Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209838
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4314209838.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom

2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, v zastúpení Advokátska kancelária
Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Martin, Jilemnického ul. čl. 30, proti žalovanej: N. C., H..
XX.XX.XXXX, R. C. F., S. XX, o zaplatenie 2.656,53 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.766,34 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 1.766,34 EUR od 21.07.2013 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa pôvodne domáhal pôvodne proti žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 3.774,94 EUR s príslušenstvom. Takúto žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli
dňa 17.07.2009 zmluvu o pôžičke, ev. číslo 5003026, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej
pôžička vo výške 4.722,72 EUR na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa uzavretej
zmluvy o pôžičke sa žalovaná zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach po

98,39 EUR, pričom do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy celkovú čiastku vo
výške 226,78 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas a to v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, tak
žalobca listom zo dňa 12.06.2013 vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy, pričom tá takúto dlžnú
sumu neuhradila do dnešného dňa. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa
07.03.2013 právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding ako postupca postúpil pohľadávku
na žalobcu a to vrátane príslušenstva s tým, že celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje

sumu 3.774,94 EUR.

2. O takejto žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 19.11.2014, proti ktorému v zákonnej
lehote podala žalovaná odpor v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie. V podanom odpore žalovaná uviedla, že neexistuje žiadne upovedomenie o postúpení
pohľadávky, pričom od 17.07.2009 do 31.12.2014 uplynie 5 a pol roka, a preto namieta aj premlčanie.
Okrem toho bol na ňu vyvíjaný nátlak, bola obťažovaná dennými telefonátmi, ktoré boli aj päť krát denne

a to aj cez dni pracovného pokoja a cez sviatky, aby zaplatila určitú finančnú čiastku. Podľa jej názoru
sa začalo konať voči jej osobe v rozpore s dobrými mravmi, aby sa dosiahlo zaplatenie dlžnej sumy
po premlčaní a to bez zaslania upovedomenia o postúpení pohľadávok s tým, že takéto konanie začal
nezákonne iný subjekt, a to spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako nekompetentnýorgán, ktorý jej posielal výzvy na úhradu dlžnej sumy. Ďalej poukázala na skutočnosť, že neexistuje
žiadne upovedomenie o postúpení pohľadávky zo spoločnosti Consumer Finance Holding na žalobcu.
Zároveň žalovaná uviedla, že podľa jej názoru bol platobný rozkaz vydaný v rozpore s dobrými mravmi,

pretože nemôže byť ako povinná platiť žalobcovi, ktorý nepreukázal žiadne nástupníctvo a postúpenie
v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka.

3. K podanému odporu žalobca písomným podaním zo dňa 31.03.2015 uviedol, že berie žalobu
čiastočne späť v časti istiny vo výške 1.118,41 EUR a požaduje od žalovanej len zaplatenie 27

nepremlčaných splátok v celkovej výške 2.656,53 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovanou jeho
právny predchodca uzavrel zmluvu zo dňa 17.07.2009, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2009
a z článku 6 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nie je
v zmluve uvedené inak, tak sú splátky splatné k dvadsiatemu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci,
pričom počet mesačných splátok, počas ktorých mala splácať svoj dlh žalovaná bol dohodnutý 48 a
posledná splátka bola splatná dňa 20.07.2013. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná

si nesplnila svoje povinnosti riadne a včas splácať pôžičku, avšak aj napriek tejto skutočnosti právny
predchodca žalobcu zmluvu predčasne neukončil, nevypovedal ju a ani nevyhlásil jej predčasnú
splatnosť.Až dňa12.06.2013juvýzvoupredpodanímžalobyvyzvalkokamžitejúhradevšetkýchsplátok
jednorázovo. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že medzi pôvodným žalobcom Consumer
Finance Holding, a.s. a postupcom, teda žalobcom došlo 07.03.2013 k uzatvoreniu zmluvy o postúpení

pohľadávky, na základe ktorej prešli práva vyplývajúce z úverovej zmluvy na nový subjekt s tým,
že žalovanej bola táto skutočnosť oznámená oznámením o postúpení pohľadávky, pričom žalobca
splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. k vymáhaniu dlhu. Ako dôkaz
predložil výňatok z podacieho hárku, z ktorého by malo vyplývať, že doručil žalovanej oznámenie o
postúpení pohľadávky. Z uvedených dôvodov tak žalobca dospel k názoru, že splnil všetky predpoklady

v zmysle platnej právnej úpravy na zmenu účastníka konania a má za to, že tvrdenia žalovanej sú
irelevantné, a preto by na ne nemal súd prihliadnuť, pričom predmetná pohľadávka bola postúpená na
žalobcu.

