Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617205736
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617205736.11

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: JAP Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Š. Furdeka 203, 028 01 Trstená, IČO: 36 376 876, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom 027 42 Podbiel 177, IČO: 36 135 101 proti žalovanej: R. T., V.
XX.XX.XXXX, P. Y. XX, XXX XX Y., štátna občianka SR, zastúpená: Mgr. Viktória Hellenbart, advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa číslo 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640 o

zaplatenie sumy 15.300 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 15.300 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne:
podľa Fa č. 15000034 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 17.03.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000057 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 17.04.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000083 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.05.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000111 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 18.06.2015 do zaplatenia,

podľa Fa č. 15000139 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.07.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000171 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.08.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000196 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.09.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000225 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 17.10.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000257 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.11.2015 do zaplatenia,

podľa Fa č. 15000280 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 17.12.2015 do zaplatenia,
podľa Fa č. 15000308 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.01.2016 do zaplatenia,
podľa Fa č. 16000002 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.02.2016 do zaplatenia,
podľa Fa č. 16000030 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.03.2016 do zaplatenia,
podľa Fa č. 16000050 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.04.2016 do zaplatenia,
podľa Fa č. 16000081 zo sumy 1.020 Eur odo dňa 16.05.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 15.300
Eur s úrokom z omeškania 0,05 % denne z jednotlivých vyfakturovaných súm, ktoré v žalobe uviedol a
náhrady trov konania. V žalobe tvrdil, že v dedičskom konaní po dlžníkovi - poručiteľovi R. X. vedenom

na Okresnom súde vo Zvolene podal prihlášku pohľadávky ktorá vznikla nezaplatením splátok nájmu
LKT 81 TURBO v sume 15.300 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o nájme č. 02/2013 zo dňa
23.01.2013 uzatvorenej medzi prenajímateľom JAP Slovakia, s.r.o. a nájomcom R. X.. Na základe
Osvedčenia o dedičstve vydaného notárom - súdnym komisárom JUDr. Jozefom Brázdilom, PhD., na
Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 17D/60/2016 dňa 13.02.2017 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
01.03.2017, sa nadobúdateľkou dedičstva vo všeobecnej hodnote majetku poručiteľa 45.881,06 Eur,

výšky dlhov 58.260,76 Eur, výšky predĺženia -12.379,70 Eur stala žalovaná. V časti pasív osvedčenia
o dedičstve bola uvedená aj pohľadávka žalobcu vo výške 15.300 Eur, ktorej výška a pravosť nebolanamietaná. Zodpovednosť žalovanej za zaplatenie dlžnej sumy odvodzoval od ustanovenia § 470 ods.
1 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Žalobca v žalobe tvrdil, že podľa zaužívanej súdnej praxe,
ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie záväzné pre súd

a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať, nie je však viazaný cenou dedičstva a skutočnú cenu
zdedeného majetku posudzuje samostatne. V tejto súvislosti tvrdil, že cena hnuteľných vecí a finančných
zostatkovvovýške3.600,06Eur,nehnuteľnostízapísanýchOkresnýmúradomY.,katastrálnymodborom
na liste vlastníctva č. XXXX - rodinný dom súpisné číslo XX, pozemky parcely registra „C“ KN č. 2748/1
záhrady o výmere 3155 m2, parcely číslo 2749/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1958 m2 v

celosti vo výške 40.000 Eur a na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, všetkých v kat. úz.
Q.D. boli zistené ďalšie nehnuteľnosti vo výške 2.581 Eur. Cena nehnuteľností bola „stanovená“ na
základe zhodného tvrdenia účastníkov dedičského konania. Žalobca tvrdil, že táto cena bola zjavne
podhodnotená. Trhové ceny nehnuteľností ako rodinných domov, tak aj pozemkov v intraviláne obce sa
pohybujú v rozpätí od 15 Eur vyššie, čo znamená, že len pozemky pod rodinným domom v celkovej
výmere 5.113 m2 x 20 Eur majú hodnotu oveľa vyššiu, než aká bola ustálená v dedičskom konaní,

minimálne 76.695 m2 pri cene 15 Eur/m2. Žalobca namietal čistú hodnotu dedičstva a za účelom zistenia
skutočnej ceny nehnuteľného majetku patriaceho do dedičstva navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

2. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 8C/15/2017-59 dňa 21.07.2017, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Proti
platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor v ktorom namietala skutočnosť, že žalobca si uplatnil

nároky z nájomnej zmluvy za daných okolností, čo považovala prinajmenšom za nekorektné, a nie za
výkon práva, ale za jeho zneužitie. Tvrdila, že sa medzičasom pokúsila o súdny zmier so žalobcom,
ale bezvýsledne. Žalobca dostal od žalovanej určité plnenia podľa nájomnej zmluvy (v pomere ak
štandardným dojednaniam u tohto alebo obdobného typu zmlúv na slovenskom trhu), bola uzatvorená
veľmi nevýhodne vo vzťahu k poručiteľovi. Vážne ochorenie poručiteľa napokon viedlo k jeho úmrtiu

v mladom veku a spôsobilo, že nemohol dodržať zmluvné podmienky. Žalobca prevzal od žalovanej
lesný traktor - predmet nájomnej zmluvy, krátko po smrti poručiteľa, takže neutrpel žiadnu finančnú ujmu.
Počas trvania nájomného vzťahu, až na posledné obdobie, kedy už nájomca nebol celkom spôsobilý
vyhodnotiť zotrvanie v tomto zmluvnom záväzku, nakoľko ochorenie postihlo jeho mozog, dostal žalobca
od poručiteľa plnenie s titulom nájmu, ktoré pri zachovaní podmienok, ktoré viedlo k uzavretiu zmluvy

nemalo zostať žalobcovi spoločne s predmetom nájmu, ale malo viesť k postupnému splácaniu kúpnej
ceny a lesný traktor sa mal stať vlastníctvom poručiteľa. Žalovaná tvrdila, že prevzatím lesného traktora
žalobcom už žalobca nemá nárok na uplatnenie žiadnych nárokov z uzatvorenej nájomnej zmluvy voči
nej.

3. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.10.2017 žalovaná uviedla aktíva zdedené po
poručiteľovi v dedičskom konaní vo výške 45.881,06 Eur (čo bolo v súlade s osvedčením o dedičstve)
a menovite konkretizovala pohľadávky viacerých veriteľov, ktoré si uplatnili svoje nároky už v rámci
dedičského konania takto: II.1. pohľadávky v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. a) zák. č. 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.) vo výške 1.452,99 Eur (náklady poručiteľovej choroby

a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné), II.2. pohľadávky v skupine podľa
§ 175v ods. 2 písm. b) O.s.p. vo výške 272,43 Eur (dlžné dane a poplatky), II.3. pohľadávky v
skupine podľa § 175v ods. 2 písm. c) O.s.p. zabezpečené záložným právom vo výške 37.197,57 Eur
(ostatné pohľadávky zabezpečené záložným pávom alebo obmedzením (prevodu nehnuteľnosti), II.4.
pohľadávky v skupine podľa § 175v ods. 2 písm. c) O.s.p. vo výške 19.337,77 Eur (ostatné pohľadávky),

II.5. pohľadávky neprihlásené v rámci dedičského konania patriace do kategórie podľa § 175v ods. 2
písm. c) O.s.p. - ostatné pohľadávky:
- pohľadávka žalovanej vo výške 38.500 Eur (dôkaz prihlásenie pohľadávky do dedičského konania zo
dňa 20.12.2016 zaslané notárovi emailom, kúpne zmluvy zo dňa 17.09.2012 a zo dňa 20.01.2014),
- pohľadávka Y. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. Č. P. XX vo výške 5.000 Eur (dôkaz prihláška pohľadávky zo

dňa 12.10.2017),
- pohľadávka Vladimíra Oláha, narodeného 09.01.1966, bytom Rovňany 12, vo výške 6.000 Eur (dôkaz
prihláška pohľadávky zo dňa 06.09.2017),
- príslušenstvo pohľadávky veriteľa JAP Slovakia, s.r.o., Š. Furdeka 203, 02801 Trstená, uplatnené v
súdnom konaní sp.zn. 8C/15/2017 na Okresnom súde v Lučenci.

Spolu do dňa 23.10.2017 žalovaná vyčíslila uplatnené pasíva vo výške 107.760,76 Eur plus
príslušenstvo v tomto súdnom konaní, z toho 58.260,76 Eur v dedičskom konaní a 49.500 Eur
plus príslušenstvo uplatnené v súdnom konaní, po skončení dedičského konania. Žalovaná, súc si
vedomá svojej zodpovednosti podľa § 470 Občianskeho zákonníka zdôraznila, že dedenie nemá byťpre dediča majetkovým rizikom. Pri pluralite veriteľov musí žalovaná rešpektovať svoju povinnosť
uspokojovať veriteľov podľa poradia ako pri likvidácii dedičstva (§ 175v O.s.p.) pričom k uspokojeniu
pohľadávok s horším poradím nemôže prikročiť skôr, než uspokojí veriteľov s poradím skorším. Ďalej

musí rešpektovať, že je povinná uspokojiť aj pohľadávky veriteľov, ktoré neboli prihlásené v dedičskom
konaní, pretože neprihlásené pohľadávky veriteľov nezanikli. Súčasne predložila výzvu ďalšieho veriteľa
COFIDIS SA zo dňa 22.09.2017, ktorý tiež tvrdil, že bol veriteľom poručiteľa a uplatnil svoju pohľadávku
v dedičskom konaní. Žalovaná poukázala na to, že ak sa predbežne vychádza z hodnoty dedičstva,
stanovenej v dedičskom konaní na sumu 45.881,06 Eur tak jej vznikla povinnosť uspokojiť v plnej výške

pohľadávky podľa článku II. 1. 1452,99 Eur, II. 2. 272,43 Eur a II. 3. 37.197,57 Eur. Keďže po uspokojení
vyššie uvedených pohľadávok zostala z hodnoty dedičstva suma 6.958,07 Eur je povinná uspokojiť
veriteľov podľa článku II.4.dedičstva pomerne: celková suma pohľadávok v tejto skupine bola 19.337,77
Eur, suma určená na uspokojovanie 6.958,07 Eur, čo predstavuje 35,98 % z celkového objemu týchto
pohľadávok, preto môže byť každý z veriteľov v tejto skupine uspokojený do výšky 35,98 % zo svojej
pohľadávky. V prípade akceptácie pohľadávky žalobcu prihlásených do dedičstva vo výške 15.300 Eur

