Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212296
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112212296.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: W. právne

zastúpený JUDr. Borisom Bilčákom, so sídlom Košice, Slobody 229/35 proti žalovanému: B. právne
zastúpený advokátom JUDr. Vincentom Lechmannom, so sídlom Košice, Popradská 80, v konaní o
zaplatenie 19 829 Eur s prísl. a 3 083 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloby o 19 829 Eur s prísl. a o 3083 Eur s prísl. z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní 13Cpr/3/2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 19 829 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť T. so sídlom D. IČO: XXX XX XXX uzavrela so
žalovaným dňa 5.5.2008 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 5.5.2009. Na základe súhlasného prejavu
vôle oboch strán bola pracovná zmluva predĺžená na dobu neurčitú a žalovaný sa stal v priebehu trvania
pracovného pomeru vedúcim skladu.

3. Žalovaný pracoval v spoločnosti T. ako skladník.

4. Miesto výkonu práce boli dohodnuté obchodné priestory zamestnávateľa G. Spolu s uzavretím
pracovnej zmluvy bola uzavretá aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a zásoby v
sklade v mieste výkonu práce.

5. Dňa 27.10.2010 bol odovzdaný konečný súpis inventúrnych rozdielov na tovare zo strany
fakturačného a kontrolného oddelenia spoločnosti T. zistený po krádeží tovaru v sklade v spoločnosti
T. ohlásenej dňa 27.9.2010.

6. Na základe odovzdaného súpisu inventúrnych rozdielov bolo vyčíslené celkové manko na zverenom
tovare v sume 19 829 Eur. Podľa žalobcu žalovaný zodpovedá za vzniknuté manko v plnej miere, a to
porušením jeho povinnosti zabezpečiť zverené hodnoty, ktoré spočívalo v nevykonaní priameho pokynu
konateľa T. W. a službu konajúceho príslušníka Policajného zboru SR na odstránenie krabíc brániacich
riadnej činnosti bezpečnostného snímača, ktorý bol daný žalovanému po krádeži v sklade T. ktorá bola
ohlásená dňa 21.9.2010.

7. Celkový podiel žalovaného na uvedenom manku predstavuje suma 19 829 Eur, ktorá pozostáva:

- hodnota zásob: 13 665,02 Eur- ušlý zisk v sume 6 163,98 Eur.

8. O vzniknutej škode bol žalovaný upovedomený písomným oznámením o spôsobenej škode

doporučenou zásielkou odoslanou dňa 18.11.2010 spoločne s výzvou na úhradu dlžnej sumy. K splneniu
záväzku nedošlo a tak spoločnosť T. upozornila opakovane žalovaného predžalobnou upomienkou dňa
30.12.2011, k splneniu záväzku zo strany žalovaného však nedošlo.

9. Zo strany spoločnosti T. došlo dňa 24.4.2012 k postúpeniu vzniknutej pohľadávky voči žalovanému

na žalobcu na základe dohody o postúpení pohľadávky.

10. V konaní 13Cpr/4/2012 sa rovnako žalobca ako v konaní 13Cpr/3/2012 domáhal voči žalovanému
(rovnaký žalovaný ako v konaní 13Cpr/3/2012), aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3 083
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.11.2010 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Aj
v tomto konaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť T. uzavrela so žalovaným pracovnú

zmluvu dňa 5.5.2008 na dobu určitú do 5.5.2009 a táto bola predĺžená na základe súhlasného prejavu
vôle oboch strán na dobu neurčitú.

11. Rovnako žalovaný pracoval v tejto spoločnosti T. ako skladník s miestom výkonu práce G. Žalobca
poukázal na to, že dňa 27.10.2010 bol odovzdaný konečný súpis inventúrnych rozdielov na tovare

zo strany fakturačného a kontrolného oddelenia spoločnosti T. zistený po krádeži tovaru v sklade
spoločnosti T. ohlásenej dňa 21.9.2010. Na základe odovzdaného súpisu inventúrnych rozdielov bolo
vyčíslené celkové manko na zverenom tovare v sume 3 089 Eur. Podľa žalobcu žalovaný zodpovedá
za vzniknuté manko v plnej miere porušením jeho povinnosti zabezpečiť zverené hodnoty, ktoré
spočívalo vo svojvoľnom vymení zámku na hardvérovom sklade (z ktorého bol odcudzený tovar) bez

upovedomenia zamestnávateľa a v uložení kópie kľúča od hardvérového skladu do nezabezpečenej
zásuvky stola nachádzajúceho sa v budove na G. a uvedená kópia bola použitá na otvorenie priestorov
hardvérového skladu. Celkový podiel žalovaného predstavuje suma 3 083 Eur (manko) a tento
pozostáva z hodnoty zásob v sume 2 337,37 Eur a z ušlého zisku v sume 745,63 Eur. O vzniknutej
škode bol žalovaný upovedomený písomným oznámením o spôsobenej škode doporučenou zásielkou

odoslanou dňa 18.11.2010 spoločne s výzvou na úhradu dlžnej sumy. K splneniu záväzku nedošlo a tak
žalovaného spoločnosť T. upozornila opakovane dňa 30.12.2011 predžalobnou upomienkou. K splneniu
záväzku však nedošlo. Zo strany spoločnosti T. došlo dňa 24.4.2012 k postúpeniu vzniknutej pohľadávky
voči žalovanému na žalobcu na základe Dohody o postúpení pohľadávky.

12. Na pojednávaní dňa 15.1.2014 súd spojil na spoločné konanie, konania vedené na tunajšom súde
podspis.zn.13Cpr/3/2012a13Cpr/4/2012,pričomkonaniesanaďalejvediepodspis.zn.13Cpr/3/2012.

13. V konaní 13Cpr/3/2012 bol vydaný dňa 22.6.2012 pod č.k. 17Ro/256/2012-20 platobný rozkaz,
ktorým súd žalovanému uložil, aby zaplatil žalobcovi sumu 19 829 Eur spolu s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 18.11.2010 a nahradil žalobcovi trovy konania v sume 1 189,50 Eur, alebo aby v
tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Platobný rozkaz prevzal žalovaný dňa 9.7.2012 a dňa
11.7.2012 podal voči platobnému rozkazu odpor. V tomto odpore poukázal na to, že skutočnosti uvedené
v žalobe sa nezakladajú na pravde. Uviedol, že prebehlo policajné vyšetrovanie, v rámci, ktorého sa
zúčastnil výsluchov, aj na detektore lži a krádež nespôsobil on. Ku krádežiam dochádzalo vždy počas

jeho neprítomnosti na pracovisku. Neuznal žalobcom uplatňovaný žalobný nárok a poukázal na to, že
nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby bolo vo veci určené pojednávanie.

