Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214728
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117214728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. U. XX, XXX XX P., zastúpená na základe plnej moci za podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti Z. L.
a C. L. proti žalovanému: F. R.., P., so sídlom X. XX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX, v konaní o vykonanie
opravného vyúčtovania nákladov za teplo za rok 2015 a 2016, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp 168/2017-75 zo dňa 24.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vykonanie opravného vyúčtovania
nákladov za teplo, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti spracovať žalovaným opravné
vyúčtovanie za rok 2015 v položke ústredného kúrenia pre bytový dom na ulici R. U. XX, XX, XX v P.
tak, že základná zložka bude činiť 30 % a spotrebná zložka 70 % v zmysle schváleného uznesenia z
domovej schôdze v roku XXXX a domovej schôdze zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v tomto znení:

„Dňa 30.03.2016 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici
R. U. XX až XX v P., o čom bola vyhotovená zápisnica zo schôdze, na ktorej sa zúčastnilo z celkového
počtu XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V
bode 9 bolo odsúhlasenie zmeny pomerov rozúčtovania spotrebnej a základnej zložky tepla v pomere

spotrebná zložka 40% a základná zložka 60 % s platnosťou od 01.01.2015. Za prijaté uznesenie
hlasovalo osem vlastníkov bytov, proti predloženému návrhu boli traja, zdržali sa hlasovania dvaja,
pričom počet hlasujúcich bol trinásť. Návrh bol prijatý nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov hodinu po začatí schôdze.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto zápisnice je aj zoznam vlastníkov z domovej schôdze prítomných na
schôdzi konanej dňa 30.03.2016.

Dňa 17.06.2016 vlastníci bytov na ulici R. U. XX až XX podali námietku proti vyúčtovaniu a napádali
prijaté rozhodnutie o zmene rozúčtovania pomeru spotrebnej a základnej zložky v pomere spotrebná
zložka 40 % a základná zložka 60 %. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 14.07.2016 uviedol, že dňa30.03.2016 na schôdzi vlastníkov bytov a bytového domu na ulici R. U. XX až XX v P. bola odsúhlasená
zmena spôsobu rozúčtovania na rok XXXX v pomere spotrebná zložka 40 % a základná zložka 60
% s platnosťou od 01.01.2015. Podľa § 14 ods. 8 Zákona číslo 182/1993 Z.z. prehlasovaní vlastníci

nepodali žalobu na Okresnom súde v Prešove. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo vykonané ročné
vyúčtovanie nákladov za byty v bytovom dome na ulica R. U. číslo XX až XX a to na základe záverov
schôdze zo dňa 30.03.2016. Listom zo dňa 29.07.2016 vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici
R. U. XX až XX požiadali žalovaného o zvolanie schôdze podľa § 8b ods. 2 písm. g) Zákona číslo
182/1993 Z.z. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 26.08.2016 oznámil vlastníkom bytov na ulici R. U.

XX,XX,XX, že ich žiadosti o zvolanie schôdze nevyhovujú, nakoľko nikto z prehlasovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov zo schôdze konanej dňa 30.03.2016 nepodal žalobu na súd.

Dňa 22.09.2016 vlastníci bytov a nebytových priestorov spísali zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, kde bolo prítomných z celkového poštu XX vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome XX vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v bode 3 odhlasovali zmenu

rozúčtovania nákladov tepla v pomere spotrebná zložka 70%, základná zložka 30 % za rok 2015
s platnosťou pre roky nasledujúce. Tento návrh bol schválený 17. prítomnými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zápisnice bola aj prezenčná listina z domovej
schôdze na ulici R. U. XX až XX konanej dňa 22.09.2016.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.10.2018 žiadala žalobe vyhovieť. Uviedla, že pokiaľ ide o schôdzu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 30.03.2016 vôbec zo strany správcu neboli vlastníci
informovaní, že sa jedná o zmenu pomerov rozúčtovania spotrebnej a základnej zložky tepla spätne
za rok 2015, čo bolo dávno po lehote 30 dní, keď vyúčtovanie bolo ukončené. O tejto skutočnosti sa
dozvedeli až v zápisnici, ktorá bola vyhotovená o dva týždne, jednalo sa o rok 2015. Správca na nich

