Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204262
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116204262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1./ mal. N. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XX. N. XX, XXX XX W., štátny občan SR, zastúpená zákonným zástupcom: V. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX. N. XX, XXX XX W., X./ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. N. XX, XXX XX W.,
štátny občan SR, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom
Prešove Hlavná 89, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: H. N. J. A. T. W. so sídlom S. XX, XXX XX W.,
J.: XXXXXXXX, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom
Žriedlová č. 3, 040 01 Košice, IČO : 36 863 947, o náhradu škody na zdraví a náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcov v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C
76/2016-156 zo dňa 25.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I..

II. Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciezamietolžalobužalobcovonáhraduškodynazdravíanáhradunemajetkovejujmy,
ktorú žalobcovia odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1./ rade sa narodila na oddelení žalovaného, pričom

pri pôrode došlo u nej k poškodeniu ramenného pletenca nervov s poruchou inervácie svalov na hornej
končatine, ktoré bolo najviac lokalizované v oblasti predlaktia a zápästia.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neboli preukázané podmienky pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu, pričom súd prvej inštancie nemal za preukázané, že porušenie
prevenčnej povinnosti žalovaného v nerealizovaní ultrazvukového vyšetrenia malo vzťah príčinnej
súvislosti medzi prípadmi protiprávnym konaním a vznikom škody. Nakoľko neexistuje priama príčinná

súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody u žalobkyne v 1./ rade, neboli splnené
predpokladyprevznikzodpovednostižalovaného.Súdprvejinštancieuviedol,žezdokazovaniavyplynul
záver o predisponujúcom faktore dystokie ramienok plodu, pričom napriek určitým zisteniam v tomto
smere, že tu existujú rizikové faktory, neexistujú jasné prediktívne znaky vzniku takýchto komplikácií a
taktiež neexistuje bezpečná prevencia pred touto komplikáciou, a to ani v prípade vykonania cisárskeho
rezu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 11, § 13, § 417, § 420 a § 415
Občianskeho zákonníka, pričom vyporiadal sa aj so vznesenou námietkou premlčania, ktorú posúdil ako
nedôvodnú.4. Súd uviedol, že pochybenie, ktoré namietali žalobcovia, a teda, že mal byť vo veci vykonaný cisársky
rez, nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, nakoľko komplikácie vo forme dystokie ramienka
štatisticky nastáva u 0,2 - 0,8 % pôrodov, pričom takúto komplikáciu lekár nemôže predvídať a ani

vykonať vhodné opatrenie k tomu, aby tejto komplikácii predišiel. Faktory ako sú predpokladaná vyššia
pôrodná hmotnosť plodu či faktory na strane matky nie sú indikáciou k spôsobu vykonania pôrodu
cisárskym rezom ako prevenciu ku komplikácií vo forme dystokie ramienok. Súd prvej inštancie uzavrel,
že pokiaľ nie je v rámci nariadených lekárskych postupov uložené zdravotníckemu zariadeniu, aby
vykonal pred začatím pôrodu, respektíve pri prijatí rodičky na oddelenie vyšetrenie ultrazvukom na

určenie veľkosti plodu, nemožno nevykonanie takéhoto úkonu zo strany zdravotníckeho zariadenia
považovať za konanie non lege artis, pričom aj so záverov znalca vyplýva, že je na lekárskom zariadení,
aby určilo postup, ktorý považuje za správny pri vedení pôrodu a následne sa rozhodlo akým spôsobom
bude pôrod vedený, či prirodzenou cestou, či chirurgickým spôsobom. Rozhodujúcim faktorom pre
zvolenie postupov medicínskeho zariadenia sú individuálne okolnosti prípadu, pričom v danom prípade
vzhľadom na zistený stav, kedy sa jednalo o druhorodičku, u ktorej bol pôrod prvého dieťaťa vykonaný

spontánnym spôsobom, nemožno dospieť k záveru, že nevykonanie ultrazvukového vyšetrenia by
spôsobilo chybný postup smerujúci k vzniku dystokie ramienok aj vzhľadom na prípustné odchýlky pri
zisťovaní veľkosti plodu ultrazvukovým vyšetrením, ktoré boli v danom prípade znásobované aj ďalšími
faktormi na strane matky, čo nedáva jednoznačný záver o veľkosti plodu. Rovnako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že ani skutočnosť nedostatočne vedenej zdravotnej dokumentácie o priebehu pôrodu,

nebola skutočnosťou, ktorá by spôsobovala priamu príčinnú súvislosť so zdravotnými komplikáciami
žalobkyne v 1./ rade.

