Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 8Pc/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204114
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Čonková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7919204114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Eliškou Čonkovou vo veci navrhovateľa S. E., F. XX.XX.XXXX,

Q. T. E..S..Š.Q. XXX, XXX XX Q., štátny občan SR, proti oprávnenej z platenia výživného W. E., F.
XX.XX.XXXX, Q. T. A. X, XXX XX Q., štátna občianka SR, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa S. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 16P/292/2014 zo dňa 25.05.2015 mesačne
sumou 150,-Eur pre odporkyňu W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. A. č. X ku dňu 13.09.2019.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Povinný - otec oprávnenej podal na Okresnom súde Trebišov dňa 13.09.2019 návrh, v ktorom sa
domáhal zrušenia výživného voči dcére W. E., ktorá dovŕšila vek 19 rokov a má zato, že jeho vyživovacia
povinnosť voči dcére zanikla.

2. Oprávnená sa k návrhu nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so

spisom sp.zn. 16P/292/2014 a bol zistený tento skutočný stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 16P/292/2014 - 30 zo dňa 25.05.2015 Okresný súd
Trebišov rozhodol tak, že povinný - S. E. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej W. E., nar.
XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2015.

5. Povinný - otec svojim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2019 predložil súdu potvrdenie

o ukončení štúdia na strednej škole z ktorého vyplýva, že oprávnená z platenia výživného ukončila
štúdium dňa 19.06.2019 a taktiež predložil aj vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.12.2019, na ktoré pojednávanie sa povinný - otec, ktorý
predvolanie prevzal dňa 09.12.2019 nedostavil s ospravedlnením svojej neúčasti z dôvodu, že sa
pracovne nachádza v T.. Súd za splnenia podmienok uvedených v § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. Dcéra - oprávnená z platenia výživného vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom súhlasí
ažejepravdou,žeukončilaB.strednúodbornúškoluSv.D.vQ.azáverečnúskúškuurobila19.06.2019.8. Podľa § 154 Civilného mimosporového poriadku na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a
iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

9. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku konanie sa začína len na návrh.

10.Podľa§156Civilnéhomimosporovéhoporiadkuúčastníkmikonaniavoveciachvýživnéhoplnoletých
osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

23. Z citovaného zákonného ustanovenia (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) vyplýva, že vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenievyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti aj po dosiahnutí plnoletosti nie sú schopné
samy sa živiť.

24. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom význam. Veková
hranica 18 rokov má však význam z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti
možno začať konanie o určenie výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh (§ 63 ods.
3 Zákona o rodine).

25. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie
zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly
rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, či už na strane rodičov alebo
na strane detí.

26. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo

všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektami rodinnoprávneho vzťahu, pričom
rozsah vyživovacej povinnosti je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného
a odôvodnenými potrebami oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť
rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% sumy životného
minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením

dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca aj matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve
alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa
živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať svoje náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so
schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov potrebných
na zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu prípravu, ktorou je štúdium. Štúdium

je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej
povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa
živiť, pominie iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a pri plnoletých deťoch možno rozhodnúť o
zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.

27. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä z písomných vyjadrení účastníkov, oznámenia o
ukončení štúdia a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil vyživovaciu povinnosť
otca S. proti oprávnenej z platenia výživného W., ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 16P/292/2014 - 30 zo dňa 25.05.2015, mesačne sumou 150,00 Eur. Z tvrdení dcéry - oprávnenej
vyplynulo, že s podaným návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí, je schopná sa o seba

samostatne postarať, je plnoletá a v príprave na svoje búduce povolanie po ukončení strednej školy
nepokračuje. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať
svoje životné potreby. Zanikla teda jej odkázanosť na výživu voči navrhovateľovi, ktorý je jej otcom v
zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

28. Pokiaľ ide o časový údaj platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov
a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vzťahovať zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu
citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri
plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu
začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. To

znamená, že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému
dieťaťu je možné najskôr odo dňa podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov.
K tomuto dňu súd skúma existenciu uvádzaných dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko určenej
povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné najskôr odo dňa podania
návrhu, súd zrušil vyživovaciu povinného navrhovateľa odo dňa podania tohto návrhu, t.j. od dňa

13.09.2019.
29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd
Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).