Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201455
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216201455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: W. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, proti osobe povinnej platením výživného: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 28. mája 2018, č.k. 10C/38/2016-120, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a V. p o t v r d z u j e
a v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í tak, že nedoplatok povinného na zročnom výživnom
za obdobie od 05.02.2016 do 28.05.2018 vo výške 4.179,30 eur súd povoľuje povinnému splácať v

mesačných splátkach po 116,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné stanovené
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. 13P/59/2010 zo dňa 25.02.2011, zo sumy 100 eur na
sumu 250 eur mesačne od 05.02.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v každom mesiaci

vopred k rukám navrhovateľa, výrokom II. určil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2016
do 28.05.2018 v sume 2.459,32 eur, výrokom III. uložil povinnej osobe zaplatiť navrhovateľovi dlh v
mesačných splátkach vo výške 70 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom V.
rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilaplikáciouustanovenia§65ods.3,§78ods.1,ods.3Zákona

o rodine, vecne súd dôvodil, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie
mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bolo výživné na navrhovateľa
zvýšené zo sumy 500 Sk na sumu 100 eur od 01.03.2011 a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda č. 13P 59/2010 zo dňa 25.02.2011. Vtedy bol žiakom základnej školy a teraz študuje na strednej
školeatentorokmaturuje,čímmupodstatnenarástlináklady,pričomchcepokračovaťnavysokejškolea
to na Technickej univerzite v Bratislave. Otec mu okrem výživného neprispieva nijakým iným spôsobom,
ani ho nekontaktuje. Býva so svojou matkou, ktorá mu platí všetky zvýšené výdavky. Súd zistil podľa

aktuálneho výpisu z LV č. XXX k. ú. W., že povinný má vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti a to
zastavané plochy a záhrady ako aj rodinný dom, tiež nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú. W. ako
parc. č. 191 ostatné plochy vo výmere 2436 m2. Zo zmluvy o prevode obchodných podielov súd zistil,
že dňa 03.03.2017 predal firmu A.-T. s.r.o., ktorá mala vo vlastníctve viaceré motorové vozidlá, z ktorýchFiat Ducato 230L a to nákladné vozidlo BA skriňová nemá vyznačenú žiadnu blokáciu, a ďalšie, (náves
nákladný, nákladné motorové vozidlo - ťahač návesu Mercedes Benz Actros 1843 ŠPZ: SC274BE,
nákladný náves ŠPZ: SC874YC, nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: SC759BC, nákladné vozidlo -

ťahač návesu ŠPZ: SC987BG nákladný príves ŠPZ: SC195YD, nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ:
SC086BM, nákladné vozidlo ŠPZ: SC777BO, nákladný náves ŠPZ: SC936YD a nákladný náves ŠPZ:
SC262YE) na ktorých je vyznačená exekútorská blokácia. Súd poukázal na tú skutočnosť, že povinný sa
sám zbavil majetku odpredaním firmy A.-T. s.r.o. so základným imaním 6.640 eur, ktorú firmu odpredal
za sumu 500 eur. S poukazom na vyššie uvedené a skutočnosť, že má v nájme motorové vozidlo za

sumu 780 eur mesačne, súd bol toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach povinného zariadiť
si finančné záležitosti tak, aby bol schopný súdom určené výživné uhrádzať bez negatívneho dopadu na
jeho doterajšiu životnú úroveň a to aj napriek oficiálnym výsledkom jeho príjmu v daňových priznaniach.
Súd prihliadol na to, že povinný sa v priebehu tohto konania viackrát vyjadril, že podá návrh na zrušenie
výživného na plnoletého syna V., keďže ten nenavštevuje už žiadnu školu, avšak doteraz tak neučinil.
Súd preto výživné na navrhovateľa zvýšil na sumu 250 eur mesačne, keďže ten preukázal, že študuje

a od posledného rozhodovania súdu mu zvýšené výdavky uhrádza iba matka. Zvýšením výživného
od podania návrhu na súd vznikol povinnému dlh na zročnom výživnom vo výške 2.459,32 eur, ktorý
mu súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným. Vo zvyšku návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil ustanovením §
255 ods. 2 CSP vychádzajúc z čiastočného úspechu navrhovateľa.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ sa odvolal v časti
zročného výživného (výrok II.), majúc za to, že zročné výživné bolo vypočítané nesprávne, keď správne
dlžná suma má predstavovať 3.559,32 eur.

