Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010855
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817010855.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej

a prísediacich Gabriela Čaudera a Miloša Oberta, v trestnej veci obžalovaného C. U. na hlavnom
pojednávaní dňa 15. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného C. U., nar. X.XX.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, bytom H., C.. P. XXX/X,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 725/16/3307, doručenej súdu 6.12.2017,
pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

· v období od 15.2.2016 do 4.4.2016 v okrese Prievidza a na iných miestach na území Slovenska, ako
osobakonajúcavmeneU.H.,s.r.o.,IČO:XXXXXXXX,sídloF.H.,E.XXXX,nazákladerámcovejkúpnej
zmluvy č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 7.12.2015, postupne objednal, ako kupujúci, od poškodeného P. O.,
s.r.o., IČO: XX XXX XXX, J. F. T., Ž. S. XX, ako predávajúceho, tepelnoizolačný materiál - minerálnu
vlnu v celkovej hodnote 107.763 eur, ktorý mu bol na určené miesta riadne a včas dodaný, avšak
faktúry za tento tovar, jednotlivo vystavené v období od 18.2.2016 do 6.4.2016 a jednotlivo splatné od
8.4.2016 do 6.5.2016, neuhradil a dodaný tovar následne v okrese Prievidza a na iných miestach na
území Slovenska od 18.2.2016 do 17.6.2016 predal tretím osobám, a to i napriek tomu, že v zmysle

článku V. odstavec 2 Všeobecných obchodných podmienok realizácie odberateľsko-dodávateľských
vzťahov poškodenej spoločnosti P. O., s.r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy
č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 7.12.2015, sa na dodaný tovar vzťahuje výhrada vlastníckeho práva a tovar
zostáva vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, a to až do úplného zaplatenia jeho kúpnej ceny, pričom
poškodenému predmetný tovar ani na výzvu vôbec nevrátil a ani mu zaň nič nezaplatil, čím spôsobil
poškodenej spoločnosti P. O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, J. F. T., Ž. S. XX, škodu vo výške 107.763 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného P., O., J..S..Z.., J. J. F.Á. T., Ž. S. XX, O.:
XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného C. U. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka
poškodeného JUDr. T. Š., vypočul svedka E.F. P., D. P., E. T., D. J., I. C., oboznámil sa s listinnými

dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že je pravdou, že bol majiteľom spoločnosti U. H., J..S..Z.., F. H., obchodoval
s tovarom poškodeného, tovar na podklade zmluvy ako obchodník nakupoval a predával svojim
obchodným partnerom tepelnoizolačný materiál. On nemal ani žiadne vlastné skladové priestory. Tovar
na podklade zmluvy ako obchodník nakúpil a hneď na podklade i nahlásenia poškodenému tento bol

nakladaný ešte u poškodeného nimi zaistenou prepravou a bol dovážaný na dodanie na miesto určenia,
ktoré pri objednávke hneď zadal. Teda jednoznačne zamestnanci poškodeného vedeli, kam ten ktorý
tovar, teda i tovar, ktorého sa týkajú faktúry uvedené v skutkovej vete obžaloby, priamo dodáva. Tovar bol
okamžite po dodaní zapracovaný na predmetných stavbách, o tom ale zástupcovia poškodenej strany
vedeli, veď tak to už dlhodobo funguje v stavebníctve a i on ako obchodník tak dlhodobo fungoval. Iným

spôsobom sa to ani nedalo realizovať. Tovar nebol dodávaný do žiadneho jeho skladu, žiaden jeho
zamestnanec tovar nepreberal, preberal ho niekto určený od odberateľa. Ceny boli vopred obchodným
zástupcom odsúhlasené. Obchodoval teda prostredníctvom objednávok, ktoré zasielal e-mailom, tam
bol uvedený druh tovaru, množstvo, miesto vykládky ako i osoba, ktorá tovar preberie. Na daný tovar
boli vystavené faktúry, ktoré uhrádzal v lehote ich splatnosti, no boli aj v minulosti uhrádzané i po

