Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227703
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4213227703.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35

831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: 1/ H.
M., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Á. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XXX/X, F. -X. R., obaja zastúpení
advokátskou kanceláriou: JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 12.359,08 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 09.12.2013 domáhal zaplatenia sumy 12.359,08 € s
úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že pohľadávku
nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28.03.2013 so Slovenskou sporiteľňou,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“) ako postupcom, pričom tento pôvodný
veriteľ so žalovanými uzatvoril dňa 04.03.2010 zmluvu o úvere s výškou úveru 9.300 €, s dohodnutou
dobou splatnosti 20.02.2020. Žalobcovia v rozpore s úverovou zmluvou a Všeobecnými obchodnými
podmienkami úverovej zmluvy (čl.7.6 bod 7.6.1 písm. a/) nesplácali úver v dohodnutých splátkach riadne

a včas , preto právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.02.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru v súlade s čl.7.6 bod 7.6.1 písm. a/ VOP , čím sa stala splatná celá pohľadávka vo výške
12.899,43 € pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 10.145,43 €, nesplatených úrokov a
poplatkov v sume 2754,- €. Pohľadávka mu mala byť postúpená v celkovej výške 12.899,43 €. Žalobca
tvrdil, že jeho právny predchodca písomne oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
a zároveň ich vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy 12.899,43 € spolu s príslušenstvom v lehote 10 dní
od prevzatia oznámenia, ktoré malo byť žalovaným doručené 27.02.2013. Žalobca písomným podaním

doručeným súdu dňa 05.09.2014 (v spise na č.l.47) čiastočne zobral žalobu späť a to v časti zaplatenia
istiny 150,- € s príslušenstvom, ktorú sumu žalovaní uhradili v priebehu súdneho konania. Predmetom
sporu zostala suma 12.209,08 € s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/140/2014-189 zo dňa 30.09.2016 uložil žalovaným spoločne a
nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 7.700,52 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
7.700,52 € za čas od 10.03.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014,
§ 1 ods. 1, ods. 2 písm. i) a ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom kudňu uzavretia zmluvy o úvere, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 89/1995 Z.z. ako aj zisteným
skutkovým stavom .

3. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca ako aj žalovaní 1/ a 2/.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 7Co/100/2017-225 zo dňa 30.04.2018 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že je potrebné,
aby sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, pretože ak by neboli

splnené podmienky postúpenia pohľadávky, je to dôvod bez ďalšieho pre zamietnutie žaloby v celom
rozsahu . Až v prípade, že by súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v
tomto spore, sa súd bude zaoberať samotnou pohľadávkou a to aj s prihliadnutím na späťvzatie časti
žaloby žalobcom, o ktorom musí súd rozhodnúť.

5. Súd prvej inštancie riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil

pojednávanie, na ktorom zástupca žalovaných uviedol, že má za to, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok aktívnej vecnej legitimácie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a preto žiadali súd, aby
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

6. Súd sa oboznámil s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise a to špecifikáciou odovzdanej

pohľadávky na č.l. 4, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 04.03.2010, Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013 na č. l. 8-9, kópiami doručeniek na č. l.
10-13, Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 05.04.2013,
špecifikáciou uplatnenej pohľadávky zo dňa 15.04.2014 na č. l. 24, výpisom obratov na úverovej zmluve
č.XXXXXXXXXXnač.l.26-28,Zmluvouopostúpenípohľadávokč.XXXX/XXXX/CEzodňa28.03.2013,

čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie sumy 150,- € zo dňa 04.09.2014 na č. l. 47, rozpisom
platieb - výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXX na č. l. 49, výzvou zo dňa 27.04.2011 na č. l.
114, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č. l. 163, rozsudkom Okresného súdu Komárno na č. l.
189, uznesením Krajského súdu v Nitre na č. l. 225, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 09.12.2013 domáhal zaplatenia sumy 12.359,08 € s úrokmi z
omeškaniašpecifikovanýmivžalobeanáhradytrovkonania.Vžalobeuviedol,žepohľadávkunadobudol
zmluvouopostúpenípohľadávkyuzatvorenejdňa28.03.2013soSlovenskousporiteľňou,a.s.,sosídlom
Tomášikova48,Bratislava,(ďalejaj„banka“)akopostupcom,pričomtentopôvodnýveriteľsožalovanými

uzatvoril dňa 04.03.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 9.300 €, s dohodnutou
dobou splatnosti 20.02.2020. Žalobcovia v rozpore s úverovou zmluvou a Všeobecnými obchodnými
podmienkami úverovej zmluvy (čl.7.6 bod 7.6.1 písm. a/) nesplácali úver v dohodnutých splátkach riadne
a včas, preto právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.02.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru v súlade s čl.7.6 bod 7.6.1 písm. a/ VOP , čím sa stala splatná celá pohľadávka vo výške

