Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/250/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217225079
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217225079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny

Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci
starostlivosti súdu o maloletého Q. F. nar. XX.X.XXXX, maloletého Z. F. nar. X.X.XXXX a maloletej G. F.
nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice detí rodičov Z.. E. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na Z. 3B zastúpenej
advokátkou A.. Martou Šuvadovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej č. 16
a RNDr. Z. F. S.. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na T. X v konaní o zmene úpravy styku o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.2.2019 č.k. 43P 166/2017-276 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s
maloletými deťmi Q., Z. a G..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8.2.2019 č.k. 43P 166/2017-276 zamietol návrh matky a návrh otca
na zmenu úpravy styku. Uložil maloletému Q. F. nar. XX.X.XXXX, maloletému Z. F. nar. X.X.XXXX a
maloletej G. F. nar. XX.X.XXXX a ich rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému a sociálnemu
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice po dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu. Matke uložil povinnosť každý párny
týždeň kalendárneho roka informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí formou

e-mailov vopred vždy v nedeľu a otcovi uložil povinnosť vždy po realizácii styku informovať matku e-
mailom o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí v lehote do dvoch hodín odo dňa realizácie
styku. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu
a o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdu.

2. Rozhodnutie, ktorým zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol na tom podklade,
že na základe výpovede účastníkov konania, predložených listinných dôkazov a najmä vykonaného

znaleckého dokazovania mal za preukázané, že styk otca s maloletými deťmi upravený rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo 14.2.2014 č.k. 41P 230/2013-73 právoplatným 14.3.2014, je stykom,
ktorého úprava je nielen štandardná na zabezpečenie pravidelného kontaktu otca s deťmi a na
zachovanie ich vzájomných citových väzieb, ale aj úpravou, ktorá je nevyhnutnou na to, aby aspoň
v minimálnom rozsahu bol zachovaný výchovný vplyv otca na deti a zároveň stykom, ktorý sa až do
novembra 2017 v rodine realizoval bez výraznejších problémov. Znalkyňa jasne poukázala na to, že
styk v rozsahu, v akom ho žiada upraviť matka, t.j. každú párnu nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod.

už nespĺňa kritéria styku otca s maloletými deťmi, ale styk otca degraduje na návštevu detí u otca bez
jeho výchovného pôsobenia. Takáto úprava styku by bola preto jednoznačne v rozpore so záujmami
maloletých detí, ktoré majú právo na zachovanie pravidelného a dostatočného kontaktu s obidvoma
rodičmi a zároveň v rozpore s právami otca na zachovanie jeho pravidelného kontaktu s deťmi, lenznalkyňa poukázala na to, že zachovanie rozsahu stanoveného styku nie je v rozpore s aktuálnymi
vývinovými potrebami maloletých detí, že styk s otcom deti neodmietajú a žiadnym spôsobom ich
tento styk neohrozuje, ale aj samotné deti pri pohovore s kolíznym opatrovníkom prejavili záujem o

zachovanie kontaktu s otcom. Dôvodom na podanie návrhu na zmenu úpravy styku zo strany matky
bol incident, ku ktorému došlo u maloletého Q. a ktorý mal aj vážne zdravotné dôsledky. Maloletý
Q. aj napriek tejto negatívnej skúsenosti nezanevrel na otca a so stretávaním sa s otcom vyslovene
súhlasil. Aj keď z vykonaného dokazovania vyplývajú aktuálne problémy pri realizácii styku, znalkyňa
jednoznačne uviedla, že takéto správanie sa detí nie je dôvodom na obmedzenie ich styku s otcom

a je na otcovi a matke, ako citlivo a rešpektujúc záujmy predovšetkým maloletých detí a nie svoje
vlastné ciele, pomôžu deťom ich terajšie problémy prekonať. Na základe znaleckého dokazovania bol
otec vyhodnotený ako zrelá dospelá osoba, ktorá disponuje potrebnými osobnostnými predpokladmi
nevyhnutnými na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti a aj keď v jeho osobnostnej štruktúre sú
prítomné prvky pasivity a menej rozvinuté rodičovské schopnosti, znalkyňa nezistila žiadne etické
ani charakterové nedostatky, ktoré by otcovi bránili, aby si svoju rolu otca naplnil. Otec je v zmysle