14. V konaní 13Cpr/4/2012 bol tunajším súdom pod č.k. 38Ro/256/2012-20 dňa 13.6.2012 vydaný
platobný rozkaz, ktorým bolo žalovanému uložené súdom, aby zaplatil žalobcovi sumu 3 083 Eur s

9 % ročným úrokom z omeškania od 18.11.2010 do zaplatenia a nahradil žalobcovi trovy konania v
sume 184,55 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tunajšom súde. Uvedený platobný rozkaz
nebol doručený žalovanému, preto súd uznesením č.k. 38Ro/256/2012-23 dňa 21.6.2012 zrušil vyššie
citovaný platobný rozkaz. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. Nesúhlasil so spôsobom
vykonania inventúry ani so správnosťami výsledkov vykonanej inventúry. Zároveň poukázal na to, že

okrem náhrady škody si žalobca uplatňuje aj ušlý zisk pri ktorom je žalovanému povinný žalobca
preukázať úmysel. Škoda bola spôsobená tretími osobami preto podľa ustálenej judikatúry si môže
žalobca voči žalovanému uplatňovať náhradu škody z krádeže len vtedy, ak žalovaný umožnil alebo
uľahčil páchateľovi odcudziť tieto zásoby.15. Žalovaný po spojení vyššie uvedených vecí podal dňa 29.11.2017 súhrnné vyjadrenie k obom
žalobám. Žalovaný považoval Dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú uzavrel so žalobcom dňa

5.5.2008 za absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka a po prihliadnutí
na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce a to z dôvodu jej neurčitosti. Z dohody o hmotnej
zodpovednosti, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným nie je možné vyvodiť, za čo presne by mal žalovaný
niesť hmotnú zodpovednosť. Samotná dohoda veľmi „vágne“ konštatuje, že žalovaný na základe
inventúry prevzal hmotnú zodpovednosť, inventúra však nebola ku dňu vzniku dohody vykonaná.

Zároveň dohoda opäť nejasne a neurčito uvádza, že žalovaný sa zaväzuje všetky hodnoty riadne a
bežne vyúčtovať, preberá zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené v bode I ako aj
hodnoty, ktoré prevezme. Uviedol, že zákonník práce v ustanovení § 182 minimálne demonštratívne
uvádza čo môže byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti, teda aké konkrétne hodnoty určené
na obeh alebo obrat. Akákoľvek bližšia špecifikácia hodnôt absentuje.

16. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nie je zrejmé keďže neexistuje ani inventúrny súpis podpísaný
žalovaným, za aké hodnoty by mal v zmysle tejto dohody zodpovedať resp. nie je zrejmé ani miestne
určenie,kdebysatakétohodnotymalinachádzať(skladapod.).Žalobcasinesplnilzákonnúpožiadavku
vyplývajúcu z ustanovenia § 184 Zákonníka práce a to, že pri vzniku dohody nebola vykonaná
inventarizácia. Opäť teda nemožno presne určiť okruh zverených hodnôt, ktoré by mal žalovaný

žalobcovi vyúčtovať a za schodok, ktorý by mal zodpovedať. Žalobca preto nepreukázal, že žalovanému
boli zverené akékoľvek hodnoty, ktoré by mu mal vyúčtovať. Žalobca súčasne ani nevytvoril žalovanému
také podmienky, ktoré by mu umožnili dbať o zverené hodnoty bez rizík strát alebo kontrolovať ich obeh.

17.Keďženebolavykonanáinventarizáciaprivznikudohodyaanineskôrvpriebehujejexistencie(aleaž

pred skončením pracovného pomeru v roku 2010), neboli žiadne hodnoty zverené do osobnej dispozícii
žalovaného a teda tento nemal možnosť zabezpečiť akúkoľvek ochranu týchto zverených hodnôt pred
schodkom. Možno ďalej uviesť, že pracovné podmienky na pracovisku ani neumožňovali žalovanému
možnosť výlučne jemu samému nakladať s tovarom a zásobami bez rizika straty a bez možnosti
kontrolovať ich obeh. Žalovaný tiež poukázal, že nie je preukázané, že k škode došlo porušením

povinnosti žalovaného v súvislosti s plnením jeho pracovných úloh. K schodku došlo v dôsledku krádeží,
kde páchateľ nebol zistený, pričom v jednom prípade došlo k vlámaniu do priestorov mimo pracovného
času žalovaného.

18. Žalovaný poukázal na to, že podľa judikatúry ako schodok bez zavinenia zamestnanca súdy posúdili

napríklad schodok po vlámaní cudzej osoby do predajni alebo schodok na obaloch, ktorý vznikol
následkom nedostatočných skladovacích priestorov. Ako okolnosť čiastočne zbavujúcu zodpovednosti
zamestnanca za schodok posúdili súdy napríklad to, že organizácia neurobila potrebné opatrenie na
zamedzenie schodku. Žalovaný namietal aj výšku škody, ktorú si žalobca vyčíslil. Žalobca do výšky
škody v rozpore s ustanovením § 186 ods. 1 a ods. 3 Zákonníka práce zahrnul aj ušlý zisk, pričom

zo žiadneho dôkazu nevyplýva, žeby žalovaný zodpovedal za škodu spôsobenú žalobcovi úmyselne.
Žalovaný namietal, že žalobcom predložené súpisy nemožno považovať za dostatočné dôkazy, keďže
v nich nie sú zahrnuté ani prebytky tovaru, ktoré majú tiež svoju hodnotu a teda o hodnotu týchto
vecí je škoda nižšia. Z dôkazov predložených žalobcom nemožno vyvodiť, za aké presné obdobie
schodok vznikol, a teda či skutočne vznikol v súvislosti s plnením pracovných úloh zamestnanca alebo

v súvislosti s porušením jeho povinnosti. Nemožno teda vyvodiť to, či sa nejedná aj o schodok z iných
období, ktoré si právny predchodca žalobcu resp. žalobca už sám napríklad aj neuplatnil v iných
konaniach. Žalovaný tiež uviedol, že za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti
zamestnanca považujú súdy napríklad nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti
zamestnanca, pričom s materiálom manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnanca

v rozhodujúcom čase, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestore,
nedostatočný počet zamestnancov v predajni, nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych
opatrení po zistení predchádzajúceho schodku.

19. Z uvedeného dôvodu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov vo výške 100 %.

20. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
21. Z pracovnej zmluvy predloženej žalobcom zo dňa 5.5.2008 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť T. so sídlom D. ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvuna základe ktorej nastúpil pracovať žalovaný do vyššie citovanej spoločnosti ako skladník, miestom
výkonu práce bola uvedená G. Dňom nástupu do práce bol uvedený deň 5.5.2008. Pracovná zmluva
bola uzavretá na dobu určitú do 4.5.2009 so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiacov.

22. Nesporným tvrdením v tomto konaní bolo to, že po uplynutí doby trvania pracovného pomeru
sa pracovný pomer zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú, na základe ústnej dohody medzi
spoločnosťou T. a žalovaným. Po zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú začal žalovaný
vykonávať práce vedúceho skladu.

23. Žalobca predložil Dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú uzavrela spoločnosť T. so žalovaným dňa
5.5.2008. Z uvedenej dohody súd zistil, že žalovaný prevzal dňa 5.5.2008 funkciu skladník a prevzal
na základe tejto funkcie a na základe inventúry hmotnú zodpovednosť. Zamestnanec (žalovaný) sa
zaviazal všetky hodnoty riadne a bežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom
majetku, prebral na základe tejto dohody hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené

v bode I. tejto dohody ako aj hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonaním svojej funkcie a preberal
zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že schodok nezavinil.