4. Následne súd uznesením zo dňa 13.04.2015 konanie čiastočne zastavil a to v časti istiny vo výške

1.118,41 EUR ako aj v časti prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
1.118,41 EUR od 13.06.2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť,
pričomtakétouzneseniebolodoručenéprávnemuzástupcovižalobcuakoajžalovanej.Následnepodala
žalovaná v zákonnej lehote odvolanie proti takémuto uzneseniu s tým, že Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 28.04.2016 odmietol odvolanie žalovanej.

5. Súd na prejednanie veci následne vytýčil termín pojednávania zo dňa 24.01.2018, na ktorý sa
nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a uviedol, že trvá na podanej
žalobe v celom rozsahu. Nedostavila sa tiež žalovaná, ktorá napriek tomu, že mala predvolanie riadnym
spôsobom doručené tak ospravedlnila svoju neúčasť písomným podaním. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu ako aj žalovanej, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup.

6. Súd po tom ako prečítal listinné dôkazy a to: žalobu, zmluvu o pôžičke, podmienky k zmluve o
poskytnutí účelovej pôžičky, všeobecné obchodné podmienky, výzvu pred podaním žaloby zo dňa

12.06.2013, žalobnú upomienku zo dňa 02.12.2009, prehľad splátok a úhrad čl. 8, zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 17.03.2013, listinný doklad čl. 13-14 a 15, výpis z obchodného registra žalobcu,
odporu, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.03.2015, podací hárok čl. 35, listinný doklad čl. 34,
uznesenie čl. 36, odvolanie žalovanej zo dňa 06.05.2015, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa
29.05.2015, písomné podanie žalovanej zo dňa 18.11.2016, potvrdenie čl. 54, úradný záznam čl. 55,

písomné podanie žalobcu zo dňa 19.12.2017 ako aj písomné podanie žalovanej zo dňa 19.01.2018 a
uznesenie Krajského súdu Nitra z čl. 47, žiadosť o zaregistrovanie plnej moci zo dňa 21.05.2013, plnú
moc zo dňa 08.05.2013 ako aj ostatný spisový materiál zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli

dňa 17.07.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 3.140,02 EUR, ktorú sa zaviazala žalovaná splácať po dobu 48 mesiacov s tým, že
výška mesačnej splátky bola dojednaná 98,39 EUR. RPMN bolo určené 23,97 %, priemerná hodnota
RPMN 23,97 % a celková suma pôžičky, ktorú mala zaplatiť žalovaná bola vo výške 4.722,72 EUR.Konečná splatnosť bola dojednaná 48 mesiacov s tým, že účelom použitia takejto pôžičky bola úhrada
pohľadávok, ktorú mala Slovenská požičovňa voči žalovanej vo výške 1.308,76 EUR, vo výške 639,97
EUR ako aj vo výške 1.191,29 EUR. Súčasťou takejto zmluvy o pôžičke boli aj podmienky k zmluve o

poskytnutí účelovej pôžičky s ako aj všeobecné obchodné podmienky. Následne žalovaná ako vyplýva
z prehľadu splátok a úhrad vykonala úhrady v celkovom rozsahu 226,78 EUR, pričom prvú úhradu
vykonala dňa 19.08.2009 vo výške 98,39 EUR, druhú úhradu dňa 21.09.2009 vo výške 98,39 EUR a
tretiu úhradu dňa 22.06.2010 vo výške 30 EUR. Z dôvodu, že žalovaná porušila svoje povinnosti riadne a
včas splácať takúto pôžičku, tak právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.12.2009 vyzval žalovanú k

úhrade dlžných splátok vo výške 206,78 EUR. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding,
a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok v spojení s prílohou postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu a
to zmluvou zo dňa 17.03.2013. Zároveň listom zo dňa 22.03.2013 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej,žejehopohľadávkaztituluzmluvyč.5003026zodňa20.07.2009bolapostúpenánažalobcus
tým, že žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika na vymáhanie dlhu. Takáto
spoločnosť tiež výzvou zo dňa 12.06.2013 vyzvala v mene žalobcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy

z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke vo výške 3.774,94 EUR ako aj úroku z omeškania vo výške 82,45
EUR. Z výpisu z obchodného registra a registra spoločnosti RCES Luxembursko vyplýva, že žalobca
bol registrovaný v takomto registri dňa 06.06.2005, pričom predmetom jeho činnosti je okrem iného aj
nadobúdanie, prevod a predaj pohľadávok všetkého druhu. V podanom odpore žalovaná namietala tú
skutočnosť, že neexistuje upovedomenie o postúpení pohľadávky a pohľadávka je premlčaná, pričom

