Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Pc/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202192
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2618202192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci navrhovateľky: C.. T.

Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., Š. XXX/XX, t.č. bytom D., E. P. X, zastúpená advokátom: JUDr.
Ján Pekar, AK Skalica, Potočná 191/39 proti odporcovi: B.Š. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D., Š. XXX/
XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, AK Senica, J. Kráľa 738/12 o určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Odporca ako rozvedený manžel je povinný platiť príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 30 €
mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, počínajúc od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 4.9.2018 voči bývalému manželovi
domáhala určenia výživného vo výške 150 € mesačne, ktoré požadovala počínajúc právoplatnosťou
rozsudku a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 7.7.2017.
Toto bolo spočiatku usporiadané. Pochádza z neho jedno dieťa, maloleté B., nar. XX.XX.XXXX.

Po narodení dieťaťa sa začali v manželstve vyskytovať problémy. Manželia zistili, že majú rôzne
názory na spolužitie a chod domácnosti. Odporca vytýkal navrhovateľke, že zle varí, že nie je doma
upratané, on sám doma nepomáhal. Vznikali časté hádky. Prestali spolu komunikovať a začali sa
jeden druhému vyhýbať. Navrhovateľka uviedla, že jedným z dôvodov, prečo napokon podala návrh na
rozvod manželstva, bolo i to, že ju matka a sestra odporcu v jej domácnosti fyzicky napadli. Manželstvo
účastníkov bolo rozvedené rozsudkom OS Senica zo dňa 24.7.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
2.8.2018. Odporca býva v byte spolu s jeho priateľkou a jej troma maloletými deťmi. Táto mu prispieva

300 € mesačne na nájom. Navrhovateľka od 3.5.2018, kedy sa aj s dcérou odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, býva u svojich rodičov. Všetky potreby zabezpečuje zo svojho príjmu, ktorým je v súčasnosti
len rodičovský príspevok bo výške 214,70 € mesačne, okrem toho poberá prídavok na dieťa vo výške
23,68 € mesačne. Odporca platí na dieťa výživné vo výške 150 € mesačne. Navrhovateľka prispieva
rodičom mesačne sumou 100 €. Odporca je zamestnaný v spoločnosti E. J. a.s., kde zarobí okolo 1200
€ mesačne. Navrhovateľka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú Leu, ktorá má v súčasnosti
9 mesiacov.

2. Odporca, bývalý manžel navrhovateľky, s návrhom nesúhlasil, žiadal, aby súd návrh zamietol. Vo
svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľka sa počas manželstva nestarala o ich
spoločnú domácnosť. On chodil do práce, denne dochádzal 100 km. Zo spoločnej domácnosti saodsťahovala navrhovateľka z vlastnej vôle, aj iniciatíva k rozvodu vzišla od nej. Poprel, že by jeho
matka či sestra napadli navrhovateľku. Podľa neho dôvody rozpadu manželstva boli výlučne na strane
navrhovateľky. Odporca platí výživné na dcéru B. vo výške 150 € mesačne, okrem toho platil výživné

na manželku vo výške 100 € mesačne, a to v období od 1.6.2018 do 2.8.2018. Jeho čistý príjem je
1265 € mesačne. Mesačne platí 38 € za autobus, ktorým dochádza do práce, 35 € za elektrinu, 4,64 €
poplatok RTVS, 25,49 € za TV a internet, 25 € za telefón, 17,32 € poistenie nehnuteľnosti, spláca úver
po 217,75 € mesačne a medziúver 208,50 € mesačne - spolu teda 426,25 €, za správu bytu platí 170 €
mesačne. Platí zákonnú poistku za automobil 28,34 € mesačne. Úvermi financoval bývanie. Nie je teda

v jeho možnostiach a schopnostiach platiť príspevok na výživu požadovaný navrhovateľkou. Uviedol
tiež, že pokiaľ nemá navrhovateľka dostatok finančných prostriedkov, nie je jej povinnosťou zotrvávať na
rodičovskej dovolenke, ale môže nastúpiť do práce, pričom jej zostane zachovaný nárok na rodičovský
príspevok a ten môže použiť na zaplatenie detských jaslí alebo súkromnej opatrovateľky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom a účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.