vykonaného znaleckého dokazovania schopný svoje správanie zmeniť a upraviť tak, aby dokázal
dostatočne citlivo a protektívne vnímať potreby svojich detí a tým aj napĺňať ich očakávania. Z vyjadrenia
oboch rodičov má za preukázané, že otec už v súčasnosti rešpektuje potreby a vôľu svojich detí pri
styku, keď ich vôľu prejavenú ohľadom realizácie a rozsahu styku rešpektuje, snaží sa deti na styk s ním
primerane motivovať, no zároveň k nim pristupuje citlivo a bez vynútenia si realizácie styku za každú

cenu. Znalkyňa opakovane poukázala na to, že je daná zodpovednosť tiež na matke, ako zmení svoj až
príliškritickýpostojkotcovi,jehovýchoveavýchovnémuprostrediu,abysazmeniloajaktuálnevnímanie
detí týchto pocitov zo stretnutí s otcom. Ani jedno z detí otca neodmieta, skôr ide o výhrady voči jeho
správaniu z ich strany a pozíciu otca v ich živote rešpektujú a uznávajú.

3. Súd rovnako zamietol aj návrh otca na zmenu úpravy styku, ktorým žiadal o rozšírenie styku
počas obdobia Vianoc a zimných prázdnin s odôvodením, že na základe vykonaného dokazovania
má za preukázané, že v záujme detí nie je ani rozširovať styk s otcom vzhľadom na ich aktuálne
prežívanie pri realizácii styku a taktiež na potrebu v prvom rade harmonizovať vzťahy v rodine, dosiahnuť
bezproblémový priebeh samotného styku a až následne ho rozširovať.

4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav vo vzťahu k návrhu rodičov na zmenu úpravy styku posúdil
a rozhodol podľa § 26, § 24 ods. 4 a § 25 ods. 1 Zákona o rodine.

5. Matka maloletých detí podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým zamietol jej návrh na zmenu úpravy styku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a e/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. K úvahe súdu o nedôvodnosti jej návrhu uviedla, že návrh
na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi podala potom, čo u maloletého Q.a po návšteve u
otca došlo k nezvratným zmenám na jeho zdraví a práve uvedená situácia bola vrcholom existujúceho
stavu, na ktorý dlhodobo upozorňovala. Počas rokov, kedy otec opustil svoju pôvodnú rodinu a založil

si rodinu novú, nenadobudla a nemala nikdy istotu, že o deti bude počas ich návštevy u otca riadne
postarané,lebootecdeťompočasnávštevyvjehorodinenevenovaladekvátnupozornosť.Nesúhlasilas
konštatovaním súdu, že do novembra 2017 sa styk realizoval bez výraznejších problémov a s poukazom
na konkrétne okolnosti, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie, vyjadrila
názor, že k takémuto záveru došiel súd bez toho, aby sa zaoberal a akokoľvek zohľadnil a vysporiadal

sa s jej argumentmi, kedy opakovane poukazovala na to, že otec nie je schopný zabezpečiť deťom
dozor, keďže väčšina úrazov u otca sa stala v neprítomnosti dospelých, starostlivosť o hygienu, plnenie
školských povinností, úkony spojené so zdravotným stavom detí a nezabezpečil deťom ani súkromie
vo svojom bydlisku. Poukázala na to, že ide o argumenty, ktoré vo svojej podstate boli potvrdené aj
súdnou znalkyňou PhDr. G. K. ako aj v roku 2016 PhDr. K.. Podľa jej názoru problémy začali potom,

ako bol styk otca s maloletými deťmi nariadený súdom taxatívne a striktne a otcovi úplne ubudla nutnosť
prispôsobiť seba a svoj program deťom. Mal „svoje isté“ a tvrdo sa toho držal a dožadoval. Súdna
znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu, uviedla k osobe
otca, že tento málo venuje pozornosť potrebám detí, riadi sa pravidlami ale bez ohľadu na zážitkový
svet detí, nedokáže zmeniť k deťom v dostatočnej miere svoje správanie, z jeho strany chýba to, aby

deťom prejavil porozumenie, nerieši, že si deti nevytvorili k jeho manželke pozitívny vzťah a ponecháva
túto oblasť len tak, mimo svoje zámerné pôsobenie, preferuje svoje vlastné výchovné predstavy, pričom
deti sa bránia tomuto tráveniu času a otec nereaguje na aktuálne potreby detí. Tieto problémy sú
dlhodobejšieho charakteru, ktoré vo výsledku znamenali a znamenajú čím ďalej tým viacej, že deti kotcovi výslovne nechcú ísť a to z dôvodov, že nemajú vybudované citové väzby s otcovou rodinou
(necítia sa tam dobre), nestíhajú sa pripraviť na vyučovanie, nemôžu sa zúčastňovať aktivít, o ktoré
majú záujem, nemôžu tráviť čas s priateľmi, s ktorými ho tráviť chcú a otcom vynucovaným stykom

