Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202006
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816202006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V.
XXX, o zaplatenie 642,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 5C/65/2016-55 zo dňa13.07.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a trov
konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 26.10.2014 do zaplatenia,
a to všetko jej povolil uhradiť v 15-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 30. dňa
toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty
výhody splátok.

2. Žalobu čo do zvyšku zamietol.

3. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, §§ 39; 41; 52 ods. 1, 2; 53 ods.
1 až 3, ods. 5; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 2 ods. 1 písm. a), b);
7 ods. 1; 9 ods. 1, 2, 9; 11ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov.

5. Konštatoval, že pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle
ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur a táto sa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 199,40 eur ako aj úrok spojený so spotrebiteľským úverom
vo výške 156,60 eur. Celkovo sa zaviazala vrátiť čiastku 756,- eur. V zmluve bola uvedená ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 89%. V dohode o plnení v splátkach, uzavretej v ten istý deň ako
zmluva, bola uvedená hodnota RPMN 268,08%.

6. Súd prvej inštancie podrobil zmluvu kontrole v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.
a posudzoval, či zmluva o úvere má náležitosti vyžadované týmto zákonom, alebo je potrebné v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať úver za bezúročný abez poplatkov z dôvodu absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej
inštancie pritom dospel k záveru, že tak, ako dohoda, aj zmluva neobsahujú zákonom požadované
náležitosti o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nie je rozpočítané a uvedené, z čoho pozostávajú jednotlivé

splátky, koľko sa z uvedenej čiastky priraďuje na istinu, úroky a iné poplatky, prípadné poradia, v
ktorom budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

7. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej úpravy musia byť špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty

istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov v jednotlivých splátkach. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu
uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude
skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú
takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

8. Súd prvej inštancie sa pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil k tej, ktorá uprednostňuje
výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko
princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov
právneho poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený

v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp
„vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti
od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“
Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom je v zmluve uvedené RPMN vo výške 89% a v dohode o plnení

v splátkach podpísanej v rovnaký deň ako zmluva, je uvedená RPMN vo výške 268,08%. V zmluve
o spotrebiteľskom úvere je tak uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch.

10. V zmysle zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver pri ročnej úrokovej sadzbe 39,15%.

11. Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách
a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (12 splátok) v októbri 2013 činil úrok
12,96% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade

viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V danom prípade
ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto je s poukazom
na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.

12. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo

dňa 05.11.2014.

13. V rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove napr. aj vo veci sp. zn. 3Co/114/2014 z 05.11.2014
a ďalších súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. V danom prípade

ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 302,08% z ročnej miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami, takže o 202,08% prevyšuje miery úrokov poskytovaných v
tomto období bankami.14. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka).

15.Zmluvnédojednanieotom,žedlžníkjeokremistinyúveruaúrokovpovinnýzaplatiťajadministratívny
poplatok nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním
došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru je žalovaná povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny
poplatok, ktorý je určený pevnou sumou 199,40 eur. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento

poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu
zmluvyoúverezdôvodu,žemuzabezpečujedosiahnutierozhodujúcejčastiziskuzúverovéhoobchodu,
ktorýuzaviera,čojejehozákladnýmcieľom,pričommieraziskuplynúcazúrokovéhovýnosujevovzťahu
k tomuto poplatku porovnateľná, dokonca výška poplatku prevyšuje dojednaný úrok. Uvedený poplatok
značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ
uvedený administratívny poplatok platí. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi

neposkytol žiadne protiplnenie. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za
priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky v sume 10 eur, tento nárok súd prvej inštancie žalobcovi taktiež
nepriznal. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.

Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie

určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačilpotrebnédôkazyalebouvedenýmidôkazminebolojeho
tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na predmetné
poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť

výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom
zamietol. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne
protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je
možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

18. V danom prípade je v závere zmluvy drobným písmom uvedená netransparentná inkorporačná
doložka v znení „ dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju
dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo

môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s

rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

19. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v závere zmluvy) v danom prípade
nemohla privodiť viazanosť Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie

neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom uplatňovaným na jej
základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej
doložky nestávajú súčasťou zmluvy.20. V súvislosti s nárokom na zmluvnú pokutu v sume 33,- eur podľa bodu 07. Všeobecných podmienok,
súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej
pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie vo Všeobecných

podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale

len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (viď
nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).

22. V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania zmluvnej pokuty v
písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. V zmysle § 11 ods. 2 zákona spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

25. Žalobca nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a nedôsledne
zisťoval bonitu žalovanej. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy žalobca
nezisťoval jej majetkové pomery za účelom zistenia jej schopnosti splácať úver. Zo zmluvného formulára
zároveňnevyplývajúúdajeopríjmoch,výdavkocharodinnomstavežalovanejakospotrebiteľa.Vzmysle
§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa v prípade takéhoto hrubého porušenia povinnosti

dodávateľa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

26. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

27. Žalovaná mu z tejto sumy neuhradila nič, preto je povinná žalobcovi vrátiť sumu 400 eur. V tejto časti
považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za dôvodný, preto v uvedenom rozsahu žalobe vyhovel a
vo zvyšku žalobu zamietol.