24. Žalobca predložil na preukázanie výšky škody (schodku) za ktorý by mal zodpovedať žalovaný,
Súhrnnú správu vyčíslenej škody po krádeži k 27.9.2010. Z uvedenej správy súd zistil, že kontrolu za

sklad vykonali žalovaný, B. a za fakturačné a kontrolné oddelenie vykonali kontrolu G. a K. Podľa tejto
súhrnnej správy hodnota vzniknutej škody na tovare vrátane DPH bola vyčíslená na 13 665,02 Eur a ušlý
zisk bol vyčíslený v sume 6 163,98 Eur. Uvedenú správu vyhotovil za fakturačné a kontrolné oddelenie
spoločnosti T. G. dňa 27.10.2010, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.

25. Žalobca ďalej predložil Súhrnnú správu vyčíslenej škody k 21.9.2010 podľa ktorej mali kontrolu
vykonať za sklad žalovaný a B., za fakturačné a kontrolné oddelenie mali vykonať kontrolu G. a K.
Súhrnná hodnota vzniknutej škody na tovare vrátane DPH bola vyčíslená na sumu 2 337,37 Eur a
ušlý zisk v sume 745,63 Eur. Túto súhrnnú správu vyhotovil za fakturačné a kontrolné oddelenie G.
(zamestnanec spoločnosti T.) dňa 27.10.2010, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.

26. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v tomto spore predložil Zmluvu o postúpení
pohľadávky 3/2012 zo dňa 24.4.2012, ktorou spoločnosť T. ako postupca postúpil na žalobcu svoju
pohľadávku voči žalovanému vo výške 3 083 Eur, ktorá mala vzniknúť ako nárok na náhradu škody
z titulu vykázaných a odovzdaných inventúrnych rozdielov na tovare zistených na inventúre v sklade

postupcu po krádeži tovaru zo dňa 21.9.2010 za ktoré mal zodpovedať žalovaný porušením svojich
pracovných povinností.

27. Ďalej žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie si predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok
3/2012 zo dňa 24.4.2012, ktorou spoločnosť T. ako postupca postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči

žalovanému vo výške 19 829 Eur, ktorá mala vzniknúť dňa 27.9.2010 postupcovi ako nárok na náhradu
škody voči žalovanému z titulu vykázaných a odovzdaných inventúrnych rozdielov na tovare zistených
na inventúre v sklade postupcu po krádeži tovaru zo dňa 27.9.2010, za ktoré mal zodpovedať žalovaný
porušením svojich pracovných povinností.

28. Spoločnosť T. zaslala dňa 30.12.2011 predžalobné výzvy a opakované upovedomenie o škode na
zverených hodnotách žalovanému, v ktorom ho vyzvala na úhradu vzniknutej škody vo výške 19 829 Eur
a 3 083 Eur do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Uvedené výzvy prevzal žalovaný dňa 31.12.2011.

29. Žalobca predložil písomné oznámenie o postúpení pohľadávok adresované žalovanému dňa

25.4.2012, v ktorých oznamoval žalovanému postúpenie svojich pohľadávok voči nemu na žalobcu.
Uvedené oznámenia o postúpení pohľadávok prevzal žalovaný dňa 30.4.2012.

30. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že v oddieli Sro, vo vložke č.
14154/V je zapísaná spoločnosť T. s dňom vzniku 30.7.2003. Spoločníkom a zároveň konateľom tejto

spoločnosti je G. od 30.7.2003 bytom S.
31. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice súd zistil, že pod č. 804/2789 je
zapísaná ako živnostník fyzická osoba W. s miestom podnikania T. Z uvedeného výpisu súd zistil, žev niektorých predmetoch podnikania nadobudol živnostenské oprávnenie žalobca 21.11.1994 v ďalších
27.9.1996 a v ostatných 25.11.2004.

32. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor
kriminálnej polície Košice, č. ČVS:M. súd zistil, že uznesením povereného príslušníka Policajného zboru
dňa 27.9.2010 pod č. ČVS:M. bolo začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)
a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že v dobe od 15:30 hod.
dňa 26.9.2010 do 08:30 hod. dňa 27.9.2010 v Košiciach na ul. G. nezistených predmetom a spôsobom

po vypáčení okna objektu sa vlámal do firmy T. z ktorej následne zo skladu elektroniky po vypáčení
zámku dverí odcudzil tovar 1 ks PS Two Slim, 2 ks Sony PS2 konzola, 5 ks PSP 3000 audio pack, 24 ks
PSP 3000 Black, 2 ks PSP Hannah Montana, 3 ks PSP 300 Red, 7 ks PSP 3000 Sliver, 2 ks PSP 3000
Silver base, 1 ks PSP Slim a Lite, 10 ks Sony PSP 3000+Ratchet, 4 ks Sony PSP 3000 Game pack, 6
ks X3H Wireless, 8 ks X3H XBOX 360 Slim Black, čím takto uvedenou krádežou bola pre firmu Kontiki
Slovakia s.r.o. so sídlom Popradská 84 v Košiciach, spôsobená škoda krádežou vo výške 13 576 Eur

a poškodením dverí a zámku doposiaľ nezistená škoda.

33. Následným uznesením vyššie citovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
oddelenia Košice Západ zo dňa 19.8.2011 bolo prerušené trestné konanie, lebo sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.

34. Ďalším uznesením obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ zo dňa 23.11.2011 bolo
pokračované v trestnom konaní lebo dôvod na prerušenie trestného stíhania pominul. Podľa tohto
uznesenia bolo ďalej konané vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ, že v dobe od 15:30 hod. dňa 26.9.2010 do

08:30 hod. dňa 27.9.2010 doposiaľ nezisteným predmetom a spôsobom po vypáčení okna sa vlámal do
objektu firmy T. z ktorej následne zo skladu elektroniky po vypáčení zámku dverí odcudzil tovar a to 2
ks MT i68 4 G, 1 ks MT i9 4G Touch Phone, 1 ks MT Mini Phone New TV White, 1 ks MT Phone C37
TV Red, 1 ks MT Phone I9 Black, 2 ks MT Phone I9 V32 Black, 10 ks MT Phone I93G Black, 15 ks MT
Super Thin 3GS TV Black Steel, 3 ks MT X 10i Black, ďalej hracie konzoly s príslušenstvom - 3 ks DiH

DSi Console Black, 1 ks P2H Sony PS2 K (PS Two Slim) Satin Silver, 2 ks P2H Sony konzola + PES 10
+ tričko PES, 29 ks PSH PSP 3000 Black, 2 ks PSH PSP 3000 Hannah Montana Ent Pack + 1 game
+ 1 UMD Film + 2 GB MSPD, 3 ks PSH PSP 3000 Red, 9 ks PSH PSP 3000 Silver, 57 ks PSH PSP
3000/2000 šnúrka na PSP, 1 ks PSH PSP Slim and Lite Blue + Harry Potter and The Half Blood Prince
(EU), 10 ks Sony PSP 3000 + Ratchet and Clank, 4 ks Sony PSP 3000 Game Pack, harddisk 1 ks X3H

HDD 20 GB, 6 ks ovládačov X3H Wirwless controller 6, 8 ks X3H Xbox 360 Slim Black 250 GB, čím
takto uvedenou krádežou bola pre firmu T. spôsobená škoda v celkovej výške 19 388,30 Eur.