12.899,43 € pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 10.145,43 €, nesplatených úrokov a
poplatkov v sume 2754 eura. Pohľadávka mu mala byť postúpená v celkovej výške 12.899,43 €. Žalobca
tvrdil, že jeho právny predchodca písomne oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
a zároveň ich vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy 12.899,43 € spolu s príslušenstvom v lehote 10
dní od prevzatia oznámenia, ktoré malo byť žalovaným doručené 27.02.2013.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.03.2010, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.03.2010, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

15. Podľa § 54 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 04.03.2010, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku

dňu 04.03.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.03.2013, ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť
spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

23. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

24. Podľa ustanovenia bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a. s., ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta

a/alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10
dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky zo
zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v
oznámení o mimoriadnej splatnosti.

25. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

26. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú sumu titulom Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2010.

27. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej
v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na

žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluváchsú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

28. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie vyššej súdnej autority
a právny názor v ňom vyjadrený, dospel k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium
konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.

29. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/722/2015).

30. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníkov zo zmluvného
vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných žalobca
preukázal predložením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, plnenie z ktorej je predmetom
sporu).

31. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupuvzmysle§92ods.8citovanéhozákona,t.j.žespoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.,akoveriteľ
pohľadávky písomne vyzval žalovaných ako dlžníkov na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní
s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom

postúpeniasplatnejpohľadávky,resp.jejčastibankyvočidlžníkovinatretiuosobu.Žalobcasvojuaktívne
vecnú legitimáciu v konaní vyvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzavretej
medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s.

32. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem

všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila

pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, žeby
predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky
úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní.

34. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92

ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

35. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky

postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce
k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné
sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou

starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po
uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

36.Pretomalsúdzato,ževdanomprípadežalobcuzaťažovalodôkaznébremenopreukázaniasplnenia
podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Keďže žalobca dodržanie
tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, súd konštatuje, že nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.

37. Keďže žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaných na splnenie záväzku, s plnením ktorého boli žalovaní v omeškaní a že žalovaní boli napriek
výzve súd nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové

tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 právnym nástupcom
obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy úvere zo dňa
04.03.2010 uzatvorenej so žalovanými a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k

ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.03.2013 je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom).

38. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že ku dňu 27.06.2013 právny predchodca žalobcu (pokiaľ
do dňa 28.03.2013 neukončil záväzkovoprávny vzťah s dlžníkom, ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil)mohol postúpiť na tretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola ku dňu 28.03.2013 už splatná
a nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť po postúpení pohľadávky.

39. Súd tiež poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku vo veci sp. zn.
24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu spotrebiteľského
úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje

postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou
banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

40. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

2Co/328/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/750/2015). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s úhradou
ktorého je dlžník, napriek písomnej výzve banky, aktuálne v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

41. Podporne súd poukazuje na názor Krajského súdu v Nitre vyslovené v rozhodnutí č. k. 12Co/23/2017

zo dňa 25.10.2017, v zmysle ktorého s ohľadom na ustanovenie bodu 7.6.1 písm. a) VOP bola banka
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čo aj urobila, no úver podľa doložených listín postúpila
bez toho, aby vopred - v súlade s citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách - žalovaného
písomne vyzvala na zaplatenie, keďže bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, a bez toho, aby bez súhlasu žalovaného postúpila

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku žalobcovi. Na tom základe sa teda bolo
v prvoinštančnom konaní potrebné vysporiadať aj s tým, či žalobca je aktívne legitimovaný, teda či k
postúpeniu pohľadávky nedošlo v rozpore s ustanovením 92 ods. 8 zákona o bankách, a či právny úkon
postúpenia nie je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhoje(absolútne)neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a či je žalobca z tohto dôvodu vôbec vo veci aktívne
legitimovaný.

42. Žalobca v konaní nepreukázal, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovaným písomnú výzvu
na splnenie omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou z podmienok

platného postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo
ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia
pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nepredloženie
tejto výzvy s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania

nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné
postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. v prospech žalobcu.

43. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.03.2013 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho
zákonníka podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v
časti pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným zo zmluvy o úvere a žalobca v súvislosti s
uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovaných. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd
žalobu v rozsahu, aký je uvedené v I. výroku tohto rozsudku zamietol.

44. Pre úplnosť súd dodáva, že keďže nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní,
späťvzatím žaloby, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.09.2014 sa nezaoberal.45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 a §396 CSP, keď
žalovaní boli tou stranou sporu, ktorí boli s ohľadom na výsledok konania v konaní úspešnou stranou.

46. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.