pomerná časť uspokojenia vychádza na sumu 5.504,94 Eur. Príslušenstvo pohľadávky žalobcu, nebolo
uplatnené v dedičskom konaní, žalovaná je povinná ho uspokojiť až po úplnom uspokojení pohľadávok
ktoré boli prihlásené v dedičskom konaní vo výške 58.260,76 Eur. Žalobu žalobcu považovala za
nedôvodnú v žalovanej sume, bolo by možné akceptovať len jej pomernú časť, ktorá na žalobcu pripadá
ako veriteľa v spoločnej skupine s ostatnými veriteľmi a nárok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky

považovala za nedôvodný v celom rozsahu, lebo by sa uspokojoval už z vlastného majetku žalovanej,
vysoko nad rámec hodnoty nadobudnutého dedičstva. Žalovaná namietla uplatnenú pohľadávku z
hľadiska jej právneho základu keď zmluva o kúpe prenajatej veci s poručiteľom bola uzavretá podľa
§ 489 a § 630 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej „Obchodný zákonník“) (ďalej len „zmluva“). Zo zmluvy
vyplynula hodnota prenajatej veci 69.600 Eur vrátane DPH, doba nájmu ktorá bola dojednaná od

01.02.2013 do 31.02.2017 t.j. na 4 roky - 48 mesiacov a nájomné dojednané vo výške 1.440 Eur
mesačne vrátane DPH, za celé obdobie zmluvy by bola uhradená suma 69.120 Eur vrátane DPH.
Podmienky kúpnej ceny boli dojednaná v článku XI. tak, že rozhodnou cenou pri využití práva odkúpiť
prenajatú vec bola suma 69.600 Eur. Podľa článku XII. má byť kúpna cena stanovená rozdielom medzi
rozhodnou cenou 69.600 Eur a zaplatenou výškou nájmu 69.120 Eur zvýšenou o čiastku 480 Eur s

DPH, ak sa uplatní právo odkúpiť vec skôr, než je dojednaná doba a v prípade dojednanej doby, je
kúpnou cenou suma 480 Eur. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 634 Obchodného zákonníka a
zdôraznila, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a poručiteľom, kumulovala v sebe dva zmluvné
typy upravené v § 483 a nasl. Obchodného zákonníka ako zmluva o kúpe prenajatej veci a v §
630 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluva o nájme dopravného prostriedku. Zo zmluvných

dojednaní je zrejmé, že „výška mesačného nájmu, stanoveného zmluvou za dopravný prostriedok,
nebola určená v súlade s ustanovením § 634 Obchodného zákonníka, ako nájomné obvyklé, ale bola
určená vyššie, než je cena obvyklá, s tým, že spoločne s platením mesačného nájomného sa „spláca“
časť kúpnej ceny prenajatého predmetu.“ Žalovaná tvrdila, že výkladom vôle zmluvných strán bolo
možné dôjsť k jednoznačnému skutkovému záveru, že „cieľom poručiteľa, nebol len nájom dopravného

prostriedku, ale záujem o jeho nadobudnutí do vlastníctva počas jeho trvania alebo po jeho skončení.“ To
znamenalo, že časť zaplateného nájomného mala byť započítaná ako poručiteľom zaplatená záloha na
budúcu kúpnu zmluvu. Poručiteľ ochorel, nemohol dodržať zmluvu uzatvorenú so žalobcom, vzhľadom
na jeho ochorenie a dojednanie splátkového kalendára so žalobcom dňa 22.01.2016 na zaplatenie
zameškaného ale aj riadneho nájomného vo výškach a spôsobom uvedeným v splátkovom kalendári

bol nereálny práve preto, lebo ochorel. O 4 mesiace po dojednaní splátkového kalendára nájomca -
poručiteľ zomrel.
Dňa 18.05.2016 žalovaná odovzdala predmet nájmu žalobcovi, a to plne funkčný, schopný prevádzky,
primerane opotrebovaný, vzhľadom na dobu používania. Išlo o lesný traktor s rokom výroby 1995, v čase
odovzdávania mal už 21 rokov, o čom predložil žalobca dôkaz protokol o prevzatí veci. Hodnotu tejto

veci stanovili zmluvné strany v roku 2013 na sumu 69.120 Eur vrátane DPH, poručiteľ zaplatil žalobcovi
počas trvania nájomnej zmluvy za obdobie od 01.02.2013 (splatnosťou do 15. toho ktorého mesiaca),
do februára 2015 spolu 24 splátok, čiže 24.480 Eur. Omeškania s platbou nájomného bolo spôsobené
veľmi zlým zdravotným stavom poručiteľa a nie jeho nedbalosťou. Žalovaná namietala, že pokiaľ bola
výška nájomného dojednaná kúpna cena za vec vo výške 69.600 Eur, žalobca už predmet budúcej kúpy

má vo svojej držbe, lebo mu ho vydala a žalobou „do uplatnenej sumy, mala byť v súlade s poctivým
obchodným stykom, a dobrými mravmi v dedičskom konaní zohľadnená suma nájmu s odpočítaním
hodnoty prevzatého traktora, a so zohľadnením zaplatenej čiastky nájomného 24.480 Eur.“ Pri takomto
postupe by už žalobca nemal žiaden nárok voči žalovanej z titulu nezaplateného nájmu dopravnéhoprostriedku. Nájomný vzťah trval od 01.02.2013 do 12.05.2016 (do smrti nájomcu), t.j. 3 roky, 3 mesiace
a 12 dní, teda 39 a pol mesiaca. Žalovaná rozpočítala zaplatenú výšku nájomného 24.480 Eur na dobu
nájmu, zistila mesačnú výšku nájomného 619,74 Eur, ktoré nájomné považovala za solídne, vyššie než