4. Povinný sa odvolal proti rozsudku v celom jeho rozsahu s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nie je pravdou, že povinný sa
sám zbavil majetku odpredaním firmy A.-T. s.r.o., a že je v jeho možnostiach a schopnostiach zariadiť
si finančné záležitosti tak, aby bol schopný uhrádzať súdom určené výživné. Odvolateľ poukazuje na
zásadnú vec a síce, že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal v dôsledku vysokých pohľadávok,

ktoré spoločnosť A.-T. s.r.o. vykazovala voči dlžníkom a v dôsledku trvalej nevymožiteľnosti práva, čo
malo za následok druhotnú platobnú neschopnosť a následné problémy, pre ktoré je majetok uvedenej
firmy blokovaný exekútormi. Pokiaľ súd poukazoval na to, že otec navrhovateľa má v nájme motorové
vozidlo za sumu 780 eur mesačne, treba pripomenúť, že uvedené vozidlo má v nájme spoločnosť E. T.
s.r.o., ktorej otec je 50%-ným spoločníkom, pričom ide o novú spoločnosť, iba začínajúcu podnikanie

v nákladnej doprave, ktorá si v súčasnom období vytvára podmienky na fungovanie na trhu s vysokou
konkurenciou a vedenie takejto spoločnosti si vyžaduje vyššie zriaďovacie náklady. Zároveň odvolateľ
poukazuje na to, že nájomné za nákladné motorové vozidlo je na dolnej hranici, nakoľko vozidlá tohto
typu sa bežne prenajímajú za cenu 1.000 eur a viac. Finančná situácia odvolateľa je mimoriadne napätá,
nakoľko má tri vyživovacie povinnosti a jeho partnerka je na materskej dovolenke, navyše v súčasnosti

prebieha konanie o vyporiadanie BSM z manželstva s A. A., kde pasíva značne presahujú aktíva a
povinný musí hradiť všetky dlhy, pretože bývalá manželka dlhodobo nepracuje. Matka navrhovateľa
pritom nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a súd neskúmal, či vzhľadom na jej schopnosti a možnosti
nemôže dosahovať vyšší príjem ako uviedla na pojednávaní. Odvolateľ si je vedomý toho, že výživné
má prednosť pred ostatnými výdavkami, avšak jeho finančné pomery sú také, že vzhľadom na všetky

záväzky, minulé aj súčasné, sa jeho situácia v dohľadnom čase nezlepší. Navrhol preto, aby ho súd
zaviazal platením výživného v sume 180 eur mesačne a k plateniu zameškaného výživného po 70 eur
spolu s bežným výživným.

5. Navrhovateľ považoval rozsudok v časti zvýšenia výživného za správny, keď všetku starostlivosť

o navrhovateľa zabezpečuje matka, zatiaľ čo otec dodnes uhrádza iba súdom stanovené výživné.
Povinný si už voči synovi V. neplní vyživovaciu povinnosť od decembra 2017, ktorú skutočnosť potvrdil
navrhovateľovi sám V., s ktorým sa navrhovateľ stretáva. Súd tiež správne vyhodnotil situáciu ohľadom
prevodu obchodného podielu v spoločnosti A.-T. s.r.o., kedy sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu
majetkového prospechu, pričom nemôže obstáť jeho argument ohľadom prevodu podielu za 500 eur

z dôvodu blokácie majetku exekútormi, nakoľko predmetné vozidlá do dnešného dňa podľa vedomostí
navrhovateľa užíva, minimálne vozidlo Audi Q7, ŠPZ SC 777BO, ktoré používa ako osobné motorové
vozidlo, a ktoré pravidelne parkuje pred jeho rodinným domom v W.. Analogicky ohľadom zbavenia sa
spoločnosti by mal potom povinný postupovať aj pri svojom rodinnom dome v W., nakoľko podľa výpisuz listu vlastníctva na nehnuteľnosti viaznu viaceré exekučné konania, pri ktorých musí dlhy pravidelne
uhrádzať, inak by súdny exekútori pristúpili k predaju nehnuteľností a uspokojeniu pohľadávok veriteľov.
Keďže k predaju nedošlo, zrejme povinný dlhy spláca, čo nasvedčuje tomu, že jeho finančná situácia