35. V tomto trestnom konaní vypovedal žalobca dňa 27.9.2010, kde uviedol, že predbežnou inventúrou
bol zistený rozdiel 13 576 Eur a dňa 4.11.2010 vypovedal, že škoda mu vznikla vo výške 19 388,30

Eur. Uvedené trestné stíhanie bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
odborom kriminálnej polícii, 3. oddelením všeobecnej kriminality zo dňa 15.6.2012 č. ČVS:M. prerušené
nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2012.

36. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor
kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality č. ČVS:M. súd zistil, že uznesením Obvodného
oddelenia Policajného zboru Košice Západ č. ČVS:M. zo dňa 22.9.2010 bolo začaté trestné stíhanie
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože doposiaľ
neznámy páchateľ v dobe od 17:30 hod. dňa 20.9.2010 do 14:05 hod. dňa 21.9.2010 sa nezisteným

spôsobom a predmetom po prekonaní zámku dverí vlámal do skladu prevádzky firmy T. odkiaľ následne
odcudzil SONY PSP 3000 Black v počte 11 ks, SONY PSP 3000 Hannach Montana v počte 2 ks, SONY
PSP 3000 Red v počte 1 ks, SONY PSP 3000 Blue 2 ks, SONY PSP 3000 Blue Harry Potter v počte
1 ks, všetky uvedené veci nezisteného výrobného čísla, čím takto pre firmu T. bola spôsobená celková
škoda vo výške 3 113 Eur.

37. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polícii, 3.
oddelenie všeobecnej kriminality, č. ČVS: M. zo dňa 11.6.2012 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu
krádeže vyššie citovaného skutku prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúcevykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.6.2012.

38.Zvýpovedežalobcusúdzistil,žežalovanýunehopracovalnajprvakoskladník.MaluzavretúDohodu
o hmotnej zodpovednosti a pracoval v sklade, v ktorom boli umiestnené hry pre počítače, teda zábavný
softvér a konzoly. Spolu so žalovaným pracoval v sklade aj ďalší zamestnanec B., ktorý však nemal
uzavretú Dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože pre žalobcu pracoval na základe príkaznej zmluvy,
uzavretej v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

39. Žalobca uviedol, že v prevádzke na G. boli v priebehu Augusta - Septembra 2010 tri krádeže, pričom
až pri tretej krádeži boli vypáčené dvere. Uviedol, že objekt bol zabezpečený poplašným zariadením,
ktoré bolo funkčné, avšak pri jednej krádeži bolo poplašné zariadenie nefunkčné, pretože odporca
dal krabice až do takej výšky, že čidlo poplašného zariadenia nezaznamenalo pohyb osoby. Bolo to
takto pri všetkých troch krádežiach. Po všetkých troch krádežiach sa uskutočnila inventúra, t.j. niekto z

fakturantov vytlačil súpis zásob tovaru a tento súpis zásob tovaru sa porovnával so skutočným stavom
tovaru v sklade. Všetkých troch inventúr sa zúčastnil aj žalovaný pričom nenamietal správnosť ich
vykonaných inventúr. Potvrdil, že žalovaný upozornil žalobcu na nejaké nedostatky písomným listom,
avšak išlo o list, ktorý bol dátumovaný až po všetkých týchto škodách, ktoré vznikli žalobcovi resp.
jeho právnemu predchodcovi. Poukázal na to, že poplašné zariadenie v objekte bolo funkčné. Toto

sa odblokovalo vždy po príchode do budovy, ktorú otváral jeho brat Peter Komloš alebo poverený
zamestnanec, na dverách mali mreže, priestory boli uzamknuté a dokonca v sklade boli mreže aj
na oknách. Vo všetkých troch prípadoch krádeže ak by nebol snímač zakrytý krabicami, poplašné
zariadenie by fungovalo a nasnímalo by osobu, ktorá vykonala krádež.

40. Žalobca poukázal na to, že poplašné zariadenie bolo zakryté, pričom on a rovnako aj jeho brat
G. a príslušník polície upozornil na tento nedostatok žalovaného ktorý sľúbil, že tieto krabice odstráni.
Žalobca poukázal na to, že kľúče od skladu po prvej krádeži vymenil žalovaný , pričom kľúče od budovy
mal k dispozícii žalobca a jeho brat G. a niekto z fakturácie a rovnako aj jeho otec G. Žalobca tvrdil, že
žalovanému prikázal po prvej krádeži, aby bolo čidlo na poplašnom zariadení funkčné, čo však žalovaný

neurobil. Žalobca nevedel uviesť, či došlo k prejednaniu výšky škody so žalovaným. Uviedol, že bolo to
len ústne a buď prejednal túto škodu on so žalovaným alebo jeho zamestnanec J..

41. Žalovaný vo výpovedi potvrdil, že pracoval pre právneho predchodcu žalobcu, najprv ako skladník
neskôr ako vedúci skladu. Jeho podriadeným bol ďalší zamestnanec a to B. Všetky pracovné príkazy mu

dával brat žalobcu G. Potvrdil aj to, že po prvej hlásenej krádeži vymenil zámok na hardvérovom sklade
a do hardvérového skladu sa tak mohol dostať len ten, kto mal kľúče od neho, to znamená len on alebo
B. Sklad hier, ktorý bol tiež v budove, tam sa mohol pohybovať hocikto. Bolo tam otvorené a až neskôr
po krádežiach sa sklad hier rovnako uzamkol. V sklade hier boli mreže na dverách. V hardvérovom
sklade boli obyčajné dvere so zámkou značky FAB. Uviedol, že čidlo bezpečnostného zariadenia bolo

znefunkčnené, pretože bolo založené krabicami a časopismi, avšak príslušník polície vytkol žalobcovi
najmä to, že je zle zabezpečený hardvérový sklad. To že bolo čidlo poplašného zariadenia založené
krabicami, toto urobil na základe pokynu a príkazu G. pričom bol prítomný aj B. a aj iní zamestnanci
žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu. Zúčastnil sa pri inventúrach, avšak pri inventúre kde bol
zistený vyšší schodok sa nezúčastnil a bol nútený podpísať výsledky inventúry. Žalovaný ku skutočnosti,

prečo neodstránili krabice a časopisy z čidla bezpečnostného zariadenia uviedol, že mali sklz distribúcie
tovaru, doháňali prácu a mali iné priority, ktoré im kázal robiť brat žalobcu G. Výsledky inventúry bol
nútený podpísať z toho dôvodu, že mu oznámil žalobca, že buď podpíše výsledky inventúr, teda výšku
škody alebo dostane výpoveď. Bolo to po vypočutí v trestnom konaní, keď sa objasňovala krádež.

