Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 25, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202958
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618202958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému F. N., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom A. XXX, v spore o zaplatenie 187,55 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 89,94 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 10. 2018, v spojení s jej doplnením,

doručeným súdu dňa 16. 11. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 187,55 eura,
spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 187,55 eura od 31. 7. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 11. 6. 2014 uzatvoril zmluvu číslo 1672793001,
na základe ktorej mu zriadil a viedol účet. Nakoľko žalovaný porušil zmluvu tým, že na účte nemal
dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úverov,
poplatkov a finančných záväzkov voči banke, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania, uzatvoril
účet, o čom žalovaného informoval. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, v spojení s

výveskou úrokových sadzieb, je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo
výške 28 % ročne.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 11. 2018, žalobca uviedol, že debetné transakcie na
účte vo výške spolu 23595,56 eura, pozostávajú z platieb POS vo výške 1129,01 eura, poplatkov za
transakcie vo výške 32 eur, poplatkov za balík služieb vo výške 194,75 eura, poplatkov za upozornenie
- debet vo výške 45 eur, úrokov vo výške 10,88 eura, výberov z automatu Q. M. vo výške 15100 eur,

výberov v hotovosti vo výške 900 eur, avíza o nezrealizovaní príkazu vo výške 29 eur, platieb z externého
trvalého príkazu vo výške 2066 eur, odchádzajúcich platieb vo výške 871,95 eura, poplatku za výzvu -
debet vo výške 30 eur, poplatku za vedenie exekúcie vo výške 10 eur, odchádzajúcich platieb - inkaso
vo výške 524,63 eura, splátok úveru vo výške 2448,84 eura, vnútrobankových prevodov z účtu vo výške
196 eur, poplatkov za zrušenie trvalého príkazu vo výške 4,50 eura a zmeny/zrušenia povolenia na
inkaso vo výške 3 eurá. Kreditné transakcie spolu vo výške 23408,01 eura pozostávajú z vkladov v
hotovosti vo výške 600 eur, odmeny za platby kartou vo výške 5,46 eura, prijatých platieb vo výške

17468,73 eura, úrokov vo výške 0,07 eura, vnútrobankových prevodov na účet vo výške 2300 eur a
poskytnutého úveru vo výške 3033,75 eura. Nepovolený debet predstavuje rozdiel medzi kreditnými
a debetnými transakciami. Poplatky boli účtované na základe článku IV. ods. 2 zmluvy o účte, výškapoplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. Výšku úrokových sadzieb zverejnil na výveske úrokových
sadzieb na webovom sídle.

3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 7. 12.
2018, ktoré mu bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 22. 1. 2019.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie
nenariaďoval, keďže v spore išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 eur. Miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 13. 2. 2019, vyveseným na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 13. 2. 2019, zveseným dňa 25. 2. 2019, teda najmenej päť dní pred
vyhlásením rozsudku.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11. 6. 2014 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému, vydanie a používanie platobnej
karty, poskytovanie služieb elektronického bankovníctva, zriadenie služby SMS notifikácia. Podľa čl.
IV. ods. 2 zmluvy, za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na

základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného
účtu majiteľa účtu vedeného v banke.

9. Z výpisu z účtu žalovaného u žalobcu súd zistil, že žalovaný sa dostal do záporného zostatku na účte
v mesiaci apríl 2018, keď zostatok k 31. 3. 2018 činil 13,25 eura. Od uvedeného dátumu boli žalovanému

na ťarchu účtu zaúčtované splátky úveru, výbery z bankomatu, prevody z účtu, platby kartou, v celkovej
výške 474,99 eura a v prospech účtu vykonaný vklad vo výške 371,70 eura, zaúčtovaná odmena za
platby kartou vo výške 0,10 eura. Celkový záporný zostatok na účte ku dňu 30. 7. 2018 predstavoval
187,55 eura.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.15. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

16. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného

prečerpania.

17. Podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia
sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a

existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej
sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z
omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

19. Podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden
mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,

b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko
mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi
stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu žalovanému a poskytovanie s
tým súvisiacich služieb. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo

sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
a podnikateľskej činnosti, žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného
v zmluve. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko mu bez
dojednaniapovolenéhoprečerpanianaúčte,ktoréžalobcanetvrdil,aninepreukázal,umožnildisponovať

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo
zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 89,94 eura, ktorú sumu reálne žalovaný čerpal nad rámec peňažných prostriedkov na
účte (rozdiel medzi celkovou výškou výberov z účtu a platieb z účtu v sume 474,99 eura a vkladov na
účet, vrátane zostatku na účte ku dňu 31. 3. 2018 a odmeny za platby kartou, v sume 385,05 eura, v

období od apríla 2018, t. j. odkedy sa žalovaný dostal do záporného zostatku na účte do 30. 7. 2018).
V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v časti povinnosti žalovaného platiť poplatky, ktoré mu boli zúčtované na
ťarchu účtu, keďže nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného
uvedené poplatky platiť. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje individuálne

zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú
medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané. Taktiež žalobca nepreukázal individuálne zmluvné
dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie
úveru, žalobca však nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovaným dojednal. Sadzobník
poplatkov, na ktorý žalobca v súvislosti s uplatneným úrokom odkázal, nemôže byť považovaný za

individuálne dojednanie zmluvných strán. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 27. 6. 2018, č. k. 7Co/129/2018-128, v obdobnej právnej veci, podľa ktorého: „Odvolací
súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne
dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorýmimal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol.
VOP majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich

nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne
s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, kedy, kde a akým
spôsobom sa žalovaný mohol dozvedieť o úrokovej sadzbe 28 % ročne, nakoľko takto požadovaný
úrok nie je v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedený.“ Podobne aj v rozsudku zo
dňa 30. 5. 2018, sp. zn. 10Co/89/2018, Krajský súd v Žiline konštatoval, že: „...Sadzobník poplatkov

charakter individuálneho ( dvojstranne písomne vyjednaného ) dokumentu nemá, ide o tzv. interný,
jednostranný dokument dodávateľa služieb, ktorý dodávateľ môže meniť a aj mení ( vrátane aj výšky
poplatkov v ňom uvedených ) kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu.“ V rozsudku zo dňa
5. 10. 2017, č. k. 9Co/217/2017-64, Krajský súd v Žiline k otázke individuálneho dojednania úrokov a
poplatkov medzi stranami sporu uviedol, že: „Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to,
že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka
poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP, tieto majú slúžiť na dojednania technického
alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov,
pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže

úroky, ani poplatky neboli so žalovaným dohodnuté, správne súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi
na ne nárok.“ Navyše, žalobca nepreukázal ani splnenie povinností veriteľa informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru a ďalších náležitostiach poskytnutého úveru v zmysle § 18 ods. 1, 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zverejnenie úrokovej sadzby na webovej stránke žalobcu, na ktoré

poukazoval žalobca v doplnení žaloby, súd nepovažoval za riadne splnenie povinnosti pravidelného
informovania žalovaného ako spotrebiteľa.

21. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore úspešnejšiemu žalovanému. Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a súd z obsahu súdneho spisu vznik
žiadnych trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania mu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.