5. S poukazom na tieto skutočnosti po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie žalobu
zamietol, pričom v zmysle zásady úspechu priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov

konania voči žalobcom v 1./ a 2./ rade v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade, pričom
odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobcovia namietli závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 41 a 48 napadnutého rozsudku,
nakoľko tieto závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s tvrdeniami žalobcov uvedenými v žalobe,

kedy v zmysle tvrdenia znalkyne k pochybeniu zdravotníckeho zariadenia došlo v tom, že pred začatím
pôrodu nebola zistená veľkosť plodu ultrazvukovým vyšetrením, čo je samozrejmým postupom pri
prijímaní rodičky na pôrodnú sálu. Tento postup mal byť vykonaný aj vzhľadom na skutočnosť, že
ultrazvukové vyšetrenie v 33. týždni gravidity ukázalo, že kompozitný vek zodpovedal 35. týždňu
gravidity, z čoho bolo možné predpokladať, že sa môže jednať o väčší plod. Skutočnosť, že toto

vyšetreniesanerealizovalo,jepochybením,pretožeakbysabolovykonalo,mohloovplyvniťrozhodnutie
lekára o spôsobe vedenia pôrodu, nakoľko sa jednalo o plod väčší ako 4.500 gramov a z dôvodu
prevencie dystokie ramienok bolo vhodné pristúpiť k cisárskemu rezu. Rovnako znalkyňa poukázala na
nedostatočnú zdravotnú dokumentáciu v priebehu pôrodu a znalkyňa v oblasti pediatrie uviedla, že je
nepochybné to, že pri cisárskom reze by nedošlo k dystokii ramienok, ktorá spôsobila zdravotný postih

maloletejžalobkynev1./rade.Pokiaľžalovanýkonajúcprostredníctvomsvojhozamestnancataknečinil,
dopustil sa medicínskej chyby, a to nezmeraním veľkosti plodu. Tomuto poškodeniu bolo možné predísť
preventívnym cisárskym rezom. V tom spočíva protiprávnosť konania žalovaného, ktorý podľa záverov
znalcov následne postupoval správne použitím tzv. rubínovho manévru, no k tomuto by nebolo došlo v
prípade postupu vo forme cisárskeho rezu. Súd prvej inštancie oprel svoj rozsudok o to, že ultrazvukové

vyšetrenie nie je povinným úkonom podľa Nariadenia vlády 776/2004 Z.z., no opomenul vyjadrenia
znalcov a žalobcov, podľa ktorých je porušenie preventívnej povinnosti žalovanej v tom, že nevykonala
pôrod chirurgickým spôsobom vo forme cisárskeho rezu. Nemožno hovoriť o konaní lege artis v druhej
fáze pôrodu pokiaľ nesprávne bol zvolený spôsob vedenia pôrodu, ktorý následne spôsobil poškodenie
zdravia žalobkyne v 1./ rade. Aj závery znalcov preukazujú to, že ak by bolo pristúpené k cisárskemu

rezu, nedošlo by k poškodeniu zdravia maloletej žalobkyne, preto neobstojí argument, že vykonanie tzv.
rubínovho manévru bolo v súlade s medicínskymi postupmi, nakoľko k takémuto manévru ani nemalo
dôjsť, pokiaľ by bol zvolený spôsob ukončenia pôrodu cisárskym rezom. Z týchto dôvodov je zrejmé,
že konanie zodpovedného subjektu je v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, a pretonemožno súhlasiť s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenom v bode 54, podľa ktorého nesprávne
zhodnotil súd prvej inštancie tvrdenie žalobcov, ktorí poukazovali na porušenie prevenčných povinností
zo strany žalovaného. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo citované