urobil hrubý podraz. Rovnako nie je pravdou, že na schôdzi bolo 13 vlastníkov bytov. Na schôdzi konanej
dňa 30.03.2016 boli iba 10 vlastníci bytu. Pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť prijatých uznesení na schôdzi
konanej dňa 30.03.2016 ako prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov nepodali žalobu na
súd. Žalobkyňa zároveň uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu na ulici R. U. číslo XX v X a
druhou podielovou spoluvlastníčkou je jej dcéra Z.. Návrh na kataster podala v roku 2017 a vklad pol

povolený v máji tohto roku. Žalovaný ako správca vykonáva nesprávne rozúčtovanie tepla v jednotlivých
bytoch na ulici R. U. XX,XX a XX v P.. Pokiaľ ide o schôdzu, prijali zmeny rozúčtovania týchto zložiek na
schôdzi konanej dňa 22.09.2016. Správca nepristúpil k vykonaniu uznesení, ktoré boli prijaté na schôdzi
konanej dňa 22.09.2016 a neurobil to ani v roku 2017.

Zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ ide o schôdzu
konanú dňa 30.03.2016, k tomu uviedol, že všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bola
pozvánka na túto schôdzu doručená 18. marca. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
hovorí, že pozvánka na schôdzu musí byť doručená 5 pracovných dní, táto lehota bola dodržaná. To,
čo prezentovala na tejto schôdzi pani B., to zástupca žalovaného povedať nevedel. Zároveň Zákon

číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov umožňuje vlastníkom bytov určiť si iný pomer rozúčtovania
nákladov za teplo v danom byte. Môžu to urobiť odlišne, ako to stanovuje pôvodná Vyhláška 630/2005
Z.z. a po novom Vyhláška číslo 240/2016 Z.z., ktorá platí k 01.01.2017. Prehlasovaní vlastníci nepodali
návrh na súd, a to žalobu o neplatnosť schôdze konanej dňa 30.03.2016. Účtovný rok, rozúčtovanie
nákladov za teplo sa uzatvoril k 31.05.2016. Z tohto dôvodu žalovaný nemohol akceptovať závery zo

schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá sa konala dňa 22.09.2016 a zmeniť a určiť
zmenu pomerov rozúčtovania tepla spätne za rok 2015, nakoľko by to bolo v rozpore s Vyhláškou číslo
630/2005 Z.z., ako aj s novou Vyhláškou č. 240/2016 Z.z. Rozhodnutie prijaté na schôdzi vlastníkov
bytov 30. marca je platné a legitímne. Nedá sa následne v septembri 2016, kde účtovný rok k 31. máju
je uzatvorený, meniť rozúčtovanie týchto nákladov spätne za rok 2015.“

3. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie tejto žaloby, nakoľko je z vykonaného dokazovania preukázané, že vlastníkom
bytu v tomto bytovom dome sú Z. L. a C. L., každá v podiele 1/2 a žalobkyňa nie je vlastníkom bytu
v predmetnom bytovom dome, pričom aktívna vecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov a

nebytových priestorov, pričom žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou bytu v podiele 1/2 až v
máji roku 2018. Nakoľko za žalované obdobie žalobkyňa nebola ani len podielovou spoluvlastníčkou
predmetného bytu v bytovom dome, nesvedčí jej aktívna vecná legitimácia, preto bola žaloba
zamietnutá.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 137 CSP, § 14 Zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP s poukazom
na skutočnosť, že úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne, ktorá namietla, že jej nebolo

doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré bolo doručené dňa 24.05.2018, čím došlo k porušeniu
jej procesných práv. Rovnako z odôvodnenia rozsudku nevyplýva akým spôsobom sa súd prvej inštancie
vyporiadal so splnomocneniami na konanie, ktoré jej udelili jej dcéry ako spoluvlastníčky bytu. Žalobkyňa
namietla to, že predloženými splnomocneniami súdu preukázala skutočnosť, že je oprávnená konať za
dcéry, a to, že sa označila za žalobkyňu priamo vyplynulo z jej nedôslednosti a z toho, že nemá právnické
vzdelanie, pričom súd nepostupoval v zmysle § 160 ods. 1 CSP a nepoučil ju o procesných právach a

povinnostiach v zmysle citovaného ustanovenia CSP. Nakoľko takto súd nepostupoval, konal v rozpore
s tým, že mal ju na tento nedostatok žaloby upozorniť a zákonným spôsobom vyzvať na jej opravu či
doplnenie, no rozhodol tak, že žalobu zamietol. Z týchto dôvodov navrhla, aby bol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný vo svojej replike k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania s tým,
že poukazoval na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, nakoľko táto v čase podania žaloby nebola
vlastníčkou bytu v bytovom dome na ulici R. U. č. XX, XX, XX a splnomocnenie na zastupovanie vo veci
je v rozpore s právnou úpravou Zákona č. 182/1993 Z.z.. Zároveň poukázal na to, že uplynula zákonná
30-dňová lehota od zverejnenia výsledkov hlasovania na schôdzi vlastníkov bytového domu, v ktorej sa

prehlasovaný vlastník bytu má možnosť obrátiť na súd vo veci rozúčtovania nákladov na teplo. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť, trovy konania si neuplatnil.

