Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226047
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1215226047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Orange Slovensko, a.s., so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej W. narodenej XX.X.XXXX,
bývajúcej v B., o zaplatenie 67,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 32 € od 3.6.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 25.11.2015 domáhala voči
žalovanej zaplatenia sumy 67,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej
sumy od 3.6.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Vec bola z dôvodu miestnej nepríslušnosti
dňa 16.2.2016 postúpená na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu. Žalobu odôvodnila tým,
že žalovaná s ňou uzavrela Zmluvu č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.
V zmysle predmetnej Zmluvy žalobkyňa vypožičala žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej

využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou, pričom SIM karte bolo pridelené účastnícke
telefónne číslo. Žalobkyňa sa domáhala nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá jej vznikla
za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie C.1 vo výške 35,50 €. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu, ktorú žalovaná žalobkyni spôsobila tým, že získala mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku
sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný

záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobkyni vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobkyňa

zohľadnila počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Akciová cena mobilného telefónu bola 9 €, jeho predajná cena
80 €, poskytnutá zľava predstavovala 71 €, pričom žalobkyňa si uplatnila škodu vo výške 35,50 €.
Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vsume 37 € vyfakturovaných za obdobie 2013/12 - 2014/01. Žalobkyňa pokusom o pokonávku zo dňa
19.5.2014 oznámila žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzvala ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus

o pokonávku nereagovala. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 5 € odpísaná
a žalobkyňa si ju preto v konaní neuplatňuje. Žalobkyňa si okrem istiny vo výške 67,50 € uplatnila aj
právo na zaplatenie úroku z omeškania a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 3.6.2014.

2. Žalovanej bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. K podanej žalobe sa nevyjadrila.

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 25.11.2019 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Súd v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.11.2019.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. V. zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že žalobkyňa poskytla
žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom. Z dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa je
zrejmé, že strany sa dohodli na aktivácii účastníckeho programu Mobilný internet Štart na predmetnej

SIM karte registrovanej na žalovanú, ako aj na predaji mobilného telefónu C., ktorého kúpna cena so
zľavou zo spotrebiteľskej ceny predstavovala 9 €, pričom žalovaná vzala na vedomie, že zľava z ceny
zariadenia jej bola poskytnutá len preto, že sa zaviazala užívať služby žalobkyne po dobu viazanosti
24 mesiacov. Žalovaná sa totiž zaviazala, že po túto dobu (okrem iného) zotrvá v zmluvnom vzťahu
so žalobkyňou a bude bez prerušenia jej služby využívať a že bude včas a riadne uhrádzať cenu za

služby žalobkyne.

7. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa vyfakturovala žalovanej cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby v celkovej výške 39,99 €. Konkrétne tak urobila faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 23.12.2013 na sumu 17,99 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 22.1.2014 na sumu 22 €.

Ďalších 5 € žalobkyňa požadovala od žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX ako poplatok za upomienku.

8. Žalobkyňa pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 oznámila žalovanej sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace v celkovej výške 37 € (konkrétne 10 € za obdobie 12/2013 a 27 € za obdobie
01/2014) a sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody 71 € a vyzvala ju na ich zaplatenie v dodatočnej lehote

do 2.6.2014. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o osem

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvárala žalobkyňa ako dodávateľ a žalovaná

ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobkyňou bez
možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za
zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľnéa preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má

vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o

poskytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorejboližalovanejposkytovanédohodnutéslužby.Zpokusu
o pokonávku zo dňa 19.5.2014 je zrejmé, že žalovaná za obdobie 12/2013 z vyfakturovanej sumy 17,99
€ neuhradila sumu 10 € a za obdobie 01/2014 sumu 27 €. Keďže následne došlo podľa tvrdení žalobkyne
k odpísaniu časti pohľadávky vo výške 5 €, súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na zaplatenie ceny
za poskytnuté služby vo výške 32 € je dôvodný a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu
žalobkyni.

24. Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobkyňou
v pokuse o pokonávku sa nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda dňom 3.6.2014 dostala do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto dňom vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania z
dlžnejsumy.Výškaúrokovzomeškaniakuvedenémudňubola8,25%ročne.Súdpretopriznalžalobkyni

aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 32 € od 3.6.2014 až do zaplatenia.

25. Za neopodstatnený považoval súd nárok žalobkyne čo do sumy 35,50 € uplatňovaný voči žalovanej
titulom náhrady škody. Žalobkyňa v danom prípade škodu vyčíslila ako rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom pri jej výpočte zohľadnila počet mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností žalovanou. Zo
skutkového vymedzenia nároku žalobkyne na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať s ňou v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná.

26. Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu

(R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to
dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

27.Vdodatkukzmluveoposkytovaníverejnýchslužieb,konkrétnevjehočl.1bod1.2jeupravené,žeide

o dohodu strán o predaji tam uvedeného zariadenia, pričom v čl. 2 bod 2.1 sa žalovaná zaviazala uhradiť
jeho kúpnu cenu a v čl. 2 bod 2.7 je zase upravená povinnosť žalobkyne predať žalovanej predmetné
zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na ňu vlastnícke právo k tomuto zariadeniu a odovzdať
jej ho. Z vyššie citovaných ustanovení dodatku je tak zrejmé, že strany v ňom uzavreli aj dohodu opredaji presne špecifikovaného koncového telekomunikačného zariadenia, a to za zľavnenú kúpnu cenu
v ňom uvedenú. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže
v jeho ustanoveniach boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak, ako ich upravuje ustanovenie

§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

28. Žalobkyňa teda umožnila žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného

zariadenia za ňou určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jej marketingovej a obchodnej stratégie na trhu
mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok
nebola nijako donucovaná, bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie, podľa názoru súdu zamerané výhradne
na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou predmetného zariadenia, tak nie je
následkom protiprávneho konania žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a
žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do

zmluvnéhovzťahužalobkyňavkladala,zjejstranyreparovanýprehodnotenímpredmetnéhorozhodnutia
o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže
žalobkyňa obdržala dohodnutú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnila, má súd za to,
že k protiprávnemu zmenšeniu jej majetku nedošlo, teda žalobkyňa nepreukázala vznik škody ako jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, preto súd

žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 35,50 € spolu s jej príslušenstvom zamietol.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo
zaplatenie sumy 67,50 €, žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 32 €, t.j. 47,41 %, žalovaná
v časti o zaplatenie sumy 35,50 € s príslušenstvom, t.j. 52,59 % (neúspech žalobkyne je úspechom
žalovanej). Vychádzajúc z uvedeného má žalovaná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,18 %.
Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).