nemôže byť taká napätá, ako to v odvolaní uvádza. Toto tvrdenie odvolateľa sa nemôže zakladať na
pravde aj z toho dôvodu, že v januári 2018 založil so svojou družkou novú obchodnú spoločnosť E.
T. s.r.o. s výškou peňažného vkladu každého zo spoločníkov v sume 5.000 eur, splatenej správcovi
vkladu pri založení spoločnosti. Navrhovateľ považuje za bezpredmetné vykonávanie dokazovania
ohľadom skutočnosti, či matka môže dosahovať vyšší príjem, ako to navrhuje povinný, pretože je

to ona, kto zabezpečuje celú starostlivosť navrhovateľa a úhradu takmer všetkých jeho výdavkov.
Napokon navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že s otcom nie je v žiadnom kontakte, v minulosti
ho nenavštevoval, ani mu neposkytoval žiadne dary k sviatkom, Vianociam, narodeninám a pod.
a jeho záujem o navrhovateľa sa obmedzil len na úhradu súdom stanoveného výživného. Navrhol
rozsudok potvrdiť a zaviazať povinného doplatiť dlh na zročnom výživnom do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, bez povolenia splátok.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom
bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce, súc viazaný rozsahom odvolania (§ 65 v spojení s § 155 CMP ) nie však dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, bolo na rozdiel od odvolania
povinnej osoby, podané dôvodne.

7. Po preskúmaní obsahu spisu sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a
napokon dospel pokiaľ ide o výšku výživného k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd
v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na argumentáciu obsiahnutú
v odôvodnení napadnutého rozsudku s výnimkou nesprávne vypočítaného nedoplatku na zročnom
výživnom. Na doplnenie odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie a to jeho výrok I., ktorým zvýšil výživné zo sumy 100,- eur na 250,- eur mesačne od 05.02.2016,
výrok II., ktorým určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2016 do 28.05.2018 v sume
2.459,32 eur a súvisiaci výrok III., ktorým určil podmienky splácania nedoplatku, ako aj závislý výrok V.
o nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o výrok IV, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, tento
nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť

9. Navrhovateľ je plnoletým dieťaťom povinného. Výživné bolo naposledy určené vo februári 2011
na sumu 100,- eur a to formou rodičovskej dohody, schválenej súdom rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č.k.13P/59/2010-31 zo dňa 25.02.2011. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného
na sumu 300,- eur s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 05.02.2016. Súd prvej inštancie zvýšil

výživné na sumu 250,- eur, s čím povinný nesúhlasí tvrdiac, že mu jeho finančná situácia neumožňuje
platiť vyššie výživné než 180,- eur mesačne. Odvolací súd mu však nemohol dať za pravdu.

10. Ako vyplýva z obsahu súvisiaceho spisu č.k. 13P/59/2010, v čase posledného zvýšenia výživného
matka navrhovateľa dosahovala príjem cca 567,- eur, a otec ukončil živnosť a bol dobrovoľne

nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky. Navrhovateľ bol maloletý, navštevoval 9. triedu základnej školy,
matka mala v súvislosti s jeho výživou iba bežné výdavky. Odvtedy sa pomery na strane účastníkov
konania podstatným spôsobom zmenili, navrhovateľ dosiahol plnoletosť, a jeho náklady na výživu
podstatne vzrástli, pretože medzičasom nastúpil na strednú školu, v čase rozhodovania súdu bol už v
maturitnom ročníku s tým, že je rozhodnutý pokračovať aj v štúdiu na vysokej škole. Keďže je nemajetný