8. K tomu žalobkyňa uviedla, že odvolanie ako aj návrh na vykonanie opravného vyúčtovania podala
na základe plných mocí od podielových spoluvlastníčok, teda svojich dcér, čo nebolo sporné a zároveň

namietla interpretáciu žalovaného pokiaľ sa týka možnosti prehlasovaného vlastníka bytu, aby sa obrátil
na súd.

9. K uvedenému žalovaný uviedol, že trvá na záveroch, ktoré predniesol súdu v stanovisku zo dňa
11.01.2019.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že neobstojí námietka nedoručenia

vyjadrenia žalovaného k žalobe, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 28.05.2018 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného doručeného súdu 24.05.20189
a zároveň uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Zásielka bola zo
strany súdu prvej inštancie doručovaná žalobkyni na adresu, ktorá bola uvedená v žalobe, pričom prvé
doručenie prebehlo dňa 31.05.2018, ktoré nebolo úspešné a opakované doručenie zo dňa 01.06.2018

bolo rovnako neúspešné a tento postup zopakoval súd prvej inštancie ešte opakovaným pokusom, kedy
táto zásielka nebola prevzatá zo strany žalobkyne dňa 02.07.2018 a následne aj 03.07.2018. Rovnako
súd prvej inštancie lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že žalobkyňa má uvedenú ako adresu aktuálnu
v tom čase rovnakú adresu, na ktorú boli zásielky doručované. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že súd
prvej inštancie postupoval pri doručovaní v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP a podľa § 111 ods. 3 CSP

takáto písomnosť sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

16. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, podľa ktorej mala byť žalobkyňa poučená o jej procesných
právach v tom zmysle, že mala byť upozornená na nedostatok žaloby, ani túto odvolaciu námietku
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Uvedená odvolacia námietka neobstojí, nakoľko ako vyplýva

z citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku, súd poskytuje stranám poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Jedná sa o poučovaciu
povinnosť, nakoľko je nutné každej strane garantovať rovnakú procesnú možnosť uplatňovania
procesných práv a povinností a vtedy strana musí mať o nich rovnakú vedomosť. Toto poučenie sa
týka len procesných práv a povinností a je vylúčené, aby súd poučoval strany o hmotnom práve. Súd je

povinný poučiť strany o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy a
ako je potrebné nimi zamýšľané procesnú úkony vykonať tak, aby sledovali procesné účinky, prípadne
ako je potrebné odstrániť vady už z vykonaných procesných úkonov. Táto poučovacia povinnosť sa
netýkaprocesnýchotázok,ktorémajúsvojzákladvhmotnompráve,pokiaľsanapríkladtýkajúajinštitútu
vecnej legitimácie. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť a

nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť, týmto spôsobom preto súd postupoval správne, pričom ani
poučovacia povinnosť v zmysle § 292 písm. b/ CSP nedáva možnosť súdu, aby poučoval o inštitúte
vecnej legitimácie, ktorá má svoj základ v hmotnom práve. Aj túto námietku preto považoval odvolací
súd za nedôvodnú (Porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 197/2010 a 6 Cdo 125/2011).

17. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením zamietnutia žaloby pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie tak, ako to vyplýva z bodov 19, 20, 21 a 22 rozsudku. Je zrejmé, že podľa
hmotného práva patrí možnosť domáhať sa preskúmania záverov schôdze vlastníkov vlastníkovi bytu
alebo nebytového priestoru. Je nepochybné, že v rozhodnom období žalobkyňa nebola vlastníkom
bytu ani nebytového priestoru, pričom skutočnosť, že disponovala plnými mocami na zastupovanie

podielových spoluvlastníkov je nepochybná, no jedná sa len o splnomocnenie na zastúpenie, teda nie o
možnosť, aby sa splnomocnená osoba vo vlastnom mene domáhala určitých nárokov tak ako to správne
ustálil súd prvej inštancie.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil.19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).