v bode 55 súd prvej inštancie nesprávne aplikoval, nakoľko tento judikát sa vzťahuje na iné príčiny vzniku
škodyspočívajúcenastranerodičky,čovdanomprípadenijakozobsahuspisunevyplýva,nakoľkotátov
plnej miere rešpektovala a dodržiavala režim počas tehotenstva. Rovnako závery súdu uvedené v bode
56nemajúoporuvovykonanomdokazovaní,nakoľkotietozáverysúvrozporesozávermiznalcov,podľa
ktorých sa poškodeniu určite dalo zabrániť v prípade pôrodu preventívnym cisárskym rezom. Napriek

tomu, že matka žalobkyne v 1./ rade bola hospitalizovaná už tri dni pred pôrodom, nebol jej urobený
ultrazvuk, pričom jedná sa o rutinný spôsob na stanovenie veľkosti plodu. Pokiaľ by teda bol vykonaný
ultrazvuk a následne vykonaný cisársky rez, nedošlo by k poškodeniu zdravia žalobkyne v 1./ rade,
pričom k indikovaniu cisárskeho rezu by došlo aj na základe iných vyšetrení pre veľkosť plodu (ÚSG).
Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil závery dôkazov obsiahnutých v spise, pričom z bodu 51
vyplýva len skutočnosť, že dieťa vážilo 4.540 gramov, čo je len o 40 gramov nad definíciou veľkého

plodu. S týmto záverom však nemožno súhlasiť v súvislosti s možnosťou predídenia dystokie ramienok,
nakoľko nebolo preukázané, že určité nepresnosti v meraní by neviedli k zvoleniu postupu vo forme
cisárskeho rezu. Zároveň žalobcovia namietli nevykonanie navrhnutých dôkazov vo forme výsluchu
svedkov, prípadne návrhov na doplnenie znaleckého dokazovania pre stanovenie bodového hodnotenia
bolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,čímdošlokichporušeniuprávanaspravodlivýproces.

8. Zároveň žalobcovia poukázali na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách konania je likvidačné pre
žalobcov, pričom súd nebral do úvahy to, že žalovaná spôsobila poškodenie zdravia žalobkyne v 1./
rade, nakoľko nešlo o vrodenú vývojovú vadu ani o úraz na strane matky, či porušenie liečebného
režimu počas tehotenstva a procesné zamietnutie žaloby bolo postavené len na marazme nedostatočnej

právnej úpravy zdravotníckych výkonov a nedostatku medicínskych štandardov, pričom rodičia na liečbu
maloletej žalovanej v 1./ rade vynakladajú značné finančné prostriedky. Je zrejmé, že takýto výrok o
trovách konania je pre žalobcov likvidačný a práve tieto skutočnosti ako aj príjem žalobcu v 2./ rade,
ktorý má cca 700,- eur a vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, je dôvodom pre zmenu výroku
o trovách konania a aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Z týchto dôvodov navrhli zmeniť napadnutý

rozsudok tak, že súd žalobe vyhovie v celom rozsahu, respektíve zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia opakovane uvádzajú
skutočnosti, s ktorými sa súd komplexne vyporiadal v odôvodnení rozsudku. Bolo preukázané, že

vykonanie ÚSG vyšetrenia nie je odporúčaným postupom a jeho nevykonanie nemožno posúdiť
ako porušenie právnej povinnosti. Aj z listinných dôkazov, a to odporúčaných postupov Českej
gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti, či Českej lekárskej spoločnosti Q. Z. W. bolo preukázané,
že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti vo vzťahu k komplikácie-dystokie
ramienok, ktorá je nepreventabilná a neprediktabilná a zároveň neexistuje jednoznačná, presná metóda

na zistenie veľkosti plodu. Tieto závery vyplývajú aj z výpovede znalkyne A.. Zároveň poukázal na to,
že samotná taktika vedenia pôrodu je vždy na zodpovednosti pôrodníka a žiaden znalec neuviedol
jednoznačný záver, že vykonanie iného vyšetrenia by prinieslo iný postup pri vedení pôrodu, pričom
cisársky rez nie je štandardným spôsobom vedenia pôrodu a je možné ho indikovať len vo výnimočných
prípadoch, nakoľko môže spôsobiť značné komplikácie nielen pre matku, ale aj pre dieťa. Už samotné

