Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202416
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218202416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanej P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX,
XXX XX L., o zaplatenie 161,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 1Csp/110/2018-104 zo dňa 19.marca 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 45,98 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 16,49 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia, 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,98 Eur
od 10.12.2015 do zaplatenia a 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,51 Eur od 10.02.2016

do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1 až 4, § 53 odsek 1 až

3, odsek 4 písm. k) a odsek 5, § 517odsek 1 a 2, § 524 odsek 1 a 2, § 544 odsek 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 43 odsek 12, § 44 odsek 1
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), §3 odsek
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

12.11.2018 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 161,16 eur s príslušenstvom
a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou Zmluvu
č. XXXXXXXXXX dňa 17.3.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v
zmysle zákona č. 351/2011 Z.z.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 bola pohľadávkavočižalovanejpostúpenázospol.SlovakTelekom,a.s.nažalobcu.Žalobcasiuplatnilvsporezfaktúryč.
XXXXXXXXXX sumu 16,49 eur so splatnosťou 09.11.2015, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 14,98 eur
so splatnosťou 09.12.2015, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 14,51 eur so splatnosťou 09.02.2016 a z

faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 115,18 eur so splatnosťou 11.07.2016. Z vykonaného dokazovania, ako
aj zo zistenia, že medzi stranami neboli sporné žiadne tvrdenia, súd mal za dostatočne preukázané, že
medzistranamisporudošlokuzavretiuplatnejzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby a tá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby.
Na základe toho súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby v sume 45,98 eur vyhovel, pretože

žalovaná ako účastník mala povinnosť zaplatiť cenu služieb. Žalovaná sa dostala do omeškania so
zaplatením svojho záväzku v celkovej sume 45,98 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania
z tejto sumy. Keďže splatnosť jednotlivých súm tvoriacich spolu priznaný nárok majú odlišnú splatnosť,
súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška
je v súlade s § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády tak, ako si ho žalobca v žalobe uplatnil. Súd
žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 115,18 eur vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju

zamietol. Právna úprava v citovanom ustanovení umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej
pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatoval, že vzťah žalobcu a žalovanej je
vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou

- nepodnikateľom. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíjal od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje,
a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná

pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zmluvná pokuta (základ - počiatočná
suma, ktorá bude klesať) predstavuje sumu 200,00 eur. Zmluvná pokuta uvedená v dodatku nerozlišuje
závažnosť porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti a z tohto pohľadu aj primeranosť zmluvnej pokuty k
porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou

pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Okrem toho samotnú výšku zmluvnej pokuty
súd považoval za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednalo. Súd zároveň dodal, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby je neakceptovateľné. Súd mal zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej
pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia

povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v
žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné
obohatenie. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

4.Protivýrokuozamietnutíprevyšujúcejčasti avočivýrokuonáhradetrovkonaniapodalvčasodvolanie
žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 115,18 eur,
resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku, resp. ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je
donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda
predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu

povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má
tedapredovšetkýmčeliťporušeniupovinnosti(funkciaprevenčná),leboakbudezabezpečenápovinnosť
plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť
žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadnea včas. Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal.
Súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa
nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná

výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v
omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Žalobca má za to, že spôsob, akým došlo medzi
stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom
na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej
škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná

pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda
pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných
služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená
degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o
čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania

služieb.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7.Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom
žalobcu dňa 17.03.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX spolu s dodatkom
k zmluve, rovnako ako aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom

mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“).

10. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa ustanovenia § 409 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa ustanovenia § 43 odsek 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách

(ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa odseku 12 písm. a/ a b/ Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať
verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za

poskytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,aktopovahaslužbyumožňuje,
až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti

alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou akopísomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa odseku 8 písm. b/ a e/ Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich
splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou

prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej
funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o

zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

18. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 115,18 eur titulom zmluvnej pokuty. Uviedol, že na
zabezpečenie záväzku viazanosti bola v súlade s ustanovením § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka

medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta, s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia
zmluvy, pričom jej základ bol dojednaný vo výške 200 eur.

19. Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi stranami sporu
udáva, že táto má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ.

20. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve, bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v
bode 3 Dodatku k Zmluve.

21. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor

opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle ustanovenia § 53 odsek 3 OZ, teda platí
prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

22. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia

§544 odsek 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o poskytovaní verejných
služiebaDodatkukzmluve),ktoréakotypovézmluvysúuzatváranévoviacerýchprípadochajeobvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

23. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie

(§ 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných
práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné

využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v
trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca
na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby
poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou
odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle

ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej
pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné,
či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

24. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade

s judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 odsek 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 odsek 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za

každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa

dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. (Porovnaj rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98)

25. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom

zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb.

26. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných

služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť

aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

27. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti
a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok

na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý výrok

rozsudku potvrdil ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s ustanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).