali žalobcovia
výšku obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci, t. j.
peňažné plnenie, ktoré by musel vynaložiť na užívanie predmetných pozemkov ten, kto ich užíval, ale

nepreukázali, že práve o toto peňažné plnenie by sa aj skutočne zvýšil ich majetok aj v prípade, ak by
im tieto nehnuteľnosti neboli vyvlastnené, keď nepreukázali, že ak by tieto nehnuteľnosti v rokoch 2005
a 2006 zostali v ich vlastníctve, tak by skutočne aj boli prenajaté, resp., že mali záujem a úmysel tieto
pozemky prenajať a tiež že mali záujemcu o nájom týchto pozemkov a že neboli prenajaté a že
majetok žalobcov sa o náhradu za ich užívanie, predstavujúcu nájomné nezvýšil výlučne z dôvodu, že
došlo k ich vyvlastneniu. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by niekedy v minulosti tieto pozemky

boli žalobcami prenajímané. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali,
že im vznikla škoda neužívaním týchto pozemkov v spornom období v nimi požadovanej
výške, predstavujúcej obvyklé nájomné za nájom týchto pozemkov a taktiež nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi vznikom takejto škody žalobcom a nezákonnými rozhodnutiami o vyvlastnení, keď
žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázané, že majetok žalobcov by sa zväčšil o nájomné za tieto

pozemky, ak by nedošlo k vyvlastneniu. Tým, že Železnice SR za užívanie pozemkov neplatili náhradu
zodpovedajúcu obvyklému nájomnému za tieto pozemky v danom mieste a čase, má za následok
vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, čo zakladá ich nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, na premlčanie ktorého sa však vzťahuje ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhosaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčízadvarokyododňa,keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobcovia
sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na ich úkor obohatil, dozvedeli právoplatnosťou
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/77/2003 - 27 zo dňa 02.02.2005, t. j. 03.01.2007, od
ktorého dňa začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá márne uplynula dňa 03.01.2009, keď
žalobcoviasitentonárokuplatnilinasúdepísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa16.02.2009, a

teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby a vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku
premlčania, nemožno žalobcom tento nárok priznať.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne sumu 1.410,47
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.12.2007 do zaplatenia, ako vecne správny potvrdil

podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech vo väčšom pomere ako žalobcovia,
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).