vyjadrenie, že cisársky rez je preventívnym opatrením, nemôže byť prijaté, nakoľko cisársky rez nie
je prirodzeným pôrodom a tento spôsob by sa mal stále uprednostniť pred chirurgickým zákrokom. V
prípade prijatie koncepcie, že klasický pôrod v sebe nesie akékoľvek riziko, čo je v každom prípade,
žalovaný by nemal možnosť vykonávať ukončenie tehotenstva klasickým pôrodom, ale v každom
prípade by musel pristúpiť ku cisárskemu rezu. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil skutkový

stav, kde zo záverov znalca vyplynulo, že nevykonanie ÚSG vyšetrenia nie je pochybením ani pri
hraničných hodnotách, v ktorých sa dieťa z hľadiska hmotnosti nachádzalo, pričom presah hmotnosti
dieťaťao40gramovnadhranicuveľkéhoplodubynebolindikovanýaniprivykonanívyšetrenia.Rovnako
poukázal na to, že asi 50 % prípadov dystokie ramienok sa vyskytuje aj u plodov s hmotnosťou nižšou
ako 4.000 gramov a táto komplikácia sa vyskytuje u 0,2-2 % prípadov pôrodov, pričom znalkyňa uvádza

údaj 0,2-0,8 % pôrodov. Nakoľko súd dostatočne zodpovedal všetky nastolené otázky a vydal nestranné
a spravodlivé rozhodnutie, s týmto sa v celom rozsahu stotožnil.

10. K podanému stanovisku sa žalobcovia v 1./ a 2./ rade napriek výzve súdu nevyjadrili.11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, okrem výroku o trovách konania.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že jej dôvodnosť zo spisu
nebola preukázaná.

17. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda

súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, že by sa nimi mali preukázať
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia, alebo sú pre rozhodnutie nadbytočné konal v rámci
svojej právomoci. Tieto dôvody súd prvej inštancie uviedol v bode 57 odôvodnenia a na nich odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje a stotožňuje sa s nimi.

18.Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjednousovšeobecných
zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.

Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj
oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no otom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie
tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo

vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge
c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom

navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný

je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrhy žalobcov na výsluch
svedkov a stanovenie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie

predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje

aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v

ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená, okrem posúdenia náhrady trov konania.

21. Pôrod je biologický proces ktorým je plod spolu s placentou a plodovými obalmi vytlačený z tela
matky.

22. Pôrod živého plodu je úplné vytlačenie alebo vytiahnutie plodu (produktu koncepcie)z matky bez

ohľadu na trvanie ťarchavosti; plod dýcha alebo prejavuje iné znaky života, ako je činnosť srdca, pulzácia
pupkovej šnúry alebo zreteľné pohyby vôľových svalov bez ohľadu na to, či je pupková šnúra prerušená
alebo placenta spojená. Každý taký plod sa pokladá za živonarodený.

23. Pôrod, dej pri ktorom sa dieťa dostáva z maternice matky na svet, môže mať veľa variácií. Môže

prebiehať spontánne - teda bez vonkajších medicínskych zásahov, prirodzenou cestou, alebo operačne
(okrem cisárskeho rezu sú to aj iné operačné zákroky počas pôrodu prirodzenou, teda vaginálnou
cestou). O spôsobe vedenia pôrodu sa potom rozhoduje podľa viacerých medicínskych faktov.24. Podstatou posúdenia dôvodnosti nároku žalobcov v 1./ a 2./ rade je v podstate skutočnosť, či
nevykonaním sonografického či iného vyšetrenia na určenie veľkosti plodu pred pôrodom došlo k
porušeniu prevenčnej povinnosti žalovaného a či toto porušenie bolo v priamej príčinnej súvislosti s

poškodením zdravia maloletej žalobkyne v 1./ rade. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že v prípade neexistencie rigoróznych postupov, ktoré by ukladali zdravotníckemu
zariadeniu povinnosť vykonať pred začatím pôrodu určenie veľkosti plodu, nemožno dospieť k záveru,
že žalovaný porušil svoju povinnosť, nakoľko táto explicitne vyjadrená v medicínskych príručkách nie je.
Zároveň pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti je základom to, aby zdravotnícka starostlivosť bola