42. Žalovaný vo svojej výpovedi objasnil otázku zabezpečenia budovy, v ktorej pracoval a ktorá patrila
žalobcovi a uviedol, že cez hlavný vchod vchádzal spolu s ďalším zamestnancom J., odkódovali budovu,
pričom tento kód vedeli obaja a ostatní zamestnanci potom vedeli vojsť do budovy. Do svojej kancelárie
skladníkov vchádzal cez fakturačné oddelenie, teda cez ich kancelárie a následne otvoril protipožiarne
dvere, ktoré oddeľovali chodbu a sklady. Neskôr do budovy mohol vojsť len s G. po krádežiach, ktoré

boli nahlásené. Do kancelárie skladníkov z fakturačného oddelenia boli obyčajné dvere, kľúče mal
len žalovaný a B.. Protipožiarne dvere medzi chodbou a skladom boli zabezpečené tým, že boli zo
strany chodby guľa na dverách a tieto mohol otvoriť z vonku teda z chodby len on, keďže mal kľúče.Čidlá poplašného zariadenia boli umiestnené v skladových priestoroch v každej miestnosti. Avšak v
kanceláriách fakturačného oddelenia tieto čidlá neboli zriadené.

43. Žalovaný poukázal na to, že pri nástupe do zamestnania ku právnemu predchodcovi žalobcu nebola
vykonaná žiadna inventúra. Počas jeho zamestnania sa vystriedalo v sklade asi 10 zamestnancov.
Uviedol , že do skladu prijímal tovar okrem neho aj B. alebo ďalší zamestnanec žalobcu J. Systém
vybavovania objednávok bol taký, že ráno mali prichystané objednávky od fakturačného oddelenia, tieto
objednávky zobrali do skladu, prichystali tovar, skontrolovali ho, zabalili a potom sa tento skontrolovaný

tovar dával kuriérovi na expedíciu.

44. V konaní boli vypočutí ako svedkovia B.
45. Z výpovede B. súd zistil, že u žalobcu resp. jeho právneho predchodcu pracoval 3 roky. Pracoval ako
skladníknazákladepríkaznejzmluvy,ktorúmaluzavretúsožalobcomresp.jehoprávnympredchodcom.
Pre žalobcu vykonával prípravu hier na expedície, balenie hier, predkladanie systémových požiadavok

a kompletizáciu. Spolu so žalovaným pripravovali objednávky. Menovaný svedok potvrdil, že nemal
uzavretú Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pracovné úlohy mu ukladal G. po dohode so žalobcom,
rovnakomupracovnéúlohymoholukladaťajžalovaný.Doskladu,kdeboliuloženéodcudzenépredmety
mal prístup on, žalovaný, G. a rovnako aj vedúci fakturácie J.. Kľúče od skladu mal žalovaný. Od
protipožiarnychdverímalkľúčeodporcaaG..Menovanýsvedokuviedol,žekrabiceaždovýškysnímača

poplašného zariadenia im kázal uložiť G. následne boli tieto krabice odstránené na základe príkazu G.
resp. štatutárneho zástupcu žalobcu. Menovaný svedok potvrdil, že do skladu, kde pracoval on spolu
so žalovaným chodieval denne G. a aj ďalší ľudia, ktorí pracovali pre žalobcu ako brigádnici, keďže
nestíhali vybavovať objednávky a preto im oni zabezpečovali túto pomoc. Kľúčom od hardvérového
skladu po jeho výmene žalovaným disponoval žalovaný a v prípade ak nebol žalovaný prítomný,

disponoval týmito kľúčmi menovaný svedok. Tento svedok ďalej uviedol, že žalovaný oboznámil o
výmene zámku na hardvérovom sklade G. Nové kľúče od hardvérového skladu mal len žalovaný a druhý
kľúč žalovaný uložil v zásuvke stola v sklade. O tejto skutočnosti vedel žalovaný, menovaný svedok a
ďalší zamestnanec žalobcu J.
46. Z výpovede svedka G. súd zistil, že žalobca je jeho bratom. Pracoval pre žalobcu a mal na

starosti veľkoobchod. Viedol porady vedúcich oddelení a určoval priority pričom prácu si organizovali
vedúci oddelení sami. Menovaný svedok tvrdil, že jeho brat G., teda žalobca dal za prítomnosti
príslušníka Policajného zboru príkaz žalovanému na odstránenie krabíc v sklade tak, aby bola
funkčné bezpečnostné čidlo. Uviedol, že nemal v kompetencii skontrolovať splnenie tohto príkazu pre
žalovaného. Menovaný svedok potvrdil, že mal kľúče do budovy, prístup do skladu nemal, pretože od

skladu kľúče mal len žalovaný, každé ráno určoval priority žalovanému, teda aký tovar a komu sa bude
distribuovať.

47. Svedok W. ktorý pracoval pre žalobcu do Apríla 2015 ako obchodný asistent mal uzavretú Dohodu
o hmotnej zodpovednosti. Ku krádežiam v objekte skladov na ulici Popradskej v Košiciach sa nevedel

vyjadriť.

48.ZvýpovedesvedkaG.súdzistil,žepracovalnafakturačnomoddelenížalobcu.Jehopracovnýpomer
sa skončil v roku 2013 alebo 2014 dohodou. Vypovedal, že po krádežiach urobil inventúru a to tak, že
vytlačil zoznam tovaru podľa účtovníctva a porovnával tento so stavom na sklade. K fungovaniu obehu

tovaru uviedol, že tovar sa fyzicky prijal, zapísal sa do účtovníctva na základe príjemky a následne
bol uložený buď do skladu hier alebo do hardvérového skladu. Pripustil možnosť, že vypomáhal v
sklade žalovanému a B. a to vtedy, ak bola nejaká veľká objednávka. Kľúče od oboch skladoch hier i
hardvérového mali skladníci, teda žalovaný a B.. V čase, keď vypomáhal skladníkom vstupoval aj do
priestorov skladov. K zabezpečeniu budovy na G. uviedol, že budova bola rozdelená na dve časti a

to na administratívnu a skladovú časť. V miestnosti hardvérového a softvérového skladu boli osobitne
zamknuté. Na sklade hier bola ešte mreža so zámkom. Dvere do hardvérového skladu boli obyčajne
zamknuté na zámok značky FAB. Ku krádežiam došlo v hardvérovom sklade.