lehote splatnosti a i napriek tomu ďalší tvar mu bol dodávaný. O výhrade vlastníctva, zakotvenej vo
všeobecných obchodných podmienkach poškodeného, ani nemal vedomosť, konkrétnu rámcovú kúpnu
zmluvu č. XXXXXXX/XXXX s poškodenou stranou - jej obchodný zástupca s ním prebral len pri káve,
podľa neho, nebol výslovne na výhradu vlastníctva, jeho podmienky, upozornený, nemal, teda podľa
neho, nedostal kópiu tejto zmluvy. On však tento obchodný vzťah, jeho právny rámec určený kúpnou

zmluvou nebral ako zmenený oproti predchádzajúcemu obdobiu. Takto fungovali dlhodobo. Medzi ním
a poškodeným sa nikdy výhrada vlastníctva ani neuplatňovala, rámcovú zmluvu bral len ako formalitu.
On svojim odberateľom vystavoval faktúry, čakal na zaplatenie. On svoje záväzky uhrádzal tak, ako boli
jemu platby hradené odberateľmi. On sa v roku 2015 dostal do finančných problémov, po tom, čo mu
jeden odberateľ neuhradil cca 180.000 eur, k tomuto obchodnému vzťahu má aj príslušné rozhodnutie,

predmetná suma sa mu nepodarila vymôcť, tak nebol schopný svoj záväzok voči poškodenému uhradiť.
Neskôr v roku 2016 sa dostal aj do rodinných problémov, neskôr i svoju spoločnosť predal inej osobe,
tejto osobe i odovzdal účtovníctvo firmy.

Splnomocnenec poškodenej strany - JUDr. T. Š.H. vypovedala, že s firmou obžalovaného poškodený

spolupracoval asi 9 rokov, spolupracovali na podklade viacerých rámcových zmlúv, poslednou bola
zmluva č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 7.12.2015. V každej z týchto zmlúv bola s obžalovaným dohodnutá
výhrada vlastníckeho práva poškodeného k predávanému tovaru až do jeho úplného zaplatenia. Na
podklade objednávok bol obžalovanému tovar dodávaný, na zaplatenie boli poškodeným vystavené
faktúry. Obžalovaný si však mal byť vedomý, že kým tieto faktúry nie sú uhradené, predávaný tovar

je vo vlastníctve poškodeného, nesmie byť predávaný, dodávaný inej strane, zabudovaný alebo inak s
ním naložené. Ak chcel obžalovaný tovar predať, mal najprv vopred za tovar zaplatiť. Boli poškodeným
vystavené firme obžalovaného faktúry v období a spolu v sume uvedenej v skutkovej vete obžaloby, za
ktoré však poškodený neobdržal žiadne platby, tieto faktúry ostali neuhradené, spolu vo výške 107.763
eur. Poškodenému bola i zasielaná výzva, aby tovar vrátil, ani to nebolo vykonané. Najprv obžalovaný s

nimi komunikoval, sľuboval, že za tovar zaplatí, neskôr sa odmlčal, za tovar však stále nezaplatil. Bolo
nimi zistené, že nakoniec svoj obchodný podiel predal inej osobe. Poškodený si aj bol preverovať tovar
v mieste určenia, zistil, že tento bol predaný tretím osobám. Mohol však tovar použiť len v súlade s
dohodnutými obchodnými podmienkami, čo však zjavne porušil. Za poškodenú stranu uplatňovala nárok
na náhradu škody vo výške 107.763 eur voči osobe obžalovaného, napriek skutočnosti, že poškodenej

strane bol priznaný nárok v inej obchodnej žalobe voči spoločnosti U.C., J..S..Z.., F. S., pretože táto
spoločnosť nemá finančné prostriedky.

Svedok E. P. vypovedal, že u poškodeného od roku 2014 nastúpil ako obchodný zástupca, patril
medzi jeho top obchodných partnerov v regióne, a teda i tomuto partnerovi poškodeného patrila i

spoločnosť obžalovaného. Vyhrával obžalovaný aj väčšie zákazky. Obchodné vzťahy prebiehali napodklade rámcovej zmluvy, vzťahy boli štandardne dobré až do marca - apríla 2016, kedy nastali
problémy so zaplatením faktúr zo strany spoločnosti obžalovaného. Išlo o menšie faktúry po sebe.
Ohľadne neuhrádzania komunikoval aj s obžalovaným, išlo o mesačné dvojmesačné meškanie so

splatnosťou, bol ubezpečovaný, že faktúry budú uhradené. Písal aj mail, bol aj dohodnutý na stretnutí v
Prievidzi, bol aj u obžalovaného doma, aby riešil uhradenie faktúr, nakoniec sa však obžalovaný už úplne
odmlčal.Kontaktovalajodberateľovspoločnostiobžalovaného,odnichsadozvedel,žeonizatovar,vraj,
zaplatili. Aj v minulosti sa vyskytlo omeškanie so splatnosťou faktúr, vždy to však bolo doriešené, faktúry
boli uhradené. Tovar, tak ako i inokedy, aj v prípade predmetných faktúr, bol objednaný a dodávaný