28. Úrok z omeškania žalobcovi priznal od 26.10.2014 do zaplatenia s tým, že úver bol splatný do

25.10.2014 a nasledujúcim dňom sa dostala žalovaná do omeškania a teda vzniklo by žalobcovi právo
na priznanie úroku z omeškania s poukazom na zákonné znenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s
ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

29. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, ktorá poberá iba sociálnu dávku v sume 40,-

eur a nemocenské v sume 210 eur, pričom jej manžel je nezamestnaný a majú vyživovaciu povinnosť
k dvom maloletým deťom, súd prvej inštancie povolil žalovanej uspokojiť nárok žalobcu v primeraných
splátkach po 15,- eur.

30. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 251 CSP, 255 ods. 1, 2

CSP, 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

31. Konštatoval, že pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú
pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby dňa 14.03.2016. Žalobca požadoval istinu 400 eur, poplatokv sume 199,40 eur, poplatok za upomienku 10,- eur, zmluvnú pokutu v sume 33,- eur, úrok z úveru
vo výške 39,15% zo sumy 400 eur od 29.10.2013 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 14.03.2016
predstavuje sumu 371,98 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 400,- eur odo dňa

26.10.2014 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku 14.03.2016 predstavuje sumu 27,95 eur. Z uplatnenej
sumy 1042,33 eur (ku dňu 14.03.2016) žalobcovi bolo priznaných 427,95 eur (priznaná suma vyčíslená
kudňu14.03.2016)pozostávajúcazistiny400eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezo
sumy 400 eur od 26.10.2014 až do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 14.03.2016 predstavuje sumu
27,95 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 41,06% (427,95 x 100: 1042,33 = 41,06%) a neúspech

58,94 % a po odpočítaní neúspechu žalovanej od jej úspechu, žalovanej vznikol nárok na náhradu trov
konania v pomere 17,88 (18%)%. Nakoľko však žalovaná sa zriekla práva na náhradu trov, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

32. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a proti výroku o náhrade
trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že so žalovanou

uzatvorili dňa 28.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť
istinu vo výške 400,00 eur s nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom 356,00 eur.
Spotrebiteľ sa zaviazal na úhradu celkovej sumy vo výške 756,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do
25.10.2014 na účet veriteľa. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené nasledovné:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 756,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.10.2014
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 25.10.2014."

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky
vo výške 756,00 eur s termínom splatnosti dňa 25.10.2014.

35. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody
o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 24.04.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju
podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ
sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,00 eur, vždy

k 16. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 16.05.2013. Ako dôkaz žalobca predložil splátkový
kalendár, v ktorom sú uvedené splátky, a to počet termín splatnosti každej jednej z nich, výška splátky.
Žalovaná neuhradila ani len jednu z vopred dohodnutých splátok.

36.Ročnápercentuálnamieranákladovjestanovenávzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX.

vo výške 89,00 %. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych
predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným
podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý

spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 49,13 %.
Výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o
splátkach zodpovedá skutočnosti.

37. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery

nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 268,08 %. Dohoda o
splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve
o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 89,00 %
stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti

tomu RPMN vo výške 268,08 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v
prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade.
Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľavzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené
na zmluve. Uvedenie RPMN plní výraznú informačnú funkciu pre spotrebiteľa v predzmluvnom štádiu,
ako aj v čase podpisovania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože ho de facto informuje o „výške

preplatenia“ istiny úveru. Výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode
o splátkach zodpovedá skutočnosti.

38. Z vyššie uvedených dôvodov úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

39. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

40. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia
pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo
potvrdil svojim podpisom. Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je

odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi),
pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných
prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený
nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom

úvere v bode 2, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie
považoval žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným
spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými
nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov.

41. Poplatok vo výške 199,40 eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna
úprava v oblasti úverov „účtovaniu" poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch
totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru,
poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

42. Zmluvné strany sa v bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru dohodli na

tom, že ak „spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,00 Eur. Spotrebiteľ sa
zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní od doručenia
písomnejvýzvynaúhradu.Spotrebiteľsazaväzujeuhradiťveriteľovináklady,ktorémuvzniklivsúvislosti
s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,

trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva.“

43. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

44. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.45. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné.

46. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

47. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

48. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

49. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

50. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 28.10.2013 Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 400,- eur za podmienok v uvedenej zmluve

dohodnutých. Prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 26.10.2014 do zaplatenia, to všetko v 15
eurových splátkach splatných vždy každého 30. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc
právoplatnosťou rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Tento výrok sa stal právoplatným, lebo
proti nemu nebolo podané odvolanie. Súd prevej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca

s nepriznaním poplatku vo výške 199,40 eur, nároku na zaplatenie za upomienku vo výške 10,- eur,
zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur a s 39,15 % úrokom ročne zo sumy 400,- eur od 29.10.2013 do
zaplatenia nesúhlasil.

51. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nároky žalobcu

uvedené vyššie mu nepriznal. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne
správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prevej inštancie
čo do uvedenej časti, konštatuje správnosť rozhodnutia v napadnutej časti podľa § 387 ods. 2 CSP
a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutej časti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza
nasledovné.

52. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá
medzi stranami sporu dňa 28.10.2013 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) neobsahuje obligatórnu náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úver, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle zákona

č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len ,,ZoSÚ“)53. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený Zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle
príslušných zákonných ustanovení (§ 1 ods. 2), pretože nepochybne v zmysle ZoSÚ ide o spotrebiteľský

úver, keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

54. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ustanovenie § 2 písm. i)
ZoSÚ definuje ročnú percentuálnou mierou nákladov (ďalej len ,,RPMN“) celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa
ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 756,- eur do 25.10.2014, čiže do 1 roka od
uzavretia zmluvy. Celkové náklady sú tvorené súčtom výšky úroku 156,60 eur (39,15 % z poskytnutého

úveru) a administratívnymi nákladmi 199,40 eur. V Zmluve o úvere je uvedená výška RPMN 89 %.
Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že v ten istý deň strany sporu uzavreli Dohodu o plnení v
splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013 (ďalej len ,,Dohoda o
splátkach“), na základe ktorej sa Zmluva zmenila tak, že žalovaná je povinná vrátiť celkovú sumu 756,-
eur v podobe pravidelných 12 mesačných splátkach po 63,- počnúc dňom 25.11.2013. Výška RPMN

uvedená v Dohode je 268,08 %.

56. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v Zmluve o úvere uvedená hodnota
RPMN 89 % vychádza z istiny poskytnutého úveru 400,- eur a z odplaty 199,40 eur bez zohľadnenia
povinnosti zaplatiť úroky vo výške 156,60 eur. RPMN uvedená v Zmluve o úvere vo výške 89 %

nezodpovedá povinnosti žalovanej zaplatiť za poskytnutie úveru okrem odplaty 199,40 eur aj úroky
156,60 eur, spolu 356,- eur. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere preto skutočne nevychádza
zo všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, a teda neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

57. Neuvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (ročná percentuálna miera nákladov) v
zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že predmetný spotrebiteľsky úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ). Žalobcovi tak vznikol nárok iba na hodnotu istiny,
ktorú si žalobca uplatnil v žalobe vo výške 400,- eur a zvyšok nároku bol správne súdom prvej inštancie
zamietnutý.

58. Analogický nevznikol nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Pokiaľ
odvolateľ poukázal na dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 33,- eur v bode 7
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, odvolací súd dopĺňa, že tieto Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia, keďže žalobca ako dodávateľ nepreukázal opak. Dojednaním zmluvnej pokuty vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola dodržaná ani písomná forma
podľa § 544 ods. 2 OZ, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 40 ods. 1 OZ.

59. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení
s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny.60. Odvolací súd dodáva, že uzavretie osobitnej Dohody o splátkach úveru považuje za obchádzanie
ZoSÚ s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca v
zmluve o úvere uviedol výšku RPMN 89 %, ale v Dohode o plnení splátkach z toho istého dňa,

ktorá mení Zmluvu o úvere v spôsobe splatenia, je už výška RPMN určená na 268,08 %. Počet a
výška splátok má vplyv na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov je dôležitým údajom pre spotrebiteľa, pretože sa na základe tohto údaja orientuje v
ponukách o výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru. Takéto konanie žalobcu vyhodnotila Národná banka
Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva ako nekalú

obchodnú praktiku a rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 07.06.2016 sp.zn. GÚV-709/2016
bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej
praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej časovej následnosti
uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého
úveru.

61. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných

rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

62. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

63. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že „uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný“.

64. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená na prednej strane Zmluvy o úvere, tak k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne konštatoval, že nie je rozpočítané a uvedené, z čoho pozostávajú jednotlivé splátky, koľko sa

z uvedenej sumy priraďuje na istinu, úroky a iné poplatky, prípadné poradia, v ktorom budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účel jeho splatenia.

65. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mu patrí úrok od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia

finančných prostriedkov, a to až do doby kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi,
odvolací súd považuje za dôležite poukázať na judikatúru súdov, v zmysle ktorej veriteľovi patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu (porovnaj napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované ako R 59/98, ďalej rozsudok Krajského súdu v Prešove
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015).

66. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne neodôvodnil
je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný

bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho
považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

67. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p.68. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú, ani si žiadne trovy neuplatnila.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).