Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215225815
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215225815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v
Bratislave,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpenéhoAdvokátkoukanceláriouTOMÁŠKUŠNÍRs.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej G. S., nar. XX.I. XXXX, bývajúcej
R. P., F. XX, prechodne v Košiciach, Azovská 4, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 3.178,50 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.októbra 2016, č.k. 18C/546/2015-57 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 897,42 € s

8,05% úrokom z omeškania ročne od 16.júla 2015 až do zaplatenia ako aj vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 26.októbra
2016, č.k. 18C/546/2015-57 zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 897,42 € s úrokmi z omeškania
8,05% z dlžnej sumy ročne od 16.júla 2015 až do zaplatenia (výrok I.). Konanie v prevyšujúcej časti
nároku zastavil (výrok II.). Žiadnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). Žalobcovi
nariadil vrátiť súdny poplatok vo výške 130,30 €, ktorý bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa

centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenskej pošty a.s., ktorý súdny poplatok vráti do 30 dní od
doručenia právoplatného rozhodnutia (výrok IV.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukazoval opodstatnenosť svojho nároku zmluvou
ospotrebiteľskomúverezodňa3.novembra2005(§23azákonač.634/92Zb.,§2zákonač.258/01Z.z.)
nazvanej ako „Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro“ podpísanej medzi žalovanou
a právnym predchodcom žalobcu VÚB a.s. Bratislava. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanej bol schválený

úverový rámec (21.000,- Sk) 697,17 € s mesačnou splátkou (700,- Sk) 23,24 eur. Zmluva neobsahuje
žiadne ďalšie údaje týkajúce sa podmienok splácania úveru, úrokov, poplatkov, ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), poistenia, sankcií za porušenie záväzku žalovanej, splatnosti splátok. Z
nečitateľných obchodných podmienok vyhotovených na samostatnom liste vo veľkosti písma menšom
ako 1 mm možno vyvodiť, že by mali obsahovať údaje týkajúce sa poplatkov súvisiacich s čerpaním
pôžičky, údaje o sankčných poplatkoch a „indikatívny výpočet RPMN“. Podľa vyššie zmienenej listiny
„Výpis z pôžičkovej karty Quatro“, vyhotovenej k zúčtovaciemu obdobiu 1. 1. 2009 až 30. 6. 2015,

úverový rámec je uvedený v hodnote 1.500 eur, počiatočný stav účtu +2,10 eur, konečný stav mínus
3.178,50 eur, za rok 2009 je na kartovom účte žalovanej zaznamenaná len transakcia zo dňa 31. 12.
2009 poplatok za správu kartového účtu - 0,65 eur. Dlžná pohľadávka v celkovej sume 5.529,93 eur
je účtovaná až od 8. 4. 2010 a pozostáva z výberu finančných čiastok žalovanou, zúčtovania úrokov,poplatkov, administratívnych poplatkov za správu rizikovej pohľadávky. Žalovaná na účet poukázala
2.349,33 eur naposledy platbou zo dňa 16. 4. 2012.

3. Po citácii § 23a ods.1 zákona č. 634/92 Zb., o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 634/92 Zb.“),
§ 8 ods.1 zákon č. 634/92 Zb., § 6 ods.1,3 zákona č. 634/92 Zb., § 4 ods.1, 2, 3, 5 zákona č. 258/01
Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
žalovanou a právnym predchodcom žalobcu neobsahuje žiadnu zo zákonom vyžadovaných náležitostí,
pokiaľideotázkusplatnostidlhu,úrokovejsadzby,RPMN,poplatkoch,sankciách, absentujetieždohoda

o poskytnutí úveru vo výške 1.500 eur, ktorý (by) sa mal splácať splátkami v sume 50 eur, ako aj dohoda
o možnosti veriteľa uplatniť predčasnú splatnosť dlhu. Navyše pre naplnenie podmienok predčasnej
splatnosti dlhu podľa aktuálnej právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je
potrebné, aby si veriteľ splnil svoju povinnosť odbornej a náležitej starostlivosti pri posudzovaní pomerov
dlžníka splniť si svoje záväzky v zmysle ustanovenia § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. Pri nesplnení týchto
podmienokstrácaoprávnenienavyhláseniepredčasnejsplatnostidlhua úversapovažujezabezúročný

a bez poplatkov.

4. Z listín predložených žalobcom nemožno zistiť ako dospel k záveru o čerpaní finančnej čiastky
žalovanou vo výške 5.556,74 eur, ak na výpisoch z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 1. 1.
2009 do 30. 6. 2015 je suma 5.529,93 eur a skutočne čerpané finančné prostriedky sú vo výške

2.290 eur. Nárok na sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za správu, poplatky za vymáhanie,
administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky nie sú nijako zdôvodnené. Žiadnym spôsobom
niejepreukázanádohodazmluvnýchstránoposkytnutíúveruvovýške1.500eur,anioprávnenieveriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť záväzku.