štandardným spôsobom na podklade objednávky, nakladaný a dodávaný bol odberateľom, ktorých si
obžalovaný určil. Bola ním i určená zodpovedná osoba, ktorá bude na mieste pri dodaní a preberaní
tovaru. S obžalovaným bola v roku 2015 podpísaná rámcová zmluva, ktorú podpisovali s obžalovaným
v OC Korzo v Prievidzi, obžalovaný bol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy, on ho oboznámil,
bol určite aj oboznámený s výhradou vlastníctva, obsiahnutej vo všeobecne záväzných obchodných
podmienkach, ktoré tvoria súčasť tejto rámcovej zmluvy. Boli podpísané 2 vyhotovenia zmluvy, tie

následne on predložil poškodenému na podpis. Výhrada vlastníctva bola obsiahnutá v predchádzajúcich
zmluvách. Určite si zmluvu prešli, všeobecné obchodné podmienky sú zverejnené aj na internete.
Obžalovaného sa i pýtal, či mu nie je v rámci zmluvy niečo nejasné, nič také sa nevyskytlo. Na otázku
obhajcu ohľadne riešenia výhrady vlastníctva, dodržiavanie skladových podmienok, odpovedal, že sa
podľa jeho vyjadrenia riešia až v prípade reklamácie, kedy ich zástupca vycestuje na miesto, kde sa

nachádza reklamovaný tovar, pretože si ani nevie predstaviť, ako by sa tieto skutočnosti priebežne po
celom Slovensku ich spoločnosťou mohli reálne kontrolovať.

Svedok D. J. vypovedal, že v spoločnosti poškodeného pracoval 15 rokov ako obchodný zástupca,
aktuálne pracuje ako projektový manažér. Ako obchodný zástupca mal zverený región Trenčianskeho

kraja, poznal všetky zmluvné vzťahy. Je nespochybniteľné, že poškodený mal vo všeobecných
obchodných podmienkach zakotvenú výhradu vlastníctva na predávaný tovar až do jeho zaplatenia, tak
bolo v minulosti a bolo to tak i v čase konania hlavného pojednávania. Obžalovaného pozná, patril u
poškodeného medzi top obchodných klientov. Obžalovaný mal svojich obchodných partnerov, ktorým
tovar poškodeného predával, bol teda obchodníkom na predaj materiálu. S obžalovaným obchodovali

na faktúry, splatnosť faktúr, lehoty ich splatnosti však nevedel presne uviesť, no bolia dlhšia ako 10 dní,
myslí si, že 30 až 60 dní. Aj v minulosti určite boli u obžalovaného faktúry po lehote splatnosti, napriek
tomu bol tovar ďalej dodaný, no faktúry boli nakoniec uhradené. Potvrdil, že z titulu svojej funkcie chodil
tovar obchodným partnerom kontrolovať, teda jeho uskladnenie, ale len občas. O skladových priestoroch
obžalovaného nevie. On za dodaný tovar platí inkasnou platbou, nefunguje na faktúru, a tak sa k otázke

fakturácie nevedel vyjadriť.

Svedkyňa D. P. v poškodenej spoločnosti má na starosti objednávky tovaru. Teda obchodovali v
rozhodnom období aj so spoločnosťou obžalovaného. Po obdržaní objednávky sa táto potvrdzuje, kde je
špecifikovaný tovar, množstvo. Výhrada vlastníckeho práva nie je uvedená v objednávkach, je súčasťou

všeobecných obchodných podmienok. S obžalovaným nekomunikovali po tom, čo sa vyskytli problémy
so splatením faktúr ohľadne vrátenia tovaru. Prepravu dodávaného tovaru zabezpečuje ich spoločnosť.
Inak ohľadne vystavovania a splatnosti faktúr, dodávania tovaru, vypovedala zhodne a podrobne ako
svedok P.. Každý ich obchodný partner má rovnaké obchodné podmienky ohľadne výhrady vlastníctva,
bolo obsiahnuté aj v predchádzajúcich obchodných zmluvách. Tovar sa nemohol dodať akokoľvek