sú nútené prežívať čas v jeho domácnosti bez toho, aby sa im otec v čase, ktorý je mu vyhradený,
venoval. Poukázala aj na to, že prešetrenie pomerov u otca v Maďarsku nebolo žiadne, pričom samotné
deti avizovali nevhodné pomery u otca (chlad, spôsob stravovania a pod.). Na základe toho je pre ňu
nepochopiteľné, ako súd dospel k záveru, že podmienky u otca sú vyhovujúce a v najlepšom záujme
maloletých. K záveru súdu, ktorý vychádzal z tvrdení súdneho psychológa, že otec má potenciál, ale

nemal podnety na to, aby svoje správanie zmenil, uviedla, že od rozvodu ubehlo osem rokov, pričom
ako rodičia v tomto období navštívili viacerých psychológov a bolo viacero aj konkrétnych podnetov s
doporučenými konkrétnymi krokmi, ale nič sa v správaní otca nezmenilo. V roku 2014 bola uzavretá
rodičovská dohoda o styku otca s maloletými deťmi, jeho žiadosti vyhovela v plnom rozsahu a otec
prisľúbil, že sa bude deťom plne venovať, pripravovať sa s deťmi do školy a riešiť ich potreby, ale tieto
sľuby naplnené neboli. Zdôraznila, že konajúci súd úplne odignoroval vôľu všetkých troch maloletých

detí, ktoré jasne prezentovali svoje názory a postoje, pričom vzhľadom na ich vek je bez akýchkoľvek
pochýb, že svoj názor a postoj vyjadriť vedia. V kontexte tohto celého preto navrhovala styk otca s deťmi
v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. (17:00 hod.) kedy jeden deň otec môže vyvinúť úsilie, aby sa v
celosti venoval deťom, pričom deti môžu realizovať svoje aktivity, nemusia prespávať u otca, netreba im
podávať lieky ( a ani umývať zuby). Deti by sa mohli doma pripraviť do školy, do ZUŠ, absolvovať súťaže

v rozsahu, v akých potrebujú, stretnúť sa s kamarátmi a zároveň by cez víkend strávili nedeľu s otcom,
ktorý by mal čas sa deťom venovať a deti by sa na styk s otcom tešili, lebo by bol prínosný. Takáto
úprava styku, ktorá by rešpektovala aj vôľu detí, neznamená, že styk detí s otcom v širšom rozsahu nie je
možný, práve naopak. Po problematických rokoch, kedy ako rodičia navštívili psychológov a poradcov,
ktorí rovnako, ako súdna znalkyňa, bezvýsledne poukazovali na nízku mieru empatie otca k deťom, by

mohlo, podľa jej názoru, konečne vyburcovať otca, aby zmenil svoje postoje k deťom, venoval sa im a
vychovával ich tak, že deťom by sa žiadalo byť s ním a to aj vo väčšom rozsahu, než to je stanovené v
rozhodnutí súdu. Ona vôľu detí rešpektovala a rešpektuje. Ak chceli byť deti s otcom, aj s ním boli bez
ohľadu na súdne rozhodnutie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie tak, že jej návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi vyhovie.

6. Otec maloletých detí vo vyjadrení uviedol, že matkou podané odvolanie je len opakovaním toho, čo už
bolo matkou a jej právnym zástupcom uvedené v samotnom návrhu a počas konania pred súdom prvej
inštancie. Má za to, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal skutkovým stavom veci, počas konania
bolo predložených mnoho dôkazných prostriedkov hlavne zo strany matky, bolo nariadené znalecké

dokazovanie, znalec bol vypočutý na pojednávaní a súd nechal veľkorysý priestor právnym zástupcom
na kladenie otázok znalcovi. Matka vôbec neberie do úvahy znalecký posudok a ani odporúčanie znalca,
že jej postoj k nemu nie je v záujme maloletých detí. Matka nevie v záujme maloletých detí prekonať
svoj zlý vzťah k nemu, čoho je výsledkom aj odôvodnenie odvolania. V celom rozsahu sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorý žiadal potvrdiť ako vecne správne.