obvyklé, keď vzala do úvahy, že predmetom prenájmu bol stroj (podľa žalovanej značne nadhodnotený)
v hodnote 69.120 Eur, potom mesačné nájomné predstavovalo takmer 1 % jeho ceny, ročné nájomné
12 %, čo bolo možné považovať za obvyklé nájomné. Žalovaná upriamila pozornosť súdu aj na obvyklú
zaužívanú prax leasingových spoločností, ktoré v prípade odňatia predmetu leasingu pred ukončením
zmluvy, započítajú do konečného vyúčtovania voči leasingovému nájomcovi aj zostatkovú cenu odňatej

veci. Žalobu žalovaného žiadala zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Pojednávania dňa 12.11.2018 sa žalobca nezúčastnil, jeho neúčasť zástupca ospravedlnil, súhlasil s
pojednávaním v neprítomnosti a zotrvalo na námietke týkajúcej sa proti znaleckému posudku v určení
priemerného koeficienta polohovej diferenciácie v položke 3.1.1.1. Súd pojednával v neprítomnosti
žalobcu a na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanou, prečítaním

žaloby, vyjadrenia k žalobe, Osvedčenia o dedičstve v pripojenom spise Okresného súdu Zvolen sp.zn.
17D/60/2016, Zmluvy č. 02/2013 o nájme a kúpe prenajatej veci, Protokolu o prevzatí veci k Zmluve
č. 02/2013, Dodatku č. 01/2013, splátkového kalendára z 22.01.2016, faktúr citovaných v žalobe,
vyjadrenia žalovanej k žalobe, znaleckého posudku č. 14/2018 znalca Ing. Zoltána Lukáča, námietok
žalobcu k znaleckému posudku, písomného vyjadrenia znalca k námietkam žalobcu, ako aj listinných

dôkazov tvoriacich súdny spis súd zistil tento skutkový stav.

5. Dňa 23.01.2013 uzavrel žalobca a právny predchodca žalovanej Zmluvu č. 02/2013 o nájme a o
kúpe prenajatej veci lesného kolesového traktora LKT 81 TURBO, v.č. 2002, rok výroby 1995, GO2012
v hodnote 69.600 Eur vrátane DPH a odovzdaniu veci došlo kdňa 25.01.2013 (č.l. 16 spisu). Zmluva

bola dohodnutá na dobu určitú od 01.02.2013 do 31.01.2017, nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.440
Eur mesačne vrátane DPH so splatnosťou do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom február
2013. Z Čl. XI. 1. zmluvy vyplývalo dojednanie v kúpnej zmluve „v cene rozhodnej pri využití práva
prenajatú vec kúpiť vrátane DPH 69.600 Eur.“ Dňa 30.08.2013 bol uzavretý Dodatok č. 01/2013 ku
Zmluve č. 02/2013 v ktorom došlo k zmene doby nájmu od 01.02.2013 do 30.06.2018, nájomné bolo

dohodnutévovýške1.020EurvrátaneDPHakúpnacenaboladohodnutáa.vovýškerozdielurozhodnej
ceny podľa čl. XI. odst. 1. a úhrnnú nájomcom reálne uhradených splátok nájomného podľa čl. IV. odst.
1 tejto zmluvy zvýšenú o čiastku 500,00 Eur bez DPH (t.j. 600,00 Eur s 20 % DPH). b. po skončení
dohodnutej doby nájmu vo výške 500,00 Eur bez DPH (t.j. 600,00 Eur s 20 % DPH). Dňa 22.01.2016
žalobca dohodol s právnym predchodcom žalovanej splátkový kalendár o zaplatení dlžného nájomného

vyfakturovaného okrem iného faktúrami uvedenými v petite žaloby. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaná prenajatú vec odovzdala žalobcovi dňa 18.05.2016. Predmetom žaloby bolo nájomné
uplatnené za života poručiteľa v období od 2/2015 do 4/2016.

6. Právny predchodca žalovanej dňa 12.05.2016 zomrel, dedičstvo po ňom bolo prejednané Okresným

súdom Zvolen v konaní sp.zn. 17D/60/2016 Dnot 106/2016 JUDr. Jozefom Brázdilom, PhD.,
notárom ako súdnym komisárom a vydané Osvedčenie o dedičstve dňa 13.02.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.03.2017. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola určená sumou 45.881,06
Eur, výška dlhov 58.263,76 Eur, výška predloženia dedičstva -2.379,70 Eur a dedičia schválili dohodu,
že dedičstvo nadobudla žalovaná - osoba žijúca v spoločnej domácnosti. Žalovaná bola poučená podľa

§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do dedičstva v sume 15.300 Eur s prísl. dňa
07.06.2016. Medzi aktíva dedičstva okrem iného patrili aj nehnuteľnosti vedené Okresným úradom
Y., katastrálnym odborom na LV č. XXXX v celosti stavba rodinný dom súpisné číslo XX postavený

na parcele registra „C“ KN 2749/1 a pozemky „C“ KN parc. č. 2748/1, záhrady o výmere 3.155 m2,
2749/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.958 m2 pod B1 v 1/1 vo všeobecnej cene podľa
zhodného tvrdenia účastníka 40.000 Eur. Do aktív boli zahrnuté aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území Q. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX vo všeobecnej cene podľa zhodného
tvrdenia účastníkov 2.581 Eur.

7. Žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie svojej prihlásenej pohľadávky v dedičskom
konaní (istiny) aj úrokov z omeškania z jednotlivých vyfakturovaných súm od dedičky - žalovanej.
Keďže namietal cenu nehnuteľnosti (len na liste vlastníctva č. XXXX) a žiadal nariadiť znaleckédokazovanie, súd uznesením č.k. 8C/15/2017-126 dňa 23.04.2018 ustanovil do konania znalca z
Odboru: stavebníctvo, Odvetvie: pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing.
Zoltánom Lukáčom, ktorý bol povinný určiť všeobecnú (trhovú) hodnotu nehnuteľnosti na LV č.

XXXX a to v čase tohto súdneho konania a v stave dedičského konania vedeného na Okresnom súde
Zvolen pod sp.zn. 17D/60/2016 Dnot 106/2016, t.j. ku dňu 13.02.2017. Znalec vykonal ohliadku miesta
samého,podalpísomnýznaleckýposudokč.14/2018dňa31.05.2018vktoromurčilvšeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti v sume 36.600 Eur. V znaleckom posudku uviedol, že všeobecnú hodnotu nehnuteľností
stanovil Metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavieb (u stavieb bez výnosu) sa

vypočíta úpravou technickej hodnoty koeficientom triedy polohy. Použitie kombinovanej metódy na
stanovenie všeobecnej ceny nebolo možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos,
čo odôvodnil tak, že “všeobecná hodnota nehnuteľnosti je stanovená metódou polohovej diferenciácie.
Všeobecná hodnota u stavieb použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie
je možné, pretože stavba nie je schopná dosadzovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo
možné vykonať kombináciu. V danom prípade ide o rodinný dom bez trvalého výnosu. Táto metóda

stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu, že rodinný dom nedosahuje výnos. Stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou už realizovanými prevodmi a prechodmi
nehnuteľnosti v danom mieste a čase neprichádza do úvahy, nakoľko nie sú k dispozícii spoľahlivé a
preskúmateľné údaje na porovnanie - ide min. o súbor troch nehnuteľností, stavieb a pozemkov (zmluvy
o prevode podobných nehnuteľností registrované na katastri nehnuteľnosti, ponuky realitných kancelárií

a pod.). Táto metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov
pre danú lokalitu a typ stavby. Stavebno - technický stav stavby rod. domu a ostatných objektov
bol zistený na ohliadke. Na ohliadke bola vyhotovená fotodokumentácia. Projektová dokumentácia
rod. domu a doklady od stavebného úradu nie sú k dispozícii, podľa účastníkov konania stavebná
dokumentácia zo stavebného konania sa nezachovala. Podobne nie sú k dispozícii žiadne doklady

od ostatných - vedľajších stavieb nachádzajúcich sa na pozemku. Vedľajšie stavby a ostatné stavby
(vonk. úpravy, studňa, ploty) tvoria doplnkovú funkciu, ako príslušenstvo hlavnej stavby. Skutkový
stav stavieb v rozsahu pôdorysného riešenia je zdokumentovaný nákresom pôdorysov stavieb v
grafickej prílohe a fotodokumentáciou. Skutkový stav sa považuje za stav právny.“ Na strane 18
pod 3. Stanovenie všeobecnej hodnoty znalec vykonal a) analýzu polohy nehnuteľnosti, b) analýzu

využitia nehnuteľnosti a c) analýzu prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností a pod bodom
3.1.1. znaleckého posudku určil metódu polohovej diferenciácie ako „Priemerný koeficient polohovej
diferenciácie (koeficient predajnosti) je uvažovaný v súlade s použitou metodikou ÚSI Žilina - tab. č. 7,
prebytovébudovyaobcehodnotou0,20-0,30,preostatnémestá0,30-0,40max.zvýšenieoplus0,15v
prípade zvýšeného záujmu o kúpu. Doporučený orientačný priemerný koeficient polohovej diferenciácie

(koeficient predajnosti) publikovaný v časopise Znalectvo, 3/2003 (III. trieda) pre bytové domy a byty pre
obce je v intervale 0,2 - 0,50. V prípade, ak ide o obec so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností,
max. zvýšenie je možné o plus 0,10. Vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu a typ nehnuteľnosti
jej techn. stav a kvalitu použitých stavebných materiálov, a hlavne na dopyt po nehnuteľnostiach v danej
lokalite, je vo výpočte uvažované s koeficientom polohovej diferenciácie vo výške 0,25.“

