Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/815/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609201204
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6609201204.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, Kalinčiakova 8, 986 01 Fiľakovo, L.: XX XXX XXX, zastúpeného
JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 47/4825, proti žalovaným: 1/ M.
M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom T., D.. slobody XX, 2/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, 3/ V. N.,

nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T., D.. slobody XX, 4/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. XXXX/XX,
5/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. 12XX/X, 6/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G.. D. XXX/X,
7/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - R., A. XXXX/X, 8/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. lúka
XXXX/XX, 9/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. lúka XX, XX/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D..
slobody XX, XX/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. 26, 12/ U. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T., D. slobody XXX/XX, XX/ H. S., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom U., V.V. O. XXXX/X, XX/a I.
S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., V. V. O. XXXX/X, XX/ V. N., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,

A. XXXX/XX, XX/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ O. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T., S. XXX/XX, XX/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, XX/ O. D., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, obaja
bytom T., D.. slobody XX, XX/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom T., D.. Z. 20, 21/ O. Y.,
narodenej XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom T., D.. slobody XX, XX/ B. A. T., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan H. republiky, bytom A.. TO, H. XX, U. H., A. XXX XX, H., XX/ C. G., nar. XX.XX.XXXX,

štátny občan SR, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom
T., Nám. slobody XX, XX/ K. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom N. na P. XX, XX/ L..
A. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom G., Z. X/X, XX/ V. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U., S. XXXX/XX, XX/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, XX/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
T., R. XXXX/XX, XX/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., ul. V.. B.. L. Z., XXXX/XX, XX/ S. O., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan SR, XX/ I. O., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, obaja bytom
T., D.. slobody XX, XX/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, XX/ O. N., narodenej XX.XX.XXXX,

štátnej občianke SR, obaja bytom T., D.. slobody XX, XX/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR,
XX/ O. G., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, obaja bytom T., D.. slobody XX, XX/ H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom T., B.S.H. XX/XX, XX/ O.. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan SR, trvale bytom W. Z., Ul. U. V. XXXX/XX, XX/ H. B., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej
občianke SR, trvale bytom T., A. XXXX/X, XX/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom T.,
D.. slobody XX, XX/ A. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., D. slobody XXX/XX, XX/ O. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ M. O., nar. 13.XX.XXXX, štátny občan SR,
XX/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., D. Z. XXX/
XX, XX/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, XX/
I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ A.. B. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R., D. XX, XX/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ B. Y., nar.
XX.XX.XXXX, štátnej občianke O. republiky, bytom I. X. X/A, N., MR, XX/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom

T., 1. mája XXX/XX, XX/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. lúka XXXX/XX, XX/ A.. H. A., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., D. slobody XXX/XX, XX/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, XX/ O. T., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, XX/ V. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom T., Nám. slobody XXX/XX, XX/ L.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, XX/ O.. S. N., nar. XX. XX. XXXX,
obaja bytom T., B. XXXX/XX, XX/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., S. XX, XX/ M. P., rod. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom T., 1. mája 5, XX/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ H.
S., nar. XX.XX.XXXX, XX/ O. Šimonovej, nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/
A.. N. W., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., X. O. XXXX, XX/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,

D.. slobody XXX/XX, XX/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXXX/X, XX/ C. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., R. XXXX/X, XX/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H. XXXX/XX, XX/ O. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ L.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - K., V. 5, XX/ L.. M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., T. lúka XXXX/XX, XX/ R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX,
XX/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ I. G., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom

T., S. 8, XX/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ H. A., rod. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ L. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody
XXX/XX, XX/ C. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXXX/X, XX/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., D.. slobody XXX/XX, XX/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ A. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXXX/X, XX/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, XX/ O.. H. Jéneyovej, rod. O., nar.