7. Matka v stanovisku k vyjadreniu otca zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a dodala, že od doby
skončenia súdneho konania na súde prvej inštancie sa pomery mierne zmenili - otec začal deti viac
rešpektovať a vnímať, synovia k otcovi chodia pravidelne, dcéra G. pravidelne nechodí, otec na deti
netlačí, rešpektuje jej rozhodnutia a ona tak, ako vždy, ich motivuje k styku s otcom. Zlepšila sa aj

komunikácia medzi nimi ako rodičmi, aj keď otec ju naďalej obchádza a termíny stretnutí s deťmi mimo
rozsudku si dohaduje priamo s deťmi. Otec ponúkol deťom jazdu na koni, ktorú podporila. Umožnila
Q. na otcovu a synovu žiadosť chodiť jazdiť aj v termínoch mimo rozsudku. Maloletý Q. bol s otcom
jazdiť s následným prespatím u otca aj počas školského týždňa a aj počas víkendu, ktorý patril jej, čo je
plánované aj do budúcnosti. Snaží sa podporiť a rozvíjať synov záujem o jazdenie a zároveň vzájomný

vzťah syna s otcom, samozrejme aj u maloletej G. a maloletého Z., ale tí zatiaľ neprejavili záujem.
Citlivo vníma, že otec sa snaží robiť kroky k zlepšeniu vzájomného vzťahu s deťmi. Aj deti vnímajú
zmenu prístupu otca, ich vzájomný vzťah sa vďaka tomu zlepšil, hlavne u chlapcov. Pravidelne informuje
otca e-mailom o lekárskych prehliadkach, koncertoch a iných vystúpeniach detí. Otec sa na niektorých
zúčastnil. Otec deťom umožňuje zúčastňovať sa súťaží a vystúpení aj počas jeho víkendov, čo bolo do

začatia súdneho konania problematické. Na základe toho má za to, že súdne konanie bolo dôvodné
a sledovalo najlepší záujem maloletých detí. Motiváciu „zlého vzťahu s otcom“ absolútne a dôrazne
vylúčila.8. Otec maloletých detí vo vyjadrení uviedol, že zo stanoviska matky je zrejmé, že dosiaľ neporozumela
príčinám problému, ktorý je predmetom konania. Súd prvej inštancie jasne vyjadril opodstatnenosť
rozsudku,ktorýjevsúladesozáujmommaloletýchdetí.Napriekvlastnýmvýhradámrozsudoksúduprvej

inštancie podporuje a považuje ho za krok správnym smerom, ktorý matka svojim odvolaním odďaľuje.

9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu

matky na zmenu úpravy styku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku
v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci
súd sa vysporiadal s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej
inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré
by mali mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi. Z výsledkami

hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu veci, zodpovedajú
zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu
konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie o návrhu matky na zmenu úpravy styku, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá

pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo
správnychskutkovýchzisteníananichnaväzujúceprávnezávery,zjavneniesúsvojvoľné,neudržateľné
a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivýproces.Odvolacísúdpoznamenáva,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať

neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd
zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem
vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k
hodnoteniudôkazovaúvahámsúduuvedenýchvodôvodnenínapadnutéhorozsudkunečinírozhodnutie
nezákonným a nepreskúmateľným.

12.Právostykurodičasdieťaťomjeprávo,ktorévzniknetomurodičovi,ktorémuniejedieťarozhodnutím

súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď podľa čl. 41 ods.
4 „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich

starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so
zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 28 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k
posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ako aj čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelnéosobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl.
18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná
radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené

čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež
pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-
právnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo
vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. V prípade konfliktného vzťahu medzi
rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre

vyslovenie obmedzenia styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov
preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

13. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal
dôsledne a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. V posudzovanej veci dôvody, ktoré súd prvej

inštancie použil pre záver o nedôvodnosti návrhu matky na zmenu úpravy styku (zúženie styku), sú úplné
v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu,
sú zodpovedané zo všetkých relevantných zákonných hľadísk a presvedčivé v tom, že úprava styku
otca s maloletými deťmi Q.om, Michalom a G. tak, ako je upravený právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo 14.2.2014 č.k. 41P 230/2013-73, nie je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa
všetky zákonné požiadavky rozhodnutia a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť,
že matka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o

neodôvodnenosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že právoplatným
rozhodnutím súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi (rozsudok Okresného súdu Košice II zo
14.2.2014 č.k. 41P 230/2013-73) je zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých

práv každého z rodičov (tým sa myslí nielen tzv. bežný voľný čas počas pracovných dní školského roka,
ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin) a nie je dôvod sa od tejto zásady
odchýliť ani v tomto prípade. V konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dôvodne vyvolávali
pochybnosti o tom, že v čase styku by sa otec nedokázal o maloleté deti riadne postarať alebo, že otcom
strávený čas s maloletými deťmi by bolo v rozpore s ich záujmami. Zo strany rodičov je však potrebné

aktuálne citlivo reagovať na potreby maloletých detí a preto je dôležité, aby matka maloleté deti na styk
s otcom riadne pripravila a otec pri styku s maloletými deťmi si musí uvedomiť, že je potrebné, aby čas
počas styku s maloletým Q.om, maloletým Z. a maloletou G. trávil takým spôsobom, aby sa maloleté
deti na tento styk s ním tešili, mali z neho radosť a zároveň, aby otec mohol na maloleté deti počas
tohto styku pôsobiť aj výchovne. Na tomto mieste poukazuje na závery znaleckého posudku PhDr. G.

K. (č.l. 175-203 spisu) a dodáva, že striktná a vykonateľná úprava stretávania otca s maloletými deťmi
eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ale na druhej strane najideálnejším riešením
otázky styku rodiča s dieťaťom stále zostáva úprava stretávania uzavretím konkrétnej dohody rodičov,
pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa mohli
zúčastnené strany (rodičia a deti) slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov detí. Ani

v tomto konkrétnom prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený
rámec styku dohodou modifikovali podľa potrieb maloletých detí, resp. ich samotných. Odvolací súd
pozitívne hodnotí postoj oboch rodičov, ktorý sa v priebehu odvolacieho konania posunul v smere
korešpondujúcom so záujmami maloletých detí. V praktickom živote individuálne záujmy maloletých
detí zjavne vyvolávajú potrebu priebežne prispôsobovať styk otca s maloletými deťmi ich režimu a vôle

tak, aby zodpovedal ich najlepšiemu záujmu. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na oboch rodičov,
aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu
k dohode, pretože striktná úprava styku súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie,
ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov ad hoc, nota bene styk upravený
autoritatívnym spôsobom (rozhodnutím súdu) v takýchto prípadoch ustúpi dohode rodičov s dôrazom na

najlepší záujem maloletých detí. K odvolacej námietke matky ohľadom neakceptovania vôle maloletých
detí odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah výpovede maloletých detí
ohľadom na ich vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor
maloletých detí ako relevantný pre posúdenie, že návrh na zúženie styku nie je dôvodný. Na tomtomieste tiež poznamenáva, že stabilita zásadných názorom maloletých detí a ich vôle sa ešte len formuje
a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, nota bene
môže podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov, preto na strane oboch rodičov vzniká potreba

citlivo vnímať postoje a potreby detí, ktoré deti vzhľadom na svoj vek dokážu navonok prezentovať.
Odvolací súd iba marginálne poznamenáva, že súdom prvej inštancie uložená povinnosť rodičom a
maloletým deťom podrobiť sa psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu dvanástich mesiacov,
možno pozitívne chápať ako pomoc rodičom a deťom pri spracovaní vzniknutej rodinnej situácie (súdny

spor o úprave styku) a ich patričným usmernením predísť ohrozeniu záujmov maloletých detí. Rovnako
marginálne poznamenáva, že vzájomná informačná povinnosť rodičov o záležitostiach týkajúcich sa detí
má svoje opodstatnenie práve so zreteľom na podcenenú opatrnosť rodičov, ktorá mala za následok
operačný zákrok maloletého Q.a v dôsledku nedostatočnej informovanosti, t.j. dôsledného upozornenia
na príznaky akútneho stavu s potrebou okamžite sa obrátiť na lekársku pomoc. Odvolací súd tiež
dodáva, že právoplatný rozsudok o úprave styku otca s maloletými deťmi je iba právnym základom a

jeho úspešnosť, t.j. realizácia styku prinášajúca deťom radosť je práve na rodičoch a je pozitívne, že
rodičia v priebehu odvolacieho konania prejavili snahu o zmierlivé riešenie v záujme psychickej pohody
svojich maloletých detí..

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o

zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi potvrdil ako vecne správny
podľa§387ods.1CSPavcelomrozsahusastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,preto
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutej časti a len doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie
jeho správnosti.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).