8. K znaleckému posudku znalca doručil žalobca vyjadrenie dňa 14.06.2018 v ktorom nesúhlasil
so závermi znaleckého posudku, ktoré namietol v celom rozsahu z dôvodu, že znalecký posudok 1/
nevychádzal z objektívnych skutočností pri hodnotení nehnuteľnosti, keď bol vyhotovený aj napriek
tomu, že neexistuje projektová a stavebná dokumentácia a teda údaje znalca o začiatku užívania

stavieb sú nehodnoverné; 2/znalec mal k dispozícii celý spisový materiál, z obsahu ktorého bolo možné
zistiť, najmä z písomného vyjadrenia zástupkyne z 23.10.2017 k žalobe a z prihlásenia pohľadávky
žalovanej 20.12.2016, podľa ktorého údajne poručiteľovi požičala finančné prostriedky vo výške 38.100
Eur za účelom kúpy modernizácie rodinného domu, ktorý bol predmetom dedičstva. K uzatvoreniu
kúpnej zmluvy si poručiteľ vzal hypotekárny úver , výšku ktorého žalobca predpokladal v roku 2011

minimálne 40.000 Eur keď zostatok ku dňu smrti poručiteľa predstavoval výšku 37.197,57 Eur za
účelom zaplatenia kúpnej ceny alebo jej časti; 3/len na základe uvedeného mala mať nehnuteľnosť
ku dňu smrti poručiteľa hodnotu minimálne 80.000 Eur; 4/tomuto tvrdeniu podporuje aj stanovenie
technickej hodnoty nehnuteľnosti (bez pozemkov) vo výške 77.783,51 Eur; 5/nesúhlasil s postupom
znalca pri stanovení všeobecnej hodnoty, ktorý síce spomenul, že v mieste, v ktorom sa nachádzajú

nehnuteľnosti ide o rekreačnú oblasť. V nej sa nachádza aj známy ranč „R.“. Táto skutočnosť sa však
v znaleckom posudku pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti neposudzovala; 6/nesúhlasil s navrhnutým
priemerným koeficientom polohovej diferenciácie 0,25, ktorý bol veľmi podhodnotený s prihliadnutím
na katastrálne územie Mesta Y., rekreačnú oblasť a súdu predložených cien nehnuteľností v okolírealitného trhu. Nesúhlasil ani s cenou pozemkov, na ktorých nehnuteľnosť stojí, ktorá je zjavne
podhodnotená, sám znalec uviedol na jednej strane východiskovú hodnotu podľa vyhlášky o cenách
pozemkov9,96Eur/m2,nadruhejstrane,stanovenímvšeobecnejhodnotypozemkuvrozporestrhovými

hodnotami pozemkov ponúkaných prostredníctvom realitných kancelárií cenu zo sumy minimálne
50.925,48 Eur/5.113 m2 x 9,96 Eur znižuje cenu pozemkov až na sumu 16.412,73 Eur. Navrhol vykonať
kontrolný znalecký posudok v ktorom budú zohľadnené ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa skutočnej
hodnoty nehnuteľnosti - stavieb ale i pozemku, ktoré sa predávajú v Y. v hodnote v rozpätí od 10 do
28 Eur. V doplnenom vyjadrení z 15.06.2018 oznámil ďalšie skutočnosti pre ktoré považoval znalecký

posudok znalca Ing. Zoltána Lukáča za účelovo podhodnotený a nepoužiteľný v súdnom konaní na
základe skutočnosti: „1/položka v znaleckom posudku 3.1.1.1. Stavby na bývanie - priemerný koeficient
polohovej diferenciácie (kpd) znalcom stanovený v hodnote 0,25 je nesprávny. Pre okresné mesto Y. v
súlade s metodikou ÚSI Žilina - Vyparina a kol. 2001 je stanovené pre bytové budov rozpätie kpd = 0,40 -
0,50 ktoré musí znalec dodržať. Ak sa znalec v znaleckom posudku odvoláva aj na publikáciu Znalectvo
3/2003,taktátopublikáciaurčujerozpätiepreokresnémestástriktnevrozmedzíkpd =040-0,60.Znalec

v znaleckom posudku nesprávne určil sadzbu kpd pre obce 0,2 - 0,5. Zároveň určil, že lokality v okolí
okresným miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie a rekreáciu (mesto Y.) majú
priemerný koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 70 %. To znamená, že správny minimálny kpd
musí byť určený postupom vo výške 70 % z priemer 40-60 t.j. 50 = kpd 35. V danom prípade musí byť
kpd stanovený v rozsahu minimálne 0,35 a maximálne 0,60. 2/k jednotlivým koeficientom upravujúcim

základnú cenu pozemku 9,96 Eur/m2 uviedol: k- koeficient všeobecnej situácie nie 0,7 ale 0,85 kv-
koeficient intenzity využitia nie 0,9 ale 1,00 kd - koeficient dopravných vzťahov nie 0,8 ale 0,85 kf-
koeficient funkčného využitia pozemku nie 0,8 ale 1,10 ki- koeficient infraštruktúry 0,80 - súhlasí, kz-
koeficient povyšujúcich faktorov (od roku 2009 bolo uzatvorených 11 kúpnych zmlúv pozemkov, takže
záujem je nie 1,00 ale 1,1, kr- koeficient redukujúcich faktorov 1,00 - súhlasí. Nový, správny kpd pre

pozemky má byť 0,6993, pričom pozemky majú hodnotu 9,996 Eur/m2 x 0,6993 x 5113 = 35.612,88 Eur.
3/od uvedeného sa odvíja aj stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti: Stavby 77783,51 x 0,4215 =
32.785,74 Eur, Pozemky = 35.612,88 Eur (9,96 Eur/m2 x 0,6993 x 5113) kde 0,4215 je váhový koeficient
z výpočtu programom dosadeného kpd = 0,35. 4/všeobecná hodnota nehnuteľností podľa znaleckého
posudku má byť správne uvedená v minimálnej výške 68.400 Eur. 5/zásadným pochybením znalca

Ing. Zoltána Lukáča podľa žalobcu je to, že nesprávne zaradil okresné Mesto Y. ako obec Y. s nižším
koeficientom. Po konzultáciách s viacerými znalcami, ktorí vyhotovovali znalecké posudky v Y. a okolí
a ktorí potvrdili, že vždy bol stanovený koeficient predajnosti pre okresné Mesto Y. na dolnej úrovni
rozsahu 0,4 - 0,6 konkrétne pre Y. kpd = 0,4. Žalobca pri výpočte uvažoval o kpd 0,35. Ak by uvažoval o
kpd0,4,takcenanehnuteľnostibysaurčitepohybovalavovýškeokolo80.000Eur.“Žiadal,abykontrolný

znalecký posudok vypracoval znalec z Úradu súdneho inžinierstva USI v Žiline.
Žalovaná súhlasila so závermi znaleckého posudku.