49. Na návrh strán sporu súd vykonal obhliadku budovy na G., dňa 6.6.2016.

50. Pri obhliadke boli zistené, že vstup do budovy sa nachádza z južnej strany, kde sa nachádzajú
vchodové dvere, za nimi menšia predsieň, ktorá je oddelená od administratívnej časti posuvnými
dverami. Nad nimi sa nachádza pohybové čidlo. Naľavo od týchto dverí sa nachádza miestnosťs elektrickým alarmom, ktorý sa musí pri vstupe do budovy odkódovať, posledný zamestnanec,
ktorý odchádza musí tento alarm zakódovať. Za vstupnými dverami sa nachádza veľká chodba
administratívnej časti budovy, kde napravo aj naľavo sa nachádzajú kancelárske priestory. Na konci

chodby v administratívnej časti sa nachádzajú protipožiarne dvere, ktoré sa zamykali a kľúče od
protipožiarnych dverí mali navrhovateľ a skladníci. Po vstupe za bezpečnostnými dverami sa nachádza
jedna miestnosť, kde sedeli skladníci a dvere na tejto miestnosti neboli, naľavo sa nachádza
bezpečnostné čidlo. Z miestnosti skladníkov sa vchádza do softvérového skladu. Vchod do softvérového
skladu je zamrežovaný s dvoma kladkami a za mrežami sú drevené dvere so zámkom, ktoré sa

zamykali. V miestnosti skladníkov v pravej časti sú dvere, ktoré vedú do administratívnej časti fakturačné
oddelenie. Za bezpečnostnými dverami naľavo sa nachádzala miestnosť, ktorá slúžila ako hardvérový
sklad. Tento bol zabezpečený drevenými dverami so zámkou. V miestnosti hardvérového skladu sa
nachádzalo bezpečnostné čidlo a dve okná, ktoré boli zvonku zamrežované. Kľúč od hardvérového
skladu mal k dispozícii len odporca a to po výmene zámku. Jeden kľúč bol aj v zásuvke v miestnosti
skladníkov a druhý vo zväzku kľúčov, ktorý bol stále v kancelárii skladníkov a ktorý mohol každý použiť.

Na konci chodby skladu napravo sa nachádzali dvere, ktoré sa nezamykali a v ktorej sa nachádzajú dve
okná, zvonku nezamrežované. V uvedenej miestnosti sa nachádzalo poplašné čidlo, ktoré bolo založené
časopismi, ktoré zakrývali čidlo bezpečnostného zariadenia. Pôvodne výklopné okná sa nedali otvoriť,
boli tiež založené časopismi.

51. Prvá krádež podľa žalobcu bola urobená bez použitia násilia a dvere boli otvorené kľúčom, ktoré
dal svojvoľne urobiť žalovaný.

52. Druhá krádež bola zistená po víkende keď už dvere do hardvérového skladu boli vypáčené.

53. Žalovaný predložil súdu žiadosť adresovanú žalobcovi zo dňa 4.10.2010, v ktorom vyzýval žalobcu k
pristúpeniu a odstráneniu predmetných nedostatkov v zabezpečení ochrany majetku, ktorý sa nachádza
v skladových priestoroch, a ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Týmto
zabezpečením mal na mysli žalovaný riadne a plne funkčný monitorovací systém skladových priestorov
firmy a ochranu sklenených výplní, čiže okien z prístupovej cesty zamrežovaním.

54. Právny predchodca žalobcu sa vyjadril k tejto žiadosti na odstránenie nedostatkov písomne dňa
8.10.2010, kde uviedol, že v sklade spoločnosti T. je plne funkčný monitorovací systém s viditeľným
čidlom, ktorý zabezpečuje účinnú ochranu majetku a zverených hodnôt, ktoré sa tam nachádzajú a
skladové priestory s oknami na ulicu sú zabezpečené poplašným zariadením, okná sú znefunkčnené

na otváranie a zabezpečenie proti prieniku pevnou prekážkou. Ku škode, teda vzniknutému manku
žalobca tvrdil, že toto vzniklo z toho dôvodu, že žalovaný nevykonal priamy pokyn jeho konateľa a
službu konajúceho príslušníka Policajného zboru na odstránenie krabíc brániacich riadnej činnosti
bezpečnostného snímača, ktorý bol daný žalovanému po krádeži v sklade T. ktorá bola ohlásená dňa
21.9.2010. Tento skutok bol dôvodom dania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému

spoločnosťou T.
55. Žalovaný napadol na Okresnom súde Košice I neplatnosť tohto okamžitého skončenia jeho
pracovného pomeru, pričom konanie o tejto jeho žalobe sa vedie na tunajšom súde pod spis. zn.
18C/304/2010. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 18C/304/2010-324 zo dňa 11.8.2016 určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi dňa 29.10.2010 žalovaným T. je neplatné.

Vyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je právnym úkonom, ktorý
nie je dostatočne jasne, určite a zrozumiteľne formulovaný v tom, že neuvádza z pred ktorého
konkrétneho bezpečnostného snímača žalobca neodstránil prekážky a aké a čoho sa týkala výzva
konateľa žalovaného a príslušníka Policajného zboru. Vykonaným dokazovaním bol tento nedostatok
právneho úkonu čiastočne odstránený tým, že sám žalobca uviedol, že rozumie čo sa mu vytýka v

okamžitom skončením pracovného pomeru. Sporná však zostala skutočnosť čoho sa týkala výzva
konateľa spoločnosti a službu konajúceho príslušníka Policajného zboru resp. či takýto pokyn bol
vydaný. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že službu konajúci policajt upozorňoval na založený snímač
krabicami ale zároveň upozorňoval aj na nedostatočnú ochranu objektu, napríklad na nenamontované
mreže na vchodových dverách a celkové zabezpečenie objektu, teda zistil viaceré nedostatky pri

ochrane majetku žalovaného. Štatutárny zástupca žalovaného G. mu síce povedal, že by bolo treba
tieto krabice odpratať ale on od svojho priameho nadriadeného, ktorý bol G. nedostal žiadny taký
príkaz, aby tieto krabice odpratal a kam. Súd mal za to, že G. bol priamym nadriadeným žalobcu, bol
oprávnený riadiť jeho prácu a jeho prácu aj kontrolovať. Pokiaľ by dal príkaz (výzvu) na odstráneniekrabíc z pred čidla on alebo konateľ žalovaného žalobcovi, bol to práve tento svedok, ktorý vykonaním
tohto príkazu alebo tejto výzvy po 21.9.2010 kontrolovať mal a mohol, najmä za tých okolností, že
sa krádeže opakovali, ako aj za okolnosti, že nesplnenie tejto výzvy následne považoval žalovaný za

závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Z výpovedi vypočutých svedkov Berezňanina a Vargu
nevyplýva, žeby boli prítomní pri vydávaní priameho príkazu zo strany konateľa žalovaného žalobcovi na
odstránenieprekážokzpredčidlaasvedokE.potvrdilibato,žeG.imuložilodstrániťkrabicezpredčidla,
keď na to budú mať čas. Na základe týchto dôkazov súd nemal jednoznačne preukázané akú výzvu dal
konateľ žalovaného žalobcovi, ani to, žeby priamy nadriadený žalobcu bol túto výzvu skontroloval.

56. Súd v tomto konaní 18C/304/2010 poukázal aj na to, že žalovaný (spoločnosť T. neuniesol dôkazné
bremeno, aby preukázal, čo mu bránilo v tom, aby so žalobcom (B.) okamžite skončil pracovný pomer
hneď potom, ako nastalo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zistil dňa 27.9.2010 konateľ
žalovaného.

