Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200114
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7820200114.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne E. O., nar. XX.XX. XXXX, bytom L. Z. XX, XXX XX L.,
prechodne E. X, XXX XX L., zast. JUDr. Attila Elek, advokát, Jovická 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanej
Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná z d r ž a ť sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá

je súčasťou úverových podmienok k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.12. 2012
medzi žalobkyňou a žalovanou.

II. Žalovaná je p o v i n n á v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
oznámiť zamestnávateľovi žalobkyni - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47
Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v súvislosti s Dohodou o zrážkach

zo mzdy (iných príjmov), ktorá je súčasťou úverových podmienok k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej 31.12. 2012 medzi žalobkyňou a žalovanou.

III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela
Úverovú zmluvu čl. XXXXXXXXXX dňa 31.01. 2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). Označenou zmluvou
o úvere jej bol poskytnutý úver zo strany žalovanej vo výške 1.600,- Eur s tým, že tento úver sa
zaviazala splatiť v pravidelných 60 - tich mesačných splátkach vo výške 60,50 Eur. Celková cena
úveru bola stanovená na sumu 3.374,40 Eur. Súčasne s uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere
mala údajne uzatvoriť aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom samotná táto dohoda je obsiahnutá v

úverových zmluvných podmienkach žalovanej, pričom samotné úverové zmluvné podmienky nie sú
podpísané ani jednou zo zmluvných strán uzatvárajúcich samotnú zmluvu o úvere. Jej zamestnávateľovi
Ministerstvu obrany SR bola žalovanou predložená Žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa 18.09.
2013, na základe ktorej jej zamestnávateľ, keďže nemal inú možnosť začal vykonávať mesačné zrážky
z jej mzdy. Z predmetnej žiadosti žalovanej súčasne vyplýva i výška dlhu, ktorá ku dňu 18.09. 2013
predstavovala sumu vo výške 2.674,- Eur. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že táto suma neprestavuje

konečnú sumu, o čom svedčí aj odpoveď jej zamestnávateľa, kedy uvádza, že výšku konečného
dlhu nie je možné vyčísliť, keďže im nie je známa. Z uvedeného je zrejmé, že zrážky z jej mzdy
sa budú vykonávať až do doby, kým žalovaná neoznámi, že jej (nesplatiteľný dlh) nie je uhradený.
Čo sa týka výšky zrážok zo mzdy vykonávaných jej zamestnávateľom, je vždy závislá od výšky jej
mesačného príjmu. Z tohto dôvodu výška mesačných zrážok je pohyblivá a v priemere predstavuje
sumu vo výške 101,31 Eur, suma rovnajúca sa temer dvojnásobku výšky mesačnej splátky vyplývajúcej

zo zmluvy o úvere. Doposiaľ zo strany zamestnávateľa došlo k zrazeniu sumy vo výške 1.760,44 Eur,
pričom toto zrážanie zo mzdy pokračuje. Z uvedeného je zrejmé, že výška dlžnej sumy asi závisískutočne len na svojvoľnom uvážení veriteľa, akú výšku uvedie pri predkladaní Dohody o zrážkach
zo mzdy dlžníkovmu zamestnávateľovi, ktorý je v takomto rozsahu povinný vykonávať zrážky svojmu
zamestnancovi. V súvislosti s nárokom žalovanej zastáva rozhodný názor, že na podklade predmetnej

dohody o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľ vykonáva zrážky z jej mzdy ohľadom nároku, ktorý je viac
rokov premlčaný. V súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere poukazuje na to, že jednou z podmienok
poskytovateľa úveru pre uzavretie zmluvy o úvere bolo pristúpenie k Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá
bola súčasťou nie zmluvy o úvere, ale úverových zmluvných podmienok. K tomuto pristúpeniu však
došlo veľmi sofistikovaným spôsobom, a to prostredníctvom vopred predformulovaného ustanovenia

zahrnutého malými písmenami do zmluvy o úvere, kedy Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá
v zmluvných úverových podmienkach. Podpísaním úverovej zmluvy „automaticky“ týmto pristúpila k
dohode o zrážkach zo mzdy, t.j. nijakým spôsobom nemohla pristúpenie k dohode o zrážkach zo mzdy
vylúčiť ako ani ovplyvniť jej obsah. Tak ako samotná zmluva o úvere, i Dohoda o zrážkach zo mzdy
bola vopred predformulovaná poskytovateľom úveru, vzorovo vypracovaná a predložená bez toho,
aby mala akúkoľvek možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy o úvere. Nedá jej však poukázať

na sofistikový spôsob poskytovateľa úveru ohľadom naformulovania Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá je jednak napísaná miniatúrnym písmom, bez akéhokoľvek osobitného označenia, že sa jedná
o Dohodu o zrážkach zo mzdy a je zahrnutá tak, ako to už vyššie uviedla v úverových podmienkach
žalovanej. Na základe takejto dohody jej musí zamestnávateľ vykonávať (a aj vykonáva) zrážky zo
mzdy. Má za to, že už samotné zabezpečenie záväzku na vopred predpísanou Dohodou o zrážkach