5. Konanie žalobcu pri vyhotovovaní a uzatváraní zmluvy sa javí (tiež) ako konanie porušujúce zásady
dobrých mravov ( § 3 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“) v spojení s ust. § 6 zák.č. 634/92
Z.z.), a teda konanie v rozpore so zákonom (§ 39 OZ) i zásadami poctivého obchodného styku (§ 265
Obch. zák.). V čase uzavretia zmluvy, dlžník z obsahu zmluvy a zmluvných podmienok nemôže vyvodiť
žiadne informácie relevantné pre poznanie rozsahu jeho záväzku a podmienok zmluvného vzťahu.

Dlžník získava len vedomosť o výške splátky pre ním žiadaný úverový rámec, avšak žiadne informácie
o odplate, úrokoch, poplatkoch, či ďalších podmienkach za ktorých mu budú finančné prostriedky
poskytnuté. Veriteľ v zmluve len odkazuje na zmluvné podmienky, avšak základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemôžu byť nahradzované odkazom na sadzobníky a úverové podmienky.
Všeobecné obchodné podmienky sú buď vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami

alebo ide o všeobecné obchodné podmienky dojednané zmluvnými stranami (§ 273 Obch. zák.). Tieto
môžu doplňovať obsah zmluvy, ktorej sú súčasťou, konkretizovať vzájomné práva a povinnosti, následky
porušenia zmluvy, prípadne vyrovnanie účastníkov pri zániku zmluvy. Všeobecné zmluvné (obchodné)
podmienky predstavujú nepriame zmluvné dojednania, teda sa môžu týkať len takého zmluvného
vzťahu, ktorý platne vznikol, tak čo do jeho zákonom určenej formy, ako aj podstatných náležitostí. Ako

nepriame (vedľajšie) zmluvné dojednanie, ktoré len dopĺňajú právny úkon, nepredstavujú samostatný
právny dôvod vzniku tohto právneho úkonu, ani ho nemôžu nahrádzať. V danom prípade sa to javí
ako snaha veriteľa vyhnúť sa poskytnutiu tých informácií, ktoré by z hľadiska spotrebiteľa mohli pôsobiť
odradzujúco pri jeho rozhodnutí, či do zmluvného vzťahu s veriteľom vstúpi. Pre veriteľa je výhodnejšie
poskytovať podstatné informácie skrytou formou v súbore neprehľadného a nečitateľného textu a

obsahovo nesúvisiacich častiach, takéto konanie však nepožíva právnu ochranu.

6. Pretože v danom prípade absentovali podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
ust. § 4 ods. 2 zák.č. 258/01 Z.z., ale na jej základe žalovaná čerpala finančné prostriedky, považuje sa
zmluva za bezúročnú a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g a ods. 5 zák.č. 258/01 Z.z.). Žalobcovi patrí

nárok len na vrátenie toho, čo skutočne žalovaná podľa zmluvy získala. Vzhľadom na sumu skutočne
(vy)čerpaných finančných prostriedkov vo výške 2. 290 eur, žalovaná plnením vo výške 2.349,33 eur
svoj dlh v celom rozsahu splnila.

7. Súd prvej inštancie poznamenal, že aj pre prípad, ak by tu existoval nárok na zaplatenie sumy žiadanej

žalobcomvovýške897,42eur,súdbysozreteľomnacharakterzáväzku,ktorývyplývazospotrebiteľskej
zmluvy, prihliadol k právu dlžníka na ochranu podľa ustanovení o premlčaní nároku v zmysle § 5b zák.
č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.8. Ako vyplýva z listín predložených žalobcom, žalovaná z účtu čerpala finančné prostriedky naposledy
v mesiaci apríl 2012 a poslednú úhradu vykonala ku dňu 16. 4. 2012. Najneskôr od 1. 5. 2012 si žalobca
moholuplatniťsvojnároknasplneniedlhunasúde.Žalobcanepreukázal,abydošlokdohodeúčastníkov

o existencii záväzkového vzťahu, z titulu ktorej vznikla zmluva o úvere s úverovým rámcom 1.500 eur,
z ktorých dôvodov by mu právo na plnenie a na vrátenie toho čo žalovanej poskytol, mohlo patriť len
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 OZ považuje
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho
úkor obohatil. Nárok žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov žalovanou zo záväzkového vzťahu
založeného na neplatnom právnom úkone (spotrebiteľská zmluva o úvere musí byť založená písomnou
formou s náležitosťami vymedzenými zákonom) sa tak premlčal najneskôr 1. 5. 2014.