9. Súd námietky žalobcu k znaleckému posudku doručil súdnemu znalcovi Ing. Zoltánovi Lukáčovi
s výzvou, aby sa k nim písomne vyjadril. Znalec vyjadrenie doručil dňa 28.09.2018 so záverom, že

v znaleckom posudku č. 14/2018 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na 36.600 Eur a
znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi ako aj s metodikou USI
Žilina. K bodu č. 1 vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.06.2018 tvrdil: „doklady o veku stavby podľa mne
dostupných informácií nie sú k dispozícii, ani v spise nie sú informácie o veku stavby (str. 5 bod d.
znal. posudku). V tomto prípade vek sa stanovuje odborným odhadom (zdôvodnenie na str. č. 9 -

technický stav). Z dôvodu vykonaných úprav oproti štandardnej predpokladanej životnosti stavby bolo
uvažované s predĺžením životnosti (zvýšenie technickej hodnoty). K bodu č. 2: podľa údajov žalobcu
bankou bol poskytnutý hypotekárny úver 38.500 Eur (pravdepodobne bankou nebola akceptovaná
vyššia hodnota), rozdiel je 1.900 Eur (rozdiel cca 5 %). K bodu č. 3 a 4: je to ničím nepodložený
a nereálny názor žalobcu na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v danej lokalite. K bodu č. 5 a 6:

priemernýkoeficientpoloh.diferenciácievznal.posudkubolpoužitýhodnotou0,25(streddoporučeného
intervalu USI pre obce). I napriek, že poloha nehnuteľnosti podľa údajov KN je v meste Y., použitie
koeficientu pre mesto Y. nevyjadruje charakteristiku danej polohy. Ide o samostatné sídlo mesta vo vzial.
cca 5-6 km od mesta, lokalita je bez súvislej zástavby, v mieste nie je žiadna občianska vybavenosť
a technická infraštruktúra (okrem služ. elektr. siete), prístup je po nespevnenej, miestami po veľmi

nekvalitnej a zničenej komunikácii. Daná lokalita ani zďaleka nespĺňa charakteristiky rekreačnej oblasti,
pomenovanie je uvedené len na internete ako rekreačné zariadenie I. R. na súkromnom portáli. V čase
obhliadky uvedené zariadenie bolo opustené. Uvedené zariadenie je v ponuke realitných kancelárií
na predaj už dlhšie obdobie. V danej lokalite v ponuke realitných kancelárií nie je žiadny dopyto nehnuteľnosti.“ K doplnenému vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.06.2018 znalec uviedol: „Žalobcom
stanovený priemerný koeficient polohovej diferenciácie je paušálny, bez zohľadnenia charakteristík bolo
vydané nehnuteľností. Postup výpočtu všeobecnej nehnuteľnosti v liste žalobcu je len matematicky

správny. Podľa tejto úvahy ten istý (alebo veľmi podobný) koeficient by bol platný aj v intraviláne iného
okr.mesta (napr. Poltár, LC, RS, ZV a pod.). Použitie takéhoto postupu je zavádzajúce a je v rozpore
so zásadami stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako aj so základným pojmom všeobecnej
hodnoty (Príloha č. 3, bod 1 vyhl. č. 492/2004 Z.z.).“

10. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

11. Spor bolo zaplatenie dlhu spôsobeného poručiteľom, ktorý po jeho smrti žalobca prihlásil do
dedičstva. Žalovaná sa podľa osvedčenia o dedičstve (po schválenej dohode dedičov) stala jedinou
dedičkou po poručiteľovi. Jej zodpovednosť za zaplatenie žalobcom uplatnenej pohľadávky vyplýva z

§ 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) podľa ktorého, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dedičstvo tvoria nielen všetky veci, práva a iné

majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj
dlhy poručiteľa. Dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič zodpovedá za pasíva
dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Od ceny dedičstva stanovenej v dedičskom konaní sa
môže súd odchýliť v občianskom súdnom konaní, v ktorom veriteľ uplatňuje pohľadávku za poručiteľa
proti dedičom, ak stav dedičstva je pre veriteľa priaznivejší, ako stav uvedený v súpise majetku, alebo ak

do dedičstva patria aj iné veci, ktoré neboli uvedené v tomto súpise, prípadne ak veci uvedené v súpise
majú vyššiu hodnotu (R 46/1963).

