Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/809/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210321
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214210321.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/
U. E., nar. XX.X.XXXX, 2/ U. E., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y. XXX/XX, M., o zaplatenie 4.164,09
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní n e m a j ú právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa29.5.2014žalobcadoručilsúdužalobu,ktorousadomáhaluloženiapovinnostižalovanýmzaplatiť

mu sumu 4.164,09 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom
skutkovom základe, že žalovaní s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) uzatvorili dňa 24.1.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 5.567,97 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 5.166,21 €, úrok sumu
vovýške39,62€, úrokzomeškaniasumuvovýške356,16€aostatnépríslušenstvosumuvovýške5,98
€). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených splátok splatných

v období od 20.6.2010 do 20.12.2016 v celkovej výške 4.164,09 €, úroku z omeškania vyčísleného z
dlžných splátok za obdobie od 21.6.2010 do 13.11.2011 celkove vo výške 58,86 €, úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4.164,09 € od 14.11.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si
uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/809/2014-68 zo dňa 13.5.2015,
ktorým žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal

odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.
25Co/65/2016-97 zo dňa 15.6.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
naďalšiekonanie.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaodvolacísúduviedol,žesúdprvéhostupňasprávne
aplikoval na premlčanie ustanovenia Občianskeho zákonníka, nedostatočne sa však vysporiadal s
tvrdením žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keď žalobca v podanej žalobe i vyjadrení
zo dňa 18.2.2011 tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 13.11.2011, avšak v podanom
odvolaní už tvrdil, že jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť úveru nevyhlásil a túto vyhlásil až

žalobca dňom 25.10.2011, avšak v konaní žiaden dôkaz preukazujúci toto jeho tvrdenie nepredložil. Tiež
poukázal na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo právom právneho predchodcu žalobcu
a nie jeho povinnosťou. Súdu prvého stupňa uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku a vo veci opätovne rozhodnúť.3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu i žalovaní v rade 1/ a 2/. Po vypočutí si

prednesu právneho zástupcu žalobcu i žalovaných v rade 1/ a 2/ a po oboznámení sa s obsahom
listín predložených žalobcom v priebehu konania, a to zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných
obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok s
prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu transakcií, rozsudku č.k. 14C/809/2014-68
zo dňa 13.5.2015, odvolania, uznesenia č.k. 25Co/65/2016-97 zo dňa 15.6.2016, výzvy spoločnosti

Slovenská sporiteľňa, a.s., výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
podacieho hárku, oznámenia o postúpení pohľadávky ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.9.2011, žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola

špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalovanýmvrade1/a2/oznámenépísomnýmpodanímprávnehopredchodcužalobcuzodňa28.9.2011
a žalovanému v rade 1/ opakovane dňa 27.12.2011. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení
pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.9.2011) boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej
sumy 1 244 dní.

5. Žalovaní s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 24.1.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.319,39 € (100.000,-
Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 52,71 € (1.588,- Sk) v období od
20.2.2007 do 20.12.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 13,40 % ročne a RPMN vo výške

16,24 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaní titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky
dlhoval sumu 5.567,97 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 5.166,21 €, úroku vo výške
39,62 €, úroku z omeškania vo výške 356,16 € a ostatného príslušenstva vo výške 5,98 €.

6. Ako vyplynulo z výzvy predloženej žalobcom, túto vypracoval jeho právny predchodca dňa 22.8.2008,
adresoval ju žalovanému v rade 1/ a oznámil mu, že je ku dňu 31.7.2008 v omeškaní s úhradou svojho
záväzku titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 6.288,- Sk. Zároveň ho vyzval na úhradu
dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej
lehote pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osoby.

7. Ako vyplynulo z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo
dňa 25.10.2011 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanému v rade 1/, touto žalobca oznámil
žalovanému v rade 1/, že pre porušenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 25.10.2011. Zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 5.752,93 € a žalovaného

v rade 1/ vyzval na zaplatenie tejto sumy (keď v predloženej výzve k úhrade bol uvedený dátum úhrady
vo forme znakov bez možnosti určenie konkrétneho číselného údaja). Žalobca tiež v priebehu konania
predložilkópiupoštovéhopodacieholístkazodňa26.10.2011súdajomžalovanejvrade2/akoadresáta.

8. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.12.2016

v počte 79 a celkovej výške 4.164,09 €.