žalobca vyvíjal nátlak na jej osobu a obťažoval ju telefonátmi, aby uhradila svoj dlh. Podľa jej názoru
neexistuje žiadne upovedomenie o postúpení pohľadávky S. N. C. medzi Consumer Finance Holding,
a.s., a Secapital S. á.r.L., aby vznikol záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy vo výške 3.774,94
EUR. Zároveň žalovaná v podanom odvolaní voči uzneseniu o čiastočnom späťvzatí žaloby uviedla, že
uplynula premlčacia doba a konanie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko práva a povinnosti zanikajú

uplynutím času, na ktorý bol žalovanou realizovaný dlh, pričom ten nebol uznaný a veriteľ Consumer
Finance Holding nevydal potvrdenie ani upovedomenie o postúpení pohľadávky. Z uvedených dôvodov
mal súd konanie zastaviť v celom rozsahu a nie je možné ani urobiť čiastočné späťvzatie, ktoré je
nesprávne, pretože takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Právny zástupca žalobcu v písomnom
vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávky, pričom

pripojil k tomu výňatok z podacieho hárku, ktorý má preukazovať doručenie takéhoto oznámenia. Tiež
poukázal na skutočnosť, že pohľadávka je majetkom a právo postúpiť pohľadávku je právo užívať
majetok v zmysle dohovoru o základných ľudských a občianskych právach, pričom k postúpeniu
pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Z uvedených dôvodov tak žiadal žalobca, aby odvolací súd
uznesenie potvrdil. Následne Krajský súd v Nitre odvolanie žalovanej odmietol. Právny zástupca žalobcu

vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.12.2017 uviedol, že trvá na podanej žalobe ako aj na písomných
vyjadreniach, pretože považuje svoj nárok za dôvodný v celom rozsahu. Žalovaná v písomnom podaní
zo dňa 19.01.2018 uviedla, že nemala žiadny zmluvný vzťah so žalobcom, nepozná takúto spoločnosť
a nedisponuje oznámením o postúpení pohľadávky. Z uvedených dôvodov je žalobca pre ňu neznámi a
nebolo jej preukázané postúpenie pohľadávky. Keďže neexistuje postúpenie pohľadávky, tzn. neexistuje

doručenie do vlastných rúk s doručenkou, neexistuje ani žiadny doklad o oznámení pohľadávky, nie
je tak oprávnená byť účastníkom procesu a podáva námietku premlčania podľa § 101 Občianskeho
zákonníka,vzmyslektoréhojetrojročnápremlčaciadoba.Zprílohyzčl.34a35,mennýzoznam,výňatok
z podacieho hárku vyplýva, že dňa 27.03.2013 právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej listinnú
zásielku. Z potvrdenia zo dňa 02.05.2017 vyplýva, že predmetný spis bol pridelený novému zákonnému

sudcovi v zmysle dodatku č. 7/2017 druhá časť k rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre roku 2017
(úradný záznam čl. 55) a to Mgr. Danielovi Konerackému.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a

l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky

vo výške 3.140,02 EUR. Súd tiež považoval za nesporné, že tieto finančné prostriedky boli žalovanou
čerpané, pričom tá vykonala úhrady v prospech právneho predchodcu žalobcu v rozsahu 226,78
EUR. Vzhľadom na charakter ako aj podmienky poskytnutej pôžičky dospel súd k názoru, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z. z., pričom s prihliadnutím na charakter a formu uzavretej zmluvy o pôžičke má právny predchodca

žalobcu postavenie veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože konal
pri poskytnutí pôžičky v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná má postavenie
spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 takéhoto právneho predpisu, pretože tej takáto pôžička bola poskytnutá
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto skutočnosť vyplýva tiež
zo samotnej zmluvy o pôžičke z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky boli použité na vykonanie