57. Voči vyššie citovanému rozsudku podal odvolanie žalovaný o ktorom rozhodol Krajský súd v
Košiciach, rozsudkom č.k. 1Co/110/2017 dňa 7.3.2018 a to tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu
Košice I, č.k. 18C/304/2010-324 vo vyhovujúcom výroku. Odvolací súd považoval za správne skutkové
hodnotenie súdu prvej inštancie, pokiaľ tento vyvodil skutkový záver o tom, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, aby štatutárny zástupca žalovaného dal žalobcovi priamy pracovný príkaz na

odstránenie krabíc z pred snímača a pri predposlednej krádeži dňa 21.9.2010. Za právne bezvýznamnú
považoval odvolací súd okolnosť, či sa k uvedenej otázke potreby odstránenia krabíc z pred snímača
vyjadroval aj príslušník polície prešetrujúci krádež a to s poukazom na to, že tento nebol so žalobcom
v žiadnom pracovno-právnom vzťahu, nebol teda oprávnený dávať mu žiadne pracovné príkazy ani ich
splnenie vyhodnocovať a teda jeho neurčité vyjadrenie k tejto otázke s odstupom času nemá na ustálený

skutkový stav žiaden vplyv. Odvolací súd poukázal na to, že závažnosť tvrdeného nesplnenia povinnosti
žalovaný konštatoval až potom ako došlo k ďalšej krádeži. Takýto postup žalovaného preto vyznieva ako
snaha o následne hľadanie vinníka smerom k nedostatočnému zabezpečeniu objektu po opakovanej
krádeži.

58. V záverečnej reči žalobca uviedol, že počas celého konania preukázal, že k škode (manku) došlo
zavinením žalovaného a to tým, že pri najväčšej škode neuposlúchol priamy príkaz nadriadeného ani
službu konajúceho policajta a neodstránil krabice, ktoré bránili činnosti poplašného zariadenia, ktoré
bolo umiestnené v sklade odkiaľ boli odcudzené veci a pri prvej krádeži vykonal to, že vymenil zámku
na dverách bez vedomia svojich nadriadených a v podstate novým kľúčom disponoval len on sám. Nový

kľúč umiestnil do nezabezpečenej zásuvky v sklade.

59. Žalobca poukázal na to, že síce z trestných konaní nebolo preukázané priame zavinenie žalovaného,
ale ako zamestnanec porušil svoje povinnosti, za tovar riadne zodpovedal a mal platne uzavretú Dohodu
o hmotnej zodpovednosti.

60. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že s ohľadom na vykonané dokazovanie je žaloba žalobcu
nedôvodná, poukázal na neplatnosť Dohody o hmotnej zodpovednosti, ďalej na to, že žalobca
nevyhotovil inventúru pri nástupe do zamestnania žalovaného, žalovaný nemal vytvorené vhodné
pracovné podmienky, aby kontroloval obeh tovaru spoločnosti a tým vedel riadne zodpovedať za daný

tovar. Poukázal, že Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola formulovaná na funkciu skladníka a nie na
vedúceho skladu, žiadna dohoda ani dodatok na funkciu vedúceho skladu nebola zo strany žalobcu
vyhotovená.

61. Žalobca nepreukázal, žeby ku škode na majetku došlo z dôvodov na strane žalovaného pri plnení

jeho pracovných úloh. Naopak obe krádeže, pri ktorých došlo ku škode vznikli v čase neprítomnosti
žalovaného na mieste pracoviska a táto škoda vznikla v dôsledku krádeži. Rovnako poukázal na
neplatnosť inventúr, ktoré neuviedli, za aké obdobie mala vzniknúť škoda v nich uvedená, keďže nijaká
predchádzajúca inventúra ani nebola vykonaná.

62. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

63. Podľa ustanovenia § 182 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Zb.z., Zákonník práce, ak zamestnanec prevzal
na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásobymateriálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za
vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na
pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú

s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

64. Podľa ustanovenia § 182 ods. 2 citovaného zákona, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí
uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

65. Podľa ustanovenia § 182 ods. 3 citovaného zákona, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom
alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

66. Podľa ustanovenia § 183 ods. 1, 2 citovaného zákona, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu
o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné
pracovisko,prekladáaleboakzamestnávateľvčasedojednéhomesiacapotom,čodostaljehopísomné

upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu
so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť,
ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.
Odstúpeniesamusíoznámiťzamestnávateľovipísomne.Dohodaohmotnejzodpovednostizanikádňom
skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

67. Podľa ustanovenia § 184 ods. 1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení
dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné
pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.

68. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je
povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením
do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

69.Podľaustanovenia§186ods.2citovanéhozákona,náhradaškodyspôsobená znedbanlivosti,

ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182
až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo
psychotropných látok.

70. Podľa ustanovenia § 186 ods. 3 citovaného zákona, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže
zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie
odporovalo dobrým mravom.

71. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, inventarizáciou overuje
účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá
skutočnosti.

72. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 citovaného zákona, skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu

majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný
stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku,
pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je
to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

73. Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 citovaného zákona, inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý
zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko
a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,

c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,
d) miesto uloženia majetku,
e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby
za príslušný druh majetku,f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,
g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná

závierkazostavuje,zistenéprivykonávaníinventúrynaúčelyúpravyoceneniamajetkuazáväzkovpodľa
§ 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku,
záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j) poznámky.

74. Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 citovaného zákona, fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka
vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku
ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky
a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry dokonca účtovného obdobia,
prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v

prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

75. Ustanovenia §§ 182 - 184 Zákonníka práce upravujú osobitný druh zodpovednosti zamestnanca.

76. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v

účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Podľa ustálenej judikatúry schodkom
však nie je stav tzv. účtovného schodku, ktorý predstavuje len chyby v účtovnej evidencii. V takom
prípade chýba podstatná náležitosť zodpovednosti zamestnanca a to existencia škody.

77. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa

chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. Pri tomto druhu zodpovednosti sa
zavinenie zamestnanca totižto predpokladá. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je:

- existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,

- existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat,
- zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

78. Ak nebola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnávateľ sa môže domáhať
náhrady škody len podľa ustanovenia § 179 Zákonníka práce, t.j. podľa ustanovení o všeobecnej

zodpovednosti za škodu.

79. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré
je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť
takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Na to,

aby zamestnanec zodpovedal podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje písomná forma dohody o hmotnej
zodpovednosti. Je potrebné uviesť, že zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti,
bude zodpovedať za schodok, na ktoromkoľvek pracovisku, na ktorom prípadne bude v budúcnosti
pracovať. Preto ani pri jeho preložení netreba uzavrieť novú dohodu o hmotnej zodpovednosti.

80. Z hľadiska obsahových náležitostí dohody o hmotnej zodpovednosti je potrebné uviesť, že nemusí
byť vždy spojená len s výkonom určitej funkcie. Absencia takýchto údajov nespôsobuje jej neplatnosť.
Napriek tomu je žiadúce, aby sa v nej zreteľne uviedla funkcia, ktorú má zamestnanec vykonávať.
Na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti nemá vplyv ani to, že zamestnávateľ pri jej uzavieraní
nevykonal inventarizáciu hodnôt, za ktoré má zamestnanec prevziať zodpovednosť. Táto skutočnosť je

významná len z hľadiska dôkaznej povinnosti zamestnávateľa, ktorý bude musieť prípadne preukázať,
ktoré hodnoty zamestnanec prevzal. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama o sebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať
podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode
voformeschodku,t.j.nahodnotách(veciach)určenýchnaobehaleboobrat,ktorézamestnanecprevzal.