9. Žalovaný v rade 1/ v priebehu konania na pojednávaní dňa 13.5.2015 potvrdil pravdivosť tvrdení
žalobcu uvedených v podanej žalobe. Uviedol, že úver si so žalovanou v rade 2/ brali na zakúpenie
nevyhnutných vecí do domácnosti po narodení detí. Úver splácali približne jeden rok. V čase uzavretia

úverovej zmluvy bol zamestnaný a zo strany zamestnávateľa mal veľké prísľuby. Jeho pracovný pomer
však trval približne len do januára 2009 a tento bol ukončený dohodou. Potom približne dva roky
podnikal ako SZČO. Nakoľko však jeho podnikanie nedosahovalo očakávané príjmy, podnikateľskú
činnosť ukončil a zaevidoval sa na úrade práce. V tom čase sa mu zhoršil zdravotný stav, keď oslepol
na jedno oko. Od januára 2015 sa opäť zamestnal, išlo však len o polovičný pracovný úväzok s čistým

príjmom 180,- € mesačne. V prípade, ak by ich súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy žiadal, aby im súd
povolil dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach vo výške maximálne 50,- €, nakoľko vyššiu splátku
nemajú z čoho uhradiť. Na pojednávaní dňa 26.9.2016 potvrdil svoje tvrdenia zo dňa 13.5.2015.10. Žalovaná v rade 2/ v priebehu konania na pojednávaní dňa 13.5.2015 uviedla, že je matkou
dvoch detí. Po ukončení materskej dovolenky si približne dva roky nevedela nájsť zamestnanie. Neskôr
vyskúšala niekoľko zamestnaní, jej pracovný pomer však trval len pár mesiacov. Od novembra 2014

je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok (80 hodín mesačne). V zamestnaní dosahuje príjem vo
výške 250,- € netto. Tiež sú jej vyplácané prídavky na deti vo výške 47,- € mesačne. Zo svojho príjmu
uhrádza poplatok za komunálny odpad mesačnou splátkou vo výške 12,- €. Ani ona, ani žalovaný v rade
1/ nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, osobného motorového vozidla, prípadne inej hnuteľnej veci
väčšej hodnoty. Zároveň sa pripojila k žiadosti žalovaného v rade 1/ o povolenie zaplatenia dlžnej sumy v

mesačných splátkach v prípade, ak súd vyhodnotí žalobu ako dôvodnú a zaviaže ich na zaplatenie dlžnej
sumy. Na pojednávaní dňa 26.9.2016 konštatovala, že obe jej deti už navštevujú školské zariadenie.
Výdavky v súvislosti s tým predstavujú sumu 80,- až 100,- € mesačne. V dedičskom konaní po svojej
matke zdedila nehnuteľnosť - jednoizbový byt v M.. Na nehnuteľnosti však viazne ťarcha v podobe
záložného práva v súvislosti s pôžičkou od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý záväzok musí
splácať mesačnou splátkou vo výške 78,- €. Rovnako musí uhradiť poplatok titulom komunálneho

odpadu, ktorý bol ako pohľadávka voči jej nebohej matke prihlásený do dedičského konania ako aj daň
z nehnuteľnosti.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky
v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami

tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu
už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.
4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na

iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľskéhoúveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného
zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v

inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného
zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom

aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo

jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom
pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c)

a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v
prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. 12. V danom prípade sa žalobca

podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými dňa 24.1.2007 v sume neuhradených splátok
splatných v období od 20.6.2011 do 20.12.2016 vo výške 4.164,09 € s príslušenstvom. 13. Predmetom
konania v tejto veci bol záväzok žalovaných, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej
v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na

žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľaktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

14. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre č.k. 25Co/65/2016-97 zo dňa 15.6.2016 dospel k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu
na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníkov zo zmluvného vzťahu,
plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných žalobca preukázal

predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu). Pokiaľ však ide o
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92
ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne
vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dlžníkov na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia

splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Žalobca síce v priebehu
konania predložil súdu kópiu výzvy jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanému v rade 1/ zo dňa
22.8.2008, súd však predložením kópie takejto listiny nemal preukázané splnenie podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu, keďže v danej veci dlžníkmi zo zmluvy
o splátkovom úvere boli dve osoby, pričom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne

zaslal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom takúto výzvu na úhradu dlžnej sumy (a to predložením
výzvy adresovanej aj žalovanému v rade 1/ aj žalovanej v rade 2/ a tiež predložením doručenky tejto
zásielky, resp. podacieho hárku preukazujúceho odoslanie takejto výzvy). Nakoľko dodržanie tohto
postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu zo strany žalobcu preukázané nebolo, súd bol nútený
konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.9.2011 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo vzťahu
k pohľadávke zo zmluvy č. 0212366928 uzatvorenej so žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 24.1.2007 a
teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu
postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka

(konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka
alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že ku dňu 28.9.2011
právny predchodca žalobcu (pokiaľ do dňa 28.9.2011 nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp.

inak neukončil záväzkovoprávny vzťah so žalovanými v rade 1/ a 2/ napr. odstúpením od zmluvy,
ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil) mohol postúpiť na tretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky,
ktorá bola ku dňu 28.9.2011 už splatná a nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť
po postúpení pohľadávky. Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby skúmal platnosť právneho úkonu žalobcu

- vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 25.10.2011, skúmanie ktorej skutočnosti sa
súdu javilo irelevantné a nadbytočné pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní
odvodenej zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011.

15. O nároku na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ boli tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na
výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovaným v rade 1/ a 2/ v súvislosti s týmto
konaním žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnili, súd vyslovil, že žalovaní v rade 1/ a 2/
nemajú právo na náhradu trov konania, hoci im tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).