a nemá vlastné príjmy, je stále odkázaný výživou na svojich rodičov, pričom prevažnú časť nákladov
na život mu uhrádza matka. Táto je zamestnaná s príjmom 500 - 550,- eur mesačne, jej manžel je
zamestnaný, bývajú v rodinnom dome, na ktorý si vzali úver a splácajú ho po 180,- eur mesačne. Matka
má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľovi. Aj otec žije so svojou priateľkou v rodinnom dome, kdeplatí výdavky na bývanie mesačne okolo 300 eur, okrem toho na stravu a ošatenie jeho trojčlennej rodiny
potrebuje podľa jeho vyjadrenia mesačne okolo 250 eur. Otec má okrem navrhovateľa má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti a to na syna V. A., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého mu bolo súdom určené výživné

vo výške 290 eur mesačne, a na maloletú A. nar. XX.XX.XXXX, na ktorej výžive sa dobrovoľne podieľa
a podľa jeho vyjadrenia potrebuje na ňu mesačne okolo 100 eur.

11. Povinný je automechanik, pričom v konaní uviedol, že v období od 10.03.2014 do 01.04.2015
pracoval v Rakúsku s príjmom okolo 900,- eur, kde ho však prepustili z práce, nebol zahlásený do

zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov
fyzickejosobyzarok2015,dosiaholzákladdane961,29eur.Odoktóbra2015bolzamestnanýspríjmom
okolo 335 eur mesačne. Pracoval ako šofér kamiónu v rámci SR. V konaní tvrdil, že sa nachádza vo
veľmi zlej finančnej situácii, má exekúcie na dva rodinné domy, 60m2 a 180m2, kde s družkou býva, má k
dispozícii motorové vozidlo zn. Audi Q7, aj na toto vozidlo je vyznačená exekúcia. Jeho predchádzajúcu
firmu A.-T. s.r.o., ktorá bola od r. 2010 neaktívna ( majúca o i. v predmete činnosti vnútroštátnu cestnú

nákladnú dopravu), a ktorá vlastnila viacero vozidiel, v marci 2017 podľa predloženej zmluvy predal
za 500,- eur. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2017 dosiahol čiastkový
základ dane 3.181,51 eur. Vychádzajúc z lustrácii Sociálnej poisťovne povinný bol od 01.10.2015 do
31.01.2017 zamestnaný v spol. F., kde dosahoval cca 350,- eur netto ( zamestnávateľ potvrdil, že v r.
2016 mal z príjmu exekučné zrážky 770,- eur a v r. 2017 zrážky 124,- eur), od 01.02.2017 sa zamestnal v

D. spol. s.r.o. s príjmom okolo 430,- eur, od 01.02.2018 sa zamestnal v spol. E. T., s.r.o., s príjmom netto
cca 465,- eur, z toho exekučné zrážky 88,40 eur., povinný je v uvedenej firme 50%-ným spoločníkom
a súčasne jedným z dvoch konateľov.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona a obsahu spisu dospel k rovnakému

záveru ako prvoinštančný súd, a síce, že je tu namieste zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne,
ktorá je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľa a schopnostiam a možnostiam povinného.
V prvom rade treba poukázať na skutočnosť, že povinný bol pri poslednom zvyšovaní výživného
v r. 2011 dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne
dávky. Povinný ako príjem v tom čase neuviedol žiadny, pričom jeho spol. A.-T. s.r.o. bola od r. 2010

neaktívna, čiže treba konštatovať od uvedeného obdobia podstatný nárast príjmov otca, keď z nulového
príjmu začal dosahovať jednak príjmy zo zamestnania a jednak mal príjmy z podnikania. Ďalej tak
ako to urobil prvoinštančný súd, bolo treba pri určení výživného zohľadniť nielen deklarovaný príjem
povinného ale jeho reálne možnosti a schopnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je v schopnostiam a
možnostiach povinného dosahovať príjmy podstatne vyššie, než príjmy, ktoré podľa predložených listín

a tvrdení povinného tento dosahoval. Súdu uviedol, že je automechanikom, pričom podľa dostupných
internetových zdrojov priemerný plat automechanika v SR je cca 1.100,- eur brutto, povinný však v
konaní neuviedol žiaden vážny dôvod, pre ktorý sa vzdal vyššieho príjmu zo zamestnania a pracoval
za mzdu netto okolo 350 - 400,- eur ako vodič vnútroštátnej dopravy. Rovnako nie je zrejmé, z akýchdôvodov odpredal svoju firmu A.-T. s.r.o. so základným imaním 6.640 eur za sumu 500,- eur, na čo
správne poukázal už prvoinštančný súd. Uvedené správanie povinného je treba v súlade s § 75 ods.
1 Zákona o rodine vyhodnotiť ako vzdanie sa bez vážneho dôvodu majetkového prospechu a to za