XX.XX.XXXX, obaja bytom T., D.. slobody XXX/XX, XX/ Bc. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z., G. 1,
XX/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, XX/ S. U., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T., námestie Z. XXX/
XX, všetci okrem žalovaných X/, XX/,XX/, XX/, XX/a, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/ a XX/
zastúpení M.. F. I., advokátkou, so sídlom Dr. C. XX, U., za účasti intervenienta na strane žalovaných: Z.
vlastníkov bytov T., D.. slobody XXX, T., tiež zastúpeného M.. F. I., advokátkou, so sídlom Dr. C. XX, U.,

o určenie vlastníckeho práva ku kotolni, eventuálne o nahradenie prejavu vôle žalovaných, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku P. súdu Lučenec č. k. 8C/23/2009-648 zo dňa 15. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným a intervienentovi na strane žalovaných náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobuourčenie,ževlastníkomkotolne-nebytového

priestoru nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 24, Námestie Slobody
18, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. T., obec Fiľakovo, okres Lučenec Okresným úradom Lučenec,
odbor katastrálny, postaveného na parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX
m2, ktorý pozostáva z I.- rezerva, bývalá uhoľňa vo výmere XXX,X m2, II.- dieľňa opravárenská vo
výmere 19 m2, III.- predsieň vo výmere 17,50 m2, IV.-miestnosť pre rozvádzanie vo výmere 16 m2, V.-

miestnosť pre reguláciu plynu vo výmere 11 m2, VI.- strojovňa vo výmere XXX,XX m2, VII.- plynová
kotolňa vo výmere XX,XX m2, VIII.-miestnosť pre obsluhu plus WC vo výmere X,XX m2, spolu
výmera nebytového priestoru 383,25 m2 (primárny petit), resp. žalobu o nahradenie prejavu vôle
žalovaných tak, že žalovaní uzatvárajú so žalobcom dohodu o zmene podielov účastníkov dohody
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu v dôsledku zápisu

nebytových priestorov (kotolne), ktoré sú vlastníctvom žalobcu na list vlastníctva č. XXXX, vedený
Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre okres Lučenec, obec Fiľakovo, k. ú. Fiľakovo,
nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu súpisné číslo XXX, vchod XX Námestie slobody číslo
18, postaveného na parc. č. XXXXX, a to s textom dohody ako bola uvedená v podaní žalobcu zo dňa
16. 02. 2009 - jeho opravenom znení, ktoré bolo súdu doručené dňa 04. 03.2009 (eventuálny petit),

zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným
a vedľajšiemu účastníkovi: Spoločenstvu vlastníkov bytov Fiľakovo, Nám. slobody č. 764, Fiľakovo,
náhradu trov konania v sume 22.857,83 € k rukám JUDr. Renáty Endrödyovej, advokátky, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že
sa listom obrátil na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Stromova 1 Bratislava, aby zistil, „akýmspôsobom možno opraviť list vlastníctva pri zápise kotolne, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností
ako nebytový priestor na novozaložený list vlastníctva pri prevodoch družstevných bytov nájomcov -
členov družstva. Tvrdil, že kotolňa slúži okrem bytového domu, v ktorom sa nachádza aj na vykurovanie

ďalších bytových domov. Zo stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 12. 02.
2004 vyplynulo, že žalobca vo svojej žiadosti nepreukázal, že by kotolňa bola zahrnutá do spoločných
častí a spoločných zariadení domu alebo, že by bola vyčlenená. Preto vo všeobecnej rovine zaujal
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR stanovisko, že „ak by kotolňa vôbec nebola zahrnutá do
spoločných častí a spoločných zariadení domu, bude potrebné uzavrieť inominátnu zmluvu o zmene

spoluvlastníckych podielov, určiť výmeru nebytového priestoru, vyrátať prislúchajúci podiel vlastníkov
bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ak by bola
kotolňa zahrnutá do spoločných častí a spoločných zariadení domu, boli by jej vlastníkmi všetci vlastníci
bytovvdomeapotombybolopotrebnéuzavrieťdohoduojejvyčlenenízospoločnýchčastíaspoločných
zariadení domu, prerátať nanovo podiely, určiť výmeru nebytového priestoru a iné. Takáto dohoda by
sa zapísala do katastra nehnuteľností záznamom, nešlo by o opravu chyby v katastrálnom operáte.“