poskytovaná lege artis, teda v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy a až v prípade, že takýto
postup zdravotnícke zariadenie nedodrží, možno hovoriť o porušení jeho povinností, takýto záver z
vykonaného rozsiahleho, znaleckého dokazovania nevyplýva. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu
neobstojí ani odkaz na porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, nakoľko odvolací súd sa stotožňuje
s názormi žalovaného, že pôrod ako fyziologický proces, ktorým prebieha ukončenie tehotenstva je
veľmi špecifickým prípadom, ktorý sa odohráva v zdravotníckom zariadení, pri ktorom prirodzene môže

dôjsť k určitým komplikáciám, ktoré nemôžu byť zo strany zdravotníckeho zariadenia predpokladané,
ani pri vykonaní všetkých úkonov, ktoré sú dostupné podľa poznatkov lekárskej vedy. Znalci vo svojich
posudkoch uviedli, že štandardne sa používa zisťovanie veľkosti plodu ultrazvukovým vyšetrením,
no ani znalci jednoznačne neuviedli, že v prípade, hoci by aj bola zistená skutočná hmotnosť plodu
pred započatím pôrodu, bol by postup lege artis taký, aby sa zvolil spôsob ukončenia tehotenstva

cisárskym rezom. Ak by takýto záver znalcami bol prijatý, len v takomto prípade by bolo možné hovoriť
o porušení prevenčnej povinnosti zo strany zdravotníckeho zariadenia, no vzhľadom na nepresnosti,
ktoré sú bežné pri takýchto meraniach, je zrejmé, že týmto spôsobom teda nevykonaním ultrazvukového
vyšetrenia došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti zo strany zdravotníckeho zariadenia. Vykonaným
dokazovaním bolo pomerne bezpečne ustálené, že v prípadoch ako bol tento, teda u druhorodičky, u

ktorejprvýpôrodprebeholspontánnoucestouaneboliindikovanéinéproblémyvtehotenstve,jebežným
postupomukončenietehotenstvafyziologickýmspôsobom,pôrodom,apretonemožnodospieťkzáveru,
že v danom prípade aj pri akomkoľvek spôsobe zisťovania veľkosti plodu by bolo nutné rozhodnúť o
spôsobe ukončenia tehotenstva cisárskym rezom. Následne, pokiaľ už nedošlo k porušeniu prevenčnej
povinnosti žalovaného tým, že sa pristúpilo k pôrodu a následne došlo ku komplikácií vo forme dystokie

ramienok, túto skutočnosť nemožno považovať za konanie, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný
ako poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti. Je nepochybné a aj štatistickými údajmi podopreté to, že
pri pôrode môžu nastať určité komplikácie, ktoré môžu mať až fatálne zdravotné následky nielen pre
matku, ale aj pre dieťa, čo však nemožno od tohto okamihu, teda pôrodu a zrodenia nového života,
nijakým spôsobom oddeliť. Za tieto komplikácie však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže niesť

zodpovednosť zdravotnícke zariadenie, ktoré postupovalo lege artis pokiaľ rozhodlo o zvolení ukončenia
tehotenstva riadnym pôrodom, aj napriek skutočnosti, že znalci poukázali na to, že pokiaľ by bolo
tehotenstvo ukončené cisárskym rezom, nedošlo by k takýmto komplikáciám. Na druhej strane je však
zrejmé aj to, že štatisticky sú preukázané možné komplikácie, ktoré môžu nastať, a to aj u matky aj u
dieťaťa pri ukončení tehotenstva cisárskym rezom.

25. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, správne súd prvej inštancie rozhodol vo veci a žalobu zamietol.

26. Odvolací súd rovnako poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v

obdobných veciach vedených pod sp.zn. 25Cdo 2603/2018 zo dňa 25.09.2018, kedy rozhodoval
o dovolaní proti rozhodnutiu Mestského súdu v Prahe č.k. 54Co 397/2017-435 zo dňa 17.01.2018
a rozhodnutí 25Cdo 83/2019 zo dňa 05.09.2019 rozhodujúc o dovolaní proti rozsudku Krajského
súdu v Plzni sp.zn. 61Co 144/2018 zo dňa 26.09.2018 v oboch prípadoch odmietol dovolania proti
rozsudkom Krajských súdov, v ktorých boli zamietnuté žaloby v obdobných prípadoch, kedy rovnako sa