situácie, kedy povinný si bol dobre vedomý svojich vyživovacích povinností ( nielen k navrhovateľovi).
Je pravdou, že mu pribudla v r. 2016 vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru, avšak vzhľadom na jej
útly vek sú potreby tohto dieťaťa oveľa nižšie než u dospelého navrhovateľa, a navyše o toto dieťa sa
povinný aj osobne stará. Pokiaľ ide o ďalšieho syna V., tento je plnoletý a podľa vyjadrenia povinného
už dávnejšie zanikli dôvody na trvanie jeho vyživovacej povinnosti k nemu, aj keď povinný napriek tejto

vedomostidlhodoboodkladalpodanienávrhunasúdzaúčelomzrušeniavyživovacejpovinnosti,určenej
vo výške 290,- eur mesačne. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že medzičasom bol už takýto návrh
podaný a konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava III.

18. V súčasnosti je otec navrhovateľa spoločníkom a konateľom firmy E. T., s.r.o., ktorú založil v januári
2018, pričom tvrdí, že nakoľko ide o novú spoločnosť začínajúcu podnikanie v nákladnej doprave, ktorá

si v súčasnom období iba vytvára podmienky na fungovanie na trhu s vysokou konkurenciou, vedenie
takejto spoločnosti si vyžaduje vyššie zriaďovacie náklady, a že vzhľadom na všetky záväzky minulé
aj súčasné sa jeho situácia v dohľadnom čase nezlepší. Takáto argumentácia však pri posudzovaní
možností a schopností povinného nemôže obstáť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
povinného rodiča. Dieťaťu, odkázanému na takéhoto rodiča výživou, nemôže byť na ujmu, ak sa

rodič dlhodobo správa nezodpovedne a ľahkovážne tým, že berie na seba neprimerané majetkové
riziká (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), zadlžuje sa, alebo sám poskytuje služby alebo tovary na dlh a
pod. Odvolací súd pripomína zákonnú definíciu podnikania, ktorým treba rozumieť sústavnú činnosť
vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Účelom podnikania je teda jednoznačne dosiahnutie zisku. Pokiaľ otec nedosahuje dostatočný zisk, aby

dokázal plniť svoje vyživovacie povinnosti, vykazuje dlhodobo straty, je jeho povinnosťou, aby si obstaral
iný zdroj príjmu, ktorý mu umožní si jeho povinnosti plniť a naplno využívať svoje schopnosti a možnosti.
Nie je možné akceptovať také správanie rodiča, ktorý napriek neúspešnému ukončeniu podnikania so
stratami (ktoré majú zdôvodniť jeho neschopnosť primerane si plniť vyživovaciu povinnosť) opakovane
sa púšťa do nového podnikania, kde žiada zohľadniť pri určení výživného zase vysoké zriaďovacie

náklady, ktoré budú dlhšiu dobu dôvodom jeho znížených príjmov. Treba dodať, že takéto riskantné a
nevýnosné podnikanie nie je namieste práve v období, kedy deti povinného potrebujú pokrývať svoje
náklady z výživného, keďže nie sú schopné živiť sa samé. Argumentácia otca preto nemôže obstáť.
Minulé ani súčasné záväzky otca, ktoré vznikli jeho ľahkovážnosťou, nemôžu byť zohľadňované ako
prvoradé a na úkor výživného. Treba preto vychádzať z príjmov, ktoré je otec objektívne schopný

dosahovať a tiež nebrať do úvahy výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným.

19. Vedený týmito úvahami, nevidel odvolací súd žiadny dôvod, pre ktorý by mal dať odvolateľovi za
pravdu. Považujúc súdom prvej inštancie určené výživné na navrhovateľa za správne a primerané
odôvodneným potrebám navrhovateľa ako aj možnostiam a schopnostiam povinného, potvrdil výrok I.

napadnutého rozsudku za použitia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny a to bez potreby
vykonávať povinným navrhnuté dokazovanie na zistenie skutočnosti, či matka navrhovateľa je schopná
dosahovať vyššie príjmy než boli v konaní zistené, keď takéto dokazovanie považoval za nadbytočné,
nespôsobilé významným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu, pričom by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 12 Základných princípov na ktorých spočíva Civilný mimosporový

poriadok).