scudzený do zaplatenia kúpnej zmluvy. Tovar však hneď dodávali tam, kam určil obžalovaný, to, že išlo
vždy napr. o iné miesto dodania, im nič nenasvedčovalo. K podpisu zmluvy sa ona nevedela bližšie
vyjadriť. Potvrdila, že v minulosti, aj keď nemal obžalovaný uhradený tovar, mal napr. blokovaný tovar,
no po prejednaní s obchodným zástupcom sa to doriešilo, odblokovalo aj pred uhradením faktúry, bolo
to na obchodnom zástupcovi.

Svedok E. T. vypovedal, že potreboval tovar od spoločnosti poškodeného, on nebol schopný tovar
v množstve a cene zabezpečiť tak, ako spoločnosť obžalovaného. Tak mu spoločnosť obžalovaného
tovar dodávala. On mu posielal objednávky, potom spoločnosť obžalovaného tovar objednávala od
poškodeného. Tovar išiel však od spoločnosti poškodeného, priamo jemu, nie obžalovanému. Deň pred

dodávkou, príchodom kamiónu od poškodeného, bol kontaktovaný pracovníkmi poškodeného, že je
naložený kamión. Po privezení tovaru kamiónom on potvrdzoval prevzatie tovaru - preberací protokol.
Po objednaní tovaru mu obžalovaný oznamoval len približný tovar, napr. týždeň, kedy bude dodaný. O
presnom dodaní tovaru už komunikovali len zamestnanci poškodeného. Miesto vykládky, uskladneniatovaru nikto nebol od poškodeného u neho kontrolovať. Nikto nežiadal od neho vrátenie tovaru. Ohľadne
problémov s obžalovaným s ním nikto nekomunikoval, svedok P. komunikoval len to, že by on mu vedel
ponúknuť lepšiu cenu. Nekomunikovali vôbec ohľadne výhrady vlastníctva, on nebol konečný užívateľ

dodaného tovaru, i on bol, jeho spoločnosť T. J., len obchodník, ktorý tovar ďalej predával. Aj spoločnosť
obžalovaného bola obchodníkom s daným tovarom, dodávala ho svojim obchodným partnerom, tak ako
jemu. Obchodné vzťahy v stavebníctve jednoznačne fungujú na dobách splatnosti, on tovar nakupuje na
faktúry, on tiež ich predáva na faktúru, lehoty splatnosti sú rôzne, tovar je už zabudovaný a až následne
uhrádzaný.

Svedok I. C. vypovedal, že i jeho spoločnosť s poškodeným obchoduje asi 10 rokov na podklade
rámcovej zmluvy. K spôsobu uzatvárania zmluvy uviedol, že už neprebiehajú nejaké jednania ohľadne
zmluvy, nedostáva nejaký návrh zmluvy, dostane ju len na podpis. On rokuje s obchodným zástupcom
poškodeného, čo bol svedok P., predtým J.. Ohľadne výhrady vlastníctva k predávanému tovaru mu
nebolo nič bližšie vysvetlené zástupcom poškodeného. Aj platby za dodaný tovar prebiehajú až po

dodaní tovaru, teda dodatočne, tovar je už u odberateľa. Tovar je dodávaný na podklade písomnej
objednávky. Ich spoločnosť, boli jej vystavené faktúry, tie majú 30 až 45-dňovú splatnosť, ak iné, tak
to prebiehalo na telefonické dojednanie. Na objednávke je uvedené aj miesto stavby, vodič tovar vezie
priamonaurčenústavbu.Celýobchodjeorganizovanýtak,želogistikanakládkytovaru,nanaskladnenie
okamžite dodávané odberateľovi. Fakturácie jednoznačne prebiehajú až po dodaní tovaru, zodpovedná

osoba to i takto podpíše dodací list a ten je prílohou faktúry. Faktúry sú zasielané postupne podľa
dodávok materiálu, ktorý je však už hneď zabudovaný. Nikto od poškodeného nekontroluje skladové
priestory. Jeho investori zase jemu za tovar platia v jeho lehote splatnosti ním vystavených faktúr.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi na č.l. 15-26, rámcovou kúpnou zmluvou č. XXXXXXX/XXXX,