zo mzdy predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Týmto na základe
neobmedzenej vôle môže žalovaná vymáhať dlh vo výške, ako to ona uzná za vhodné, bez toho,
aby boli súdom preskúmané zmluvné podmienky. Bez akéhokoľvek obmedzenia sa týmto dostáva do
pozície, kedy stráca právo disponovať so svojim príjmom, ako so svojím majetkom, a to bez akéhokoľvek
právneho základu. Týmto sa priamo vytvára právny priestor na postihnutie jej majetku, a to vrátane

plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona. V spojitosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozhodnutie Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvných a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Komisia),
ktorá považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky
za neprijateľnú, zakladajúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že spotrebiteľ si ani len nevšimne, že ním uzavretá spotrebiteľská zmluva má slúžiť
aj ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. Komisia je preto toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
dojednaná vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu zmluvných podmienok bude
mať a priori vždy povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Predmetná zmluvná podmienka je pre
spotrebiteľa navyše nepredvídateľná a netransparentná, keďže výkon zrážok zo mzdy bude môcť

uplatniť aj tretia osoba v pozícii sprostredkovateľa. V tejto časti Komisia zmluvné dojednanie hodnotí
rovnako ako hrubo nevyvážené a spotrebiteľa hrubo poškodzujúce. V súvislosti s týmto vysloveným
názorom Komisie, by rada poukázala aj na samotné rozhodnutia súdov (napr. Uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/45/2018, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/353/2012,
Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/42/2013, a iné), ktorými bolo rozhodnuté o vyhovení

návrhu na vydanie predbežného opatrenia v obdobných veciach. Zároveň z ustanovenia § 551 OZ
vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený
súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Dohoda nadobúda
účinnosť až potom, ako veriteľova pohľadávka bude zročná. Zrážky možno teda vykonať až po zročnosti
veriteľovej pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné

zabezpečiť budúcu pohľadávku, zmluvná podmienka má byť z toho dôvodu posúdená ako podmienka
v rozpore s § 53 ods. 1 OZ ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuj od § 551 OZ., §
53 ods. 1 a § 54 ods. 1 OZ. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, má za to, že tento je daný tým,
že sa vykonávajú zrážky z jej mzdy z neprijateľných zmluvných podmienok, žalovaná každomesačne
disponuje časťou jej príjmu, čo spôsobuje výrazné obmedzenie v zabezpečení základných potrieb jej

rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy (veď je neprípustné, aby pracujúci človek si musel
požičiavať od svojich detí na „prežitie“ a žalovaná by dočasnou úpravou vzťahu neutrpela žiadnu ujmu).

2. Podľa § 324 ods. 1/ CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.Podľa§325ods.1/CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.4. Podľa § 325 ods. 2/ písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Podľa § 326 ods. 1/ CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa § 328 ods. 1/ CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 329 ods. 1/ CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Žalobkyňa so žalovanou uzavrela Úverovú zmluvu čl. XXXXXXXXXX dňa 31.01. 2012 (ďalej len
„zmluva o úvere“). Označenou zmluvou o úvere jej bol poskytnutý úver zo strany žalovanej vo výške

1.600,- Eur s tým, že tento úver sa zaviazala splatiť v pravidelných 60 - tich mesačných splátkach vo
výške 60,50 Eur. Celková cena úveru bola stanovená na sumu 3.374,40 Eur. Súčasne s uzatvorením
predmetnej zmluvy o úvere mala údajne uzatvoriť aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom samotná
táto dohoda je obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach žalovanej, pričom samotné úverové
zmluvné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán uzatvárajúcich samotnú zmluvu

o úvere.

9. Listom doručeným dňa 01.10. 2013 zamestnávateľovi žalobkyne žiada žalovaná, aby zamestnávateľ
vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne pre dlh žalobkyne vo výške 2.674,- Eur.

10. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení vyplýva,
že tieto upravujú pomery strán sporu konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky
doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany
porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a
predpokladom ich nariadenia je : 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným

opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán
alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu
sporu. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené komulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru

predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov by bolo právo strany ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či

v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

11. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ho považuje za dôvodný.

12. Dôvodnosť návrhu súd vidí v tom, že dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne zo strany
zamestnávateľa nad rozsah istín z poskytnutého úveru. Nárok teda považuje nateraz za dôvodný,
tiež má zato, že tu hrozí bezprostredná ujma a navrhované neodkladné opatrenie má bezprostredný
vzťah k predmetu sporu. Má tiež zato, že navrhnutým neodkladným opatrením sa nevytvorí nezvratný,

nenapraviteľný vzťah medzi stranami sporu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Rožňava, v 3. vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.