20. Ako už konštatoval prvoinštančný súd, potreba zvýšenia výživného vyvolaná podstatnou zmenou
pomerov na strane účastníkov, tu bola už v čase podania návrhu a výživné preto súd správne zvýšil
od 05.02.2016 v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. odo dňa začatia súdneho konania, čím

vznikol povinnému nedoplatok na zročnom výživnom za uplynuté obdobie od 05.02.2016 do vyhlásenia
rozsudku, t.j. do 28.05.2018. Z dokazovania vyplýva, že otec platil navrhovateľovi sumu skôr určeného
výživného a to 100,- eur mesačne, nedoplatok preto treba vypočítať pri zohľadnení už takto zaplateného
výživného. Prvoinštančný súd dospel k sume zročného výživného 2.459,32 eur, avšak odvolací súd
zhodne s navrhovateľom (ktorý sa čo do výšky určeného nedoplatku odvolal) zistil, že nedoplatok nebol

vypočítaný správne.

21. Berúc do úvahy zvýšenie výživného od 05.02.2016 na sumu 250,- eur, ktoré mal povinný
navrhovateľovi uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, vypočítal odvolací súd nedoplatok 4.179,30eur nasledovne: Povinný mal zaplatiť za zisťované obdobie celkovo sumu 6.965,50 eur ako súčet
alikvótnej časti výživného za mesiac február 2016, t.j. 25 dní (250 eur : 29 dní x 25 dní = 215,50 eur) a
plné výživné za 27 mesiacov, t.j. od 03/2016 do 05/2018 (250 eur x 27 mesiacov = 6.750 eur) pričom

platiac mesačne po 100,- eur celkovo zaplatil za toto obdobie iba 2.786,20 eur ako súčet alikvótnej časti
výživného za mesiac február 2016, t.j. 25 dní (100 eur : 29 dní x 25 dní = 86,20 eur) a plné výživné za 27
mesiacov, t.j. od 03/2016 do 05/2018 (100 eur x 27 mesiacov = 2.700 eur). Nedoplatok teda predstavuje
rozdiel medzi súdom určeným výživným, ktoré zaplatené malo byť a skutočne uhradeným výživným
(6.965,50 eur - 2.786,20 eur ).

22.Pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokvčastizročnéhovýživného(výrokII.)zapoužitiaustanovenia
§ 388 CSP zmenil a súčasne zmenil aj súvisiaci výrok III., v časti stanovujúcej podmienky splatenia
tohto nedoplatku, v ktorom odvolací súd zohľadnil sumu dlžného výživného a prispôsobil výšku splátok
tak, aby v súlade s ustálenou súdnou praxou bolo zročné výživné uhradené najneskôr do troch rokov
od rozhodnutia súdu s tým, že ak splátkový kalendár otec nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť

dlžné výživné uhradiť naraz. Výška takto povolených splátok predstavuje sumu 116,- eur. Odvolací
súd neakceptoval požiadavku navrhovateľa, aby súd uložil povinnému uhradiť zameškané výživné
jednorazovo, keďže bolo treba vziať do úvahy výšku nedoplatku, ktorý pri súčasnej povinnosti platenia
bežného výživného je spôsobilý spolu s ostatnými odôvodnenými výdavkami povinného vystaviť jeho
rodinu existenčným problémom, pričom súd musel prihliadať nielen na záujmy navrhovateľa, ale aj na

záujmy členov rodiny povinného obzvlášť maloletej dcéry, ktorej by takéto rozhodnutie mohlo byť na
ujmu.

23.Pokiaľideoodvolanímdotknutýzávislývýrokonárokunanáhradutrovkonania,tentobolpodľa§387
ods. 2 CSP vzhľadom k jeho vecnej správnosti odvolacím súdom potvrdený a súčasne bolo rozhodnuté

podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu nárok.

24. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.