9. Len pre úplnosť súd dodal, že i v prípade, ak by sa uvedený záväzkový vzťah posudzoval ako platný,
premlčacia lehota na uplatnenie práva by uplynula v trojročnej premlčacej lehote podľa ust. § 101 OZ,
podľa ktorého pokiaľ nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Za takýchto okolností premlčacia lehota na uplatnenie práva na vrátenie
finančných prostriedkov uplynula ku dňu 1. 5. 2015. Žaloba však bola na súd podaná po uplynutí tak

dvojročnej ako i trojročnej premlčacej lehoty až dňa 25. 8. 2015.

10. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, aby žalovaná nevrátila finančné prostriedky, ktoré jej boli
žalobcom poskytnuté, a aj v prípade, ak by žalobca takéto listinné dôkazy doložil, došlo k premlčaniu
tohto nároku, súd nevykonával ďalšie dokazovanie vo veci a žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

11. V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, súd konanie zastavil v súlade s ust. § 145 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko žalobca bol v konaní procesne neúspešnou
sporovou stranou nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, a

preto súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Výrok o vrátení súdneho poplatku dôvodil ustanovením § 11 ods. 3,4,6 zákona č. 71/92 Zb. o
súdnych poplatkoch. Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby
na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie

konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Okrem poplatku v konaní o rozvod
manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia
krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Súd, ktorý je zapojený do centrálneho systému evidencie
poplatkov, zašle odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý

poplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení
poplatku. Prihliadajúc na poplatkovú povinnosť zodpovedajúcu zostávajúcemu predmetu konania (53,50
eur), súd po krátení o 6,70 eur vrátil žalobcovi zo súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie
konania vo výške 190,50 eur poplatok v rozsahu 130,30 eur (190,50 € - 53,50 € - 6,70 €), ktorý bude
vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov v zákonnej lehote.

14. Proti rozsudku v zamietavej časti, t.j. o zaplatenie 897,42 € s príslušenstvom podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a priznať mu uplatnený nárok,
resp. zrušiť rozsudok v tejto časti a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesúhlasil s tým, že súd posúdil uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo

žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty je zrejmé, že jej schválením zo strany VÚB, a.s. sa
predmetná žiadosť stala zmluvou o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty a jej predmetom bolo
poskytnutie úverového rámca v sume 21.000,- Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných
splátkach po 700,- Sk, ktorý sa neskôr navyšoval a rovnako aj výška splátky. Po citácii § 497 a §502 ods.1 Obch. zák. odvolateľ konštatoval, že predmetná zmluva mala náležitosti zmluvy o úvere, a
preto ju nemožno považovať za neplatnú zmluvu. Po citácii § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 4
ods.4 zákona č. 258/2001 Z.z. uviedol, že zmluvu je treba považovať za platnú, lebo bolo preukázané,

že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, čo vyplýva z platobnej histórie. Vyslovil názor, že
uplatnený nárok nemožno posudzovať z titulu bezdôvodného obohatenia, lebo k ukončeniu zmluvy
došlo 1. septembra 2012 a žaloba bola doručená súdu dňa 25.8.2015, teda uplatnený nárok nemožno
považovať za premlčaný. Nesúhlasil ani s odôvodnením súdu podľa ktorého žalovaná splatila sumu
čerpanýchfinančnýchprostriedkov.Podľaodvolateľajezrejmé,žežalovanáod17.11.2005doukončenia

zmluvy čerpala sumu 5.556,74 € z čoho uhradila len sumu 4.659,32 €. Žalobca nevie na základe čoho
dospel súd k záveru, že žalovaná čerpala len sumu 2.290 €, lebo z platobnej histórie vyplýva čerpanie
v sume 5.556,74 €. Vyčíslil trovy odvolacieho konania v sume 125,54 €.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedla, že na základe zmluvy o úvere došlo zo strany pôvodného veriteľa

k poskytnutiu kreditnej karty žalovanej s úverovým rámcom 21.000,- Sk (697,07 €) a so štandardnou
mesačnou splátkou vo výške 700 Sk (23,24 €). Žalovaná podľa žalobcu z predmetnej karty Quatro
čerpala sumu 5.556,74 €, ktorá suma je preukázateľne nesprávna, lebo žalobca do tejto sumy prirátal
poplatky a úroky na ktoré nemá nárok. Žalovaná uhradila na účet pôvodného veriteľa ku dňu 17.4.2015
sumusúhrne4.658,02€,čovyplývazprílohyzmluvyo postúpenípohľadávkymedziEOSKSISlovensko

s.r.o. a postupcom VÚB a.s. zo dňa 1.10.2015. Predmetná zmluva o úvere neobsahovala ani údaj o
RPMN, čo malo za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Uvedené vyplýva z listinných dôkazov
v spise. Po citácii § 52 ods. 1,2,3 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1,2, § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. poznamenala, že v úverovej zmluve sa nikde neuvádzajú údaje o úroku,
poplatku, splatnosti splátok, ani údaje o RPMN, a tak uvedený úver treba považovať za bezúročný a