V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
vychádzajúc z uvedeného listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žalobca tvrdil, že kotolňa
v čase, keď uzatváral zmluvy o prevode vlastníctva bytov nebola zahrnutá do spoločných častí a
spoločných zariadení domu, nikdy nebola zapísaná na liste vlastníctva, pretože išlo o nebytový priestor.
Podporne v konaní predložil stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie o plynofikácii kotolne.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca svoju
argumentáciu uvedenú v žalobe oprel o ustanovenie 5 ods. 1 a o ustanovenie § 2 ods. 5 zákona č.
182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že tvrdenie žalovaných, že kotolňa je
zahrnutádospoluvlastníckychpodielovnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachpredmetného

bytového domu je nesprávne. Žalovaní si podľa jeho názoru svojvoľne vykladajú ustanovenie § 2 ods. 5
zákona č. 182/1993 Zb. vo svoj prospech, ich argumentácia neobstojí a je vylúčené pripustiť možnosť,
že by sa miera účasti žalovaných na priestoroch kotolne uskutočnila zapísaním do ich spoluvlastníckych
podielov s prihliadnutím na skutočnosť, že kotolňa a jej príslušenstvo neslúži výlučne bytovému domu
žalovaných, ale slúži aj ďalším dvom bytovým domom.

1.3Naliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávakukotolniakonebytovéhopriestoruodôvodnil
žalobca tým, že nebytový priestor - kotolňa nie je v súčasnosti zapísaný na LV; inštalovanie kotla a
úpravu kotolne realizoval na základe stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného
prostredia, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy Fiľakovo pod č. j.: ŽP-248/94-Fa zo

dňa 18. 05. 1994. Kotolňa a kotol slúži na zásobovanie teplom pre tri samostatne stojace domy, žalobca
je držiteľom povolenia č. 2006T 0178 na „výrobu tepla, rozvod tepla“ vydaného ÚRSO dňa 06.09.2006.
Prevádzku, obsluhu kotla a kotolne od vzniku vykonával žalobca až do 01. 04. 2010, kedy mu bol
zamedzený prístup do priestorov kotolne. Žalovaní neuznávajú vlastnícke právo žalobcu ku kotolni,
preto len rozsudkom súdu môže žalobca dosiahnuť zapísanie kotolne na list vlastníctva a odstránenie

stavu právnej neistoty.

1.4 Žalovaní a vedľajší účastník na strane žalovaných žiadali žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že
žalobca v konaní ničím nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ku kotolni a
k jej príslušenstvu. Argumentovali tým, že kotolňa nie je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ako

samostatný nebytový priestor a teda neexistuje ako vec v právnom slova zmysle, ktorá by mohla byť
samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Priestory kotolne sú súčasťou bytového domu
súp. č. 764, a teda všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto dome majú k nej spoluvlastnícky
podiel z titulu ich spoluvlastníctva na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Poukázali
na to, že žalobca bol v čase odpredaja bytov v uvedenom dome spracovateľom zmlúv o prevode

jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome do vlastníctva jednotlivých vlastníkov - žalovaných,
teda mal v tom čase možnosť aktívne ovplyvniť celý proces nadobúdania nebytových priestorov v dome
a ak sa cítil byť vlastníkom kotolne, mal túto označiť ako samostatný nebytový priestor a previesť ju
do svojho vlastníctva. V zmluvách o prevode vlastníckeho práva k jednotlivým bytom a nebytovým
priestorom v predmetnom bytovom dome sú taxatívne vymedzené spoločné časti a spoločné zariadenia

domu, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že v týchto zmluvách sa ohľadne spoločných častí a
spoločných zariadení domu nachádza ustanovenie, ktorom sú za použitia slova najmä vymedzené
spoločné časti a spoločné zariadenia predmetného bytového domu, preto sa z tohto ustanovenia zmluvy
nedá vyvodiť, že ide o taxatívny výpočet. V uvedenej súvislosti žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, žepokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 5 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb., tak je potrebné povedať,
že s výkladom tohto ustanovenia žalobcom nemožno súhlasiť ak tvrdí, že pokiaľ bol predtým vlastníkom
celej stavby predmetného bytového domu, tak po prevode jednotlivých bytov a nebytových priestorov

do vlastníctva jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zostal vlastníkom neprevedených
bytov a nebytových priestorov a teda aj priestorov kotolne. To podľa žalovaných platí len v prípade,
ak sú tieto priestory zapísané na príslušnom liste vlastníctva ako samostatné bytové alebo nebytové
priestory, pod samostatným číslom bytu či nebytového priestoru a ich doterajší nájomca nepožiadal o ich
prevod do vlastníctva. Zdôraznili, že kotolňa na príslušnom liste vlastníctva nikdy ako nebytový priestor

s vlastným číslom zapísaná nebola.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
prečítaním žaloby, rozhodnutia z 29.07.1964 vydaného Odborom výstavby ONV v Lučenci č. Výst.
XXXX-Kk XX/XX, potvrdenia Mestského úradu Fiľakovo z 13.10.2004 č.j.: S.. XXX/XXXX-Ko, stanoviska
k zápisu kotolne z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 12.02.2004, rozhodnutia