podpísanou medzi spoločnosťou P. O., s.r.o., F. T., a spoločnosťou U. H., s.r.o., dňa 7.12.2015, z
ktorej vyplývajú dohodnuté obchodné podmienky, spôsoby a lehoty platby za tovar, možnosti a spôsob
nakladania s dodávaným tovarom, odkaz na všeobecné obchodné podmienky realizácie odberateľsko-
dodávateľskýchvzťahov,zktorýchprávevyplýva,zichčlánkuV.,odsek2,výhradavlastníckehoprávana
tovar vo vlastníctve predávajúceho až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Oboznámil sa s jednotlivými

objednávkami, k nim prináležiacimi faktúrami a prepravnými listami z obdobia a vo výške ceny dodaného
tovaru a neuhradených faktúr, tak ako to obžalovanému kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby
na č.l. 29-196, 304-368. Oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4Cb/26/2016,
právoplatným 20.1.2018, ktorým bolo spoločnosti U. H., s.r.o., uložené namiesto vydania hnuteľných
vecízaplatiťspoločnostipoškodenémusumuviažucusakfaktúramuvedenýmvskutkovejveteobžaloby

spolu s úrokom z omeškania. Oboznámil sa s upovedomením o spôsobe exekúcie na sumu 250.000 eur
v exekučnej veci oprávneného U. H., s.r.o., proti spoločnosti J. T., J..S..Z.., E., zo dňa 31.3.2016 na č.l.
522. Potvrdením o prevzatí zmluvy spoločnosťou obžalovaného na č.l. 545, obchodnej zmluvy na č.l.
XXXXXXX/XXXX, XXXXXX/XXXX, z predchádzajúcich období na č.l. 261-267, 291-296. Oboznámil sa i
s listinnými dokladmi na č.l. 387-402, zoznamom záväzkov spoločnosti U. T., I..J.., H. T., voči spoločnosti

U. H., s.r.o., spolu s potvrdením o vykonaní úhrad za obdobie 1.2.2016 do 30.4.2016, ako i knihou
bankových výpisov o úhrade platieb v mesiaci marec až jún 2016 spoločnosti svedka T., v prospech
spoločnosti obžalovaného, z ktorých vyplývajú dátumy splatnosti vystavených faktúr, suma a dátumy
realizácie úhrad bez presnej špecifikácie, o aký konkrétne tovar išlo, resp. len sumy a dátumy platby na
č.l. 401-402. Listinnými dôkazmi na č.l. 409-439 k úkonom týkajúcim sa výberu finančných prostriedkov

z účtu spoločnosti U. H., s.r.o., prevodu obchodného podielu obžalovaným

Objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola
páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ
na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej

vlastníka v držbe, so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok
ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do
faktickej moci, do držby s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Osoba, ktorá vec zverila, nemusí
byť jej vlastníkom. Môže tomu tak byť aj pri veci, ktorá je predaná s výhradou vlastníctva. Na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti sa však vyžaduje, aby si osoba, ktorej vec bola zverená túto cudziu vec,

danú jej do dispozície,
neoprávnene prisvojila a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Ak so zverenou vecou
osoba, ktorá ju má v dispozícii, naloží v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, ide o dovolené
konanie. I v prípade ďalšieho predaja, na podklade uzatvorenej kúpnej zmluvy i s dohodnutouvýhradou vlastníckeho práva, nejde o konanie proti účelu zverenia. Tak tomu bolo, podľa názoru
súdu, i v prípade obchodnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou obžalovaného, za ktorú obžalovaný
konal a poškodeným spoločnosťou P. O., s.r.o., F. T.. Jednoznačne na podklade oboznámených

listinných dôkazov mal súd preukázaný právny rámec ich obchodnoprávneho vzťahu, ktorý sa fakticky
dlhodobo nemenil. Jednoznačne vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený predával
obžalovanému svoj tovar za účelom ďalšieho predaja, tento tovar bol obžalovaným za týmto účelom
v rozhodnom období aj následne ďalej predávaný. Je síce pravdou, že išlo o tovar, ktorý fakticky bol
až do zaplatenia kúpnej ceny vo vlastníctve predávajúceho - poškodeného, na podklade všeobecných