Ide teda napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a
pod. Pri zodpovednosti za schodok je zavinenie zamestnanca ďalším nevyhnutným predpokladom jeho
zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za schodok
existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak je to zamestnanec, ktorý v prípade,keď sa chce zbaviť zodpovednosti musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí
preukázať zamestnávateľ.

81. Zavinenie sa definuje ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom
tohto konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti.
Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb.
Inými osobami pri tom môžu byť ďalší spoločne hmotný zamestnanci alebo tretie osoby, ktoré napríklad

tovar odcudzili. V súvislosti s vlámaním do predajne, súdna prax dospela k záveru, že v týchto prípadoch
z pravidla dochádza k úplnému zbaveniu zodpovednosti hmotne zodpovedných zamestnancov a
nastupuje zodpovednosť páchateľov, ktorí sa vlámali do predajne a to podľa ustanovenia § 420 a nasl.
Občianskehozákonníka.Vyplývatoztoho,žeosoby,ktorésavlámalidopredajne,vytvorilistav,vktorom
hmotne zodpovední zamestnanci nemali možnosť so zverenými hodnotami riadne hospodáriť a starať
sa o ne.

82. Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo z časti aj vtedy,
ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými
hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ.
Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ

napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu
neodstránil. Určiť výšku schodku býva v niektorých prípadoch náročné preto je dôležité dbať na
správnosť vykonania inventúry. V prípade pochybnosti o jej správnosti treba zisťovať okolnosti,
za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie, a či sa inventarizácia vykonala spôsobom
zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve.

83. V konaní bolo nesporné, že žalovaný pracoval u právneho predchodcu žalobcu v spoločnosti T.
vo funkcii skladník na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.5.2008. Pracovný pomer žalovaného bol
dohodnutý na dobu určitú do 4.5.2009. Po skončení pracovného pomeru sa žalovaný ústne dohodol s
právnym predchodcom žalobcu, že sa jeho pracovný pomer mení na z pracovného pomeru na dobu

určitú na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú, a že žalovaný bude pracovať vo funkcii vedúceho
skladu s miestom výkonu práce Košice, Popradská 84. Spolu s pracovnou zmluvou uzavrel žalovaný
s právnym predchodcom žalobcu dňa 5.5.2008 Dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorou žalovaný
preberal hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené v bode I ako aj hodnoty, ktoré
prevezme v súvislosti s vykonaním svojej funkcie.

84. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pred nástupom žalovaného do funkcie
skladník a pred podpisom dohody o hmotnej zodpovednosti právny predchodca žalobcu nevykonal
inventúru, čo však nemá za následok neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti. Po zmene
pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú a zmene funkcii žalovaného zo skladníka na

vedúcehoskladu,taktiežnebolazostranyprávnehopredchodcužalobcuvykonanáinventúra.Anizmena
druhu práce žalovaného u žalobcu nemá za následok neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti. Súd
preto považoval predmetnú dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 5.5.2008 za platne uzavretú, táto
bola vyhotovená písomne, podpísaná tak zamestnancom ako aj zamestnávateľom a spĺňala predpísané
náležitosti uvedené v Zákonníku práce.

85. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 19 829 Eur s prísl. titulom zodpovednosti
za schodok, ktorý vyčíslil právny predchodca žalobcu inventúrou po krádeži v sklade, kde pracoval
žalovaný, a ktorá krádež bola vykonaná v dňoch 26-27.9.2010. Túto škodu (schodok) vyčíslil žalobca
ako hodnotu zásob v sume 13 665,02 Eur a ušlý zisk v sume 6 163,98 Eur. Zavinenie žalovaného

a jeho zodpovednosť za tento schodok videl žalobca v nevykonaní priameho pokynu konateľa T. a
službu konajúceho príslušníka Policajného zboru SR na odstránenie krabíc brániacich riadnej činnosti
bezpečnostného snímača, ktorý mal byť daný žalobcovi po krádeži v sklade zo dňa 21.9.2010.

86. Pod spis. zn. 18C/304/2010 je vedený na tunajšom súde medzi stranami sporu (žalobca B.,

žalovaný T.) spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru . V tomto konaní však bolo preukázané,
že žalovanému nebol daný takýto pokyn, trestné konanie vedené vo veci krádeže zo dňa 21.9.2010
bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa. Zavinenie žalovaného za tento
schodok teda nebolo v trestnom konaní preukázané, pričom odcudzenie veci bolo vykonané vlámanímdo skladu patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu neznámym páchateľom. Uvedené skutočnosti
zbavujú žalovaného zodpovednosti za schodok, ktorý vznikol po krádeži dňa 21.9.2010.

87. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval aj náhradu škody (schodok) vo výške 3 083 Eur pozostávajúci
z hodnoty zásob v sume 2 337,37 Eur a ušlého zisku v sume 745,63 Eur. Aj tento schodok bol vyčíslený
po krádeži v sklade žalobcu, ktorá nastala v dňoch 20.-21.9.2010. Trestné konanie pre trestný
čin krádeže však tiež bolo právoplatne prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa.
Ani v tejto časti žaloby nepreukázal žalobca, že za schodok zodpovedá žalovaný.

88. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore preukázal súdu zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa
24.4.2012 uzavretými so spoločnosťou T.
89. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal riadne vykonanie inventúr po krádežiach, ktoré boli
vykonané z 20. na 21.9.2010 a 26-27.9.2010 v zmysle vyššie citovaného zákona o účtovníctve.
Nepreukázal, kedy vykonal inventúry za predchádzajúce obdobia, s akým výsledkom tieto inventúry

boli skončené, za aké obdobie bola inventúra vykonávaná, nebol vyhotovený inventúrny súpis v zmysle
zákona o účtovníctve, ktorý by spĺňal náležitosti uvedené v zákone o účtovníctve. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii a o výške schodku po krádežiach,
nepreukázal úmysel žalovaného pre priznanie náhrady ušlého zisku ani žiadnym spôsobom neozrejmil,
ako určil v oboch prípadoch krádeží a vyčísleného schodku ušlý zisk.

90. Súd poukazuje na pracovné podmienky žalovaného , ktoré mu neumožňovali výlučne jemu samému
nakladať s tovarom a zásobami bez rizika straty ,pretože do skladu mali okrem žalovaného prístup
aj iné osoby ako B. ktorý nemal dohodu o hmotnej zodpovednosti a pracoval ako skladník, svedok
J., ktorý vypomáhal v sklade, G., ktorý bol bezprostredným priamym nadriadeným žalovaného a aj iní

zamestnanci žalobcu, ktorý pracovali pre žalobcu resp. jeho právneho predchodcu ako brigádnici.

91. Porovnaním predložených Súhrnných správ vyčíslených škôd vyhotovených žalobcom a tovaru
odcudzeného, uvedeného v pripojených trestných spisoch, súd zistil, že pri inventúrach nie je uvedený
niektorý odcudzený tovar, a pri niektorých položkách je uvedený iný počet odcudzeného tovaru.

92. Z takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
predpokladov zodpovednosti žalovaného za vzniknuté schodky, preto súd žalobu ako bezdôvodnú v
oboch častiach zamietol.

93. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

94. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

95. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do

15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.