Ministerstva hospodárstva SR o udelení licencie na podnikanie v energetických odvetviach žalobcovi
a rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného žalobcovi, výpisu z LV č. XXXX, k. ú.
Fiľakovo, kolaudačného rozhodnutia, doplnenej žaloby, Osvedčenia o dedičstve, vydaného Okresným
súdom Lučenec pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, uznesenia č. k. 8C/23/2009-103,
oznámenia Ministerstva financií SR z 26.10.2009, oznámenia notárskeho úradu Lučenec vo veci sp.

zn. Dnot 290/2009, 5D/830/2009, uznesenia č. k. 8C/23/2009-115, písomného vyjadrenia vedľajšieho
účastníka doručeného súdu 05.01.2010, výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových
priestorov,ktorýsanachádzavspise nač.l.145,rozhodnutiaOkresnéhoúraduLučenec,odbordopravy,
pozemných komunikácií a iných odvetvových vzťahov, Nám. Republiky 26, Lučenec č. A-2003-03712,
stavebného povolenia na plynofikáciu kotolne z 18.05.1994, kolaudačného rozhodnutia plynofikácie

kotolne z 02.12.1996, faktúr č. 5041/94, 10/93, 47/96, 9007/96, 9012/96, 9018/96, 51/1996, výpisu z
LV č. XXXX, zmenenej žaloby, výsluchom účastníkov konania a po vyhodnotení všetkých vykonaných
dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v konaní
poukazoval na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., tak v danom prípade nešlo o takú
situáciu, ako mal zákonodarca vo vzťahu k ustanoveniu § 5 ods. 3 na mysli, a to preto lebo hoci kotolňa

vykurovalaviacbytovýchdomov,anijednazmluvaoprevodevlastníctvabytuneobsahovalavymedzenie
spoluvlastníckeho podielu na kotolni na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov, t. j. žalovanými a
vlastníkom domu, t. j. žalobcom.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že

súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nesprávne uvádza dôvody, ktoré boli podnetom podania
žaloby v tejto veci. Dôvod podania žaloby spočíval predovšetkým v naliehavom právnom záujme na
určení vlastníckeho práva žalobcu ku kotolni a jej príslušenstva tak, ako bolo podrobne špecifikované
v rámci viacerých prednesov žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že právne postavenie žalobcu bolo
neisté, žalobca využil svoje zákonné právo formou podania určovacej žaloby, tak ako to ustanovuje

§ 80 písm. c) OSP. Zdôraznil, že pred začiatkom postupného prevodu bytov do vlastníctva členov
družstva v predmetnom bytovom dome bol výlučným vlastníkom tohto bytového domu v celosti, táto
skutočnosť bola jednoznačne preukázaná i výpisom z listu vlastníctva. Nevyhnutnosť vysporiadania
sa s otázkou zápisu kotolne na list vlastníctva bola avizovaná už právnemu predchodcovi žalobcu
avšak s prihliadnutím na obdobie transformácie spoločenských a ekonomických pomerov nebolo tomu

zadosťučinené. Žalobca mal záujem riešiť predmetný stav korekciou zápisu na liste vlastníctva, t. j.
zosúladením právneho a faktického stavu, na preukázanie čoho súdu predložil dôkazy. Prejavil aktívnu
snahu o riešenie daného problému, avšak po radikálnom zásahu do jeho dispozičných práv s kotolňou
zo strany žalovaných, ako aj vedľajšieho účastníka na ich strane, využil svoje právo dané zákonom
a podal žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP. Súd prvej inštancie nezohľadnil obsahové náležitosti