bez poplatkov. Poukázala na rozhodnutia odvolacieho súdu v Žiline sp.zn. 9Co/208/2012, v Banskej
Bystrici 17Co/215/2012, 14Co/467/2012, v ktorých boli prezentované názory žalovanej o bezodplatnosti
úveru pri absencii RPNM v úverovej zmluve. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania práva, lebo
posledná úhrada bola vykonaná 17.4.2012 a žaloba si mohol uplatniť svoj nárok najneskôr už 1.5.2012
z titulu bezdôvodného obohatenia a tak nárok žalobcu sa premlčal k 1.5.2015. Žaloba bola doručená

až 25.8.2015, t.j. po uplynutí 2-ročnej , ako aj 3-ročnej premlčacej lehoty. Žiadala priznať náhradu trov
odvolacieho konania v sume 312,02 €.

16. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 10.2.2017 na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že trvá na
podanom odvolaní a poznamenal, že podľa článku 37 Všeobecných obchodných podmienok klient

berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru
nákladov RPMN v spojení s revolvingovým úverom. Žalovaná s týmto vyjadrila súhlas podpisom zmluvy.
Zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané

včas oprávnenou osobou proti výroku rozhodnutia proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 897,42 € s 8,05 %

úrokom z omeškania od 16.7.2015 až do zaplatenia je vecne správny, a preto ho v tejto časti odvolací
súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.októbra 2017 o 13.10. hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 25.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP.

20. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis,alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

23. Odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Zo zisteného
skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, a preto odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. zamietavom výroku je vecne správny.

24. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne sú aj dôvody
napadnutéhorozsudku,sktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietovpodrobnostiach
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Žalobca v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej

inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci, a preto
odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, prečo súd zamietol žalobu v časti o
zaplatenie sumy 897,42 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 16.7.2015 až do zaplatenia.

27. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca neuniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno, a preto
bola jeho žaloba v tejto časti zamietnutá.

28. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia žaloby v tejto časti

odvolací súd poznamenáva :

29. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením „dvoch bremien“.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcej bremeno tvrdenia a preukazovania je

ust. § 132 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v zásade na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihnú tú stranu sporu, ktorá síce
navrhovala dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,

že ho súd nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal), je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Aby strana sporu mohla plniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou sporu

- tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
dôkazného bremena má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.

31. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o
tejto skutočnosti, bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.
Zákon stranám sporu ukladá tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich
skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán

sporu.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,ktorémusia
byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.32. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane tej ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t.j. pravidlo, že neexistencia „niečoho“ majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

33. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva, ako už bolo vyššie konštatované z
§ 132 ods. 1 CSP, keď v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť

dôkazy. Možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Súd
rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z označených a predložených dôkazov a v prípade,
že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu
strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy.

34. Ak teda sporová strana neoznačí dôkazy spôsobilé preukázať svoje tvrdenia, má to za následok

neunesenie dôkazného bremena a v prípade žalobcu to ma za následok zamietnutie žaloby.

35. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených listín žalobcom
nemožno zistiť, ako žalobca dospel k čerpaniu finančnej čiastky žalovaného vo výške 5.556,74 €, ak na
výpisoch z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2015 je suma 5.529,93 € a skutočne

čerpané finančné prostriedky boli vo výške 2.290 €.

36. V konaní nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o poskytnutí úveru vo výške 1.500 €, ani
oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť - záväzku.

37. Nárok na sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za správu, poplatky za vymáhanie,
administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky neboli nijako zdôvodnené.

38. Nepochybne bolo ale preukázané, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbali podstatné náležitosti
zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/01 Z.z., a pretože na jej základe žalovaná čerpala finančné

prostriedky, správne súd prvej inštancie považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods.
2 písm. g/, ods. 4 zákona č. 258/01 Z.z.. Žalobcovi teda patrí len vrátenie toho, čo skutočne žalovaná
podľa zmluvy získala. Žalovaná skutočne (vy)čerpala sumu 2.290 € a plnila vo výške 2.349,33 €, teda
svoj dlh v celom rozsahu splnila.

39. Nad rámec odvolacieho prieskumu, lebo žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena, odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie pre ten
prípad, ak by existoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 897,42 €, lebo aj tento nárok bol premlčaný s
prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/07 Z.z., tak ako to rozviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia.

40. Vecne správny bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, a preto odvolací súd výrok o
nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

41. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPa§262ods.1,2CSP.Žalobcavodvolacomkonanínebolúspešný,ataknemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej
odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobcovivplnomrozsahu.Ovýške
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc ustanovenia § 251 CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).