úhrad iných peňažných záväzkov žalovanej. Zároveň podľa názoru súdu bola uzavretá formulárová
zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaná nemohla
ovplyvniť obsah takejto zmluvy ale musela ju bezvýhradne prijať alebo odmietnuť ako celok. Medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tak vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah. Keďže išlo ospotrebiteľský úver súd následne preskúmal, či takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje v
zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžadoval takýto
právny predpis v čase uzavretia takejto zmluvy. Súd následne dospel k názoru, že takáto zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti tak ako to vyžaduje uvedený právny
predpis, pretože splátka spotrebiteľské úveru nebola rozčlenená na istinu, úroky a iné poplatky podľa
§ 4 ods. 2 písm. i/ vyššie citovaného právneho predpisu. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška a
počet jednotlivých mesačných splátok, avšak pre určenie práv a povinností žalovanej je nevyhnutné
zistiť z takejto zmluvy koľko má žalovaná ako dlžník v jednotlivej splátke splácať istinu, úrok ako aj

na ďalšie poplatky. Žalobca tak nerozčlenil v mesačnej splátke aká časť tejto splátky ide na istinu,
úrok resp. iné poplatky s tým, že predmetná zmluva takýto splátkový kalendár neobsahovala. Súd
zároveň podotýka, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ číslo C-42/15 zo dňa 09.11.2016 tak
uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať na predmetný spor s prihliadnutím na ustanovenie zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy, pretože ide o vnútroštátne
právo a zákon, ktorý nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica")
zakotvil prísnejšie podmienky ohľadom náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere a ich nesplnenie
sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Je síce pravdou, že takáto právna úprava
obsiahnutá v právnom poriadku SR išla nad rámec smernice, avšak jednoznačne požadovala od
veriteľa, aby rozčlenil splátky úveru na časť, ktorá pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Je tu teda

zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom nemožno automaticky
uplatniť pred vnútroštátnym právom smernicu, pretože súd musí skúmať, či smernici možno priznať
priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, z čoho
vyplýva, že žiadne ustanovenie smernice, ktoré zaručuje jednotlivcovi práva alebo ukladá mu povinnosť

ako také nemôže byť použité v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Súdny
dvor vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004 okrem iného uviedol "Z
toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti
sebe výhradne jednotlivci". V prípade ak by súdy SR rozhodovali spor medzi veriteľmi a spotrebiteľmi

ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov tak ide o spor medzi jednotlivými
individuálnymi subjektmi, a preto nie je možné aplikovať smernicu a jej priamy účinok. Súd ďalej
preskúmal skutočnosť, či smernica môže mať nepriamy účinok. Súd má posudzovať vždy, či je možné
uplatniť eurokonformný výklad a to s prihliadnutím na charakter smernice. V prípade takéhoto výkladu
však výklad musí byť v súlade s účelom a cieľom smernice, nesmie ísť však o výklad protizákonný a tiež

nemôže narúšať všeobecné právne zásady a to zásadu právnej istoty. Súdny dvor medze nepriameho
účinku smernice určil vo veci Adeneler, C-212/04, rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, z ktorého
okrem iného vyplýva, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra

legem vnútroštátneho práva.“ Keďže znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti v ktorej určuje
povinnosť členiť splátky úveru na časť, ktorou sa uhrádza istina, splátky úroku a splátky poplatkov, je
v rozpore so smernicou čo konštatoval aj vo vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, tak nemožno
aplikovať eurokonformný výklad a tak nepriamo aplikovať smernicu, pretože by išlo o výklad, ktorý bol
v rozpore s právnym predpisom, ktorý bol účinný v čase uzavretia takejto zmluvy. Zároveň, v čase

uzavretia takejto zmluvy platilo ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadovalo
takýto údaj, a preto bolo potrebné aby uvedený údaj bol obsiahnutý aj v zmluve bez ohľadu na to, či
Slovenská republika správnym spôsobom transformovala smernicu, nakoľko smernica nemôže mať v
danom prípade priamy účinok a ani nepriamy účinok. Podľa názoru súdu tiež nebola uvedená konečná
splatnosť úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., pretože údaj o konečnej

splatnosti, ktorý bol obsiahnutý v zmluve o pôžičke „48 mesiacov“ nie je dostatočne jasný a zrozumiteľný
pre bežného spotrebiteľa. Súd preto nemohol prihliadnuť na takýto údaj a mal za to, že nebola zo
strany právneho predchodcu žalobcu riadnym spôsobom splnená povinnosť, ktorá vyplýva z právneho
predpisu a to zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho v zmluve o pôžičke nebola uvedená výška
priemernej RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Keďže spotrebiteľský úver

bol žalovanou čerpaný, čo žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila, tak je takýto úver bezúročný
a bezpoplatkový v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie vyššie
uvedených zákonných náležitostí predmetnej zmluvy a preto žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie
sumy 3.140,02 EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanej ako úver. Súd mal tiež za preukázané, že žalobcaje aktívne legitimovaný v predmetnom spore nakoľko preukázal vyššie uvedenou uzavretou zmluvou
o postúpení pohľadávok, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom. Okrem toho právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej na adresu, ktorá

