Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/264/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119227048
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Kvietková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119227048.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štát - Inšpektorát práce Košice,
Masarykova 10, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 00 166 383, proti povinnému: Základná škola, Hlavná
333, 076 05 Cejkov, IČO: 35 544 554, o vymoženie 5.000,00 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.02.2019 domáhal od
povinného vymoženia sumy 5.000,00 Eur, a to na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia
Inšpektorátu práce Košice číslo: 315/17/Or, zo dňa 01.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
03.04.2018 a vykonateľnosť dňa 19.04.2018.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 26.02.2019 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie sp. zn. 75Ek/264/2019 pre súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, so sídlom exekútorského
úradu: Ďumbierska 2, 040 01 Košice, IČO: 31 949 266, ktorý ju vedie pod sp. zn. 293EX 81/19.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa
27.02.2019. Následne dňa 14.03.2019 povinný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, doručil

poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 24.03.2019
predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu na
rozhodnutie.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že exekúciu považuje za nezákonnú, nakoľko
exekúcia by postihla vec, ktorá je z exekúcie vylúčená, pričom mal za to, že za takúto vec sa

považujú finančné prostriedky na účtoch povinného poskytnuté zo štátneho rozpočtu. Uviedol, že je
pri prenesenom výkone štátnej správy ako samostatná rozpočtová organizácia s vlastnou právnou
subjektivitou viazaný na štátny rozpočet. Podľa jeho tvrdení teda môže disponovať tak s prostriedkami
štátneho rozpočtu, na ktoré sa vzťahuje zákaz exekúcie, ako aj s prostriedkami pochádzajúcimi z
iných zdrojov, na ktoré sa zákaz exekúcie nevzťahuje. Poukázal na ustanovenie § 61s ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúcii nepodliehajú príjmy štátneho rozpočtu, ako aj prostriedky

na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie, a z tohto dôvodu navrhol súdu aby exekúciu v zmysle
ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný sám tvrdí, že disponuje
nielen prostriedkami štátneho rozpočtu, na ktoré sa vzťahuje zákaz exekúcie, ale aj prostriedkami

pochádzajúcimi z iných zdrojov, na ktoré sa však tento zákaz exekúcie nevzťahuje.6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa §61q ods. 1 Exekučného poriadku exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva,
ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie

vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

12. Podľa § 61r Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v
poverenínavykonanieexekúcieatrovexekúcie;toneplatí,aksaexekúciavykonávapredajomhnuteľnej
veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z

ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

13. Podľa § 61s ods. 1 Exekučného poriadku exekúcii nepodlieha
a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v
dočasnej správe podľa osobitného predpisu,

b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky
z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,
c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,
d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,
e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

14. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon
o správe majetku štátu“) tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky
vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna
rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.

15.Podľa§1ods.2písm.a)ac)zákonaosprávemajetkuštátutentozákonsanevzťahujenanakladanie
s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v
súvislostisnímataktiežsanevzťahujenahospodáreniespeňažnýmiprostriedkamištátu,ktoréupravuje
osobitný predpis, t. j. zákon o rozpočtových pravidlách.

16. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu Slovenská republika ako právnická osoba vlastní
majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca
podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetkuštátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred
súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku,
ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe majetku štátu správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností
správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

18. Podľa § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu na majetok štátu v správe správcu uvedeného v

§ 1 ods. 1 nemožno uskutočniť konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.

19. Podľa § 18a ods. 2 zákona o správe majetku štátu ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon
rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.

20. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o rozpočtových
pravidlách“) tento zákon upravuje zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a
hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

21. Podľa § 8 ods. 10 zákon o rozpočtových pravidlách výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov

nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný
majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z
rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov s výnimkou výkonu
rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o
ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.

22. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia je právnická osoba
štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny
rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa
schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové

organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú
organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je
organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na
rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.

23. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

24. Podľa § 22 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia hospodári s
rozpočtovými prostriedkami vrátane prostriedkov prijatých od iných subjektov. Rozpočtová organizácia

zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov, ktorý zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári vrátane
príjmov a výdavkov uvedených v odseku 4 a v § 17 ods. 4. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi
štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom.
Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia
použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.

25. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok,
ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie

proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až
po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno
uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

26. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným

titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci
samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti vočioznačenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať.

27. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri výklade vyššie citovaných zákonných ustanovení (t.j. zákona
o správe majetku štátu a zákona o rozpočtových pravidlách) treba vychádzať z teologického výkladu,
t.j. s prihliadnutím na ich zrejmý účel a taktiež zámer zákonodarcu. Nemožno opomenúť i systematické
zaradenie vykladaných ustanovení v konkrétnom zákone. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o správe
majetku štátu, s ohľadom na jeho systematické zaradenie a na súvisiace ustanovenia zákona o

rozpočtových pravidlách je nutné vyložiť tak, že zákaz nadobudnutia majetku do svojho vlastníctva
sa vzťahuje len na majetok štátu, resp. majetok zverený štátom, a nie na majetok všeobecne, ktorý
štátna rozpočtová organizácia môže nadobudnúť aj iným spôsobom. Tvrdenie povinného, že „exekúciu
považujezanezákonnú,nakoľkoexekúciabypostihlavec,ktorájezexekúcievylúčená,pričommázato,
žezatakútovecsapovažujúfinančnéprostriedkynaúčtochpovinnéhoposkytnutézoštátnehorozpočtu“
nemá oporu vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach zákona o správe majetku štátu, zákona

o rozpočtových pravidlách a ani v Exekučnom poriadku. Z exekúcie v danom prípade nie je vylúčený
konkrétny subjekt, ani celý jeho majetok, ale len jednotlivé časti a súd v tomto prípade nemôže vylúčiť
možnosť exekúcie povinného bez toho, aby bolo spoľahlivo preukázané, že povinný nemá iný majetok,
ktorý nie je z exekúcie vylúčený. V danom prípade sa môže jednať o hnuteľné veci umeleckej alebo
inej povahy, ktoré neslúžia bezprostredne výkonu činnosti povinného prípadne iné finančné prostriedky,

ktoré môže povinný ako rozpočtová organizáciu združovať na samostatnom účte v zmysle ustanovenia
§ 27 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách.

28. Vyššie uvedený názor potvrdzuje aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo
svojom Náleze č. k. ÚS. II 509/2010-27 zo dňa 17. marca 2011 konštatoval, že „exekučno-právna

imunita v zmysle už citovaných zákonných ustanovení sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na
konkrétny majetok.“ V uvedenom náleze uviedol, že „je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a
až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok),
ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie, a preto vo vzťahu k nim možno
exekúciu zastaviť. Na tomto mieste Ústavný súd zdôrazňuje, že právnou podstatou súdnej exekúcie je

ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý
je preukázateľne podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie. Z exekúcie v danom prípade nie je
vylúčený konkrétny subjekt, dokonca ani celý jeho majetok, ale len jeho jednotlivé časti (veci, práva a
pohľadávky). Potvrdzuje to aj znenie § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách a § 18a zákona o
správe majetku štátu.“

29.VzhľadomnauvedenéskutočnostiajudikatúruÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysúdkonštatuje,
že nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že povinný ako štátna rozpočtová organizácia nepožíva
ako subjekt exekučno-právnu imunitu. Z exekúcie je vylúčený len konkrétny majetok, majetok štátu.
Argumentom a contrario možno vyvodiť záver, že na iný majetok povinného, než je majetok štátu, je

možnévýkonrozhodnutiauskutočniť.Budetedaúlohoupoverenéhosúdnehoexekútorazistiť,čipovinný
takýto majetok vlastní, a či a v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať. V prípade ak by povinný
preukázal, že celý jeho majetok je majetkom štátu, ktorý je na základe zákona z exekúcie vylúčený, iba v
takomto prípade by mohol súd resp. súdny exekútor exekúciu zastaviť. Súd však túto skutočnosť nemal
z návrhu povinného na zastavenie exekúcie za preukázanú.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému

uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.