žalobcovia domáhali náhrady škody z dôvodu dystokie ramienok pri pôrode vaginálnou cestou. V týchto
rozhodnutiach konštatoval Najvyšší súd Českej republiky, že pokiaľ došlo k poškodeniu zdravia z dôvodu
dystokie ramienok, nie je daná príčinná súvislosť medzi pochybením žalovaného a poškodením zdravia
žalobkyne,nakoľkovykonaniepôroducisárskymrezomniejeprevencioukomplikácií,vdôsledkuktorých
vznikla škoda na zdraví. Rovnako Najvyšší súd Českej republiky zdôraznil, že je nepochybné, že pri

komplikácií dystokie ramienok, ktorá nastala pri pôrode prirodzenou cestou a ktorý je vedený spôsobom
tzv. lege artis, nedochádza k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko aj ak k takejto škode by pri pôrode
cisárskym rezom nemohlo dôjsť, účelom takéhoto spôsobu pôrodu nie je predísť dystokii ramienok.
Táto komplikácia nevzniká v dôsledku porušenia lekárskych štandardov pri posúdení CTG záznamu,ktorý indikoval prevedenie cisárskeho rezu z dôvodu akútnej tiesne plodu v maternici, ale v dôsledku
samostatne vzniknutej komplikácie, ktorá nesúvisí priamo so zvoleným spôsobom pôrodu, t.j. náhody,
za ktorú žalovaný nezodpovedá, nakoľko ich následky nesie ten, komu sa stala. Rovnako v týchto

rozhodnutiach bola zdôraznená skutočnosť, že dystokia ramienok je komplikáciou nepreventabilnou a
neprediktabilnou,pričomvyššiaváhaploduautomatickyneznamenávykonaniepôroducisárskymrezom
prihliadajúc aj na individuálne okolnosti prípadu.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

28. Vyššie uvedené skutočnosti, na ktoré poukazoval odvolací súd v súvislosti s možnými rizikami, ktoré
nepochybne každé tehotenstvo sprevádza však odvolací súd považoval za dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa § 257 CSP, preto postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie o trovách konania tak,
že ich náhradu stranám sporu nepriznal.

29. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

30.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnúúvahusúdu.Vzmyslednesužustálenejjudikatúry(pozriktomunapr.uzneseniaNajvyššiehosúdu
SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať

za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

31. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

32. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či
nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

33. V prejednávanej veci žalovaný je úspešnou stranou sporu. Odvolací súd za dôvody hodné
osobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonaniaúspešnejstranepovažuje okolnosti,ktoréviedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, po komplexnom posúdení všetkých okolností súdneho konania.

34. V danom prípade sa nepochybne jedná o veľmi citlivú otázku týkajúcu sa zdravotného problému pri
narodení maloletej žalobkyne v 1./ rade, ktorú žalobca v 2./ rade v pozícií rodiča majúceho na zreteli
najlepší záujem svojho dieťaťa, sa rozhodol riešiť súdnou cestou. Je nepochybné, že každý rodič chce
dosiahnuť to, aby jeho dieťa bolo šťastné a prípadné okolnosti, ktoré považuje, či už subjektívne aleboobjektívne za okolnosť, ktorá určitým spôsobom jeho dieťaťu ublížila, rieši prostredníctvom nezávislého
orgánu, ktorý tu je štátom garantovaný na riešenie takýchto prípadov. Nepochybne platí, že každý v
prípade neúspechu je povinný niesť náklady druhej strany, no v tejto citlivej otázke, aj vzhľadom na

sociálne pomery žalobcu v 2./ rade, ktorého príjem činí cca 700,- eur mesačne, má výdavky na dve
maloleté deti, pričom v súvislosti s maloletou žalobkyňou v 1./ rade tieto sú nepochybne zvýšené o
rehabilitačné či iné náklady spojené s odstraňovaním následkov jej nepriaznivého zdravotného stavu,
sú podľa odvolacieho súdu dostatočnými dôvodmi pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
žalobcovi. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebude mať neprimerane tvrdé

majetkové dopady na finančnú situáciu žalovaného ako zdravotnícke zariadenie zaradené do štruktúry
zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky.

35. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol o trovách celého konania tak, že náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal teda trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania aplikujúc
ustanovenie § 257 CSP.“

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).