predloženej zmluvy o prevode vlastníckeho práva, ktorá taxatívne vymedzovala spoločné časti a
spoločné zariadenia domu. V rámci zmluvy kotolňa s technologickým zariadením nebola do spoločných
častí a spoločných zariadení domu zahrnutá. Uviedol, že zo strany žalovaných dochádza k svojvoľnému
výkladu ustanovení zákona č. 182/1993 Zb. vo svoj prospech. Argumentácia žalovaných neobstojí
vzhľadom na to, že je vylúčené pripustiť možnosť, že by miera ich účasti na kotolni bola premietnutá

do ich spoluvlastníckych podielov, s prihliadnutím na skutočnosť, že kotolňa a jej príslušenstvo
(technologické zariadenie) neslúži výlučne bytovému domu žalovaných, ale slúži ešte dvom ďalším
bytovým domom. Ak by bola teória žalovaných korektná, muselo by to znamenať, že všetky tri bytové
domy majú v rámci svojich spoluvlastníckych podielov zahrnutú aj účasť na tomto priestore a jejpríslušenstve, čo možno s prihliadnutím na daný prípad s absolútnou určitosťou vylúčiť. Posúdenie
sporu v tomto kontexte by bolo v rozpore so skutočným stavom, bolo by teda vecne nesprávne. S
poukazom na ustanovenie § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. platí, že spoločnými zariadeniami domu

sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadenia sú najmä výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Ide
o demonštratívny výpočet, avšak s kogentným ustanovením - slúžia výlučne tomuto domu, v prípade

predmetnej kotolne to však neplatí, a tak je poukázanie žalovaným na ustanovenie § 2 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Zb. irelevantným a na daný prípad neaplikovateľným. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., ktoré však v konečnom
dôsledku nezohľadnil. Súd prvej inštancie predmetné ustanovenie na daný prípad neaplikoval, napriek
tomu, že žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz zmluvu, ktorá nesubsumovala
priestorykotolnedospoločnýchčastí,resp.spoločnýchzariadenídomu,aaninemohlasprihliadnutímna

ustanovenie 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb., ktoré túto skutočnosť ex lege vylučuje. Zmluva o prevode
vlastníctva bytu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal neobsahovala údaj o dohode strán, v rámci ktorej
by vymedzovala spoluvlastnícky podiel, t. j. účasť na kotolni. V závere odvolania žalobca zdôraznil,
že správnou a úplnou aplikáciou ustanovení zákona č. 182/1993 Zb., by boli jednoznačne odstránené
všetky pochybnosti súdu o vlastníctve žalobcu k priestorom kotolne a jej príslušenstva (technologického

zariadenia kotolne).

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP (a
contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP

ako vo výroku vecne správny potvrdil.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytýkal, že konanie pred súdom prvej
inštancie malo tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (konkrétne,

v rámci uvedenej odvolacej námietky žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

5. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska jeho odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 2 CSP) aj
keď sa nemožno s obsahom jeho odôvodnenia z nižšie uvedených dôvodov stotožniť.

6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb., spoločnými zariadeniami domu

sa na účely tohto zákona rozumejú tie zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a
slúžia výlučne tomuto domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane
technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, hromozvody, komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., nebytovým priestorom sa na účely tohto
zákona rozumie miestnosť, alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na
iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti a spoločné
zariadenia domu.

8. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva
o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome okrem náležitostí podľa odseku 1 môže obsahovať
aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni, ak vykuruje viac domov a na základe dohody medzi
nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza zmluvou o prevode vlastníctva bytu do podielového
spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

9.Zcitovanýchustanovenízákonač.182/1993Zb.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovjezrejmé,
že pokiaľ kotolňa spolu s technologickým zariadením slúži na vykurovanie viacerých bytových domov,
a teda neslúži výlučne len na vykurovanie jedného konkrétneho bytového domu (v danom prípadešpecifikovaného v petite žaloby), tak nemôže byť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993
Zb. spoločným zariadením domu, čo znamená, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo
vzorovej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového

družstva (č. l. 215 až 217 spisu) vyplýva, že „predmetom prevodu na základe uvedenej zmluvy bol aj
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vrátane kotolne a že
postupným uzatváraním zmlúv o prevode vlastníctva bytu s ďalšími žalovanými sa v každej zmluve
prevádzal aj spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach domu, vrátane kotolne“, tak tento jeho
záver nie je správny, pretože odporuje ustanoveniu § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov a aj samotnému obsahu predmetnej zmluvy, z ktorej článku 3 takáto
skutočnosť vôbec nevyplýva (v článku 3 uvedenej zmluvy sa vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods.
5 zákona č. 182/1993 Zb., za použitia slova najmä uvádza, čo je spoločným zariadením domu, bez
toho, aby tam bola výslovne uvedená kotolňa). Záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení jeho
rozhodnutia, že na základe predmetnej vzorovej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu na
nájomcu - člena bytového družstva (č. l. 215-217 spisu) je možné dospieť k záveru, že predmetom

prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na kotolni (s ktorým sa odvolací súd nestotožnil), je nesprávny,
pretože na jednej strane vychádza z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993
Zb. a na strane druhej odporuje ďalšiemu záveru súdu prvej inštancie, tiež obsiahnutému v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to, že „v danom prípade nejde o takú situáciu ako má na mysli
ustanovenie§5ods.3zákonač.182/1993Zb.,pretožehocikotolňavykurovalaviacbytovýchdomov,ani

jedna zmluva o prevode vlastníctva bytu neobsahovala vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni
na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov, t. j. žalovanými a vlastníkom domu, t. j. žalobcom“.
Z uvedeného je zrejmé, že keďže predmetnú kotolňu ako kotolňu vykurujúcu viac bytových domov
nemožno v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. považovať za spoločné zariadenie
domu, v dôsledku čoho by sa kotolňa s prevodom bytu stala súčasťou spoluvlastníckych podielov na

spoločných zariadenia predmetného bytového domu a postupom podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č.
182/1993 Zb., nebola predmetná kotolňa zahrnutá zmluvami o prevode družstevného bytu do vlastníctva
nájomcov - jednotlivých členov bytového družstva do ich spoluvlastníckych podielov na kotolni, tak
nemožno tvrdiť, že by žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi kotolne.

10. Uvedené ale neznamená, že predmetnú kotolňu je automaticky možné (opačným výkladom
ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb.) považovať za nebytový priestor v zmysle ustanovenia §
2 ods. 3 citovaného zákona, pretože aj keď je v tomto prípade v zákone č. 182/1993 Zb. určitá medzera,
spočívajúca v tom, že v žiadnom konkrétnom ustanovení, obsiahnutom v uvedenom zákone, nie je
presne zadefinované aký charakter má kotolňa v prípade, že slúži na vykurovanie viacerých bytových

domov, správnou interpretáciou ostatných ustanovení zákona č. 182/1992 Zb., napr. ustanovenia §
5 ods. 3 tohto zákona, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia síce poukázal,
avšak ho dôsledne neinterpretoval, je možné dospieť k záveru, že ak kotolňa slúži na vykurovanie
viacerých bytových domov (čo je aj tento prípad), tak je možné na základe dohody uzatvorenej medzi
vlastníkom bytového domu a nadobúdateľmi bytov, v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu

do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva vymedziť spoluvlastnícky podiel ku kotolni, čo v
danom prípade, tak ako v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie,
pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcov - jednotlivých
členov družstva, splnené nebolo. Až následne, potom čo sa v súlade s názorom Úradu geodézie,
kartografie a katastra so sídlom v Bratislave, vyjadrenom v jeho stanovisku zo dňa 12. 02. 2004

stanú na základe zmlúv o zmene spoluvlastníckych podielov jednotliví vlastníci bytov aj spoluvlastníkmi
kotolne, možno od nich požadovať, aby ako spoluvlastníci kotolne súhlasili s vyčlenením kotolne z
ich spoluvlastníckych podielov a s určením kotolne za nebytový priestor; v opačnom prípade nie je
možné od nich ako od nespoluvlastníkov kotolne úspešne požadovať, aby sa v prospech žalobcu vzdali
svojich spoluvlastníckych podielov na kotolni a to, či už dobrovoľne vo forme dohody so žalobcom

alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu rozhodujúcim o žalobe o nahradení prejavu ich vôle vzdať sa
v prospech žalobcu svojich (neexistujúcich) spoluvlastníckych podielov na kotolni a určením kotolne za
nebytový priestor.

11. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že kotolňa vymedzená žalobcom v

primárnom petite žaloby nemôže byť za daných okolností považovaná za nebytový priestor, vo vzťahu
ku ktorému sa žalobca domáha určenia vlastníctva, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP potvrdil, avšak
z iných dôvodov, než aké uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku.12. Pokiaľ ide o eventuálny petit, ktorým sa žalobca, v prípade ak súd prvej inštancie dospeje
k záveru, že primárny petit je neodôvodnený alebo neopodstatnený, domáhal, aby súd svojim

rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovaných, že „žalovaní uzatvárajú so žalobcom dohodu o zmene ich
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v dôsledku zápisu
nebytových priestorov, ktoré sú vlastníctvom žalobcu na list vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným
úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre okres Lučenec, obec Fiľakovo, kat. úz. Fiľakovo v bytovom
dome súp. číslo XXX, Námestie slobody č. 18, stojacom na parcele č. XXXXX a to s textom dohody

ako bola uvedená v podaní žalobcu zo dňa 16. 02. 2009 - v jeho opravenom znení, ktoré bolo súdu
doručené dňa 04. 03. 2009“, odvolací súd uvádza, že v časti týkajúcej sa eventuálneho petitu súd prvej
inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že „keďže súd nemal voľby medzi primárnym a eventuálnym
petitom, žalobu zamietol“. Takéto odôvodnenie žaloby v časti týkajúcej sa eventuálneho petitu považuje
odvolací súd za nedostatočné, avšak vzhľadom na ustanovenie § 390 CSP táto skutočnosť už nemôže
byť dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie (v časti týkajúcej sa eventuálneho petitu), pretože

v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, vydaný v tejto veci bol už odvolacím súdom zrušený a vec
bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V každom prípade odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o eventuálny petit za vo výroku vecne
správne (§ 387 ods. 2 CSP) a to z nasledovných dôvodov: zásadným dôvodom prečo eventuálnemu
petitu nie je možné vyhovieť je skutočnosť, že do spoluvlastníckych podielov nadobúdateľov bytov na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu neboli zahrnuté aj spoluvlastnícke podiely na
kotolni, ako nesprávne uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie,
pretože a) kotolňu, ktorá slúži na vykurovanie viacerých bytových domov nie v zmysle ustanovenia § 2
ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. možné považovať za spoločné zariadenie domu a b) k dohode vo vzťahu
k predmetnej kotolni podľa § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom

bytového domu pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcov -
jednotlivých členov bytového družstva nedošlo (čo nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie sporné),
preto nie je možné zo strany žalobcu požadovať, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných, že uzatvárajú
sožalobcomakonespoluvlastnícikotolnedohoduozmene ichspoluvlastníckychpodielov. Zuvedených
dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vo výroku vecne správny aj pokiaľ ide

o eventuálny petit a preto ho ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP spolu s výrokom
o trovách prvoinštančného konania potvrdil.
13. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s eventuálnym petitom poukazuje na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Cdo/394/2009, kde najvyšší súd uviedol: „o eventuálny petit ide v prípade, ak žalobca žiada
zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu,

žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Tak je to napr. pri žalobe na vydanie veci, ktorú žalobca
formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania veci (či už preto, lebo vec neexistuje alebo ju žalovaný
nemá), žiada od žalovaného peňažnú náhradu. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu
je žaloba na prisúdenie iba jedného nároku. V danom prípade, súd prvej inštancie nedostatočným
slovným vyjadrením a zároveň nedostatočným odôvodnením „nemal možnosť voľby medzi primárnym a

eventuálnym petitom“ v podstate (tak ako to z kontextu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie vyplýva) chcel povedať to, že vzhľadom k tomu, čoho sa žalobca „in eventum“
domáha, nejde o ten istý nárok, a teda nemôže ísť ani o eventuálny petit, čo je v súlade s citovaným
rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo/347/2009, a teda aj uvedená skutočnosť je dôvodom potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa eventuálneho petitu v zmysle ustanovenia § 378 ods.

2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, tak že žalovaným a intervienentovi na strane žalovaných priznal
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškektorejrozhodnesúdprvejinštancievzmysleustanovenia

§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).