XXP XX/XXXX - 34 zo dňa 24.7.2018, právoplatným dňa 2.8.2018, rozpisom pravidelných mesačných
výdavkov navrhovateľky, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o poberaní
prídavku na dieťa, správou zo Sociálnej poisťovne ohľadom výšky a doby poberania materského,
správou od Mesta Senica, potvrdením o zárobku odporcu, rozhodnutím Okresného úradu Senica vo
veci priestupku zo dňa 10.10.2018, úverovými zmluvami, dokladmi preukazujúcimi pravidelné mesačné

výdavky odporcu a dohodou o skončení pracovného pomeru súčasnej priateľky odporcu a zistil tento
skutkový stav veci:

4. Navrhovateľka aj pri výsluchu trvala na tom, že ako matka, tak sestra odporcu ju ešte počas trvania
manželstva s odporcom fyzicky napadli, dali jej facky, matka odporcu ju udrela barlou. V ten deň

navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a odišla ku svojim rodičom, kde býva aj s maloletým
dieťaťom dodnes. Obaja jej rodičia sú zamestnaní, starajú sa ešte o dvoch súrodencov navrhovateľky.
Rodičia pomáhajú navrhovateľke finančne s maloletou B.. K návrhu odporcu, aby išla pracovať a dieťa
dala do jaslí, uviedla, že chce byť s dieťaťom, chce sa mu venovať, dieťa je stále kojené, na ňu silno
citovo naviazané. Navyše, nemá žiadne zamestnanie, pred odchodom na materskú dovolenku bola ako

predavačka v Jednote v skúšobnej dobe, nemá sa kam vrátiť. Pracovala aj na hoteli ako recepčná, tam
sa ale robili aj 12-hodinové zmeny, aj nočné, kvôli dieťaťu je to vylúčené, s takouto prácou by uvažovala
keď tak až po skončení rodičovskej dovolenky. Uviedla, že odporca má podnájomníčku, ktorá mu dáva
300 € mesačne. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe.

5. Odporca pri výsluchu uviedol, že navrhovateľka počas manželstva nevarila, neupratovala, nevenovala
sa mu ani po intímnej stránke. Potvrdil, že má v byte podnájomníčku, v súčasnosti je to už jeho priateľka,
táto má tri deti, tieto má v striedavej starostlivosti, je rozvedená. V súčasnosti je táto nezamestnaná,
ukončila pracovný pomer, aby mohla mať deti vo svojej starostlivosti, jej najmladšie dieťa má 1,5 roka.
Takže 300 € mu dala asi dva krát, momentálne mu nič neplatí.

Odporca uviedol, že podľa jeho informácií sa rodičia navrhovateľky mali vyjadriť, že peniaze, ktoré im
navrhovateľka mesačne dáva, jej mienia v budúcnosti vrátiť, teda ide vlastne o sporenie. Navrhovateľka
potvrdila, že takto sa jej rodičia vyjadrili, ale či jej peniaze skutočne vrátia, to teraz nevie povedať.

6. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XXP XX/XXXX - XX mal súd preukázané, že manželstvo

účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 2.8.2018.

7. Z rozpisu pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky vyplýva, že táto mesačne prispieva 100
€ rodičom na bývanie, ďalej platí cca 20 € za obuv a oblečenie, 30 € za mobil, 30 € za kozmetiku, 60 €
za stravu, 30 € za benzín a 30 € mesačne za poistku a opravy.

8. Potvrdením o poberaní rodičovského príspevku mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá od
júna 2018 rodičovský príspevok vo výške 214,70 € mesačne.

9. Potvrdením o poberaní prídavku na dieťa mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá prídavok na

dieťa vo výške 23,68 € mesačne.

10. Správou zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že do mája 2018 poberala navrhovateľka
materské vo výške cca 490 € mesačne.11. Správou od Mesta Senica mal súd preukázané, že navrhovateľka býva u rodičov v Skalici, je na
rodičovskej dovolenke s dcérou B.. Odporca býva v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve. Na dcéru

platí výživné vo výške 150 € mesačne.

12. Potvrdením o zárobku odporcu mal súd preukázané, že jeho priemerný mesačný netto zárobok je
cca 1287 €.

13. Rozhodnutím Okresného úradu Senica zo dňa 10.10.2018 mal súd preukázané, že konanie proti
matke odporcu pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť tým, že
vulgárnenadávalaanáslednefyzickynapadlanavrhovateľku,bolozastavené,nakoľkospáchanieskutku
nebolo obvinenej preukázané.

14. Úverovými zmluvami mal súd preukázané, že odporca si zobral úver a bývanie vo výške 58 000 €,

ktorý spláca po 218,15 € mesačne a medziúver vo výške 32 000 €, ktorý spláca po 203,50 € mesačne

15. Dokladmi preukazujúcimi pravidelné mesačné výdavky odporcu mal súd preukázané, že tento platí
35 € mesačne za elektrinu, 25,49 € za telefón.

16. Dohodou o skončení pracovného pomeru súčasnej priateľky odporcu G. Š. mal súd preukázané, že
táto ukončila ku dňu 3.9.2018 svoj pracovný pomer u zamestnávateľa dohodou bez uvedenia dôvodu.

17. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

18. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela bol podaný dôvodne, no
nie v celej požadovanej sume. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov
bolo právoplatne rozvedené dňa 2.8.2018, teda pred 2,5 mesiacmi. Zároveň bolo preukázané, že

navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s 11 mesačným dieťaťom. V zmysle platnej
právnej judikatúry je starostlivosť o dieťa do troch veku dieťaťa považovaná za objektívnu prekážku v
možnosti matky sama sa živiť. Preto argumenty odporcu v tom zmysle, že navrhovateľka môže dať dieťa
do jaslí alebo si zabezpečiť súkromnú opatrovateľku aby sa mohla zamestnať, sú pre rozhodnutie vo
veci právne irelevantné a navrhovateľku treba považovať za rozvedenú manželku, ktorá z objektívnych

príčin nie je v súčasnosti schopná sama si zabezpečovať finančné prostriedky na svoju výživu a
je odkázaná len na rodičovský príspevok vo výške 214,70 €c mesačne. Navrhovateľka poberá aj
prídavok na dieťa a výživné na dieťa, tieto finančné prostriedky sú však určené výlučne na výživu
dieťaťa. Keďže pri rozhodovaní o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je treba prihliadať
aj na príčinu rozvratu manželstva, súd sa zaoberal aj touto otázkou. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu

manželstva, táto nie je v rozsudku o rozvode manželstva konštatovaná, nakoľko rozsudok neobsahuje
odôvodnenie. Z výsluchov a vyjadrení účastníkov konania má súd za to, že príčina rozvratu spočívala
v rozdielnych názoroch účastníkov na to, ako by malo vyzerať ich vzájomné manželské spolužitie a v
nezhodáchtýkajúcichsapredstávochodeafungovaníspoločnejdomácnosti.Navrhovateľkauviedla,že
z domácnosti odišla po tom, ako ju napadli matka a sestra odporcu. Odporca uvedené poprel. Predložil

rozhodnutie o zastavení priestupkového konania, nakoľko spáchanie tohto priestupku nebolo matke
odporcu preukázané. K tomu súd uvádza, že skutočnosť, že konanie nebolo preukázané, automaticky
neznamená, že sa nestalo. Súd rozhodnutím o tom, že sa priestupok nestal, nie je viazaný. Súd má za
to, že svoj podiel na rozvrate manželstva mali obaja účastníci, nemožno uzavrieť, že by príčina rozvratumanželstva bola len na jednej strane. Keďže podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej
manželky boli splnené, súd následne preskúmal príjmy a výdavky oboch účastníkov konania a dospel k
záveru, že na jednej strane príjmy navrhovateľky sú tak nízke, že z nich nie je schopná hradiť základné

životné potreby a je teda odkázaná na príspevok na výživu od bývalého manžela, na druhej strane
vzhľadom k výške príjmov odporcu možno konštatovať, že je v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť zo svojich príjmov príspevok na výživu navrhovateľky, nakoľko aj po zohľadnení pravidelných
mesačných výdavkov tomuto zostáva dostatok finančných prostriedkov na tento účel. Na druhej strane
však treba zdôrazniť, že po rozvode manželstva zanikajú povinnosti manželov spočívajúce okrem iného

aj v povinnosti platiť si vzájomnú vyživovaciu povinnosť tak, aby životná úroveň oboch manželov bola
v zásade rovnaká. Navrhovateľka sa teda nemôže domáhať výživného, ktoré by jej zabezpečilo takú
životnú úroveň, akú má odporca. Má právo len na primeranú výživu, podľa názoru súdu teda len na
príspevok na základné životné potreby. Po zohľadnení výdavkov navrhovateľky, kde nevyhnutnými sú
nepochybne príspevok na bývanie (bez ohľadu na to, či tieto peniaze raz rodičia navrhovateľke vrátia
alebo nie, táto nemá nárok bývať kdekoľvek zadarmo), ako aj výdavky na stravu, oblečenie, obuv,

kozmetiku a sčasti aj výdavky na auto, a po zohľadnení navrhovateľkinho súčasného príjmu dospel
súd k záveru, že primeranou sumou je zhruba 30 € mesačne. Nakoľko navrhovateľka požadovala
príspevok na výživu počínajúc právoplatnosťou rozsudku, súd jej vyhovel. Vo zvyšnej časti bol potom
návrh zamietnutý. V prípade, ak odpadne objektívna prekážka v možnosti navrhovateľky sama sa živiť,
môže odporca kedykoľvek podať na súde návrh na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

19. O trovách konanie rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
ch) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.