13. Záver uskutočnený v dedičskom konaní, ktorý určil všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú
hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predloženia v čase smrti poručiteľa, spravidla nie je pre

zodpovednosť dediča rozhodujúci. Uvedené určenie totiž súd prejednávajúci dedičstvo určí na základe
zhodných tvrdení účastníkov dedičského konania preto hodnotu poručiteľovho majetku (ku dňu jeho
smrti) v konaní, v ktorom poručiteľov veriteľ uplatňuje proti poručiteľovmu dedičovi pohľadávku, ktorú
mal voči poručiteľovi, sa súd musí zaoberať zistením rozsahu a hodnoty poručiteľovho majetku, až na to
základe ustáliť v akom rozsahu zodpovedá dedič podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť

zaporučiteľovedlhytotižneznamenáprechodtohoporučiteľanadedičov,aleznamenáibajehozákonnú
zodpovednosť, výška ktorej je obmedzená výškou ceny nadobudnutého majetku, nie však prechod
zodpovednosti ako taký. Treba dodať, že pre zodpovednosť dediča je bezvýznamné aj to, že v čase
prejednania dedičstva (alebo po jeho skončení), nie je známy dlh poručiteľa voči jeho veriteľovi. Jeho
zodpovednosť zostáva totiž zachovaná bez zreteľa na túto vedomosť.

14. V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením súd po námietke žalobcu o tom, že v dedičskom
konaní bola cena nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX t.j. rodinného domu súpisné číslo XX
a pozemkov parc. registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. 2748/1 záhrady o výmere 3155
m2, č. 2749/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1958 m2 podhodnotená. Súd preto nariadil

znalecké dokazovanie znalcom Ing. Zoltánom Lukáčom na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
v čase súdneho konania a v čase dedičského konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod
sp.zn. 17D/60/2016 ku dňu 13.02.2017. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 14/2018 v ktorom určil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 36.600 Eur.

15. Ustanovenie súdneho znalca do konania predstavovalo vyriešenie odbornej otázky - určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súd po oboznámení sa so znaleckým posudkom, námietkami
k nemu podanými žalobcom, ale aj písomnou odpoveďou znalca na námietky dospel k záveru, že
znalecký posudok netrpí vnútornými rozpormi, znalec v ňom zdôvodnil nielen výber použitej metódy,
ale aj priemerný koeficient polohovej diferenciácie ktorý uviedol v položke 3.1.1.1. svojho znaleckého

posudku. V písomnom vyjadrení k námietkam žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 28.09.2018
znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, obhájil zdôvodnenia v bodoch 1 až 6 námietok
ku svojmu znaleckému posudku, ktoré utvrdili súd v závere, že znalecký posudok je vypracovaný s
odbornou starostlivosťou, zdôvodnením použitej metodiky a jeho závery o určení všeobecnej hodnotynehnuteľnosti neboli spochybnené ani námietkami podanými žalobcom. V námietkach žalobcu sa tento
snažil dosiahnuť „nereálne“ a len svojimi tvrdeniami, ktoré neboli ničím podložené, niekoľkonásobné
zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov a s prihliadnutím na predmet sporu súd dospel k

záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky preto, aby nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
podľa návrhu žalobcu. Týmto dôkazom by nedošlo k odstráneniu záveru dedičského konania o tom, že
dedičstvo po poručiteľovi by už nebolo predĺžené.

16. V súdenej veci bolo dedičstvo po poručiteľovi predĺžené a vtedy podľa § 471 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú
na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy
ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú
veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval,
pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

Ak prevyšujú dlhy poručiteľa a primerané náklady spojené s pohrebom cenu nadobudnutého dedičstva
a ak preto nezodpovedá dedič za pasíva v zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka v
plnom rozsahu, je dedič (v záujme ochrany práv veriteľov) povinný postupovať pri uspokojení veriteľov
spôsobom, ktorý je (inak) predpísaný pre rozvrh výťažku v ustanovení § 175v ods. 2 písm. b) až f) a §
175v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 208 a 209 C.m.p.

Dedičia sa nedohodli s veriteľmi, že im dedičstvo prenechávajú na úhradu dlhov a v takom prípade
sa spravuje povinnosť dediča t.j. žalovanej plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového
poriadku o likvidácii dedičstva (§ 205 a nasl. C.m.p.). Likvidácia dedičstva je procesný postup v rámci
konania o dedičstve. V súdenej veci k takému postupu v konaní o dedičstve nedošlo, lebo dedičstvo bolo
prejednané (§ 203 C.m.p.), pričom z hmotnoprávneho hľadiska rozdiel medzi prejednaním dedičstva a

likvidáciou spočíva v tom, že likvidácia zabraňuje, aby bol na úhradu dlhu poručiteľa postihnutý majetok
dediča, ktorý nepatrí do dedičstva.
Žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovanej ako zodpovednosť za dlhy poručiteľa podľa § 470 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nemôže zodpovedať za dlh poručiteľa vo vzťahu k žalobcovi z
dôvodu, že dlh poručiteľa (ale aj jeho ďalšie dlhy) presahuje výšku ceny ňou nadobudnutého dedičstva.

Žalovaná nadobudla predĺžené dedičstvo, z tohto dôvodu bola žaloba žalobcu nedôvodná, navyše
žalobca pri uplatnení nároku v súdnom konaní nezohľadnil, že žalovaná mu predmet nájmu s následnou
kúpouodovzdala,cenutejtovrátenejvecinezohľadnilvovýškeuplatnenéhonároku(jehozákladvyplýval
zo Zmluvy č. 02/2013, Dodatku č. 01/2013).

17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 2 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.“
V tomto prípade bola žalovaná v konaní úspešná v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu trov
konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.