obchodných podmienok ho obžalovaný nemal ďalej scudziť, pokiaľ nemal uhradenú celú kúpnu cenu,
no podľa názoru súdu, skutočný stav bol taký, ako v danom prípade popísali vypočutí jednak obžalovaný
ako i svedok I. C., E. T.A., D. J., že teda výhrada vlastníckeho práva nebola v skutočnosti uplatňovaná,
tovar bol priamo od poškodeného, ešte pred jeho faktickou úhradou, dodávaný ďalšiemu odberateľovi,
obžalovaný bol len obchodník, ktorý tovar predával a o tomto stave poškodený vedel. Vedomosť
jednoznačne preukazujú listinné dôkazy - jednotlivé prepravné listy, z ktorých je jednoznačne zrejmé,

že tovar nie je dodávaný firme obžalovaného ako konečnému užívateľovi, ten bol niekto iný - rôzne
obchodné spoločnosti, stavby, objednávateľ aj napríklad súkromné osoby, na stavbu ktorých rodinných
domov bol tovar dodávaný. Takto dodávanie tovaru realizoval samotný poškodený, ktorému bolo zo
strany obžalovaného nadiktované, kde ten ktorý tovar, ku ktorému sa viažu i faktúry uvedené v skutkovej
vete obžaloby, pôjde, je tam vždy označovaná iná osoba (resp. totožnosť osoby sa nemení len v prípade,

že je identický odberateľ). Takto tovar bol dodávaný, obchod prebiehal dlhodobo. Problém nastal resp.
poškodený začal poukazovať na výhradu vlastníctva až po tom, čo mu nebolo zo strany obžalovaného
firmy za tovar na podklade faktúr zaplatené. I v minulosti nastali zo strany obžalovaného problémy
s platením, z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že boli mesiace, keď aj v minulosti bol v platení
faktúr v omeškaní, no vždy sa to doriešilo, medzi tým mu bol tovar dodávaný a on nedoplatok uhradil.

Teda súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný nenaložil s daným tovarom
v rozpore s účelom určenia, tovar nakúpil za účelom ďalšieho predaja a tento tovar bol obžalovaným
ďalej predaný, nebolo tovarom iným spôsobom naložené. Podľa názoru súdu, konaním obžalovaného
by mohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov zločinu sprenevery vo vzťahu k uhradeným faktúram
jeho odberateľmi za dodaný tovar, teda takto zverených finančných prostriedkov. Vo vzťahu k týmto

okolnostiam, okolnostiam, akým spôsobom a či došlo k úhrade ceny dodaného tovaru obchodnými
partnermi firmy obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní nemal stranou obžaloby produkované
žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by mohol bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že napr. obžalovaný
v určitom rozsahu spreneveril finančné prostriedky, viažuce sa k niektorému obchodu, niektorej faktúre
uvedenej v rozhodnom období v skutkovej vete obžaloby. Súd síce vypočul svedka T., resp. aj sa

oboznámil s listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní od spoločnosti T. a U. T. H.
T., no z daných dôkazov nebolo možné ustáliť, ktorých obchodov sa poukázané platby týkajú. Teda
nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k sprenevereniu finančných prostriedkov, ako
poukázanej kúpnej ceny za dodaný tovar na podklade faktúr uvedených v skutkovej vete obžaloby. S
poukazom na tieto skutočnosti potom súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil

zákonné znaky žalovaného trestného činu, ale ani žiadneho iného z trestných činov uvedených v
osobitnej časti Trestného zákona, pretože, ako vyplýva s oboznámených listinných dôkazov, obžalovaný
vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu v prospech jeho spoločnosti napr. neuvádzal iného do omylu,
dôvodne mohol predpokladať, že má, bude mať finančné prostriedky na úhradu dodaného tovaru, nemal
preukázané, žeby obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, žeby niekoho uviedol do

omylu. V čase uzatvárania obchodných vzťahov konal štandardne, a že predal svoj obchodný podiel,
prebehlo až následne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo i súhrnne, vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd obžalovaného v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby
prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom. S poukazom na uvedené ustanovenie Trestného poriadku preto súd poškodeného
P., O., J..S..Z.., J. J. F. T., Ž.L. S. XX, O.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.