bola uvedená v zmluve o pôžičke oznámenie o postúpení pohľadávky čo vyplýva aj z predloženého
podacieho hárku. Aj v prípade, ak by žalovaná z akéhokoľvek dôvodu si neprevzala takéto oznámenie
o postúpení pohľadávky, tak dňom doručenia žaloby spolu s jej prílohami nahrádza takéto doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky. Zároveň súd sa má za to, že nedoručenie takéhoto oznámenia o
postúpení pohľadávky nemá vplyv na aktívnu legitimáciu ale má vplyv s poukazom na ustanovenie § 526

ods. 1 Občianskeho zákonníka len na subjekt, ktorému má dlžník plniť svoj dlh. Takýmto oprávneným
subjektom je postupca - právny predchodca žalobcu, avšak žalovaná ani právnemu predchodcovi
žalobcu neplnila svoj dlh. Preto neobstojí obrana žalovanej o tom, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
dlžnej peňažnej sumy, nakoľko jej nebolo doručené upovedomenie o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide
o námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, tak súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v zmysle
písomného podania, ktorým zobral čiastočne svoju žalobu späť, uplatňoval len nároky na zaplatenie

27 nepremlčaných splátok v celkovej výške 2.656,53 EUR, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd
dňa 30.04.2014. Keďže žalovaná mala splácať takýto spotrebiteľský úver v 48 mesačných splátkach
tak je zrejmé, že nárok žalobcu ktorý si uplatňuje nie je premlčaný, pretože dvadsiata prvá mesačná
splátka bola splatná 20.04.2014 a dvadsiata druhá splátka bola splatná dňa 20.05.2011, pričom žalobu
žalobca podal na tunajší súd dňa 30.04.2014, a preto má nárok na zaplatenie splátky č. 22 až č. 48

čo predstavuje 27 splátok, ktoré nie sú premlčané, nakoľko svoj nárok žalobca uplatnil pred uplynutím
trojročnejpremlčacejlehoty/premlčanébolisplátky,ktorýchsplatnosťnastalapred30.04.2011/.Vkonaní
tiež nebolo preukázané, že došlo k platnému zosplatneniu takéhoto spotrebiteľského úveru postupom
podľa§53ods.8Občianskehozákonníka,pretožežalobcanepredložilžiadnedôkazyotakomtopostupe
ako aj doručení príslušných výziev žalovanej. Z uvedených dôvodov tak súd priznal žalobcovi nárok na

zaplatenie sumy vo výške 1.766,34 EUR, ktorá predstavuje 27 nezaplatených nepremlčaných splátok,
pričom výška mesačnej splátky je 65,42 EUR, pretože žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlhu len
v rozsahu poskytnutého spotrebiteľského úveru nakoľko ten bol bezúročný a bezpoplatkový. Výška
mesačnej splátky tak podľa prepočtov súdu predstavovala sumu 65,42 EUR / sumu 3.140,02 EUR ako
poskytnutý spotrebiteľský úver vydelil súd 48 mesačnými splátkami s tým, že výška mesačnej splátky

po takomto prepočte predstavuje po zaokrúhlení sumu 65,42 EUR/.

21. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, pretože ten si uplatňoval sumu vo
výške 2.656,53 EUR, pričom ide o sumu ktorá predstavovala 27 nepremlčaných mesačných splátok s
tým, že tie zahŕňali aj dohodnuté úroky a ďalšie poplatky, avšak na tie žalobca nemal nárok z dôvodu, že

úver bol v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročný z dôvodu absencie vyššie uvedených
zákonných náležitostí, ktoré mala obsahovať predmetná zmluva.

22. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s

peňažným plnením a to od 21.07.2013 do zaplatenia. Podľa názoru súdu sa žalovaná sa dostala do
omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky, ktorá bola splatná dňa 20.07.2013,
pričom výška úrokovej sadzby bola určená v súlade s právnymi predpismi k prvému dňu omeškania
žalovanej. Pokiaľ ide o úrok z omeškania za obdobie od 13.06.2013 do 20.07.2013 tak súd v tejto časti
žalobu zamietol, pretože omeškanie žalovanej nastalo až od 21.07.2013.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP nakoľko
žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, pretože zobral čiastočne žalobu späť a to čo do sumy
1.118,41 EUR spolu s úrokom z omeškania a zároveň nemal úspech v časti uplatnenej žaloby v rozsahu
presahujúcom sumu 1.766,34 EUR s príslušenstvom nakoľko v tejto časti súd žalobu čiastočne zamietol.

Z uvedených dôvodov tak žalobca aj žalovaná boli len čiastočne úspešný v konaní, a preto súd rozhodol,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).